Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/207/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky U. B. X.. X.X.XXXX bývajúcej v F. X. N.. H. Č.. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporcovi E. B. X.. XX.X.XXXX bývajúcemu v L. X. Z. N.. Č.. X zastúpenému JUDr. Deziderom Jančíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Hlavnej ul. č. 119 v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.3.2011 č.k. -91 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od odporcu pre navrhovateľku 1.680 € za obdobie od 1.12.2009 do 30.11.2010 a vo výrokoch o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a trovách prvostupňového konania.

Náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 22.3.2011 č.k. -91 zastavil konanie o určenie výživného od 1.12.2010 do budúcna, výživné za obdobie od 21.9.2009 do 30.11.2009 neurčil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke výživné 1.680 € za obdobie od 1.12.2009 do 30.11.2010, ktoré mu povolil splácať v mesačných splátkach po 140 € splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok 33,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania 22.9.2009, v čase trvania manželstva účastníkov konania, uzatvoreného 12.4.2008, z ktorého sa narodil mal. C. B. XX.X.XXXX. Žiadala určiť manželské výživné 300 € mesačne po čiastočnom späťvzatí návrhu za obdobie od 21.9.2009 do 30.11.2009. Konajúci súd neurčil výživné za obdobie od 21.9.2009 do 30.11.2009, nakoľko výpoveďami účastníkov mal preukázané, že v tomto období účastníci žili v spoločnej domácnosti a odporca prispieval navrhovateľke dostatočne. Určil výživné za obdobie od 1.12.2009 do 30.11.2010, po nepochybnom zistení z výpovedí účastníkov, že v decembri 2009 odporca natrvalo opustil spoločnú domácnosť a prestal navrhovateľke prispievať na výživu. Za obdobie od októbra 2010 do novembra 2010 určil výživné 200 € mesačne, pretože navrhovateľkina životná úroveň bola v tomto období zabezpečovaná príjmom pozostávajúcim z rodičovského príspevku 164,22 €, z prídavku na dieťa 21,25 €, spolu 185,47 € v 10/2010 a 11/2010 186,21 € a z výživného na maloleté dieťa 170 €, spolu 355,47 €. V období od januára do septembra 2010 príjem navrhovateľky tvoril rodičovský príspevok 256 € mesačne, prídavok na maloleté dieťa 21,99 € mesačne a výživné na maloleté dieťa 170 €, spolu 447,99 €, preto určil manželské výživné 120 € mesačne. Zistil, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami navrhovateľky v decembri 2009 bol 66,68 €, od 1.1.2010 do 30.9.2010 159,20 € a od 1.10.2010 do 30.11.2010 67,42. Priemerný mesačný zárobok odporcu bol v období od decembra 2009 do novembra 2010 1.062 €. Zohľadnil výdavky odporcu tvoriace splátky hypotekárneho úveru 200 € mesačne, cestovné do zamestnania 100 € mesačne, príspevok rodičom na spoločnú domácnosť 150 € mesačne, poplatky za telefón, doplnkové dôchodkové poistenie, poplatky na inkaso 30 € mesačne a výživné na maloleté dieťa účastníkov konania 170 € mesačne, spolu 660 € mesačne. Nezohľadnil splátky kreditného úveru 150 € mesačne, pretože ho odporca čerpal na zaplatenie dlžného výživného pre maloleté dieťa. Rozdiel medzi príjmom a výdavkami odporcu bol v období od 1.12.2009 do 30.11.2009 402 €. Na základe uvedeného zisteného skutkového stavu a podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine so zreteľom na zásadu zabezpečenia rovnakej životnej úrovne oboch manželov, zaviazal odporcu platiť výživné pre navrhovateľku 200 € za december 2009, 120 € mesačne za obdobie od januára 2010 do septembra 2010 a 200 € za október a november 2010. O trovách konania rozhodol podľa ust. , podľa ktorého ak má účastník vo veci len čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok 33,50 € (2% z 1.680 € podľa položky 8a v zmysle ust. o súdnych poplatkoch).