Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-183-2010.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/183/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: MAK TRADE, s.r.o., Masarykova 22, 080 01 Prešov, IČO: 36 189 219 (predtým PRK, s.r.o. Košice, Masarykova 8, 040 01 Košice), zast. JUDr. Radkom Timkaničom, advokátom, Jakobyho 19, 040 01 Košice proti povinnému: HOPLITA s. r. o., Bernolákova 6129/27, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 620 441, na vymoženie pohľadávky vo výške 5 642,96 Eur s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Denisou Regináčovou Mihálovou so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice pod spis. zn. EX 33/10, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 127,32 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 5 642,96 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61 Cb 129/09 zo dňa 19. 10. 2009.
Poverením č. 5601 047407* zo dňa 12. 04. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Denisu Regináčovú Mihálovú so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 33/10.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 06. 12. 2010, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zisťoval majetok povinného u dopravného inšpektorátu, daňového úradu, sociálnej poisťovne, správy katastra, obchodného registra, taktiež cez katasterportál a notársky centrálny register záložných práv, avšak s negatívnym výsledkom. Povinný v mieste svojho sídla nesídli, nevykonáva žiadnu činnosť, ani nepreberá zásielky. Je vlastníkom motorového vozidla AVIA 31 1N SPED, avšak vzhľadom na vek a technický stav vozidla a tiež to, že motorové vozidlo je spísané aj iným súdnym exekútorom, nie je možné uspokojiť z tohto motorového vozidla ani len časť trov exekúcie a už vôbec nie pohľadávku oprávneného. Povinný nie je vlastníkom iných motorových vozidiel, ani nehnuteľností. Nie je v registri záložných práv evidovaný ako záložný veriteľ, záložca a ani záložný
dlžník. Na daňovom úrade má nahlásené číslo účtu, na ktorom však nie sú žiadne peňažné prostriedky. Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, vedená v ôsmich bankách (Č. E. W., Y..X.., F. W., Y..X.., Q. Ú. W., Y..X.., X. X., Y..X.., S. W., Y..X.., E. W. X., Y..X.., J. W. X., Y..X.., T. W. X., Y..X..), nebola úspešná, nakoľko povinný nemá na účtoch žiadne peňažné prostriedky. Exekúcia prikázaním pohľadávky voči správcovi dane nebola úspešná, nakoľko povinný nemá daňové preplatky. Z uvedeného vyplýva., že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, nachádzajúcich sa v exekútorskom spise, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 209,68 Eur /z toho odmena 99,60 Eur (za 30 úkonov á 3,32), náhrada hotových výdavkov 91,15 Eur, DPH 19 % z odmeny, t.j. 18,93 Eur/.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 29. 03. 2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného, učinený prostredníctvom právneho zástupcu, na vykonanie exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - osemkrát (Č. E. W., Y..X.., F. W., Y..X.., Q.Š. Ú. W., Y..X.., X. X., Y..X.., S. W., Y..X.., E. W. X., Y..X.., J. W. X., Y..X.., T. W. X., Y..X..) a doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - osemkrát (Č. E. W., Y..X.., F. W., Y..X.., Q. Ú. W., Y..X.., X. X.Y., Y..X.., S. W., Y..X.., E. W. X., Y..X.., J. W. X., Y..X.., T. W. X., Y..X..). Súd má za to, že v týchto prípadoch sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za každý z týchto úkonov odmena paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za tieto úkony paušálnu sumu len jedenkrát za každý z nich.
Súd posudzoval tiež účelnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi spolu dvakrát paušálnu odmenu 3,32 Eur, t.j. 6,64 Eur, ktorú si exekútor vyúčtoval v zmysle § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky ako úkon - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Zo spisu je zrejmé, že tieto úkony exekútor vykonával vyhľadávaním v databázach prístupných na internete (katasterportál, notársky centrálny register záložných práv) a nie vyhotovením žiadostí o súčinnosť jednotlivých orgánov. Súd má za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkony v zmysle § 15 ods. 1 písm. j), nakoľko ide o jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky spolu vo výške 15,48 Eur - predstavujúce materiálové výdavky (vo vyúčtovaní označené ako papier - 1,84 Eur, tlač a kopírovanie - 12,88 Eur, priesvitné euroobaly - 0,06 Eur, šanón - 0,35 Eur, šanón archív - 0,35 Eur). Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety
vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
V súvislosti s vyššie uvedeným tak súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 20 % z odmeny (43,16 Eur), t.j. 8,62 Eur.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 209,68 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 127,32 Eur /z toho odmena 43,16 Eur (za 13 úkonov á 3,32 Eur), hotové výdavky 75,54 Eur, DPH 20 % z odmeny, t.j. 8,62 Eur/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.