Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4CoE-92-2011.pdf
PDF · 73.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/92/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M., O..U..L.., so sídlom v S., M. Č..XX, IČO: XX XXX XXX, zast. W.. B. B., advokátom so sídlom kancelárie v Bratislave, M. Č.. XX, proti povinnej O. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v I., E. Č.. XXXX/X, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.030,77 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora W.. U. I., Exekútorský úrad so sídlom A. Bratislave, H. Č.. XX, pôvodne vedenej u súdneho exekútora W.. Y.. I. B., Exekútorský úrad so sídlom v I., B. Č.. XX, sp. zn. Ex 951/2005, o odvolaní pôvodného súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 7. marca 2011, č.k. 39Er/519/2005 -18, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh pôvodného súdneho exekútora W.. Y.. I. B. na vydanie dopĺňacieho rozhodnutia o trovách exekúcie zamietol.
Uviedol, že v prebiehajúcej exekúcii proti povinnému uznesením zo dňa 14.01.2011, č. k. 39Er/519/2005-14, vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora W.. Y.. I. B. pod sp. zn. EX 951/2005 poveril súdneho exekútora W.. U. I.. Pokiaľ ide o trovy pôvodného súdneho exekútora, vyslovil, že o týchto bude rozhodnuté až po prípadnom právoplatnom rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie. Dňa 28.01.2011 doručil pôvodný súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na vydanie doplňacieho rozhodnutia, ktorým žiadal rozhodnúť o trovách pôvodného súdneho exekútora podľa ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku.
S poukazom na ust. § 166 ods. 1, 2 a 167 ods. 2 O.s.p. a ust. § 196 a § 200 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) uzavrel, že Exekučný poriadok ukladá súdu rozhodovať o trovách exekúcie len v tom prípade, ak tento rozhoduje o zastavení exekúcie alebo o námietkach proti trovám exekúcie. Vo všetkých ostatných prípadoch o trovách exekúcie rozhoduje súdny exekútor, a to vydaním upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Poukázal na ust. § 44 ods. 5 Exekučného poriadku z ktorého vyplýva, že odmena súdneho exekútora sa vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Vylúčený exekútor rozhodne sám o trovách, ktoré mu vznikli do vylúčenia z exekúcie, a to upovedomením o ďalších trovách exekúcie. O týchto trovách súd rozhodne až v prípade vznesenia námietok proti trovám exekúcie alebo v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný súdny exekútor W.. Y.. I. B.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť rozhodnúť aj o trovách pôvodného súdneho exekútora, a
to určením výšky týchto trov tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Prvostupňový súd mal v zmysle týchto ustanovení postupovať tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia o zmene súdneho exekútora mal určiť výšku trov pôvodného súdneho exekútora, ktoré by v ďalšom priebehu exekúcie vymáhal novopoverený súdny exekútor, nakoľko v tomto štádiu konania nie sú splnené podmienky na to, aby súd určil kto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Uviedol, že trovy pôvodného súdneho exekútora nemôže preskúmavať a o týchto rozhodovať novopoverený súdny exekútor, lebo takúto povinnosť mu Exekučný poriadok neukladá. Zároveň poukázal na aktuálnu prax súdov, ktoré v obdobných prípadoch rozhodujú postupom, ktorý vyššie opísal.
Oprávnený, povinná a novopoverený súdny exekútor sa k odvolaniu pôvodného exekútora nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní pôvodného súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie pôvodného súdneho exekútora je dôvodné.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14.01.2011, č.k. 39Er/519/2005-14 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora W.. Y.. I. B. pod sp.zn. EX 951/2005 poveril súdneho exekútora W.. U. I.. O trovách pôvodného súdneho exekútora nerozhodoval s odôvodnením, že exekučnému súdu prislúcha právo rozhodovať o trovách exekúcie len v prípade vznesenia námietok zo strany účastníkov konania alebo v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie.
Podľa ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. augusta 2005, ktoré bolo potrebné podľa ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku na vec aplikovať (konanie začalo dňa 14.4.2005), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Z cit. ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku vyplýva, že pri výpočte trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora sa postupuje tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, čo je potrebné vykladať tak, že dané ustanovenie upravuje len osobitný spôsob samotného vyčíslenia odmeny pôvodného exekútora. Je potrebné vychádzať z právneho predpokladu, že trovy pôvodného exekútora budú zahrnuté do celkových trov exekúcie vykonávanej po zmene pôvodného súdneho exekútora už novopovereným súdnym exekútorom a tieto trovy pôvodného súdneho exekútora sa vymôžu v ďalšom priebehu exekúcie. Preto je nevyhnutné, aby výška týchto trov bola určená skôr, ako bude v exekúcii pokračovať novopoverený súdny exekútor.
Exekučný poriadok pritom v ust. § 44 neurčuje, kto má výšku trov pôvodného súdneho exekútora určiť, teda či táto právomoc prislúcha exekučnému súdu, pôvodnému súdnemu exekútorovi alebo novopoverenému súdnemu exekútorovi.
Záver súdu prvého stupňa o tom, že o týchto trovách rozhodne pôvodný súdny exekútor v upovedomení o ďalších trovách exekúcie, nemá oporu v zákone. Po tom, čo rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nadobudne právoplatnosť, pôvodný súdny exekútor totiž stráca svoje postavenie v exekúcii a v tejto ďalej vystupuje len ako účastník konania vo vzťahu k vzniknutým trovám exekúcie. Všetky právomoci, vrátane rozhodovacej činnosti, prechádzajú na novopovereného súdneho exekútora. V tomto štádiu pôvodný súdny exekútor už nemôže rozhodovať o trovách exekúcie vydaním upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.
Takéto právo však neprislúcha ani novopoverenému súdnemu exekútorovi. Ako je uvedené v ust. § 202 ods. 1, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. Z výslovného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že upovedomenie o ďalších trovách exekúcie sa doručuje len oprávnenému a povinnému, ktorí proti ďalším trovám exekúcie môžu vzniesť námietky. Ak by novopoverený súdny exekútor v upovedomení o ďalších trovách exekúcie rozhodoval o trovách pôvodného súdneho exekútora, tento by sa k správnosti vyčíslenia týchto trov nemal možnosť vyjadriť, a tým by došlo k ukráteniu jeho procesných práv, čo nemožno považovať za súladné so zákonom.
Ako najúčelnejší sa preto javí postup, ktorý v podanom odvolaní načrtol pôvodný súdny exekútor a ktorý je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko v praxi súdov je zaužívané, že k vyčísleniu trov pôvodného súdneho exekútora dôjde už v uznesení o zmene súdneho exekútora a tieto trovy sa potom vymáhajú v ďalšom priebehu exekúcie. Teda právo, resp. povinnosť rozhodovať o trovách pôvodného súdneho exekútora prislúcha exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi, ako uzavrel súd prvého stupňa. Nakoľko však k zastaveniu exekúcie nedošlo, táto pokračuje ďalej, rozhodne len o výške trov pôvodného exekútora (určí výšku týchto trov), nie o uložení povinnosti ich náhrady.
Z týchto podstatných dôvodov nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o určení výšky trov pôvodného súdneho exekútora v súlade s ust. § 44 Exekučného poriadku s tým, že tieto bude vymáhať novopoverený súdny exekútor v ďalšom priebehu exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.