Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-26-2023.pdf
PDF · 108.75 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Markétou Chlebovou, advokátkou so sídlom Pod Vtáčnikom 3, 831 01 Bratislava, v konaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, na odvolanie osoby ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.11.2022, č.k. 25P/117/2021-165, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnosť osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otcovi navrhovateľky (ďalej len „povinný“) platiť výživné na navrhovateľku v sume 160 eur mesačne počnúc dňom 30.09.2021, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 30.09.2021 do 30.11.2022 v sume 1.403,30 eur povinnému umožnil uhrádzať v mesačných splátkach 40 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným a to až do splatenia celej dlžnej sumy zročného výživného, s tým, že v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky nastane zročnosť celého plnenia (výrok II.), vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol (výrok III.), zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 8P/170/2010-46 zo dňa 19.10.2010 (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 28 ods. 1 písm. a), b), a), c), § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), keď na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc existenciu trvania vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke, ktorá medzi účastníkmi sporná nebola a zákonných kritérií rozhodujúcich pre stanovenie jej rozsahu, čiastočne zvýšil výživné na 160 eur mesačne od podania návrhu a vo zvyšku návrh zamietol. Súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky ale i z možností, schopností, ako aj majetkových pomerov povinného v zmysle kritérií určovania výživného (§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine) v nadväznosti na zmenu pomerov (§ 78 Zákona o rodine). Vykonaným dokazovaním mal preukázanú zmenu pomerov na strane účastníkov konania v miere odôvodňujúcej čiastočné zvýšenie výživného na navrhovateľku. Skonštatoval, že za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo obdobie 11 rokov a kým v roku 2010 mala navrhovateľka 6 rokov, v čase podania návrhu dosiahla vek 17 rokov a v školskom roku 2021/2022 študovala v 3. ročníku gymnázia, v školskom
roku 2022/2023 bola v maturitnom ročníku. Jej priemerné mesačné náklady súd prvej inštancie podľa ich vyčíslenia a aj preukázania ustálil na 450 až 500 eur mesačne. Jej náklady na bývanie, stravu, cestovanie, štúdium a iné základné potreby považoval za primerané, zodpovedajúce spotrebiteľským cenám. Podľa jeho záveru, to platí tak pre náklady spojené s bývaním navrhovateľky 89 eur na pomerné náklady spojené s užívaním bytu a energie (navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou), ako aj pre náklady na stravu 130 eur mesačne, oblečenie a obuv 50 eur mesačne, cestovné 20 eur (ktoré sú už len v tomto rozsahu je potrebné považovať za nevyhnutné a dosahujú sumu 290 eur). Okrem týchto je však dôvodné zohľadniť aj náklady na hygienu a základnú zdravotnú starostlivosť 50 eur (zubný strojček, problémy so sluchom, okuliare), spojené so školskou dochádzkou 40 eur (nákup potrebných kníh, školských pomôcok, prípadne aj účasť na hradených školských aktivitách) a mimoškolskú činnosť 228 eur ročne, telefón 12 eur, poistenie 21 eur, vreckové a výlet, dovolenky. Za preukázané mal, že náklady navrhovateľke hradí jej matka a povinný sa na jej nákladoch podieľa iba určeným výživným 60 eur mesačne. Z potvrdenia o podaní daňového priznania matky navrhovateľky mal za preukázaný jej príjem z podnikania v roku 2021 vo výške 6.383,60 eura, pri výdavkoch vo výške 5.897,43 eur. Vo vzťahu k povinnému mal preukázané, že jeho majetkové