Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/61/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa D. F., Z.. XX. XX. XXXX, B. Š. Z. XXXX/XX, Q. Z. V., v konaní zastúpenom JUDr. Štefanom Strakom, advokátom, advokátska kancelária, so sídlom Krmanova 1, Košice, proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 37 141,64 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 32 480,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 20. 02. 2011 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd konanie v časti zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 843,95 Eur vo výške 9 % ročne od 03. 09. 2004 do 19. 02. 2011 z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 28. 02. 2011 domáhal náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Dňa 21. 06. 2004 v Banskej Bystrici vydal vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred, oddelenie vyšetrovania, uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: X.-XX/BOK-Q.-D.-XXXX, ktorým bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa a . Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. -4440 zo dňa 04. 08. 2004 bola sťažnosť navrhovateľa zamietnutá z dôvodu, že sťažnosť nebola dôvodná, pretože na vznesenie obvinenia v zmysle postačuje, ak na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že určitá osoba spáchala trestný čin. Tento záver nemusí byť bez pochybností, stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti. Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 252/09-3795 zo dňa 30. 03. 2010 bolo trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal navrhovateľ a že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Na základe vyššie spomínaných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní štát, podľa tvrdenia navrhovateľa, zodpovedá za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Škodu navrhovateľ vyčíslil na sumu 36 614,06 Eur, čo zodpovedá trovám právneho zastúpenia navrhovateľa v trestnom konaní. Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa 31. 07. 2010 až do zaplatenia.

V čase od 22. 06. 2004 do 02. 09. 2004 sa navrhovateľ nachádzal vo väzbe. Do väzby bol navrhovateľ vzatý na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 122/2004 - 82 zo dňa 25. 06. 2004 z dôvodu existencie hrozby ovplyvňovania svedkov zo strany navrhovateľa a z dôvodu, že by pobyt navrhovateľa na slobode mohol mariť vyšetrovanie. Uznesením Krajského súdu Trnava č. k. - 193 zo dňa 02. 09. 2004 bolo uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 122/2004 - 82 zo dňa 25. 06. 2004 zrušené z dôvodu, že neboli zistené a zadokumentované žiadne poznatky, z ktorých by plynulo, že by sa navrhovateľ priamo alebo nepriamo pokúsil alebo aspoň prejavil zámer ovplyvniť či mariť dokazovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie. V dôsledku umiestnenia navrhovateľa vo väzbe mu vznikla strata na zárobku z dôvodu neprítomnosti v práci vo výške 527,58 Eur. Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa 03. 09. 2004 až do zaplatenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť. Odporca uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch zákonom predpokladaných podmienok, t. j. aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a škodou. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu ne, ktoré by bolo zrušené pre jeho nezákonnosť následným uznesením o zastavení konania z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal navrhovateľ a že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V súčasnosti nie je preukázané, že by akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní nedovoleným spôsobom zasiahol do práv navrhovateľa. Pokiaľ tieto orgány vykonávali dôvodné procesné úkony predpokladané (dovolené) právnym poriadkom, pričom neprekročili zákonom stanovené medze, nie je možné hovoriť o nesprávnom postupe týchto orgánov. Odporca tiež upozornil, že nie je preukázaný vznik skutočnej majetkovej škody. Navrhovateľ doložil faktúry za poskytnuté právne služby, avšak tieto sú vyúčtovaním trov obhajoby na zastupovanie v trestnom konaní vedenom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite v Žiline. Z obsahu návrhu je však zrejmé, že trestné stíhanie, od ktorého navrhovateľ odvíja svoje nároky, viedol Úrad boja proti organizovanej kriminalite v Banskej Bystrici. Tiež odporca upozornil na to, že zmluvu o právnej pomoci zo dňa 07. 07. 2004 uzavrela manželka navrhovateľ H. F. a nie samotný navrhovateľ. Záväzok uhradiť trovy zastúpenia tak vznikol navrhovateľovej manželke a nie navrhovateľovi. Ďalej odporca tvrdí, že nie je preukázané ani to, že obhajca navrhovateľa vykonal všetky úkony, ktoré si účtoval.

Odporca namietal aj uplatnenie úrokov z omeškania odo dňa 31. 07. 2010, resp. 03. 09. 2004 z dôvodu, že v zmysle ustanovenia v spojení ustanovením čas plnenia nebol dohodnutý a dlžník sa dostane do omeškania až vtedy, keď nesplní po tom, čo ho veriteľ požiadal. Navrhovateľ si náhradu škody uplatnil v žiadosti o prerokovanie náhradu škody, ktoré bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 19. 08. 2010. Od tohto dňa plynula šesťmesačná lehota na prerokovanie a na prípadné uspokojenie nároku navrhovateľa v zmysle Preto sa odporca mohol dostať do omeškania až uplynutím šesťmesačnej lehoty dňa 19. 02. 2011, teda najskôr dňa 20. 02. 2011.

Uznesením na pojednávaní konanom dňa 26. 10. 2011 súd pripustil rozšírenie návrhu o sumu 316,37 Eur ako náhradu za stratu na zárobku. Najskôr navrhovateľ žiadal sumu na strate na zárobku vo výške 527,58 Eur, ale túto chcel rozšíriť na sumu 843,95 Eur (527,58 Eur + 316,37 Eur) z dôvodu, že navrhovateľ v čase výkonu väzby najprv čerpal dovolenku v trvaní 18 dní. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhovateľ nachádzal vo väzbe nemohol čerpať dovolenku riadne, a preto mu v zmysle príslušných ustanovení patrí náhrada za nevyčerpanú dovolenku v trvaní 18 dní, čo predstavuje sumu 316,37 Eur.

