Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-234-2011.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/234/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., I. 1209/32, t. č. bytom Domov sociálnych služieb pre dospelých OAZIS Komárno, zast. B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E., S. H. O. XX, proti odporkyni: W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., I. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. 07. 2011, č. k. 7C/2/2007-185, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti v kat. úz. I., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 3194/99 - záhrady o výmere 1405 m2 a na nej postavenom rodinnom dome súp. č. XXXX a tieto prikázal v celosti do výlučného vlastníctva odporkyne. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie sumu 27.933,62 eura a na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 1.674 eur a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 136 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v 1-ici, pričom vlastnícke právo navrhovateľa preukazuje LV č. XXXX, kat. úz. I. a odporkyne osvedčenie o dedičstve č. 4D/259/2006, ktorým odporkyňa nadobudla nehnuteľnosti po svojej právnej predchodkyni K. K. v podiele 1-ici. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, najmä z nákresovej časti a fotodokumentácie, zistil, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, a preto na návrh navrhovateľa a s ohľadom na stanovisko odporkyne túto prikázal do jej výlučného vlastníctva za náhradu. Túto stanovil vo výške 27.933,62 eura, keď znaleckým posudkom bola ustálená všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností vo výške 55. 867,25 eura, ku ktorej ani účastníci konania námietky nemali. Odporkyňu, ktorá takto získala do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, zaviazal i na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6 % z hodnoty získaného podielu, t. j. v sume 1.674 eur. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 OSP a s ohľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla odporkyňa domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal potrebné dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že na LV č. XXXX, kat. úz. I., doposiaľ nie je zapísaný rodinný dom, ale iba pozemok, na ktorom je postavený, v dôsledku čoho nebolo možné k neexistujúcemu vlastníctvu k rodinnému domu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Jediným relevantným dokladom preukazujúcim vlastnícky vzťah je totiž len list vlastníctva. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné rodinný dom zamerať a dať zapísať do katastra nehnuteľností, pričom nevzhliadla dôvod, aby náklady s tým spojené znášala sama. V tejto súvislosti poukázala i na to, že bez zapísania nehnuteľnosti v liste vlastníctva nemá možnosť požiadať o pôžičku, nakoľko banka nemôže k neexistujúcej nehnuteľnosti zriadiť záložné právo. Za ďalší nedostatok označila cenu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom, ktorá bola v roku 2001 určená dohodou vo výške asi 40.000 eur, avšak v časoch realitnej krízy bola znalkyňou stanovená na úrovni 55.867,25 eura. V neposlednom rade vyjadrila počudovanie, prečo pri rovnakej úspešnosti, resp. neúspešnosti každého účastníka v spore, má platiť trovy konania sama.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie odporkyne označil za účelové so snahou vyhnúť sa plneniu, ktoré jej z predmetného rozsudku vyplýva. Naviac odporkyňa si protirečí vo svojich vyjadreniach ako na pojednávaní, tak i v samotnom odvolaní. Mal za to, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne a túto posúdil na základe dostatočných listinných dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Komárno pod č. k. 6C/178/98, kde súd už dospel k názoru, že ide o podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam v kat. úz. I. a to parc. č. 3194/99 - záhrady o výmere 1405 m2, zapísanej na LV č. XXXX a na nej sa nachádzajúcom rodinnom dome súp. č. XXXX a vykonal vyporiadanie tak, že nehnuteľnosti v celosti prikáže do výlučného vlastníctva odporkyne za náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 19.805,15 eura (596.650,-Sk) vychádzajúc pri určení náhrady zo znaleckého posudku znalkyne R.. N. Z. zo dňa 28. 02. 2001 č. 36/2001.
Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník (ďalej len OZ) zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 OZ). Ak k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 OZ. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania súdom) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 OZ).
