Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-44-2011.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rožňave, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, v trestnej veci obžalovaného S. T. a spol. takto
rozhodol:
1) V.. S. T. É. D. m M. e : N.. XX.X.XXXX M. Ro, A. T., K. Č.. R., Ž. D. Š. D. H. M. Ro,
X) V.. Q. F. P. r a s: N.. XX.X.XXXX M. Ro, A. T., K. Č.. R., Ž. D. Š.K. N. L. D. B. M. T.,
X) R. W. Y. n Ó.: N.. XX.X.XXXX M. Ro, A. T.Ň., S. Č.. X, A. W. W.ru,
s ú v i n n í ,
že dňa XX.XX.XXXX Y. R..XX S.. M. Ro, N. L.. K., po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadli A. S. tak, že ho viackrát udreli päsťou do tváre a tela, kde ho kopali aj nohami do tela, následne fyzicky napadli B. S. tak, že ho viackrát udreli päsťou do tváre, kopali do tela, čím mu spôsobili pomliaždeniny hlavy a tváre, pomliaždeninu hrudníka s pričnou neúplnou zlomeninou tela hrudnej kosti s nepatrným vtlačením úlomkov dozadu, s dobou liečenia 3 týždne, A. S. neutrpel žiadne zranenia,
t e d a
spoločným konaním
· inému úmyselne ublížili na zdraví, · dopustili sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadli iného,
č í m s p á c h a l i
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. prečin ublíženia na zdraví podľa § l56 ods. l Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 224/2010 Z.z., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 224/2010 Z.z. a za to ich
o d s u d z u j e :
Obžalovaného V.. S. T. podľa § 364 ods. l Tr. zák., s použitím § 117 ods. l, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j, l a § 37 písm. h Tr. zák., s použitím § 41 ods. l Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § ll9 ods. l Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Obžalovaného Q. F. podľa § 364 ods. l Tr. zák., s použitím § 117 ods. l, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j, l a § 37 písm. h Tr. zák., s použitím § 41 ods. l Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § ll9 ods. l Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Obžalovaného R. W. podľa § 364 ods. l Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j, l a § 37 písm. h Tr. zák., s použitím § 41 ods. l Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. l Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní l5 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd ukladá obžalovanému V.. S. T., zastúpenému zákonnou zástupkyňou V. X., nar. 27.9.l973, obžalovanému Q. F., zastúpenému zákonnou zástupkyňou A. F., nar. 20.3.1975 a obžalovanému R. W. p o v i n n o s ť spoločne a nerozdielne uhradiť liečebné náklady spojené s liečebnou starostlivosťou poškodených Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO 35942436, zastúpenou splnomocnenou zástupkyňou V.. V. Ž., na účet vedený v Štátnej pokladnici č. 7000170052/8180, VS: 1173043201, KS: 0058, SS: 13093, vo výške 653,36 € (šesťstopäťdesiattri eur a tridsaťšesť centov).
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Rožňave podal dňa R..XX.XXXX na tunajší súd obžalobu na obžalovaných V.. S. T., V.. Q. F. P. Ladislava , pre skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § l56 ods. l Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to opísané vo výroku tohto rozsudku.
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní, vyhlásením obžalovaných, prečítaním listinných dôkazov, vrátane znaleckého posudku a celého vyšetrovacieho spisu bol celkový stav preukázaný.
Všetci traja obžalovaní po tom, ako okresný prokurátor neprejavil záujem na konanie o uzavretí dohody o vine a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. l písm. a, b, c Tr. por. a po poučení aj podľa § 257 ods. 2, aj v rozsahu ods. 5 a 8 Tr. por. o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopierajú spáchanie skutku uvedenom v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. l písm. c Tr. por. všetci samostatne zhodne prehlásili, že sú vinní zo spáchania skutku kladného im za vinu. Potvrdili, že porozumeli, čo tvorí podstatu skutku kladeného im za vinu. Ako obvinení boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s ktorým sa mohli radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaní v rámci vyhlásenia potvrdili, že porozumeli právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktorý zákon ustanovuje za trestné činy kladené im za vinu. V konečnom dôsledku dali vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe okresného prokurátora kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Pozitívne stanovisko k vyjadreniu obžalovaných zaujal aj prokurátor.
Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku, ktorý im okresný prokurátor v podanej obžalobe kladie za vinu a zároveň samosudca vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a bolo vykonané dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne dávajú základ na vyvodenie záveru, že skutok, pre ktorý boli obžalovaní postavení pred súd bol spáchaný, je možné ho posúdiť ako trestný čin a zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok spáchali obžalovaní.
