Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/153/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej F., X..H..E.. so sídlom v W. na F. ul. č. XX, IČO: XX XXX XXX právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul. č. 25 proti povinnej Y. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na M. ul. č. XX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Záhradníckej ul. č. 60 pod sp.zn. EX 7918/08 o vymoženie 32,16 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28.9.2011 č.k. -20 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy nad 331,93 € (10.000,- Sk) s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 3.4.2008 do zaplatenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie. Vyjadrila presvedčenie, že úver, ktorý povinnej poskytla nie je spotrebiteľským úverom uzavretým podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nebol uzatvorený na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jeho predmetom nie je tovar alebo služba, ale bol uzavretý na základe zmluvy o úvere podľa a nasled. a jeho predmetom bolo peňažné plnenie. Pokiaľ súd prvého stupňa čiastočne zastavil exekúciu pre absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov uviedla, že v zmluvách uzavretých podľa sa nevyžaduje, aby obsahovali ako podstatnú náležitosť aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. V tejto súvislosti poukázala na , podľa ktorého sa na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere vždy aplikujú ustanovenia , a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a nie ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Navyše aj účastníci konania si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že sa všetky ich právne vzťahy budú spravovať . Uviedla, že klienti jej nie sú povinní uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom tak, ako to predpokladá zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 2.5.2007, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3-ina je dohodnutý úrok a 2/3-iny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Namietala, že konajúci súd posúdil úroky z omeškania ako neprimerane vysoké a nezohľadnil, že úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Prezentovala názor, že dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná, a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ale je priamo úmerná skutočnosti, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje pritom zabezpečenie a vystavuje sa obchodnému riziku tým, že poskytuje úver na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinnej. Ak si s povinnou z týchto dôvodov dohodla úrok z omeškania 0,25 % za každý deň jej omeškania, takto prejavenú vôľu by mal súd rešpektovať. Zdôraznila, že ani zákon, ani iné právne predpisy neobmedzujú

výšku úrokovej sadzby pre obchodné záväzkové vzťahy. V tejto súvislosti poukázala na dispozitívnu povahu a z toho vyplývajúcu možnosť zmluvných strán dohodnúť si výšku úrokov odlišne od zákona. Poznamenala, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútnym obchodom, preto bolo možné dohodnúť úroky z omeškania a následne ich aj požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. S poukazom na judikatúru NS SR uviedla, že súd, ani povinná sa nemôže odvolávať na dobré mravy, ak v čase, keď povinná bola pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mala možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopná splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaviazala a musela si byť vedomá následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Poukázala na názor Najvyššieho súdu SR, že „moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Oprávnená znáša vysoké obchodné riziká a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku“. Poznamenala, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Konštatovala, že súd by pri takejto aplikácii moderačného práva nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, pretože ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku mu budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa, a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Záverom namietala, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení konania posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, ak vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania už pri rozhodovaní o vydaní poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.

Povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa , , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie, preto uznesenie potvrdil podľa . V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa a k odvolaniu oprávnenej uvádza nasledovné. Materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý obsahuje osobitný inštitút prieskumnej právomoci exekučného súdu umožňujúci exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v písm. a/, b/ a c/ tohto ustanovenia. Exekučný súd je podľa §-u 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, z hľadiska, či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Citované ustanovenie v spojení s určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitne prieskumný

inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd môže skúmať existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. -19). V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd tak môže urobiť kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž dopĺňa Exekučný poriadok o špeciálne prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, teda aj v prípade, ak už bolo vydané poverenie exekútorovi. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd námietku oprávnenej, že ak už exekučný súd raz udelil poverenie, nemôže v priebehu konania zastaviť exekúciu za dôvodnú. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak zmluvu medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú a nie ako zmluvu o úvere podľa , pretože povinná uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Úver sa ako spotrebiteľský posudzuje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Z návrhu na vykonanie exekúcie, z rozhodnutia rozhodcovského súdu ani zo samotnej zmluvy o úvere nevyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver za účelom jej podnikateľskej činnosti alebo povolania. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že povinná nie je označená v žiadnom z bližšie uvedených listinných dôkazov identifikačným číslom (IČO-m), ale je identifikovaná svojím rodným číslom. Oprávnená v odvolacom konaní nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver. Naopak z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I vyplýva, že oprávnená je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery. Aj keď je z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania 2.5.2007 nepochybné, že ide o obchodno-záväzkový vzťah v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že osobitná právna úprava, t.j. o spotrebiteľských úveroch má podľa zásady lex specialis derogat legi generali prednosť pred ustanoveniami . Pretože výška poskytnutého úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery (od 200 € do 20.000 €) a spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru podľa , 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, so zreteľom na to, že oprávnená predmetnou zmluvou o úvere poskytla povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru ( ), v danej veci ide nepochybne o spotrebiteľský, t.j. občianskoprávny vzťah (aj keď ho takto účastníci nenazvali) a spotrebiteľovi sa poskytuje aj ochrana podľa ustanovení , v zmysle ktorých sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa ( ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa až a o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru odvolací súd poznamenáva, že aj keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil právny vzťah, keď ho podriadil pod právny režim , aj keď v čase uzatvorenia zmluvy 2.5.2007 bola ročná percentuálna miera nákladov zakotvená v predmetného zákona, toto pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku. Odvolací súd poukazuje na o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 podľa ktorého, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že dodávateľ, t.j.

