Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-24-2010.pdf
PDF · 113.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/24/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľky: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, zast. JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, AK so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: J. H., T.. XXXX, bytom R. XXXX/XX, C., zast. splnomocnencom N.. N. H.Á.Ž., bytom R. XXXX/XX, C., o zaplatenie 105,24 eura, t a k t o
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 0,13 eura spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 0,13 eura od 16.01.2009 až do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
II. O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka (ďalej aj "Cetelem") sa návrhom zo dňa 02.02.2010 doručeným súdu dňa 16.02.2010 domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 105,24 eura spolu s 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 90,28 eura od 16.01.2009 až do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
Návrh dôvodila tým, že dňa 14.02.2007 uzavrela s odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb., ďalej len "OBZ") a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorej obsahom bol záväzok navrhovateľky poskytnúť odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 6 462,-Sk a súčasne záväzok odporkyne nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 23 mesačných splátok vo výške 386,-Sk (celkom 8 878,-Sk), so splatnosťou prvej splátky dňa 15.03.2007. V súlade bodom III.-4.-1. Všeobecných úverových podmienok (ďalej len „VÚP“) bol klient (v danej veci odporkyňa) povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých mesačných splátok. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Ďalej uviedla, že odporkyňa úver riadne a včas nesplácala. Dňa 15.01.2009 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal splatný celý dlh odporkyne, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru odporkyňa navrhovateľke do dnešného dňa uhradila len 214,37 eura (= 6 458,-Sk), ktoré boli použité na úhradu dohodnutých úrokov, zmluvných pokút, poplatkov a časti úverovej istiny. Podľa bodu V.-3. VÚP, ak klient poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je navrhovateľka oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Navrhovateľka
účtovala odporkyni zmluvné pokuty v celkovej výške 14,96 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené má odporkyňa voči navrhovateľke záväzky po lehote splatnosti vo výške 105,24 eura (z toho 90,28 eura z titulu dlžných splátok úveru a 14,96 z titulu vyúčtovaných zmluvných pokút).
K návrhu priložila zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s VÚP, odstúpenie od zmluvy a špecifikáciu spotrebiteľského úveru.
Dňa 19.02.2010 súd pod č. k. 4C/24/2010-9- vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala odporkyňa odpor, v ktorom na svoju obranu uviedla, že platobný rozkaz bol vydaný na základe návrhu navrhovateľky, v ktorom uviedla nepravdivé údaje a prehlásila, že uhradila všetky splátky, ktoré jej boli určené žalobcom.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odporu uviedla, že odporkyni poskytla úver vo výške 6 462,- Sk. Na splatenie úveru boli poskytnuté odporkyni 2 varianty: 1. Štandardný variant - ktorý rátal s 23 mesačnými splátkami po 386,-Sk (súčet splátok 8 878,-Sk) a 2. Zrýchlený variant, ktorý rátal s 12 mesačnými splátkami po 386,-Sk a doplatkom vo výške 1 830,-Sk ku dňu 01.03.2008 (spolu 6 462,- Sk). V oboch variantoch bola splatnosť mesačnej splátky dohodnutá na 15. deň v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky pre oba varianty bola najskôr dňa 15.03.2007. V tejto časti úverovej zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že ak odporkyňa nedodrží podmienky splatnosti variantu 2, platí, že zvolila variantu 1. Z výpisu úverového účtu odporkyne ako aj z prehľadu zaplatených splátok je zrejmé, že odporkyňa nedodržala podmienky zrýchleného variantu 2, keď k 01.03.2008 neuhradila 12 splátok vo výške 386,-Sk a doplatok 1830,-Sk, preto odporkyňa bola povinná splácať úver podľa štandardného variantu 1, teda odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť 23 mesačnými splátkami vo výške 386,- Sk (= 12,81 eura), so splatnosťou prvej splátky 15.03.2007. V súlade s bodom V.-3. VÚP navrhovateľka účtovala odporkyni 5 zmluvných pokút vo výške spolu 1,- euro (1 pokuta á 1 euro). Dátum a výška zmluvných pokút je zrejmá z predloženého úverového účtu. Podľa bodu V.-5. VÚP je navrhovateľka zároveň oprávnená požadovať od odporkyne úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej Sadzobníkom poplatkov a platným právnym poriadkom, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania. Navrhovateľka účtovala 2x poplatok za zaslanie upomienky vo výške 3,32 eura a 2x poplatok za zaslanie upomienky vo výške 6,64 eura, spolu 19,92 eura. Dátum a výška poplatkov je zrejmá z predloženého úverového účtu. Vzhľadom na vyššie uvedené vyúčtované splátky (spolu so zmluvnými pokutami a poplatkami) dosahovali sumu 319,55 eura, pričom žalovaná uhradila ku dňu vyjadrenia k odporu sumu 214,32 eura.