Uznesením č. k. - 155 zo dňa 23. 11. 2011 súd zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 2 324,29 Eur a v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 31. 07.2010 do 19. 02. 2011. Navrhovateľ žiadal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 36 614,06 Eur. Najskôr právny zástupca navrhovateľa v trestnom konaní vyúčtoval odmenu za celý právny úkon, avšak v dôsledku neprítomnosti svedkov na úkone v trestnom konaní bola odmena znížená na 1, preto trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní predstavujú sumu 34 289,77 Eur. Vo výške rozdielu, t. j. 2 324,29 Eur (36 614,06 Eur - 34 289,77 Eur), preto berie navrhovateľ svoj návrh späť. Ďalej navrhovateľ vzal svoj návrh späť aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % od 31. 07. 2010 do 19. 02. 2011 z dôvodu, že odporca sa dostal do omeškania až uplynutím šesťmesačnej lehoty na prejednanie nároku odporcom. Lehota na prejedanie nároku uplynula dňa 19. 02. 2011, preto navrhovateľ žiada zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 20. 02. 2011 až do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a odporcom, listinnými dôkazmi predloženými zamestnávateľom navrhovateľa, vyšetrovacím spisom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred sp. zn. ČVS: X.- XX/BOK-Q.-D.-XXXX, sp. zn. Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VII/1 U. XXX/XX, výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav:

Z uznesenia Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred, oddelenie vyšetrovania, o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: X.-XX/BOK- Q.-D.-XXXX zo dňa 21. 06. 2004 súd zistil, že voči navrhovateľovi ako obvinenému bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa a V priebehu vyšetrovania z výpovedi svedkov a obvinených a z listinných dôkazov získaných v rámci vyšetrovania vyšetrovateľ zistil, že D. F. je dôvodne podozrivý zo spáchania vyššie uvedených trestných činov. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ sťažnosť. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave uznesením sp. zn. -4440 zo dňa 04. 08. 2004 sťažnosť zamietol z dôvodu, že v postupe vyšetrovateľa nebolo zistené také pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušiť napadnuté uznesenie. Sťažnosť nebola dôvodná, pretože na vznesenie obvinenia v zmysle postačuje, ak na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že určitá osoba spáchala trestný čin. Tento záver nemusí byť bez pochybností, stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti.

Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 252/09-3795 zo dňa 30. 03. 2010 bolo trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi pre trestný čin Trestný v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa a zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal navrhovateľ a že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia súd zistil, že o trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené obligatórne podmienky, ktorými sú protiprávnosť činu a znaky skutkovej podstaty. Najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky (ako obligatórneho znaku skutkovej podstaty) je zavinenie, ktoré podmieňuje trestnú zodpovednosť. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah páchateľa trestného činu ku skutku, ktorý spáchal je nutné vždy dokazovať, nie je možné sa uspokojiť len s domnienkami. V sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie a platí zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu, nejde teda o trestnú zodpovednosť. Obvinený D. F. svojím konaním nenaplnil skutkové podstaty trestných činov, z ktorých bol obvinený, a preto bolo trestné stíhanie zastavené.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 122/2004 - 82 zo dňa 25. 06. 2004 súd zistil, že navrhovateľ bol z dôvodu existencie hrozby ovplyvňovania svedkov z jeho strany a z dôvodu, že jeho pobyt na slobode by mohol mariť vyšetrovanie, vzatý do väzby dňa 22. 06. 2004. Navrhovateľovi bola osobná sloboda obmedzená dňa 22. 06. 2004 o 6.00 hod. a zadržaný bol dňa 22. 06. 2004 o 20.20 hod. Proti uzneseniu Okresného súdu Trnava podal v zákonnej lehote navrhovateľ sťažnosť. Uznesením Krajského súdu Trnava č. k. - 193 zo dňa 02. 09. 2004 bolo uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 122/2004 - 82 zo dňa 25. 06. 2004 zrušené z dôvodu, že neboli zistené a zadokumentované žiadne poznatky, z ktorých by plynulo, že by sa navrhovateľ priamo alebo nepriamo pokúsil alebo aspoň prejavil zámer ovplyvniť či mariť dokazovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Prvoradým predpokladom pre zákonné použitie niektorého z dôvodov väzby vo vzťahu ku konkrétnej trestne stíhanej osobe je existencia „konkrétnych skutočností“, ktoré robia reálnym nebezpečenstvo, resp. obavu, že nastane niektorý z následkov. Samotný pojem „konkrétne skutočnosti“ vylučuje, aby bol niektorý z dôvodov väzby použitý v trestnom konaní len na základe objektívnymi zisteniami nepodložených, neistých, hmlistých a dostatočne neodôvodnených podozrení, domnienok a predpokladov, pretože by to viedlo k neodôvodneným zásahom do garantovaných ľudských práv a slobôd a súčasne k procesno - právnemu prekročeniu princípov riadneho a spravodlivého procesu. Zákonom požadované „konkrétne skutočnosti“ musia mať teda takú povahu, aby boli dostatočným a rozumným podkladom pre odôvodnenie obavy vzniku ovplyvňovania svedkov a obvinených a marenia priebehu konania. Vzhľadom na to, že „konkrétne skutočnosti“ neboli v priebehu vyšetrovania preukázané, súd uznesením prepustil navrhovateľa na slobodu.

Listom zo dňa 17. 08. 2010 požiadal navrhovateľ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. V liste navrhovateľ uvádza vyššie opísané skutočnosti, t. j. rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdov, pričom súd zistil, že navrhovateľ vyčíslil náhradu škody vo výške 36 614,06 Eur ako náklady za právne zastupovanie v trestnom konaní a vo výške 527,58 Eur ako stratu na zárobku počas trvania väzby.

Právny zástupca navrhovateľa vo výpovedi uviedol s poukázaním na judikatúru, že, napriek tomu, že rozhodnutie nebolo priamo zrušené, tým, že došlo k zastaveniu trestného konania, sa na rozhodnutie hľadí, ako by bolo zrušené alebo ako keby bol obvinený oslobodený. Z judikatúry ďalej jednoznačne vyplýva, že aj keď došlo k zastaveniu trestného stíhania viažu sa na toto trestné stíhanie všetky účinky, ako by bolo uznesenie zrušené, resp. ako by bola osoba, ktorá bola stíhaná oslobodená spod obžaloby.