Vina obžalovaných založená na vlastnom priznaní sa, na výpovedi poškodených, ale aj ostatných objektívnych listinných dôkazoch.
Po zhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k jednoznačnému záveru, že konanie obžalovaných je potrebné kvalifikovať ako spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a Tr. zák., pretože všetci traja obžalovaní po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadli na verejnom priestranstve A. S., ktorého udierali päsťami do tváre a kopali nohami do tela a následne fyzicky napadli aj jeho brata Silvestra Horvátha tak, že ho viackrát udreli päsťou do tváre, kopali do tela, čím mu spôsobili pomliaždeniny hlavy a tváre, pomliaždenie hrudníka, s priečnou neúplnou zlomeninou tela hrudnej kosti, s nepatrným vtlačením úlomkou dozadu, s dobou liečenia 3 týždňov.
Konanie obžalovaných je nebezpečné pre spoločnosť, keď porušili spoločenské vzťhy vo sfére ochrany verejného poriadku a naviac aj života a zdravia iných.
Pri rozhodovaní o možnom druhu a výmere trestu súd prihliadol na zásady § 34 Tr. zák., u obžalovaných mladistvých aj na ustanovenie § 97 ods. l, 3 Tr. zák., a to na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osoby obžalovaných, ich pomery, u mladistvých na ich rozumovú a mravnú vyspelosť, rodinné a sociálne pomery.
Obžalovaný V.. S. T. žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a svojimi súrodencami. Rodina, v ktorej žije, má slabšie sociálne pomery. Príjmy sú zabezpečované len z dávky v hmotnej núdzi. Mladistvý S. T.D. je už ud roku 2008 registrovaný v registri sociálnej kurately z dôvodu záškoláctva, výchovných problémov v školskom prostredí a z toho dôvodu, že sa opakovane dopustil konania so znakmi trestného činu. V školskom roku 2010/2011 bol žiakom 7. ročníka základnej školy. Ako vyplýva nielen zo správy úradu práce, ale aj hodnotenia základnej školy, ide o problémového žiaka, ktorý je často agresívny voči spolužiakom. V triednom kolektíve je menej obľúbený. Vo vyučovacom procese dosahuje slabé výsledky a neprospieva z viacerých predmetov. Neustále porušuje školský poriadok. Učiteľov a školských pracovníkov nerešpektuje. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Doteraz súdne trestaný nebol.
Obžalovaný V.. Q. F. žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a svojej sestry. Obaja rodičia sú nezamestnaní, poberajú dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky. Povinnú školskú dochádzku si obžalovaný V.. Q.Á. F. plnil na Základnej škole D. H. M. Ro, kde pre poruchy učenia patril medzi integrovaných žiakov. Odmietal pracovať na vyučovacích hodinách, na ktorých neustále vyrušoval, nerešpektoval pokyny vyučujúcich, správal sa agresívne voči spolužiakom, aj pedagógom. V registri sociálnej kurately je evidovaný od roku 2006 z dôvodu, že sa dopustil konania so znakmi trestného činu. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne, doteraz súdne trestaný nebol.
Práve vzhľadom na toto negatívne hodnotenie oboch mladistvých, a to nielen z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj zo správ základných škôl, ktoré navštevovali súd dospel k záveru, že je potrebné obžalovaným uložiť sankciu, a to trest odňatia slobody, ktorý im zhodne vymeral v trvaní 5 mesiacov, ako trest úhrnný u každého samostatne s tým, že im výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Súd pritom prihliadol na poľahčujúce okolnosti u oboch mladistvých, t.j., že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, priznali sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovali. Na druhej strane však zistil aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h, keď spáchali viac trestných činov.
Obžalovaný R. W. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Nie je nikde zamestnaný. Doteraz nebol súdne trestaný. Obžalovanému R. W. súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, keď aj u neho prihliadol na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností, spočívajúci v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, ale na druhej strane zistil aj u neho tú istú priťažujúcu okolnosť, ktorá spočíva v tom, že spáchal viac trestných činov.
Splnomocnená zástupkyňa poškodenej spoločnosti Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, si uplatnila včas nároky na náhradu škody, a to na úhradu liečebných nákladov, spojenú s liečebnou starostlivosťou poškodeného B. S. a preto súd uložil obžalovaným povinnosť túto škodu uhradiť spoločne a nerozdielne tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: · prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). · obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) · príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) · zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2) · štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1) · poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) · zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.