oprávnená nezakotvila do zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN), úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a oprávnená musí znášať dôsledky v podobe čiastočného zastavenia exekúcie. Na závere, že ide o spotrebiteľský úver a zákon poskytuje spotrebiteľovi ochranu svojimi kogentnými právnymi ustanoveniami nemení nič ani tá skutočnosť, že podľa tvrdení oprávnenej jej klienti neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z obsahu zmluvy o úvere z 2.5.2007 vyplýva, že dlžníčka sa zaviazala vrátiť veriteľovi okrem poskytnutého úveru 10.000,- Sk aj poplatok 9.680,- Sk, t.j. že by mala celkovo zaplatiť 19.680,- Sk. Sumu 19.680,- Sk nazvanú veriteľom ako „poplatok“, možno teda považovať za celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (, o spotrebiteľských úveroch v platnom znení). Ani skutočnosť, že oprávnená poskytla povinnej peňažné prostriedky a nie tovar alebo službu nespochybňuje záver, že oprávnená poskytla povinnej spotrebiteľský úver (, o spotrebiteľských úveroch v platnom znení). Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, pretože rozhodcovský rozsudok nezohľadnil tú skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tzv. RPMN, a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Správne preto postupoval konajúci súd, ak zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy nad poskytnutý úver 993,93 € (10.000,- Sk). Správny je aj záver konajúceho súdu, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, pretože obsahuje viacero neprijateľných podmienok, napr. povinnosť spotrebiteľa zaplatiť neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu za nesplnenie záväzku, ktorou je výška dojednaných úrokov z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy odo dňa, kedy sa stane splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia ( ). Dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne značne prevyšuje úrok z omeškania podľa ustanovení (konkrétne v spojení s nar. vl. č. ), ktorý v čase omeškania povinnej 3.4.2008 bol vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS (2 x 4,25 %). Súčasne odvolací súd poznamenáva, že súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany spotrebiteľa v súlade so zásadami smernice Rady 93/13 EHS a tým kompenzovať nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Takýto výklad ustanovení je napokon aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (uznesenie Súdneho dvora vo veci C-76/10 F. X..H..E.. Q..G. O., rozsudok súdneho dvora vo veci C-40/08 - Y. S. X. v. I. H., A., ale i ďalšie). Závery Najvyššieho súdu, o ktoré oprávnená opierala svoje odvolanie nie sú aplikovateľné, pretože sa týkajú obchodnoprávnych vzťahov, kde obaja účastníci vystupovali ako podnikatelia. Z uvedených dôvodov vznikol oprávnenej nárok len na zaplatenie dlžnej sumy a zákonných úrokov z omeškania. Pritom zákonný úrok z omeškania, na ktorý má oprávnená nárok, nie je možné posúdiť podľa ustanovení , ako sa domnieva odvolateľ napriek tomu, že si to s povinnou dohodli, pretože na spotrebiteľské úvery vrátane príslušenstva, ktorými sú aj úroky z omeškania, nemožno aplikovať , ale . Spotrebiteľské zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva, ale práva občianskeho a podľa ani v spotrebiteľskej zmluve nemožno dohodnúť úrok z omeškania podľa ustanovení , pretože by to bolo v neprospech spotrebiteľa. pritom nedovoľuje dohodnúť si vyšší úrok z omeškania než je stanovený v nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Pretože zmluvný úrok z omeškania dohodnutý v zmluve medzi účastníkmi je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s a vl. nar. č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a je podľa neprimerane vysokou sankciou spojenou s nesplnením záväzku spotrebiteľa, konajúci súd postupoval správne, ak zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy nad poskytnutý úver 331,93 € s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 3.4.2008 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa napadnuté uznesenie potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia.

Pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná a povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd podľa a rozhodol tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.