Pokiaľ ide o uznesenie o vzatí do väzby, toto bolo zrušené a navrhovateľ žiada náhradu mzdy vo výške 527,58 Eur za obdobie, počas ktorého bol vo väzbe. Žiada tiež náhradu za dovolenku v trvaní 18 dní, ktorú mu zamestnávateľ vykazoval a až potom bola navrhovateľovi vykázaná absenciu v práci. Právny zástupca uviedol, že táto dovolenka bola navrhovateľovi vyplatená, avšak v zmysle , ak z dôvodov na strane zamestnávateľa nemôže zamestnanec riadne vyčerpať svoju dovolenku, má nárok na náhradu ušlej mzdy, to znamená, že ak z dôvodu nezákonnej väzby navrhovateľ nemohol túto dovolenku vyčerpať, má nárok na riadne vyčerpanú dovolenku. Keďže túto nemohol vyčerpať, má nárok na náhradu ušlej mzdy aj za túto dovolenku. Právny zástupca navrhovateľa vo vzťahu k náhrade škody za nezákonné rozhodnutie uviedol, že ako náhradu škody požaduje náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa v trestnom konaní.

Odporca uviedol, že pokiaľ ide o náhradu škody za nezákonné rozhodnutie, ktorým má byť uznesenie o vznesení obvinenia, nie je možné v zmysle judikatúry predloženej právnym zástupcom navrhovateľa tvrdiť, že zastavenie akéhokoľvek trestného stíhania, resp. prípadné oslobodenie spod obžaloby by malo znamenať automaticky nezákonnosť vzneseného obvinenia, nakoľko v danej veci bolo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie v trestnom konaní. Podľa názoru odporcu v trestnom konaní boli zistené určité skutočnosti, na základe ktorých sa trestné stíhanie začalo. Pokiaľ ide o samotnú väzbu v časti nároku na náhradu mzdy, odporca ju nenamieta, pretože uznesenie okresného súdu bolo zrušené. Namieta však rozšírenie návrhu o náhradu za dovolenku, pretože odporca predpokladá, že náhrada za nevyčerpanú dovolenku bola navrhovateľovi poskytnutá, a tak mu nemohla vzniknúť škoda. Ďalej odporca uviedol, že aj po zaslaní vyjadrenia od vyšetrovateľa z Úradu vyšetrovania boja proti organizovanej kriminalite zotrváva na tom, že vyúčtovanie úkonov predložené v rámci návrhu, ktorého náhrada je požadovaná nie je presné a úplné. Vyúčtovanie považuje za nadhodnotené. Čo sa týka úkonov, ktoré sú preukázané aj zo strany vyšetrovateľov, že sa neuskutočnili, za tieto úkony nepatrí náhrada v podobe odmeny za právne služby. Je pravdou, že pokiaľ za týmito úkonmi právny zástupca navrhovateľa vycestoval, patrí náhrada cestovných nákladov a náhrada za stratu času, avšak nie za úkon právnej služby, teda o tieto úkony by mala byť navrhovaná náhrada škody znížená. Okrem týchto úkonov, ktoré sa neuskutočnili, odporca má výhrady voči viacerým úkonom tak, ako sú vyúčtované, napr. účasť na výsluchu svedkov dňa 25. 08. 2009, keď v zmysle dokladov, ktoré sú založené v prílohe, tieto dva výsluchy v nadväznosti trvali ani necelé dve hodiny, pričom sú vyúčtované ako dva samostatné úkony. V takomto prípade v zmysle vyhlášky patrí odmena iba za jeden úkon právnej služby. Takisto odporca namieta skutočnosť, že v rámci doloženej faktúry, ktorá bola navrhovateľom uhradená právnemu zástupcovi za právne služby v celom súhrne bola právnym zástupcom účtovaná i daň z pridanej hodnoty, pričom v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách advokátov účinného do 31. 05. 2009, daň z pridanej hodnoty si mohol právny zástupca účtovať jedine vo vzťahu k odmene za právny úkon. Podľa priloženej faktúry je táto daň z pridanej hodnoty priúčtovaná aj k cestovným náhradám a k ďalším nákladom, čo je možné až od 01. 06. 2009. Odporca opätovne poukázal aj na tú skutočnosť, že zmluvu o právnej pomoci, v rámci ktorej bol navrhovateľ zastupovaný v trestnom konaní, podpísala ako klient H. F. - manželka navrhovateľa a nie je preto odporcovi známe, z akého dôvodu navrhovateľ uhradil vyúčtované trovy právneho zastúpenia, keďže táto zmluva bola uzatvorená v jeho prospech ako tretej osoby.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa , ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa , prvá veta, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa , ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú:

1. subjekt (orgán štátu),

2. predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah),

3. správanie subjektu (jeho rozhodnutie),

4. výsledok spočívajúci v škode,

5. príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a

6. protiprávnosť - nezákonnosť.

Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí využiť možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť ( ) a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné ( ).

K jednotlivým predpokladom zodpovednosti súd uvádza, že v danom prípade je splnená podmienka subjektu, t. j. orgánu štátu (orgán činný v trestnom konaní a súd), ktorý vydal rozhodnutie (uznesenie o vznesení obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby), čím prejavil svoje oprávnenie a povinnosť rozhodovacieho charakteru, uplatňované pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb (splnenie 2. a 3. podmienky). Uznesenie o vznesení obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby vydané orgánom činným v trestnom konaní (policajtom - vyšetrovateľom) a súdom spôsobili navrhovateľovi škodu spočívajúcu v obrane jeho práv a právom chránených záujmov (osobná sloboda), t. j. trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, čím bol splnený aj štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tá spočíva v tom, že bez vznesenia obvinenia by navrhovateľovi nebola vznikla škoda spočívajúca vo formálnej obhajobe (obhajobe právnym zástupcom) s následnou náhradou trov právneho zastúpenia. Príčinná súvislosť predstavuje condicio sine qua non, t. j. podmienku, bez ktorej by následok vôbec nebol nastal (alebo nastal iným spôsobom), ak by nedošlo k prejavu vôle (konaniu či opomenutiu).

Ďalej je preto potrebné skúmať, či uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a či následným uznesením o zastavení trestného stíhania, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal navrhovateľ a pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenia veci, možno považovať za uznesenie, ktorým sa predchádzajúce uznesenie zrušilo pre jeho nezákonnosť.

