Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/221/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa O. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na O. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Štefánikovej ul. č. 8 proti odporcovi M. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v G. na N. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Jaroslavom Bódišom advokátom so sídlom v Košiciach na Turistickej ul. č. 11 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.5.2011 č.k. -77 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného a mení vo výrokoch o trovách konania tak, že odporcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zvýšenie výživného, nepriznal účastníkom náhradu trov konania a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy právneho zastúpenia odporcovi v rozsahu 235,95 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa a priznal trovy právneho zastúpenia odporcovi v rozsahu 235,95 €, pretože mal vo veci plný úspech. Odmenu za každý úkon právnej služby určil zo sumy 3040,62 € na 57 € za prevzatie zastupovania a poradu s klientom, za vyjadrenie k žalobe, za účasť na pojednávaní 9.12.2010, 17.3.2011 (1/4 tarify) a 2.5.2011. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú okrem odmeny za každý úkon právnej pomoci z náhrady režijného paušálu 7,21 € za 3 úkony v roku 2010 a 7,41 € za 2 úkony v roku 2011.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože mu odňal možnosť konať pred súdom, ak pojednával a meritórne rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa ho nemohol zúčastniť z ospravedlniteľných dôvodov, ak ho zaviazal na náhradu trov konania, aj keď na to nemal splnené podmienky, a ak na strane 1 rozsudku uviedol, že odporca pravidelne prispieva na výživu odporcu (malo byť správne uvedené navrhovateľa) 4979 € (aj keď v skutočnosti prispieval na jeho výživu 49,79 €). Zároveň namietal, že konajúci súd nesprávne uviedol, že tarifná odmena advokáta je 3040,62 €. K svojej neprítomnosti pri vyhlasovaní rozsudku uviedol, že pojednávanie jeho právnej zástupkyne, ktoré mala pred pojednávaním v tomto konaní sa neočakávane predĺžilo a nemala možnosť dať mu to na vedomie, ani oznámiť mu číslo pojednávacej miestnosti. Pretože jeho právna zástupkyňa sa na dohodnuté miesto v dohodnutý čas pre nepredvídateľné predĺženie svojho

predchádzajúceho pojednávania nedostavila a nevedel číslo pojednávacej miestnosti, nevstúpil do budovy, nepočul vyvolanie účastníkov a preto ani nemohol nedôvodne ignorovať výzvy súdu tak, ako mu to vyčítal súd prvého stupňa. Namietal, že súd sa pri rozhodovaní obmedzil najmä na porovnanie rozdielnosti príjmov jeho rodičov bez toho, aby zohľadnil, že sa jeho matka o neho osobne stará a tiež, že jej príjem je určený pre dve dospelé osoby, kým odporca sa o svoj príjem nedelí. Konajúcemu súdu vytkol, že pri rozhodovaní o trovách konania nevyužil svoje moderačné právo zakotvené v a nezbavil ho povinnosti nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia, ak z vykonaného dokazovania nesporne vyplývalo, že je študentom, a že si uplatnil nárok na zvýšené výživné zo zákonom stanovených dôvodov, ktorému nebolo vyhovené len pre okolnosti, o ktorých nemal vedomosť a nemohol ich ovplyvniť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR z 25.2.2009 sp.zn. , že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a do úvahy je potrebné vziať aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a postoj účastníkov v konaní.