V prejednávanej veci vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a vyplývajúcim z obsahu spisu niet sporu o tom, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1- ici nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. I., a to parc. č. 3194/99 - záhrady o výmere 1405 m2, zapísanej na LV č. XXXX N. a na nej sa nachádzajúcom rodinnom dome súp. č. 1209. Túto skutočnosť bezpochyby preukazuje označený list vlastníctva, ako i následné rozhodnutia týkajúce sa sporom dotknutých nehnuteľností. Týmto rozhodnutím je predovšetkým rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 31. 01. 2003, č. k. 6C/178/98-184, právoplatný dňa 07. 03. 2003, ktorým súd
vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (rodičov odporkyne) a to navrhovateľa a K. K. tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. I. a to parc. č. 3194/99, zapísanú na LV č. XXXX ako aj rodinný dom súp. č. XXXX postavený na tejto parcele, ktorý bol vybudovaný na základe stavebného povolenia bývalého ONV Komárno zo dňa 02. 05. 1978 č. 1299/78-Sp a bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím bývalého ONV Komárno zo dňa 24. 09. 1981 č. 1299/78 v hodnote 1.263.520,-Sk prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a K. K. každého v rovnakom pomere, t. j. v 1-ici. Následne osvedčením o dedičstve vydanom Máriou Kvasnovskou, notárkou ako súdnou komisárkou, so sídlom v Komárne, Jókaiho č. 16, dňa 20. 09. 2006 pod č. k. 4D/259/2006, Dnot 166/2006-28, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 20. 09. 2006, podiel 1-ici na uvedených nehnuteľnostiach po K. K., zomr. 19. 05. 2006, nadobudla odporkyňa ako jediná dedička zo zákona a zo závetu. Po smrti svojej právnej predchodkyne odporkyňa i uvedené nehnuteľnosti doposiaľ v celosti užíva. Rovnako tak niet sporu o tom, že účastníci konania nechcú naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, pričom medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva v dôsledku čoho podal navrhovateľ na súd i návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva. V konaní takto boli splnené podmienky pre postup súdu podľa § 142 ods. 1 OZ a skúmanie hľadísk pre uplatnenie jednotlivých spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Za situácie, že žiaden z účastníkov nespochybňoval reálnu nedeliteľnosť nehnuteľností tvoriacich predmet ich podielového spoluvlastníctva a tento záver vyplýva i zo znaleckého posudku znalkyne R.. N. Z. zo dňa 23. 10. 1999 č. 182/1999 tvoriaceho súčasť spisu OS Komárno, sp. zn. 6C/178/98-56, podľa ktorého domová nehnuteľnosť účastníkov konania nie je reálne deliteľná, prichádzal do úvahy ďalší zo spôsobov jeho vyporiadania a to prikázanie nehnuteľností za primeranú náhradu. Odporkyňa v konaní výslovne súhlasila s prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, čím bol naplnený základný predpoklad pre použitie tohto spôsobu vyporiadania. Zároveň odporkyňa tieto nehnuteľnosti i účelne využíva, keď dlhodobo zabezpečujú bytové potreby jej a jej rodiny, pričom navrhovateľ tieto neužíva min. od roku 1998. S ohľadom na tieto zistenia preto súd prvého stupňa správne v súlade s platnou právnou úpravou vyhovel návrhu navrhovateľa, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam a tieto prikázal v celosti do vlastníctva odporkyne. Pri určení výšky náhrady, ktorú je odporkyňa z tohto titulu navrhovateľovi povinná vyplatiť a ktorú ustálil v sume 27.933,62 eura, vychádzal v súlade s ustálenou judikatúrou zo všeobecnej ceny nehnuteľností, obvyklej v danom mieste a v dobe jeho rozhodovania. Táto bola stanovená znaleckým posudkom znalkyne z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. N. O. znaleckým posudkom zo dňa 19. 05. 2011 č. 69/2011 v celkovej sume 55.867,25 eura, ktorú žiaden z účastníkov v priebehu prvostupňového konania ani nespochybňoval a k znaleckému posudku nemal žiadne námietky. V tomto smere preto neobstojí argumentácia odporkyne, uvádzaná v jej odvolaní, spochybňujúca znalkyňou zistenú všeobecnú cenu nehnuteľností s poukazom na to, že v roku 2001 cena nehnuteľností činila cca. 40.000 eur, keďže v zmysle § 205a ods. 1 písm. d) OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozhodnutiu odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, neberúc do úvahy už i uplynutie 10-ročného obdobia a vývoj cien za toto obdobie na trhu s nehnuteľnosťami. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že právne irelevantný je i poukaz odporkyne na to, že rodinný dom nie je zapísaný na liste vlastníctva, z ktorého dôvodu nebolo možné k nemu zrušovať a vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo, nakoľko v zmysle § 133 ods. 2 OZ vkladom do katastra nehnuteľností podľa zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sa vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobúda v prípade, že dochádza k jej prevodu na základe zmluvy. Tomu korešponduje i ust. § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak, ktorý má právotvorné účinky, keď tieto práva vkladom do katastra vznikajú, menia sa alebo zanikajú. Naproti tomu práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných a iných listín, ktorý má účinky evidenčné (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona). V takomto prípade kataster len posúdi, či je predmetná listina bez chýb a iných zrejmých nesprávností a či obsahuje zákonné náležitosti a v prípade jej spôsobilosti vykoná záznam do katastra (§ 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona). V danom prípade však vlastníctvo k spornému rodinnému domu navrhovateľ s právnou predchodkyňou odporkyne
nadobudol originálnym spôsobom, a preto ide z hľadiska zápisu v katastri nehnuteľností o posledne menovaný prípad.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď prvostupňový súd vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver, a to i v časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti odporkyne. V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov ju totiž stíha poplatková povinnosť z dôvodu, že navrhovateľovi ako poplatníkovi, ktorý bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 12. 03. 2007, č. k. 7C/2/2007-17 súd jeho návrhu vyhovel a odporkyňa v tomto konaní nebola od poplatku oslobodená. Odporkyni tak vznikla povinnosť na účet súdu prvého stupňa zaplatiť súdny poplatok vo výške 6 % z ceny podielu žiadaného navrhovateľom, t. j. zo sumy predstavujúcej 1-icu vyporiadavaných nehnuteľností (§ 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb., položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich prílohu tohto zákona).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže navrhovateľ v tomto smere návrh nepodal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.