Zákon pojem nezákonnosti rozhodnutia nedefinuje, preto je potrebné tento pojem vykladať vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom a nie otázkou subjektívnych alebo objektívnych faktorov, ktoré viedli k porušeniu tohto súladu. Nezákonnosť je výlučne otázkou vzťahu rozhodnutia a zákona, a to otázkou nezhody medzi rozhodnutím a zákonom.V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu. Pri aplikácii sa treba pridržiavať toho, že ide o všeobecný a obsahovo aj rozsahovo pružný pojem. Zároveň treba rešpektovať aj skutočnosť, že tento pojem zákon osobitne neobmedzuje. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. [...] Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle , nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia trestné konanie končí. To znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu stáva bezpredmetným (nadbytočným). Výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, a zároveň to znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené zastavením trestného stíhania treba hľadať nielen v ustanovení , ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom súdna judikatúra dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonností) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

Na základe vyššie uvedeného súd považuje uznesenie vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred, oddelenie vyšetrovania, o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: X.-XX/BOK-Q.-D.-XXXX zo dňa 21. 06. 2004 za nezákonné rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 252/09-3795 zo dňa 30. 03. 2010 bolo trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi pre trestný čin v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa a zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal navrhovateľ a že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 21. 06. 2004 tak bolo zrušené pre jeho nezákonnosť, pretože s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody navrhovateľ trestný čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.

K námietke odporcu, že právny zástupca predložil vyúčtovanie trov obhajoby na zastupovanie v trestnom konaní vedenom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite v Žiline a nie v Banskej Bystrici, súd uvádza, že v priebehu konania sa táto skutočnosť neukázala ako sporná. V priebehu konania neboli žiadne pochybnosti o konkrétnych nezákonných rozhodnutiach, ktorými bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Vyšetrovacie úkony boli v priebehu trestného konania uskutočňované v rôznych mestách. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že predložené vyúčtovanie trov obhajoby v trestnom konaní súvisí s uplatneným nárokom na náhradu škody, ktorý je predmetom tohto konania.

Navrhovateľ vyčíslil náhradu škody za nezákonné rozhodnutie vo výške 36 614,06 Eur, čo zodpovedá trovám právneho zastúpenia v trestnom konaní. Uznesením č. k. - 155 zo dňa 23. 11. 2011 zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 2 324,29 Eur. Teda výška škody predstavuje sumu 34 289,77 Eur. Súd preskúmal vyčíslené trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“).

K námietke odporcu, že úkony právnej služby, t. j. výsluchy, ktoré sa nekonali, nemajú byť vôbec právnemu zástupcovi priznané, súd uvádza, že v zmysle vyhlášky č. a vyhlášky č. možno právnemu zástupcovi priznať odmenu v rozsahu 1, ak pojednávanie bolo odročené. Obidva právne predpisy však ustanovujú, že možno postupovať analogicky v prípadoch, ktoré vyhláška neupravuje. Súd teda vychádzal z toho, že, ak sa výsluch nevykonal z dôvodu neprítomnosti svedka, možno analogicky priznať právnemu zástupcovi odmenu v rozsahu 1, ako keby bol pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti účastníka konania. Súd pri preskúmavaní vyčíslených trov právneho zastúpenia postupoval v zmysle uvedeného a v prípade, ak výsluch nebol vykonaný, priznal právnemu zástupcovi odmenu v rozsahu 1.

Za rok 2004 si právny zástupca navrhovateľa vyúčtoval 30 úkonov právnej služby a paušálnu náhradu za úkony právnej služby a náhradu za vyhotovenie kópií spisových materiálov. Súd preskúmal jednotlivé úkony právnej služby a právnemu zástupcovi vôbec nepriznal alebo priznal čiastočne nasledovné:

- porada s klientmi (09. 07. 2004) .............................................................. 120,39 Eur

- oznámenie o prevzatí zastupovania, požiadavka obhajoby ..................... 120,39 Eur

- právna analýza, získanie dokumentov a výsluchov ................................. 120,39 Eur

- paušálna náhrada za úkony právnej služby .............................................. 121,89 Eur

- náhrada za vyhotovenie kópií spisových materiálov ............................... 66,39 Eur

- účasť na výsluchu obvinených: Kráľ, Nagy, Lumzer (23. 09. 2004) ...... 361,18 Eur

- účasť na výsluchu obvineného Herineka (12. 12. 2004) ......................... 141,21 Eur

Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu trov za úkon - porada s klientmi zo dňa 09. 07. 2004 z dôvodu, že v zmysle vyhlášky je jedným úkonom právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, nejde tak o dva samostatné úkony. Úkon právnej služby - oznámenie o prevzatí zastupovania a požiadavka obhajoby zo dňa 08. 07. 2004 považuje súd za nadbytočný a neúčelný, pretože právny zástupca môže tento úkon urobiť spolu s prvým úkonom v rámci obhajoby, napr. pri prvom výsluchu alebo inom vyšetrovacom úkone. Úkon právnej služby - právna analýza, získanie dokumentov a výsluchov právny zástupca súdu nepreukázal. Rovnako súdu nebol preukázaný ani úkon právnej služby - náhrada za vyhotovenie kópií spisových materiálov. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu za úkony právnej služby, súd má za to, že režijný paušál (ktorý súd právnemu zástupcovi priznal za jednotlivé úkony právnej služby) je svojou povahou rovnaký ako paušálna náhrada za úkony právnej služby. Znamenalo by to zdvojenú paušálnu náhradu pre právneho zástupcu, čo nie je v súlade s vyhláškou č. Čiastočne súd nepriznal úkon právnej služby - účasť na výsluchu obvinených A., Z. T. E. zo dňa 23. 09. 2004 z dôvodu, že výsluch obvineného Z. sa nekonal. V súlade s ustanovením vyhlášky č. patrí právnemu zástupcovi náhrada trov za každého obvineného samostatne za každé začaté dve hodiny. Keďže výsluch jedného z obvinených sa nekonal, súd priznal za tento úkon právnej služby sumu 270,88 Eur (2 x 120,39 Eur + 1 x 120,39 Eur v zmysle druhej vety v spojení s vyhlášky č. za nevykonaný výsluch obvineného Z. z dôvodu jeho neprítomnosti). Súd nepriznal právnemu zástupcovi úkon právnej služby - účasť na výsluchu obvineného O. vo výške 141,21 Eur, ale len v rozsahu 1, pretože tento výsluch sa nekonal, t. j. 35,30 Eur (1/4 x 141,21 Eur).