Jeho právna zástupkyňa uviedla, že navrhovateľ je mladý človek, ktorý len nedávno dosiahol plnoletosť a nemá žiadnu skúsenosť so súdmi na to, aby bolo možné považovať jeho konanie za pohŕdanie súdom. S jeho neúčasťou na pojednávaní súvisel aj jeho strach z priamej konfrontácie s odporcom v jej neprítomnosti prameniaci z jeho dlhodobého psychického týrania odporcom. Z tohto dôvodu viackrát žiadala o možnosť vypočutia navrhovateľa mimo pojednávania, ktorej nebolo vyhovené, rovnako, ako jej požiadavke na určenie termínu pojednávania na obdobie školských prázdnin, prípadne na popoludňajšie hodiny po vyučovaní navrhovateľa. Poukázala na to, že navrhovateľ bol k podaniu návrhu na zvýšenie výživného nepriamo donútený matkou, pretože sa mu často sťažovala, že nezvláda uspokojovať všetky jeho výdavky, v dôsledku čoho bol nútený uskromňovať sa a ťažko preto nadväzoval priateľstvá a uzavrel sa do seba.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 64,41 € za vyjadrenie k odvolaniu po 57 € a za režijný paušál 7,41 €. Vyjadril presvedčenie, že súd prvého stupňa neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, ak pojednával a meritórne rozhodol v jeho neprítomnosti a v tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ počas celého konania neprejavil záujem zúčastňovať sa pojednávaní a tým sa sám vzal svojho práva na riadne prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že navrhovateľ neignoroval iba pojednávania, ale zamlčal aj podstatné skutočnosti o príjmoch svojej matky z jej poslaneckej činnosti. Vyjadril presvedčenie, že dôvody, ktorými navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa ospravedlňovali svoje neúčasť na pojednávaní sú účelové. V tomto smere prezentoval názor, že je absurdné, aby navrhovateľ odišiel spred budovy, pretože nevedel kam má ísť, ak mal možnosť opýtať sa justičnej stráže, kde by mohlo prebiehať pojednávanie. Zdôraznil, že jeho právny zástupca prichádzal na pojednávanie na poslednú chvíľu a napriek tomu navrhovateľa pred budovou nevidel. Prezentoval názor, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu , pretože vznik svojich trov nevyvolal a nemá vytvorené podmienky k tomu, aby ich bol schopný znášať sám. Pokiaľ navrhovateľ namietal chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia poukázal na to, že išlo len o chyby v písaní, ktoré nemali žiadny vplyv na správnosť rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne opodstatnené čo do výroku o trovách konania, preto podľa potvrdil rozhodnutie vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného a podľa 220 zmenil rozhodnutie vo výrokoch o trovách konania.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi, ktorá by opodstatňovala zmenu súdneho rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poznamenáva, že zmenou pomerov v zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností, týkajúcich sa predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že neboli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, pretože podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľa súvisiace s jeho nástupom na vysokú školu a zvýšenie príjmu odporcu o 123,98 € (388,70 € - 264,72 €) je síce kvalifikovaným, ale nie jediným obligatórnym kritériom rozhodným pre zmenu predchádzajúcej úpravy výživného. Ďalším je aj vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine), ktoré sa u odporcu preukázateľne zvýšili v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu až tak, že mu objektívne neumožňujú využiť čiastku, o ktorú vzrástol jeho príjem, v prospech navrhovateľa. V danom prípade je potrebné bez výhrad pripustiť sťaženú životnú situáciu na oboch stranách, ale dôsledne vychádzajúc z čistého priemerného mesačného príjmu odporcu 388,70 € (5/10-4/11) a skutočnosti, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje využívať svoje schopnosti tak, aby mohol získať príjem dostatočný pre zvýšenie výživného, by nebolo spravodlivé zvýšiť výživné nad 49,79 € mesačne, pretože by bolo ohrozené zabezpečovanie jeho vlastných potrieb v nevyhnutnom rozsahu. Odporcovi po zaplatení výživného, nákladov na bývanie 118,55 €, diétnu stravu 100 €, hygienické a čistiace potreby 30 € a lieky 35 € mesačne zostane len 55,36 € mesačne na nepredvídateľné výdavky a ošatenie, čo je čiastka, ktorú by už nebolo primerané ďalej znižovať, najmä po zohľadnení, že príjem matky navrhovateľa je raz taký vysoký ako odporcov. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Takýto dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa musí vzhľadom na prekážku, ktorá mu v tom bráni, vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Pritom môže ísť nielen o udalosti majúce objektívnu povahu (nezávislé od vôle účastníka), ale aj okolnosti spôsobené samým účastníkom alebo ním inak zavinené, ak ich možno v danej situácii považovať - najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a na pomery účastníka - za dôležité. Sama kolízia pojednávaní zástupcu účastníka na súdoch sídliacich v jednej budove a z toho vyplývajúca neprítomnosť účastníka konania nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania v zmysle . Ak v takom prípade súd prvého stupňa

vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne, postupoval správne a neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Zástupkyňa navrhovateľa žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli byť predpokladom pre uznanie existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, neoznačila, naopak, žiadne okolnosti jej nebránili, aby požiadala o prerušenie kolidujúceho pojednávania a vykonala potrebné úkony pre odročenie pojednávania, o ktorom mohla predpokladať, že na ňom bude meritórne rozhodnuté. Odvolací súd poukazuje na to, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v , nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ust. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Z obsahu podaní navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne poukazujúcich na osobnosť navrhovateľa a jeho vzťah k odporcovi nepochybne vyplýva, že ak by odporca netrval na jeho výsluchu a súd by ho na pojednávanie preto nepredvolal, uspokojil by sa s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, resp. so svojím výsluchom mimo pojednávania. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že výsluch účastníka konania je len podporným dôkazným prostriedkom, majúcim svoje opodstatnenie len tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania nie je možné dokázať vykonaním iného dôkazu. Vzhľadom k tomu, že vo veci bolo možné spoľahlivo rozhodnúť najmä na základe predložených listinných dôkazov preukazujúcich skutočnosti upravené v Zák. o rodine aj bez výsluchu navrhovateľa, odvolací napadnutý rozsudok podľa ods. potvrdil a podľa odseku 2 sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s výhradou posúdenia neprítomnosti navrhovateľa na pojednávaní ako pohŕdania súdom. Okolnosti, ktorými navrhovateľ ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní síce neboli z hľadiska akceptovateľné a nezakladali dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa najmä preto, že bolo možné spoľahlivo rozhodnúť aj bez jeho výsluchu, ale boli dostatočné na to, aby jeho neprítomnosť na pojednávaní nemohla byť vyhodnotená ako pohŕdanie súdom.

Na potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nemení nič zistenie, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dopustil viacerých pisárskych chýb v rozsahu, v akom na ne poukazovala právna zástupkyňa navrhovateľa, avšak vzhľadom k tomu, že toto formálne pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného, odvolací súd ho nemenil, ale rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu.

Pokiaľ ide o napadnuté výroky o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi podľa , pretože bol v konaní úspešný, ale nie aj na to, aby bol na ich náhradu zaviazaný navrhovateľ, pretože tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , ktoré spôsobujú úplný zánik práva odporcu na ich náhradu. Tie spočívajú najmä v pomeroch navrhovateľa, ktorý nemá vlastný príjem, pretože ešte nenadobudol schopnosť sám sa živiť a je v tomto smere odkázaný na rodičov a v okolnostiach, ktoré ho viedli k podaniu návrhu. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ nemohol predpokladať, že zvýšenie príjmu odporcu nebude dostatočné na zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom, pretože súviselo s výrazne pozitívnym nárastom jeho životných nákladov najmä na lieky a stravu, ktoré navrhovateľ nemohol ovplyvniť a predvídať so zreteľom na to, že sa s odporcom nestretáva z ospravedlniteľných dôvodov vyplývajúcich z príčin rozvodu tak, ako boli zistené v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. . Ak by sa zdravotný stav odporcu nezhoršoval a neovplyvňoval tak jeho schopnosť nájsť si lepšie platenú prácu, a ak by sa ceny liekov a potravín nezvyšovali, odvolací súd by zjavne vyhovel jeho návrhu na zvýšenie výživného v rozsahu zodpovedajúcom zvýšeným odôvodneným potrebám súvisiacim s jeho štúdiom na vysokej škole. Ani rozsah výživného, ktoré navrhovateľ od odporcu žiadal nenasvedčuje, že k podaniu návrhu pristupoval zo špekulatívneho úmyslu obohatiť sa na úkor odporcu, ktorý by vylučoval aplikáciu . Aplikácia tohto zákonného ustanovenia ( ) však nevylučuje len nepriaznivá životná situácia odporcu, pretože jeho trovy konania pozostávajú len z odmeny jeho právneho zástupcu a povaha prejednávanej veci si objektívne nevyžadovala potrebu väčšej ochrany jeho záujmov prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.