K uvedenému priložil potvrdenie o prijatých platbách, výpis z úverového účtu odporkyne, sadzobníky poplatkov, splátkový kalendár, špecifikáciu istiny.
Na pojednávaní konanom dňa 18.08.2010 navrhovateľka uviedla, že odporkyňa riadne a včas plnila splátky po 386,-Sk mesačne, ale k 01.03.2008 nezaplatila doplatok 1 830,-Sk, v dôsledku čoho v zmysle uzavretej zmluvy platí, že odporkyňa si zvolila variant č. 1, teda štandardný variant, t.j. 23 splátok po 386,-Sk.
Splnomocnenec odporkyne na uvedenom pojednávaní uviedol, že z predloženého trvalého príkazu na úhradu je zrejmé, že splátky v zmysle varianty 2 odporkyňa splácala riadne a včas a nedostala sa do omeškania, keď na účte mala vždy dostatok prostriedkov na úhradu trvalého príkazu. Podľa jeho názoru ide o špekulatívne konanie navrhovateľky, ktorá číha na chybu svojho klienta za účelom prechodu zo zrýchleného variantu klasického úveru na štandardný variant, kde je rozdiel v odplatnosti poskytnutého úveru, keď zdôraznil, že cena úveru v zmysle štandardného variantu dosahuje 50% výšky poskytnutého úveru, čo považoval za úžeru. Zároveň predložil príkaz na úhradu.
Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2011 odporkyňa uviedla, že žalobcovi dlhuje iba sumu 62 eur.
V súhrnom vyjadrení splnomocnenec odporkyne zo dňa 07.11.2011 uviedol, že odporkyňa zakúpila tovar v hodnote 7 180,-Sk. Priamo v predajni zaplatila sumu 718,-Sk, súčasne jej na zostatok kúpnej
ceny poskytla navrhovateľka bezúročný úver. Pracovníčka navrhovateľa sa nasledujúci deň telefonicky spojila s odporkyňou a oznámila jej, že je potrebné úver splácať dňom 10.04.2007 a končiac dňom 15.03.2008, v mesačných splátkach po 386,-Sk. V týchto intenciách odporkyňa vystavila trvalý príkaz na úhradu splátok; takto uhradila 12 splátok po 386,-Sk. Neuhradená ostala časť 1 830,-Sk. Až dodatočne si uvedomili, že navrhovateľka hrá od počiatku hru, že poskytuje bezúročnú pôžičku, aby v závere splácania prehlásila, že ide o ďalší variant, ktorý mení pôžičku na vysoko úročnú. Vo svojich prejavoch zdôraznil, že v prípade nedoplatku jednej koruny, či jedného centa sa mení režim bezúročnej pôžičky na úročnú. Je zrejmé, že navrhovateľka robí všetko preto, aby sa mohla na úrokoch obohacovať. Vstupnými informáciami nanucuje kupujúcim doslova kúpu tovaru na pôžičku.
Na pojednávaní konanom dňa 07.12.2011 navrhovateľka uviedla, že návrh požaduje v celom rozsahu za dôvodný. Uviedla, že postupovala v súlade s ust. § 561 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), podľa ktorého ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Ďalej uviedla, že je na dlžníkovi, resp. na jeho konaní, aby si vybral voľbu splácania. V prípade, ak si vyberie zrýchlenú variantu, aby uhradil splátky s tým že k 01.03.2008 mal uhradiť jednorazovú sumu 60,74 eura (= 1 830,- Sk). Z toho dôvodu, že k takémuto splateniu nedošlo, je z konania dlžníka (odporkyne) zrejmé, že si zvolil štandardnú variantu splácania úveru.
Na uvedenom pojednávaní splnomocnenec odporkyne uviedol, že odporkyňa si zvolila zrýchlený variant; pri štandardnom variante býva počet splátok 23, no tu išlo o 12 splátok a tú záverečnú trinástu. Odporkyňa naletela na ponuku navrhovateľky, že dostane bezúročný úver s tým, že jej určili oni sami splátky nasledujúci deň (koľko vypočítali) a ona ich poctivo splácala. Bolo to nedorozumenie, že tam mal byť ešte doplatok, tá posledná. Tú stačilo vyzvať, aby sa to skončilo.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, vyjadreniami navrhovateľky, vyjadreniami splnomocnenca odporkyne, listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil tento skutkový a právny stav:
Podľa ust. § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 OBZ, ustanovenia upravujúce v II. hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, zákon o
spotrebiteľských úveroch sa nevzťahuje na zmluvy "o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej sume 200,- eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu sume 20 000,- eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver".
Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ust. § 35 ods. 3 OZ, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa ust. § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak...je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
Podľa ust. § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov zmluvy a zo "zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru" zo dňa 14.02.2007 mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá inominátna spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej navrhovateľka poskytla odporkyni sumu 6 462,-Sk, ktorú sa odporkyňa zaviazala vrátiť buď v 12 mesačných splátkach po 386,-Sk, spolu s doplatkom 1 830,-Sk (splatný dňa 01.03.2008) - tzv. 2. zrýchlený variant, pri ktorom odporkyňa splní záväzok, ak zaplatí 6 462,-Sk, alebo v 23 mesačných splátkach po 386,-Sk - tzv. 1. štandardný variant, pri ktorom je záväzok splnený, ak odporkyňa zaplatí 8 878,-Sk. V oboch variantoch bola splatnosť mesačnej splátky dohodnutá na 15. deň v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola najskôr dňa 15.03.2007. Na rozlíšenie, ktorého variantu sa zmluva týka, malo slúžiť dojednanie v predmetnej zmluve, podľa ktorého "Ak nie je využitá var. č. 2, platí, že klient volí var. č. 1.".
Záver o tom, že medzi účastníkmi bola dojednaná inominátna (nepomenovaná) zmluva vyplýva z toho, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je dojednanie o úročení, pričom však v prípade 2. variantu bol úver bezúročný a keďže záväzok zaplatiť úroky je podľa ust. § 497 OBZ podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, jedná sa v zmysle § 269 ods. 1 OBZ o nepomenovanú zmluvu.
Na uvedenú zmluvu sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch takisto nevzťahuje ani zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko odporkyni bol poskytnutý úver pod 200,- eur. K 14.02.2007 bola hodnota 1 eura 34,403,-Sk, teda odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 187,63 eura (6 462,-Sk/34,403 Sk = 187,83 eura).
Súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať na to, že v konkrétnej veci poskytnu-
tie úveru do hodnoty 200,- eur má za následok nemožnosť aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo však nemá za následok kvalifikáciu úverovej zmluvy za nespotrebiteľskú zmluvu, nakoľko s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale i Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa ust. § 52 až § 60 OZ, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu, teda OZ. Týmto je zdôvodnené posúdenie vzťahu ako spotrebiteľského, ako i použitie ust.§ 52 až § 60 OZ.
Na základe zhodných tvrdení účastníkov, preukázaných zo strany navrhovateľky potvrdením o prijatí splátok a v časti prevodov vykonaných trvalým príkazom zo strany odporkyne potvrdením o prevodoch vydaných bankou mal súd za preukázané, že odporkyňa uhradila navrhovateľke splátky po 386,- Sk mesačne a to dňa 13.03.2007, 26.03.2007, 26.03.2007, 11.04. 2007,11.05.2007, 11.06.2007, 11.07.2007, 11.08.2007, 11.09.2007, 11.10.2007, 11.11.2007, 11.12. 2007, 11.01.2008, 11.02.2008 a 17.03.2008 a dňa 29.07.2008 uhradila odporkyňa sumu 668,-Sk, celkom spolu sumu 6 458,-Sk.
Spornou otázkou medzi účastníkmi bolo, či sa splácanie poskytnutých peňažných prostriedkov riadilo podľa varianty 1. ako tvrdí navrhovateľka, podľa ktorej bola odporkyňa povinná zaplatiť 23 splátok po 386,-Sk, alebo či sa splácanie poskytnutých peňažných prostriedkov riadilo variantom 2. ako tvrdí odporkyňa, podľa ktorej bola odporkyňa povinná zaplatiť 12 splátok po 386,-Sk.
Samotná zmluva pre určenie, či sa peňažné prostriedky splácajú variantom 1. alebo variantom 2. stanovuje len nasledujúce dojednanie: "Ak nie je využitá varianta č. 2, platí, že klient volí variantu č. 1".
Z uvedeného vyplýva, že variant č. 1 má nastúpiť v prípade, ak nie je využitý variant č. 2, teda od využitia/ nevyužitia variantu č. 2 sa odvodzuje, či sa má plniť podľa variantu č. 1. Variant č. 1 teda platí iba v prípade, ak klient nevyužíva variantu č. 2.
Odpoveď na otázku, ktorý variant klient využíva, nie je len zo samotného splácania úveru počas prvého roku vôbec poznateľná, nakoľko pri oboch variantoch je deň splatnosti ako i výška splátky rovnaká. Teda počas prvého roka nemôže navrhovateľka usudzovať zo splácania úveru (ako konkludentného prejavu vôle klienta), či klient využíva variant č. 2 alebo variant č. 1. Usúdenie či klient využíva variant č. 1 alebo variant č. 2 je možné iba po uplynutí prvého roka splácania, nakoľko až po tejto dobe nastáva rozdiel v splácaní jednotlivých variantov.
Usúdenie, že klient nevyužíva variant č. 2, a teda využíva variant č. 1 však nebolo možné urobiť len na základe toho, že nebol plne zaplatený k 01.03.2008 doplatok 1 830,-Sk.
Podľa ust. § 35 OZ, prejav vôle nemusí urobený iba výslovne, stačí, keď je urobený len konkludentne, napr. konaním, avšak nemôže vzbudzovať pochybnosti, čo chcel účastník prejaviť. V uvedenom prípade neexistuje taký prejav vôle odporkyne, z ktorého by vyplývalo, že nie je využitý variant č. 2, teda stále platí, že odporkyňa využívala variant č. 2.