Za úkony právnej služby v roku 2004 priznal súd právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 6 927,79 Eur a režijný paušál za 27 úkonov (1 úkon á 4,51 Eur) spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 %, t. j. 8 388,98 Eur.

Za rok 2005 si právny zástupca vyúčtoval 26 úkonov právnej služby. V zmysle vyhlášky č. účinnej do 31. 05. 2009 patrí právnemu zástupcovi náhrada trov za účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín ( vyhlášky). Právny zástupca však účtoval vyšetrovací úkon pri každej osobe samostatne a za každé dve začaté hodiny. Súd v zmysle vyhlášky č. preskúmal tieto úkony a nepriznal nasledovné:

- výsluch svedkov G. T. B. (26. 05. 2005) trval od 10.00 hod. do 11.15 hod. (1 hodinu 15 minút), teda ide iba o jeden úkon právnej služby (a nie dva), a preto súd priznal iba 66,40 Eur (a nie 132,80 Eur);

- výsluch svedkov B., B., O. T. F. (18. 10. 2005 ) trval od 08.00 hod. do 13.45 hod. (5 hodín 45 minút), teda ide o tri úkony právnej služby (a nie štyri), a preto súd priznal iba 199,20 Eur (a nie 265,60 Eur);

- výsluch svedkov (31. 05. 2005) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 16,60 Eur (1 x 66,40 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedkov A. T. J. (20. 10. 2005) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 16,60 Eur (1 x 66,40 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č.

Súd priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % za úkony právnej služby, nie však za hotové výdavky (t. j. cestovné), náhradu za stratu času a režijný paušál ( vyhlášky v znení účinnom do 31. 5. 2009). Keďže právny zástupca žiadal priznať aj daň z pridanej hodnoty za cestovné, za stratu času a režijný paušál, súd mu náhradu trov v tejto časti vôbec nepriznal, t. j. k nasledovným úkonom neprirátal daň z pridanej hodnoty:

- cestovné a strata času dňa 13. 01. 2005 (?) ............................................ 46,28 Eur

- cestovné a strata času dňa 18. 02. 2005 (?) ............................................ 40,37 Eur

- cestovné a strata času dňa 14. 04. 2005 (?) ............................................ 47,41 Eur

- cestovné a strata času dňa 29. 04. 2005 (?) ............................................ 40,06 Eur

- cestovné a strata času dňa 26. 05. 2005 (?) ............................................ 79,62 Eur

- cestovné a strata času dňa 31. 05. 2005 (?) ............................................ 47,25 Eur

- cestovné a strata času dňa 17. 06. 2005 (?) ............................................ 80,93 Eur

- cestovné a strata času dňa 22. 07. 2005 (?) ............................................ 79,43 Eur

- cestovné a strata času dňa 02. 08. 2005 (?) ............................................ 80,85 Eur

- cestovné a strata času dňa 09. 09. 2005 (?) ............................................ 81,77 Eur

- cestovné a strata času dňa 21. 10. 2005 (?) ............................................ 82,14 Eur

- cestovné a strata času dňa 24. 10. 2005 (?) ............................................ 81,01 Eur

- cestovné a strata času dňa 08. 12. 2005 (?) ............................................ 80,93 Eur

- cestovné a strata času dňa 23. 12. 2005 (?) ............................................ 81,66 Eur

- 26 x režijný paušál á 4,98 Eur .................................................................. 129,48 Eur

---------------------------------------------------------------------

Spolu (bez DPH) ........................................................................................ 1 079,19 Eur

Za úkony právnej služby v roku 2005 priznal súd právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1 643,40 Eur spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 %, t. j. 1 955,65 Eur a režijný paušál za 26 úkonov (1 úkon á 4,98 Eur) a cestovné a náhradu za stratu času (bez DPH) vo výške 1 079,19 Eur. Trovy právneho zastúpenia za rok 2005 predstavujú výšku 3 034,84 Eur.

Za rok 2006 si právny zástupca vyúčtoval 19 úkonov právnej služby. Súd pri preskúmavaní trov postupoval rovnako ako v roku 2005. Právnemu zástupcovi súd priznal všetky úkony tak, ako ich vyčíslil. Súd priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % za úkony právnej služby, nie však za hotové výdavky (t. j. cestovné) a náhradu za stratu času ( vyhlášky v znení účinnom do 31. 5. 2009). Keďže právny zástupca žiadal priznať aj daň z pridanej hodnoty za cestovné, za stratu času a za režijný paušál, súd mu náhradu trov v tejto časti vôbec nepriznal, t. j. k nasledovným úkonom neprirátal daň z pridanej hodnoty:

- cestovné a strata času dňa 17. 02. 2006 (?) ............................................ 47,38 Eur

- cestovné a strata času dňa 24. 03. 2006 (?) ............................................ 44,56 Eur

- cestovné a strata času dňa 27. 03. 2006 (?) ............................................ 28,58 Eur

- cestovné a strata času dňa 23. 05. 2006 (?) ............................................ 84,85 Eur

- cestovné a strata času dňa 06. 07. 2006 (?) ............................................ 85,25 Eur

- cestovné a strata času dňa 11. 08. 2006 (?) ............................................ 85,02 Eur

- cestovné a strata času dňa 15. 08. 2006 (?) ............................................ 102,99 Eur

- cestovné a strata času dňa 04. 09. 2006 (?) ............................................ 85,10 Eur

- cestovné a strata času dňa 11. 10. 2006 (?) ............................................ 83,74 Eur

- cestovné a strata času dňa 03. 11. 2006 (?) ............................................ 83,74 Eur

- cestovné a strata času dňa 28. 11. 2006 (?) ............................................ 83,54 Eur

- cestovné a strata času dňa 18. 12. 2006 (?) ............................................ 83,54 Eur

- 19 x režijný paušál á 5,44 Eur .................................................................. 103,36 Eur

---------------------------------------------------------------------

Spolu (bez DPH) ........................................................................................ 1 002,10 Eur

Za úkony právnej služby v roku 2006 priznal súd právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2 748,88 Eur spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 %, t. j. 3 271,17 Eur a režijný paušál za 19 úkonov (1 úkon á 5,44 Eur) a cestovné a náhradu za stratu času (bez DPH) vo výške 898,74 Eur. Trovy právneho zastúpenia za rok 2005 predstavujú výšku 4 273,27 Eur.

