Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/76/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., pre pokračovací zločin krádeže podľa , písmeno a/, písmeno b/ spolupáchateľstvom podľa a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B., proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.09.2023 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29. novembra 2023, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) podľa zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 01.02.2018 právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 26.07.2018 v časti výroku o náhrade škody, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa uviedol, že odsúdený považoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III za novú skutočnosť, ktorá odôvodňuje iné rozhodnutie vo veci - inú právnu kvalifikáciu skutku a nižšiu trestnú sadzbu.

Súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu I. stupňa sp. zn. nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci podľa Konštatoval, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III nebol vyslovený nesúlad žiadneho ustanovenia s iným právnym predpisom právneho poriadku Slovenskej republiky, teda nejde o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa , ktoré možno považovať za skutočnosť skôr neznámu podľa , teda jediný prípad, kedy zmena právneho stavu odôvodňuje povolenie obnovy konania za ďalších konkrétnych podmienok. Označené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je rozhodnutím o sťažnosti podľa , ktorým vo veci iného sťažovateľa než odsúdeného, v inej než prejednávanej veci rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.04.2020 boli porušené práva a slobody podľa iného sťažovateľa, a to v súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu krádeže podľa , Tr. zák. (v znení účinnom do 01.07.2019) s poukazom na Tr. zák. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil. Súd I. stupňa poukázal na to, že odsúdený návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci iného sťažovateľa, ktoré nie je v zmysle ust. novou skutočnosťou (a ani dôkazom) súdu skôr neznámou, na základe ktorej by bolo možné obnovu konania povoliť. Zdôraznil, že odsúdený namieta správnosť právnej kvalifikácie skutkov, z ktorých

spáchania bol právoplatne uznaný vinným v pôvodnom konaní, a to s odkazom na právnu argumentáciu ním označeného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v inej trestnej veci, domáha sa tak neprípustnej revízie odsudzujúceho právoplatného rozsudku, ktorý v pôvodnom konaní ani nenapadol odvolaním. Argumentoval, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži a ani nesmie slúžiť na dosiahnutie zmeny právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia súdu iba z dôvodu, že odsúdený sa voľbou svojho postoja k za vinu mu kladenému skutku (vyhlásenie o vine), prípadne nepodaním odvolania proti odsudzujúcemu rozsudku vzdal svojho obhajobného práva, a to práva domáhať sa posúdenia svojej viny (t.j. aj posúdenia správnosti použitej právnej kvalifikácie skutku) a v nadväznosti na to i trestu v pôvodnom konaní odvolacím, prípadne dovolacím súdom. Súd I. stupňa nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa , preto návrh odsúdeného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený, ihneď po jeho vyhlásení, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia neodôvodnil ani on, ani jeho obhajca.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa , skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj a/ rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b/ strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa , súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak a) bol podaný neoprávnenou osobou, b) smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná, c) ak je obnova konania vylúčená podľa . Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa . Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a napokon rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nezistiac podmienky obnovy konania podľa

V danom prípade sa odsúdený svojím návrhom domáhal povolenia obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 01.02.2018, právoplatným dňa 02.02.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 26.07.2018, ktorým bol odsúdený uznaný vinným (spoločne so spoluobžalovaným A. A.) zo spáchania v bodoch 1 až 8 spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák., v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom v skúšobnej dobe v trvaní 5 rokov. Zároveň mu bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne so spoluobžalovaným nahradiť poškodeným spôsobenú škodu. Bola mu tiež uložená povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, povinnosť preukazovať počas skúšobnej doby probačnému a mediačnému úradníkovi

zdroje svojej obživy, strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, tiež uložený trest prepadnutia veci.

Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania uvedené v , pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia sa súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s argumentáciou odsúdeného uvedenou v jeho návrhu na povolenie obnovy konania a nadriadený súd na túto argumentáciu súdu I. stupňa v plnom rozsahu poukazuje. K obnove konania nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy.

Pokiaľ sa odsúdený v jeho trestnej veci domáhal aplikácie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.10.2022 ako skôr neznámej skutočnosti, ktorá je spôsobilá na vyvolanie právnych účinkov podľa , je potrebné konštatovať, že nebolo preukázané, že by vo vzťahu k odsudzujúcemu rozhodnutiu v posudzovanej trestnej veci existovalo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým by bolo vyslovené porušenie základných práv odsúdeného. Takisto neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým by tento vyslovil nesúlad ustanovení s v zmysle , podľa ktorého ustanovenia: Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, Tento postup Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva z právomoci danej mu , ods. 3 , pričom podľa ods. 6 uvedeného článku sa rozhodnutie vydané podľa ods. 1 vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov a po nadobudnutí právoplatnosti je daná jeho všeobecná záväznosť. Predmetom konania vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. bolo rozhodnúť o ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie jeho trestnej veci z dôvodu, že bol uznaný vinným z trestného činu krádeže vlámaním na základe nesprávnej trestnej normy, pričom konajúce súdy zároveň použili pre sťažovateľa nepriaznivejší výklad tejto normy. V danom prípade išlo o konanie, vyplývajúce z právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky postupom podľa , ods. 2 , v ktorom rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že takémuto rozhodnutiu nepriznáva všeobecnú platnosť ako je tomu v prípade rozhodnutia podľa , ods. 2, ods. 5 .

Je teda zrejmé, že právne účinky nálezu, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 29.04.2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a základné právo na osobnú slobodu podľa a ods. 2 , uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, sa nevzťahujú na trestné konanie odsúdeného A. B. a citovaným nálezom nie je konštatované porušenie základných práv a slobôd v jeho prípade.

Ani krajský súd nezistil dôvody na povolenie obnovy konania v hore uvedenej trestnej veci, pričom zdôrazňuje, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania ani spochybňovanie

spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Na podklade uvedených skutočností a s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené zákonné podmienky na obnovu konania podľa .

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.