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to proti výroku o určení rozsahu manželského výživného a povinnosti zaplatiť súdny poplatok 33,50 €. Vyjadril presvedčenie, že konajúci súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dokazovanie vyhodnotil nesprávne, preto dospel k nesprávnym záverom a nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal, aby odvolací súd podľa ust. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodol tak, že návrh na určenie manželského výživného zamieta a súdny poplatok znášajú účastníci pomerne. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Ako hlavný odvolací dôvod uviedol, že konajúci súd sa nesprávne vyporiadal s výškou jeho priemerného mesačného zárobku a nezohľadnil skutočnosť, že podstatnú časť jeho príjmu tvoria príplatky za zmennosť, ako sú nočná práca, práca vo sviatok a pod. Do ročného priemeru za posudzované obdobie zahrnul aj 13. a 14. plat a množstvo nadčasov, ktoré odpracoval. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka zostala bývať aj s maloletým dieťaťom v kompletne a nadštandardne zariadenom byte, ktorý spoločne rekonštruovali a zariadili. Naopak, rodinný dom, ktorý začali rekonštruovať a na ktorý má hypotéku, je v súčasnej dobe neobývateľný, preto je nútený bývať u svojich rodičov, ktorým musí prispievať na chod domácnosti priemerne 150 € mesačne. Vyjadril presvedčenie, že v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa, by sa dostal do existenčných problémov, mal by problém so splácaním hypotéky a ďalších finančných záväzkov a nezostávala by mu ani základná suma na zabezpečenie vlastných životných nákladov. Vyslovil názor, že konajúci súd nevychádzal dôsledne zo zásady rovnakej životnej úrovne obidvoch manželov, pretože podľa napadnutého rozsudku by životná úroveň navrhovateľky bola podstatne vyššia ako jeho.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí manželské výživné za obdobie od 1.12.2009 do 30.11.2009 300 € mesačne, dlžné výživné 3.600 € a prizná jej náhradu trov konania 883,43 €. Uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v §-e 205 ods. 2 písm. d/ , pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v §-e 205 ods. 2 písm. f/ , pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedla, že súd ako odôvodnený výdavok odporcu započítal splátky hypotekárneho úveru po 200 € mesačne a to napriek tomu, že uviedla, že tento úver vzali počas trvania manželstva spolu s odporcom, tento však bol z veľkej časti určený na splatenie predchádzajúcich úverov, ktoré odporca mal. Ďalšie prostriedky z predmetného úveru boli tiež určené na dostavbu rodinného domu, ktorý je výlučným vlastníctvom odporcu. Len zanedbateľná časť z prostriedkov úveru bola použitá na veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Vyjadrila presvedčenie, že ňou požadované výživné je nielenže odôvodnené jej potrebám, ale aj možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorého životná úroveň v rozhodnom období jednoznačne vysoko prevyšovala jej životnú úroveň, z čoho vyplýva rozpor so zásadou rovnakej životnej úrovne manželov vyplývajúci zo Zákona o rodine. Konštatovala, že ňou porušenie dobrých mravov uviedol len vo všeobecnej rovine bez označenia konkrétností a dôkazov.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázala na § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a súd je povinný prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a zdôraznila, že odporca opustil spoločnú domácnosť definitívne v decembri 2009, odkedy na domácnosť žiadnym spôsobom neprispieval. Konštatovala, že jej jediný príjem v tomto období tvoril len materský príspevok, pričom odporca mal v tomto období priemerný mesačný príjem 1.062 €. Vyjadrila presvedčenie, že životná úroveň odporcu vysoko prevyšovala jej životnú úroveň.