pomery sa nezmenili (je naďalej nemajetný), aktuálne býva s družkou a dvoma dospievajúcimi dcérami u svojej matky, že matka povinného poberá mesačne dôchodok invalidný 153,60 eura a vdovský 357,40 eura, jeho družka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá prídavky na dve deti. Povinným uvádzaný zdravotný stav nevyhodnotil ako objektívnu prekážku povinného zamestnať sa v primeranej pracovnej pozícii, kde by mohol dosahovať príjem. Pokiaľ povinný uvádzal, že pracovať mu bránia psychické problémy súvisiace s so smrťou otca, súd prvej inštancie poukázal na povinným predložené lekárske správy, z ktorých vyplýva, že dôvodom jeho PN od 04.03.2022 do 27.10.2022 bola diagnóza M54,5, teda bolesti v dolnej časti chrbta a ako vyplynulo z lekárskych správ zo dňa 22.09.2022 a dňa 15.11.2022 vystavených jeho psychiatričkou G. A. H., psychiatrické problémy povinného súvisia s polymorfnou závislosťou s dominanciou opiátov. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že povinnému aktuálne žiadna objektívna skutočnosť nebráni pracovať a zabezpečiť si primeraný príjem na zabezpečenie vlastných potrieb, výživy jeho maloletých detí, ako aj navrhovateľky. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného, vychádzal jednak z príjmu povinného pred jeho práceneschopnosťou, ako aj z jeho súhrnného príjmu počas pracovnej neschopnosti. Priemerný príjem povinného okolo 924 eur mesačne (zo zamestnania pred nástupom na PN) spolu s príjmom z invalidného dôchodku predstavoval disponibilný príjem vo výške spolu okolo 1.100 eur mesačne. Počas pracovnej neschopnosti sa suma nemocenskej dávky za celý mesiac pohybovala okolo 879 eur mesačne, spolu s invalidným dôchodkom mal tak otec k dispozícii sumu okolo 1.065 eur mesačne. Dôvodil, že zvýšené výživné na navrhovateľku tak predstavuje okolo 15 % z možného disponibilného príjmu povinného, čo považoval pri zohľadnení 2 vyživovacích povinností povinného za primerané, ktoré zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Zdôraznil, že výživné bolo povinnému naposledy upravené v roku 2010, kedy tiež nepracoval, bol poberateľom invalidného dôchodku a v čase rozhodovania bol zároveň práceneschopný.
3. Zročné výživné za obdobie od 30.09.2021 do 30.11.2022 vo výške 1.403,30 eur vypočítal ako počet celých mesiacov ktoré vynásobil sumou 100 eur (o ktorú výživné zvýšil), ku ktorej pripočítal sumu 3,30 eur, ktorá predstavuje pomerné zvýšené výživné za mesiac september 2021 (za jeden deň). Zročné výživné povolil povinnému so súhlasom navrhovateľky splácať po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným, pri zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností k maloletým deťom. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len CMP).
4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I., II. IV. a V. podal prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie povinný podľa § 62 ods. 1 CMP, navrhujúc rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť v celom rozsahu. Žiadal priznať náhradu trov súdneho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je nezamestnaný, na invalidnom dôchodku, psychiatricky pacient, navrhovateľka sa o neho nezaujíma, okrem nej má vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým dcéram (I. 13 rokov a J. 16 rokov) a zároveň sa stará o svoju chorú matku. Uviedol, že určené výživné nezodpovedá v konaní ním preukázaných majetkových pomerov a ani jeho príjmu 180 eur mesačne. Namietal, že súd nezohľadnil jeho aktuálnu situáciu a zdravotné problémy a naopak nedôvodne zohľadňoval aj príjem jeho matky. Rozporoval výdavky navrhovateľky, ktoré prvoinštančný súd náležite nepreskúmal a mal za to, že navrhovateľka má možnosť si popri štúdiu aj privyrobiť študentskými brigádami.