Ak by navrhovateľka dostála odbornej starostlivosti (ako jej zákonnej povinnosti - viď vyššie uvedené ustanovenia zák. o ochrane spotrebiteľa) museli by jej pre pochybnosti ohľadne existencie prejavu vôle, vzniknúť dôvodné pochybnosti o tom, či odporkyňa skutočne naďalej nevyužíva variant č. 2, s ktorým sa dostala do omeškania. K tomu treba podotknúť, že dňom 17.03.2008 prestala odporkyňa splácať jednotlivé splátky úveru úplne, teda vzhľadom na riadne plnenie povinností počas prvého roka by bolo možné usudzovať o nevyužití variantu č. 2 (a o využití variantu č. 1) v prípade, ak by odporkyňa pokračoval v platení ďalších 11 plátok, resp. aspoň podstatnej časti z nich k 15. dňu mesiaca, pretože len v tomto prípade by bolo možné len zo správania odporkyne usudzovať, že nevyužíva variant č. 2, ale variant č. 1.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uvádza, že v úverovej zmluve bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že ak žalovaná nedodrží podmienky splatnosti variantu 2, platí, že zvolila variant 1. S uvedeným však nie je možné súhlasiť, nakoľko v zmluve je uvedené len to, že ak nie je využitý variant č. 2, platí, že klient volí variant č. 1. Toto ustanovenie zmluvy nie je možné vyložiť tak, ako ho vykladá navrhovateľka, nakoľko z jazykového výkladu nie je možné vyvodiť záver, že variant č. 2 je nevyužitý, hneď ako prestane byť riadne a včas splácaný. Ak chcela navrhovateľka docieliť, aby v prípade nedodržania podmienky splatnosti variantu č. 2 nastúpil variant č. 1, mala zmluvu naformulovať jednoznačne, pričom by postačovala formulácia, ktorú použila vo vyjadrení (tým súd nechce prejudikovať, či by za obdobných skutkových okolností toto dojednanie obstálo). V prípade nejednoznačnosti je vždy potrebné aplikovať výklad v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ).
Na základe zhora uvedeného dospel súd k záveru, že odporkyňou bol využitý variant č. 2, pričom sa v dôsledku nezaplatenia doplatku 1 830,-Sk dňa 01.03.2008 dostala do omeškania s jeho splácaním.
Podľa variantu č. 2 mala odporkyňa k 01.03.2008 zaplatiť navrhovateľke sumu 6 462,-Sk. Z potvrdenia o prijatí splátok vyplýva, že odporkyňa k 01.03.2008 zaplatila sumu 5 404,-Sk, teda k 02.03.2008 bola v omeškaní so sumou 1 058,-Sk (= 35,12 eura). Dňa 17.03.2008 zaplatila ďalších 386,-Sk, teda k 18.03.2008 bola v omeškaní už len so sumou 672,-Sk (= 22,31 eura) a nakoniec dňa 29.07.2008 zaplatila 668,-Sk. Od 30.08.2008 je tak v omeškaní so splácaním poskytnutých peňažných prostriedkov sumou 4,-Sk (= 0,13 eura).
Navrhovateľka si takisto uplatnila aj nárok na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K 02.03.2008 bola diskontná sadzba NBS 4,25%, teda výška úrokov z omeškania je potom 8,5% ročne. Keďže k prvému dňu omeškania bola výška úrokov z omeškania 8,5% ročne, súd navrhovateľke priznáva úroky z omeškania v tejto výške a to odo dňa 16.01.2009, nakoľko od tohto dňa žiadala navrhovateľka ich priznanie, a to zo sumy 0,13 eura, keďže k 16.01.2009 bola odporkyňa v omeškaní s touto sumou.
Navrhovateľka si takisto uplatnila poplatok za zaslanie upomienok, a to 2 x 3,32 eura (u-
pomienky zo dňa 01.07.2008 a zo dňa 01.08.2008) a 2 x 6,64 eura (zo dňa 15.07.2008 a 15.08. 2008).
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka upomienkami požadovala od odporkyne úhradu dlhu, na ktorý nemala právny nárok (t. j. dlhu v zmysle variantu č. 1), súd vyhodnotil jej konanie ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, teda priznanie poplatkov za upomienky požadujúce úhradu súm, ktoré v skutočnosti nie sú dôvodné a ktoré súčasne vyplývajú z iného právneho základu, aký tu v skutočnosti bol, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovateľkou uplatnené zmluvné pokuty z dôvodu nezaplatenia splátok riadne a včas jej súd nepriznal z dôvodu, že ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu odporkyňa v skutočnosti s omeškaním zo žiadnou splátkou nebola, nakoľko v omeškaní bola len zo zaplatením doplatku a na ten sa ustanovenie všeobecných obchodných podmienok nevzťahovalo (to sa výslovne vzťahuje len na splátky), teda v tejto časti bola návrh nedôvodný.
Postupom podľa ust. § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).