Výrok o zastavení konania za obdobie od 1.12.2010 do budúcna nebol napadnutý odvolaním účastníkov konania, preto v zmysle nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd na základe odvolaní účastníkov konania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky a odporcu nie je opodstatnené a preto ho podľa , ako vecne správny potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne, podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu na určenie manželského výživného pre navrhovateľku. V súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho odôvodnenie rozsudku o určení manželského výživného je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vyporiadal s námietkami tak navrhovateľky, ako aj odporcu v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a účastníci ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli také skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Na všeobecnú námietku dobrých mravov odporcu uvedenú v odvolaní odvolací súd neprihliadol, nakoľko nebola žiadnym spôsobom konkretizovaná a preukázaná a neuplatnil ju ani v konaní na súde prvého stupňa, preto ju vyhodnotil ako účelovú. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený všetkými dôkaznými prostriedkami ( ) a po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že výživné určené súdom prvého stupňa je vzhľadom na citované zákonné ustanovenie v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané, pretože vyrovnáva rozdiel životnej úrovne manželov a vytvára podmienky pre zásadne rovnakú hmotnú i kultúrnu úroveň obidvoch manželov v rozhodnom období. Konajúci súd správne a zákonne zohľadnil nevyhnutné náklady odporcu, jeho finančné záväzky a platby odrátal od priemerného mesačného zárobku, do ktorého správne započítal všetky jeho príjmy, ktoré dosiahol za skúmané obdobie, porovnal ich s príjmami navrhovateľky, a určil manželské výživné v takej čiastke, ktorou vyrovnal príjem navrhovateľky aj odporcu. Vyrovnanie nemožno chápať ako mechanický prepočet za účelom dosiahnutia matematicky zhodných príjmov manželov, pretože zásada rovnakej životnej úrovne je modifikovaná hľadiskami vyjadrenými v ust. Zákona o rodine, ktorými sú potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pričom tieto kritériá je nevyhnutné aplikovať na pomery obidvoch z manželov. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ust. Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. Zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov a uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Dobré mravy sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov v prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a ich úkonov, v čase a mieste. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa je toho presvedčenia, že priznanie výživného pre navrhovateľku nie je v rozpore s dobrými mravmi a nie je ani v rozpore s ust. § 71 Zákona o rodine, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdil. Súčasne konštatuje, že výživné určené súdom prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyhodnotenie príjmov a oprávnených výdavkov účastníkov konania, považuje za dostatočne primerané a zodpovedajúce zákonným ustanoveniam. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s .

Pokiaľ navrhovateľka žiadala zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým jej konajúci súd nepriznal právo na náhradu trov konania, odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V preskúmanom prípade navrhovateľka žiadala, aby jej odporca prispieval na výživu 300 € mesačne od 21.9.2009. V priebehu konania zobrala svoj návrh na určenie manželského výživného od 21.9.2009 do 30.11.2009 späť. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 200 € v decembri 2009, 120 € mesačne od januára 2010 do septembra 2010 a 200 € mesačne od októbra 2010 do novembra 2010. Z uvedeného možno vyvodiť, že navrhovateľka zavinila zastavenie konania od 21.9.2009 do 30.11.2009, ak zobrala svoj návrh na určenie manželského výživného späť, že mala úspech vo veci v rozsahu 46,66 %, pretože celkovo žiadala priznať 3.600 € (12 x 300 €) od decembra 2009 do novembra 2010 a bolo jej priznaných 1.680 € (200+1080+400) a že odporca mal úspech v rozsahu 53,34 %. Vzhľadom k tomu, že úspech účastníkov konania bol v zásade rovnaký, nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu ani jedného z nich, preto súd prvého stupňa rozhodol správne, ak právo na náhradu trov podľa nepriznal žiadnemu z nich.

Odvolací súd preskúmal aj odporcom napadnutý výrok o jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok 33,50 € a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak ho na základe prechodu poplatkovej povinnosti podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaviazal na jeho zaplatenie len v rozsahu zodpovedajúcom 2 % z výživného, ktoré bolo priznané navrhovateľke, t.j. pomerne z časti, v ktorej nebol úspešný.

Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd nepriznal navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s ustanovením , pretože nebola v odvolacom konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová