Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-147-2011.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/147/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M. E. P. K. X. M., M. Č..X, M., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému L. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu X. O. Z., Š. XX/XXX, o vymoženie 16,60 eura s prísl. a trov exekúcie, vedenej u súdnej exekútorky L.. X. H., Exekútorský úrad v M., G. Č..XX, pod sp.zn. EX 136/2005, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 4.októbra 2010, č.k. 22Er/131/2005-10 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením:
1/ exekúciu proti povinnému z a s t a v i l a
2/ u l o ž i l oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke L.. X. H. trovy exekúcie vo výške 8,64 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že exekučným titulom v posudzovanej veci je blok na pokutu Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Z. č. R. XXXXXXX zo dňa 13.12.2002, ktorý dňa 13.12.2002 nadobudol právoplatnosť a dňa 31.12.2002 vykonateľnosť. Dňa 7.9.2010 predložila poverená súdna exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu prekludovania pohľadávky a jej príslušenstva.
Uzavrel, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste, teda rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok je možné vykonať podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie pokuty, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.5.2005, avšak dňom 2.1.2006 uplynula trojročná lehota určená zákonom, v rámci ktorej je možné takéto rozhodnutie vykonať. Ide o tzv. prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej sa rozhodnutie stalo neúčinným. Exekučný súd na prekluzívnu lehotu prihliada z úradnej povinnosti. Pokiaľ exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, s uvedeným názorom sa nestotožnil, pretože právo priznané rozhodnutím nezaniklo, iba ho nie je možné vykonať. Preto exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po začatí exekúcie neúčinným.
O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods.1 Exekučného poriadku, keď uzavrel, že oprávnený nevenoval náležitú opatrnosť tomu, že uplynutím prekluzívnej lehoty dôjde k zastaveniu exekúcie. O tom svedčí aj to, že návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal súdnemu exekútorovi až dňa 11.5.2005, teda necelých 8 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia a až po uplynutí 28 mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu. Súdnej exekútorke priznal nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 8,64 eura v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie zmeniť a na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke zaviazať povinného. Uviedol, že svoje právo si v zákonom určenej lehote uplatnil, avšak nebolo v zákonom stanovenom čase vykonané. Je však toho názoru, že zastavenie exekučného konania nezavinil, nakoľko exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu uplynutia času zákonom stanoveného na vykonanie práva. Plynutie času je právna skutočnosť nezávislá od vôle subjektu. Uviedol, že súdna exekútorka mala na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eura viac ako sedem mesiacov, teda nemohol predpokladať, že v stanovenej lehote k vymoženiu jeho pohľadávky nedôjde. Poukázal na to, že je znevýhodnený už tým, že mu povinný neuhradil ani len časť pokuty vo výške 16,60 eura a preto by bolo nespravodlivé, keby za týchto okolností bol povinný uhradiť aj trovy exekúcie.
K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka. Poukázala na ust. § 196 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého jej za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade, ak súd zaviaže na zaplatenie trov exekúcie povinného a povinný ich nezaplatí, stáva sa pohľadávka nevymáhateľnou, keďže je exekučné konanie zastavené. Uviedla, že so žiadosťou o vykonanie exekúcie sa na exekútora obrátil oprávnený, preto musí oprávnený znášať aj prípadné riziko úhrady trov exekúcie.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora aj s konaním, ktoré tomuto výroku predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Podľa ust. § 196 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 cit. zákona).
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (odsek 2 cit. ustanovenia).
Vyššie citované ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej (v prípadoch že exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty zvýšenú o túto daň), náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza
povinný. Len výnimočne a to v prípadoch zastavenia exekúcie môže súd povinnosť úhrady trov exekúcie uložiť oprávnenému. Tieto výnimky upravuje ust. § 203 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že okrem prípadu zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy ich vždy znáša oprávnený) možno oprávnenému uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie len vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením.
Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku možno teda použiť len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
V posudzovanej veci bol splnený prvý z vyššie uvedených zákonných predpokladov, t.j. že exekúcia bola zastavená. K zastaveniu exekúcie však došlo v dôsledku preklúzie práva na vymáhanie pohľadávky, preto bez ďalšieho nemožno uzavrieť, že boli splnené aj uvedené dva zvyšné zákonné predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere vychádzal z existencie zavinenia oprávneného, ktoré je dané tým, že svoj návrh na vykonanie exekúcie podal až 11.5.2005 t.j. iba necelých 8 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, hoci tak mohol urobiť už dňa 1.1.2003, s týmto jeho záverom sa nemožno stotožniť. Naopak súhlasiť možno s odvolaním oprávneného v tej časti, v ktorej poukázal na výšku vymáhanej pohľadávky (16,60 eura) na vymoženie ktorej mala súdna exekútorka čas viac ako 7 mesiacov. Aj keď podanie návrhu na vykonanie exekúcie v nedostatočnom časovom predstihu pred skončením prekluzívnej lehoty môže viesť k záveru o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, avšak nedostatočnosť časového priestoru pre úspešnosť exekúcie musí byť podložená ďalšími zistenými okolnosťami. Potrebné je brať zreteľ na výšku vymáhanej pohľadávky, potrebu zisťovania pobytu povinného, sústredenosť, prípadne nečinnosť súdneho exekútora pri vykonávaní úkonov, smerujúcich k vymoženiu pohľadávky a pod. Súd prvého stupňa takto nepostupoval, preto jeho záver o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie (a danej príčinnej súvislosti medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie) nemá oporu v spise a v pripojenom exekučnom spise súdnej exekútorky.
Za tohto stavu rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) znovu sa zaoberať všetkými okolnosťami dôležitými pre posúdenie možnosti použitia výnimky zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. či sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a len potom znovu o trovách exekúcie rozhodnúť.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.