Za rok 2007 si právny zástupca vyúčtoval 36 úkonov právnej služby. Súd pri preskúmavaní trov postupoval rovnako ako v predchádzajúcich rokoch 2005 a 2006. Po preskúmaní vyčíslených trov súd v zmysle vyhlášky č. súd nepriznal nasledovné:

- výsluch svedkov Š. T. A. (28. 05. 2007) trval od 14.00 hod. do 15.35 hod. (1 hodinu 35 minút), teda ide iba o jeden úkon právnej služby (a nie dva), a preto súd priznal iba 78,86 Eur (a nie 157,72 Eur);

- výsluch svedka (28. 05. 2007) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 19,72 Eur (1 x 78,86 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedkov Q. T. P. (13. 06. 2007) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 19,72 Eur (1 x 78,86 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedka Q. (14. 06. 2007) trval od 12.00 hod. do 13.40 hod. (1 hodinu 40 minút) a výsluch svedka Z. sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba sumu 98,58 Eur (78,82 Eur + 1 x 78,82 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. (a nie 157,72 Eur);

- výsluch svedka Q. (28. 06. 2007) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 19,72 Eur (1 x 78,86 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedkov Ú. T. Q. (12. 07. 2007) sa nekonal, a preto súd priznal iba 19,72 Eur (1 x 78,86 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedka L. (23. 07. 2007) sa nekonal, a preto súd priznal iba 19,72 Eur (1 x 78,86 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedka K. (22. 08. 2007) sa nekonal, a preto súd priznal iba 19,72 Eur (1 x 78,86 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedka Q. (26. 09. 2007) sa nekonal, a preto súd priznal iba 19,72 Eur (1 x 78,86 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č.

Súd priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % za úkony právnej služby, nie však za hotové výdavky (t. j. cestovné), náhradu za stratu času a režijný paušál ( vyhlášky v znení účinnom do 31. 5. 2009). Keďže právny zástupca žiadal priznať aj daň z pridanej hodnoty za cestovné a za stratu času, súd mu náhradu trov v tejto časti vôbec nepriznal, t. j. k nasledovným úkonom neprirátal daň z pridanej hodnoty:

- cestovné a strata času dňa 26. 01. 2007 (?) ............................................ 99,66 Eur

- cestovné a strata času dňa 29. 01. 2007 (?) ............................................ 114,00 Eur

- cestovné a strata času dňa 30. 01. 2007 (?) ............................................ 85,49 Eur

- cestovné a strata času dňa 23. 02. 2007 (?) ............................................ 85,86 Eur

- cestovné a strata času dňa 13. 04. 2007 (?) ............................................ 86,18 Eur

- cestovné a strata času dňa 25. 05. 2007 (?) ............................................ 87,86 Eur

- cestovné a strata času dňa 28. 05. 2007 (?) ............................................ 57,87 Eur

- cestovné a strata času dňa 14. 06. 2007 (?) ............................................ 45,77 Eur

- cestovné a strata času dňa 22. 06. 2007 (?) ............................................ 86,33 Eur

- cestovné a strata času dňa 28. 06. 2007 (?) ............................................ 89,50 Eur

- cestovné a strata času dňa 12. 07. 2007 (?) ............................................ 45,39 Eur

- cestovné a strata času dňa 23. 07. 2007 (?) ............................................ 47,05 Eur

- cestovné a strata času dňa 03. 08. 2007 (?) ............................................ 88,26 Eur

- cestovné a strata času dňa 22. 08. 2007 (?) ............................................ 48,07 Eur

- cestovné a strata času dňa 26. 09. 2007 (?) ............................................ 46,48 Eur

- cestovné a strata času dňa 17. 12. 2007 (?) ............................................ 88,35 Eur

- 36 x režijný paušál á 5,90 Eur .................................................................. 212,40 Eur

---------------------------------------------------------------------

Spolu (bez DPH) ........................................................................................ 1 414,52 Eur

Za úkony právnej služby v roku 2007 priznal súd právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2 760,14 Eur spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 %, t. j. 3 284,57 Eur a režijný paušál za 36 úkonov (1 úkon á 5,90 Eur) a cestovné a náhradu za stratu času (bez DPH) vo výške 1 414,52 Eur. Trovy právneho zastúpenia za rok 2005 predstavujú výšku 4 699,09 Eur.

Za rok 2008 si právny zástupca vyúčtoval 31 úkonov právnej služby. Pri preskúmavaní súd postupoval rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch a v zmysle vyhlášky č. nepriznal nasledovné:

- konfrontácia (16. 01. 2008) sa nekonala vôbec, a preto súd priznal iba 21,08 Eur (1 x 84,33 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- konfrontácia (29. 01. 2008) sa nekonala vôbec, a preto súd priznal iba 21,08 Eur (1 x 84,33 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č.

- výsluch svedka K. (25. 02. 2008) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 21,08 Eur (1 x 84,33 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedka (03. 03. 2008) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 21,08 Eur (1 x 84,33 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedka K. (05. 03. 2008) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 21,08 Eur (1 x 84,33 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. ;

- výsluch svedka G. (31. 03. 2008) trval od 11.00 hod. do 12.40 hod. (1 hodinu 40 minút), teda ide iba o jeden úkon právnej služby (a nie dva), a preto súd priznal iba 84,33 Eur (a nie 168,66 Eur);

- výsluch svedkov F., X. T. E. (10. 06. 2008) trval od 08.00 hod. do 15.15 hod. (7 hodín 15 minút), teda ide o štyri úkony právnej služby (a nie päť), a preto súd priznal iba 337,32 Eur (a nie 421,65 Eur);

- návrh na doplnenie dokazovanie (04. 09. 2008) sa nenachádza vo vyšetrovacom spise Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred sp. zn. ČVS: X.-XX/BOK- Q.-D.-XXXX, sp. zn. Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VII/1 Gv 252/09 a právny zástupca navrhovateľa nepredložil ani doklad o podaní uvedeného úkonu právnej služby (podací lístok), a preto súd nepriznal právnemu zástupcovi za tento úkon sumu 84,33 Eur;

- výsluch svedkov (13. 10. 2008) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 21,08 Eur (1 x 84,33 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č.