5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť a v plnom rozsahu jej potvrdiť náhradu trov konania. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Povinný počas posudzovaného obdobia disponoval dostatočnou sumou z jeho príjmu, zodpovedajúcej sume zvýšeného výživného. Uviedla, že povinnému aktuálne nebráni žiadna objektívna skutočnosť pracovať a zabezpečiť si príjem dostatočný na zabezpečenie vlastných potrieb a výživy jeho maloletých detí, ako aj prispievať na jej výživu. Zdôraznila, že povinný vyše 12 rokov jej prispieval iba sumou 60 eur a táto v súčasnosti absolútne nezodpovedá jej skutočným výdavkom. V priebehu konania predložila množstvo dôkazov preukazujúcich jej zvýšené odôvodnené náklady. Nesúhlasila s názorom, že si má popri štúdiu privyrobiť študentskými brigádami.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a nie je viazaný jeho dôvodmi podľa § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie výšky výživného na navrhovateľku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany povinného (jej otca) z hľadiska odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj z hľadiska schopností a možností povinného, na výživu ktorého je odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/170/2010-46 zo dňa 19.10.2010. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nebolo preto dôvodné prisvedčiť námietke povinného bez jej akejkoľvek právnej a skutkovej argumentácie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
9. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
10. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto, napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča.
11. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
12. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.
13. Pokiaľ ide o odvolacie námietky povinného tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal alebo nesprávne vyhodnotil a ktoré by viedli odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane navrhovateľky k zmene pomerovom, ktorú súd prvej inštancie pri vyhodnotení možností a schopností povinného, pri existencii jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností k maloletým deťom, správne čiastočne premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľky, túto súd prvej inštancie správne ustálil porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2010 (kedy navrhovateľka navštevovala prvý ročník základnej školy) s obdobím školského roka 2021/2022, v ktorom študovala v 3. ročníku gymnázia a dovŕšila vek 17 rokov. Správne ustálil aj počiatok zvýšenia výživného (od podania návrhu), rovnako správne vyčíslil sumu zročného výživného, ktoré umožnil povinnému zaplatiť v splátkach. V súlade s vykonaným dokazovaní správne ustálil aj priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby navrhovateľky, ktoré náležite vyčíslila a preukázala. Tieto aj odvolací súd považuje za primerané, zodpovedajúce veku navrhovateľky, jej zdravotnému stavu a štúdiu. Na odvolací argument povinného, že rozporuje výdavky navrhovateľky, bez akejkoľvek skutkovej argumentácie, odvolací súd neprihliadal.
14. Vo vzťahu k námietke povinného, že určená výška výživného nezodpovedá jeho príjmom, odvolací súd udáva, že zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. V danom prípade súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie na preukázanie možností a schopností povinného a jeho majetkových pomerov, na základe ktorého možno uzavrieť, že výška zvýšeného výživného je správna a zodpovedá jeho výsledkom. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní neprihliadol na tvrdené skutočnosti povinného o jeho možnostiach po ukončení jeho práceneschopnosti dňa 27.10.2022, že jeho príjem v čase rozhodnutia tvorí iba jeho invalidný dôchodok 186 eur. Tu treba zdôrazniť, že povinnému bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok v októbri 1997, povinný v priebehu rokov bol riadne zamestnaný v rôznych jemu primeraných zamestnaniach, preto pri hodnotení jeho celkových možností a schopností možno uzavrieť, že tieto povinného eliminujú na trhu práce iba čiastočne. Pokiaľ sa povinný po ukončení práceneschopnosti indikovanej mu pre bolesti v dolnej časti chrbta nezamestnal (nepreukázal, že by to vôbec mal v úmysle), správne potom vychádzal súd prvej inštancie z jeho priemerného mesačného príjmu u posledného zamestnávateľa. Povinný v konaní nijako nepreukázal, že sa zamestnať nemôže, prípadne že jeho zdravotný stav je prekážkou pri výkone adekvátneho zamestnania (práce), ktorú vykonával v minulosti. Povinný nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z čoho nevyplýva jeho záujem zamestnať sa, pričom vlastnú aktivitu v tomto smere nepreukázal. Pokiaľ povinný poukazuje na svoj zdravotný stav súvisiaci s jeho liečbou u psychiatra, z predložených lekárskych správ G. A. H. zo dňa 22.09.2022 a 15.11.2022 vyplýva, že porucha jeho psychiky je dôsledkom závislosti od užívania drog a iných psychotropných látok. Z lekárskej správy PN Phillippa Pinella v Pezinku zo dňa 16.09.2022 dokonca vyplýva, že povinný sa odmietol podrobiť doporučenej liečbe. Vzhľadom na uvedené ani odvolací neprihliadol na námietku povinného, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadal na jeho psychický stav. Námietka povinného o neskúmaní jeho možností a schopností súdom prvej inštancie nie je dôvodná, rovnako ako námietka, že súd prvej inštancie nezohľadnil iba ním deklarovaný príjem z invalidného dôchodku a jeho zdravotný stav. Napokon jeho psychický stav mu nebránil pri výkone zamestnania u jeho posledného zamestnávateľa, ukončeného dňa 15.03.2022 na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy z októbra 2021, v čase, kedy už bol evidovaný v ambulancii G. A. H.. Dosahovaný príjem povinného tak, ako bol na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ustálený za celé posudzované obdobie, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá čiastočne zvýšenému výživnému na navrhovateľku.
15. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď zisťoval a aj zohľadňoval príjem osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s povinným v súvislosti s posúdením jeho osobných nákladov. Rovnako tak postupoval aj pri zisťovaní nákladov na bývanie navrhovateľky a zisťoval príjem jej matky. Matka navrhovateľke dlhodobo zabezpečuje výživu a potreby v prevažnej miere a je potrebné zdôrazniť, že nie je povinná znášať všetky náklady na odôvodnené potreby dospelej študujúcej dcéry sama iba preto, že sa nevyhýba pracovnej činnosti a sama má taktiež zdravotné problémy. Pokiaľ povinný odkazuje na okolnosť, že sa navrhovateľka o neho nezaujíma, odvolací súd má za to, že za vzájomné vzťahy s navrhovateľkou je ako rodič zodpovedný najmä povinný, keď z jeho tvrdení nevyplývajú okolnosti, alebo správanie sa navrhovateľky, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako konanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. Správne tiež súd prvej inštancie zohľadnil aj celkový prístup povinného k plneniu si rodičovských povinností, keď nad rámec výživného určenom rozhodnutím súdu v roku 2010, navrhovateľku finančne alebo iným spôsobom nepodporoval a žiadnym spôsobom sa o ňu nezaujímal. Pokiaľ povinný udáva, že navrhovateľka si ako študentka strednej školy má na svoju výživu privyrábať brigádami odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Preto nestačí, ak by aj malo dieťa jednorazový alebo nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Určená výška výživného na navrhovateľku zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, je primeraná a za daného zisteného skutočného stavu veci spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
19. Odvolací súd udáva, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď Civilný mimosporový poriadok normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 52 CMP). Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a v súlade s § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 CMP alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.
20. Odvolací súd ako vecne správne vyhodnotil aj závery súdu prvej inštancie o trovách nesporového konania. Odvolanie povinného vo vzťahu k výroku rozsudku o nároku na náhradu trov konania, bez ich postačujúcej špecifikácie a zdôvodnenia priznania takéhoto nároku, odvolací súd posúdil ako nepreukázané a nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nezistil splnenie podmienok aplikácie § 55 CMP a dôvody pre záver, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať povinnému náhradu trov konania. Takýto nárok nepreukázal ani jeden z účastníkov konania a z pohľadu predmetu sporu nejde ani o dôvod spravodlivého usporiadania ich vzťahov. Napokon povinný si pred súdom prvej inštancie náhradu trov konania ani neuplatnil. Súd prvej inštancie správne o trovách konania v mimosporovom konaní rozhodol podľa § 52 CMP.
21. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. V danom prípade ani jeden z účastníkov svoj návrh na priznanie náhrady trov konania v odvolacom konaní nezdôvodnil a neuviedol s ohľadom na aké mimoriadne okolnosti by bolo spravodlivé ju priznať. Odvolací súd teda ani v odvolacom konaní nemal preukázaný vznik nároku na náhradu trov konania ani na jedenej strane nesporového konania, ako výnimku pri splnení podmienok § 55 CMP.
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).