Súd priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % za úkony právnej služby, nie však za hotové výdavky (t. j. cestovné), náhradu za stratu času a režijný paušál ( vyhlášky v znení účinnom do 31. 5. 2009). Keďže právny zástupca žiadal priznať aj daň z pridanej hodnoty za cestovné a za stratu času, súd mu náhradu trov v tejto časti vôbec nepriznal, t. j. k nasledovným úkonom neprirátal daň z pridanej hodnoty:

- cestovné a strata času dňa 16. 01. 2008 (?) ............................................ 48,69 Eur

- cestovné a strata času dňa 28. 01. 2008 (?) ............................................ 92,53 Eur

- cestovné a strata času dňa 29. 01. 2008 (?) ............................................ 92,53 Eur

- cestovné a strata času dňa 25. 02. 2008 (?) ............................................ 49,03 Eur

- cestovné a strata času dňa 03. 03. 2008 (?) ............................................ 91,87 Eur

- cestovné a strata času dňa 05. 03. 2008 (?) ............................................ 91,87 Eur

- cestovné a strata času dňa 27. 03. 2008 (?) ............................................ 91,09 Eur

- cestovné a strata času dňa 31. 03. 2008 (?) ............................................ 50,02 Eur

- cestovné a strata času dňa 04. 04. 2008 (?) ............................................ 92,40 Eur

- cestovné a strata času dňa 10. 06. 2008 (?) ............................................ 111,74 Eur

- cestovné a strata času dňa 11. 06. 2008 (?) ............................................ 90,35 Eur

- cestovné a strata času dňa 12. 06. 2008 (?) ............................................ 90,35 Eur

- cestovné a strata času dňa 27. 06. 2008 (?) ............................................ 89,91 Eur

- cestovné a strata času dňa 26. 09. 2008 (?) ............................................ 89,25 Eur

- cestovné a strata času dňa 13. 10. 2008 (?) ............................................ 54,11 Eur

- 30 x režijný paušál á 6,30 Eur .................................................................. 212,40 Eur

---------------------------------------------------------------------

Spolu (bez DPH) ........................................................................................ 1 414,74 Eur

Za úkony právnej služby v roku 2008 priznal súd právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2 593,13 Eur spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 %, t. j. 3 085,82 Eur a režijný paušál za 30 úkonov (1 úkon á 6,30 Eur) a cestovné a náhradu za stratu času (bez DPH) vo výške 1 414,74 Eur. Trovy právneho zastúpenia za rok 2005 predstavujú výšku 4 505,56 Eur.

Za rok 2009 si právny zástupca vyúčtoval 29 úkonov právnej služby. Súd v zmysle vyhlášky č. preskúmal tieto úkony a nepriznal nasledovné:

- výsluch svedka V. (14. 05. 2009) trval od 08.10 hod. do 12.20 hod. (4 hodiny 10 minút) a výsluch obvineného sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba sumu 208,62 Eur (185,44 Eur + 1 x 92,72 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. (a nie 157,72 Eur);

- výsluch svedkov Q. G. T. J. G. (25. 08. 2009) trval od 08.40 hod. do 10.20 hod. (1 hodinu 40 minút), teda ide iba o jeden úkon právnej služby (a nie dva), a preto súd priznal iba 97,72 Eur (a nie 185,44 Eur);

- výsluch svedkov Q., F., A. T. H. P.Í. (19. 10. 2009) trval od 08.10 hod. do 13.50 hod. (5 hodín 40 minút), teda ide o tri úkony právnej služby (a nie štyri), a preto súd priznal iba 185,44 Eur (a nie 278,16 Eur);

- výsluch svedkov Q. T. B. (04. 11. 2009) trval od 11.45 hod. do 13.50 hod. (2 hodiny 5 minút) a výsluch svedka Zimu sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba sumu 208,62 Eur (185,44 Eur + 1 x 92,72 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č. (a nie 278,16 Eur);

- výsluch svedka U.j (05. 11. 2009) sa nekonal vôbec, a preto súd priznal iba 23,18 Eur (1 x 92,72 Eur) v zmysle druhá veta v spojení s vyhlášky č.

Súd priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % za úkony právnej služby, nie však za hotové výdavky (t. j. cestovné), náhradu za stratu času a režijný paušál ( vyhlášky v znení účinnom do 31. 5. 2009). Keďže právny zástupca žiadal priznať aj daň z pridanej hodnoty za cestovné a za stratu času, súd mu náhradu trov v tejto časti vôbec nepriznal, t. j. k nasledovným úkonom neprirátal daň z pridanej hodnoty:

- cestovné a strata času dňa 16. 01. 2009 (?) ............................................ 88,08 Eur

- cestovné a strata času dňa 03. 04. 2009 (?) ............................................ 88,88 Eur

- cestovné a strata času dňa 07. 04. 2009 (?) ............................................ 88,88 Eur

- cestovné a strata času dňa 14. 05. 2009 (?) ............................................ 57,52 Eur

- 4 x režijný paušál á 6,95 Eur .................................................................... 27,80 Eur

---------------------------------------------------------------------

Spolu (bez DPH) ........................................................................................ 351,16 Eur

Za úkony právnej služby v roku 2009 priznal súd právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia a režijný paušál za 25 úkonov vykonaných po 01. 06. 2009 (1 úkon á 6,95 Eur) vo výške 5 018,92 Eur spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 %, t. j. 5 972,51 Eur a režijný paušál za 4 úkony do 31. 05. 2009 (1 úkon á 6,30 Eur) a cestovné a náhradu za stratu času do 31. 05. 2009 (bez DPH) vo výške 651,16 Eur. Trovy právneho zastúpenia za rok 2005 predstavujú výšku 6 323,67 Eur.

Za úkony právnej služby v roku 2010 priznal súd právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia (4 x 96,18 Eur), režijný paušál za 4 úkony právnej služby (1 úkon á 7,21 Eur), cestovné a náhradu za stratu času (158,42 Eur) spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 19 %, t. j. 680,66 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa vyúčtoval aj výdavky za vyhotovenie kópií spisov (?), ktoré preukázal zaplateným šekovým poukazom nasledovne:

- rok 2006 ................................................................................................... 7,06 Eur

- rok 2007 ................................................................................................... 2,64 Eur

- rok 2008 ................................................................................................... 2,01 Eur

- rok 2009 ................................................................................................... 6,67 Eur

---------------------------------------------------------------------

Spolu (bez DPH) ........................................................................................ 18,38 Eur

Z uvedenej sumy si právny zástupca uplatnil aj daň z pridanej hodnoty vo výške 19 %, ktorú však súd priznal iba za vyhotovenie kópií vyhotovených po 01. 06. 2009, t. j. za rok 2009 (kópie boli vyhotovené dňa 04. 06. 2009 a dňa 03. 07. 2009). Náklady za vyhotovenie kópií tak predstavujú sumu 21,16 Eur [7,06 Eur + 2,64 Eur + 2,01 Eur + (6,67 Eur + 19 %)].

Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi náhradu škody za nezákonné rozhodnutie, ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: X.-XX/BOK-Q.-D.-XXXX zo dňa 21. 06. 2004, vo výške 31 922,23 Eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Súd ďalej skúmal rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľ vzatý do väzby. Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 122/2004 - 82 zo dňa 25. 06. 2004 bolo zrušené uznesením Krajského súdu Trnava - 193 zo dňa 02. 09. 2004, čím boli splnené podmienky v zmysle ustanovení Skutočnosť, že navrhovateľovi patrí náhrada mzdy za čas strávený vo väzbe nenamietal ani odporca, preto súd skúmal len výšku náhrady, ktorú navrhovateľ žiada. Rozhodnutie Okresného súdu Trnava o vzatí navrhovateľa do väzby bolo nezákonné, pretože následným rozhodnutím Krajského súdu Trnava bolo zrušené.

Navrhovateľ žiada náhradu za stratu na zárobku vo výške 843,95 Eur. Z toho 527,58 Eur predstavuje strata na zárobku za obdobie od 22. 06. 2004 do 02. 09. 2004. Rozšíreným návrhom na pojednávaní konanom dňa 26. 10. 2011 navrhovateľ požadoval aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku v trvaní 18 dní vo výške 316,37 Eur. Odporca namietal práve časť týkajúcu sa náhrady za nevyčerpanú dovolenku, pretože podľa jeho názoru bola táto dovolenka navrhovateľovi preplatená a nemohla mu tak vzniknúť škoda.

Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 26. 10. 2011 súd zistil, že dovolenka v trvaní 18 dní bola navrhovateľovi preplatená, a preto aj súd má za to, že mu nemohla vzniknúť škoda za nevyčerpanú dovolenku.

Z predloženého priemerného zárobku v roku 2004 súd zistil, že priemerný hodinový zárobok pre mesiac jún 2004 (2. štvrťrok) bol 63,55 Sk. Priemerný hodinový zárobok pre mesiace júl a august 2004 (3. štvrťrok) bol 63,70 Sk. Z dochádzkového listu predloženého zamestnávateľom navrhovateľa PROGRESS TRADING a. s., so sídlom Cukrovarská 22, Trebišov, IČO: 31 679 765 bolo zistené, že navrhovateľ v čase od 22. 06. 2004 do 16. 07. 2004 čerpal dovolenku v trvaní 18 pracovných dní, t. j. 144 hodín (18 dní x 8 hodín). V čase od 19. 07. 2004 do 31. 08. 2004 vykazoval zamestnávateľ navrhovateľovi absenciu v práci. V mesiaci júl 2004 navrhovateľ nebol v práci v rozsahu 10 pracovných dní, t. j. 80 hodín, čo predstavuje sumu vo výške 5 096, Sk (169,17 Eur). V mesiaci august 2004 zamestnávateľ vykazoval navrhovateľovi absenciu v rozsahu 22 pracovných dní, t. j. 176 hodín, čo predstavuje sumu vo výške 11 211,20 Sk (372,14 Eur). Absencia trvala 32 pracovných dní, čo predstavuje 256 hodín. Navrhovateľovi tak nebola vyplatená hrubá mzda vo výške 16 307,20 Sk (256 hodín x 63,70 Sk), čo predstavuje sumu 541,31 Eur. Dňa 05. 07. 2004 bol štátny sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň (pondelok). V zmysle ustanovení () patrí navrhovateľovi mzda aj za tento (inak pracovný) deň, preto súd priznal navrhovateľovi aj sumu 509, Sk (8 hodín x 63,70 Sk), t. j. 16,92 Eur. Spolu predstavuje strata na zárobku sumu vo výške 558,23 Eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

K námietke odporcu, že zmluvu o právnej pomoci neuzavrel navrhovateľ ale jeho manželka súd uvádza, že v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Pojem zvolený obhajca pri tom nemožno vykladať tak, že iná osoba ako obvinený iba „vyberie“ konkrétneho obhajcu a samotnú zmluvu uzavrie obvinený osobne. Pri zvolení obhajcu (analogicky aj pri ustanovenom obhajcovi) treba postupovať rýchlo a účinne, aby bola zabezpečená obhajoba obvineného už pri počiatočných (vyšetrovacích) úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdov a aby neboli porušené práva a zákonom chránené záujmy obvineného. Preto má súd za to, že zmluvu o právnej pomoci mohla v prospech Ivana Macejka uzavrieť aj jeho manželka.

Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím (uznesením o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: X.-XX/BOK-Q.-D.-XXXX zo dňa 21. 06. 2004) v rozsahu 31 922,23 Eur a náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe (uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 122/2004 - 82 zo dňa 25. 06. 2004) v rozsahu 558,23 Eur.

Navrhovateľ vzal v časti zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 843,95 Eur vo výške 9 % ročne od 03. 09. 2004 do 19. 02. 2011 späť. Odporca s čiastočným späťvzatím súhlasil, a preto súd konanie v tejto časti zastavil.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle ustanovenia O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.