Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/128/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu MAKOS Trade, s.r.o. so sídlom Mičkova 31, Bardejov, IČO: 31 699 600, zast. JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom, Nám. SNP č. 1, Bardejov proti Ž. X. N.. I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, X., zastúpenému JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom so sídlom Andraščíkova 3, Bardejov, 2. AD - VIDO s.r.o. so sídlom Dropie 606, Okoč, IČO: 36 183 679, 3. Colný úrad Žilina, so sídlom Pri cintoríne 36, Žilina, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Konanie voči žalovanému v 3. rade z a s t a v u j e.

Žalobu voči žalovaným v 1. a 2. Rade z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h od n e po právoplatnosti konania vo veci samej.

odôvodnenie:

Podaním, doručeným súdu dňa 27.4.2005 sa žalobca domáhal voči žalovaným X. N.. I. T., 2. SPEED LINE, a.s., 3. ID Logistic, a.s., 4. AD-VIDO, s.r.o., 5. Colnému úradu v Žiline, náhrady škody z toho dôvodu, že žalovaný v 1. rade uviedol nesprávne a nepravdové údaje, na základe čoho došlo k vyrúbeniu colného dlhu vo výške 6.683,33€ (201.342,- Sk) a tým ku škode žalobcovi. Spoločnosť SPEED LINE, a.s. ako dopravca prepravoval v dňoch 3.3.2004 - 8.3.2004 tovar - cukor kryštálový v množstve 24 ton z Poľska do Slovenskej republiky, pričom tovar bol prepravovaný na základe objednávky od spoločnosti ID Logistic, a.s.. Po prechode hranice z ČR na SR bolo spoločnosťou

- 2 -

INVEST, s.r.o. Svrčinovec vystavené ručenie prepravy medzi hraničným prechodom a vnútroštátnou colnicou. Na príkaz objednávateľa prepravy, t.j. spoločnosti ID Logistic, a.s. bol tovar dňa 5.3.2004 vo večerných hodinách vyložený a vyloženie bolo potvrdené v CMR č. 7790174 spoločnosťou AD- VIDO, s.r.o., pričom spoločnosť ID Logistic, a.s. sa zaručila, že tovar bude riadne vyclený. Podľa informácii hraničnej špedície INVEST, s.r.o. Svrčinovec bol tovar vyclený dňa 8.3.2004 Colným úradom Banská Bystrica. Žalobca má za to, že nedošlo z jeho strany ku konaniu, resp. opomenutiu konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie Colného zákona, nedošlo k príčinnej súvislosti s konaním, ktoré by viedlo k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu. Žalobca bol len vlastníkom a prenajímateľom vozidiel pre spoločnosť Speed Line, a.s. ktorá túto prepravu realizovala. Procesne pochybil Colný úrad v Žiline ak dňa 30.4.2004 vydal protokol o zistení porušenia colných predpisov právnickou osobou, pričom tento protokol bol vydaný až niekoľko dní pozadu, aj keď Colný úrad v Žiline dňa 21.4.2004 vydal rozhodnutie o vzniku colného dlhu, teda rozhodnutie časovo predchádza

vydaniu protokolu o zistení porušenia colných predpisov. Žalobca zároveň nesúhlasí s tvrdením, ktoré je uvedené ako porušenie povinností dopravcu, nakoľko dopravca neodstránil colnú uzáveru, tak ako sa uvádza v predmetnom protokole, ale konal na základe súhlasu a povolenia osobou, ktorá preukázala, že disponuje takýmto povolením zo strany Colného úradu. Nie je dôvodné, aby Colný úrad v Žiline vydal rozhodnutie, ktorým zaviazal žalobcu k úhrade colného dlhu vo výške 201.342,- Sk, pretože žalobca neporušil žiadnu povinnosť upravenú v Colnom zákone a ako vyplýva zo skutkového deja, konal na základe predložených písomných podkladov o vyclení tovaru, ako aj pokynov osôb, ktoré deklarovali súhlas príslušného colného úradu. Žalobca nemal vedomosť o porušení povinností zo strany iných subjektov. Žalobca reagoval aj v konaní o colnom dlhu na vydané rozhodnutie a podal odvolanie. Colný úrad v Žiline podľa žalobcu právne pochybil, ak najskôr vydal rozhodnutie o výmere colného dlhu a až následne dňa 30.4.2004 spísal protokol o zistení porušenia právnych predpisov právnickou osobou, pričom tieto pochybenia viedli k nesprávnemu právnemu záveru. Konaniu bola pridelená spisová značka .

Uznesením č.k. - 93 zo dňa 30.4.2008 súd konanie voči vtedy žalovaným v 2. a 3. rade SPEED LINE, a.s. a ID logistic, a.s. zastavil z dôvodu, že zanikli bez právneho nástupcu a zvyšný nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie. Predmetné uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2008 ( vo výroku o vylúčení na samostatné konanie), resp. 3.7.2008 ( vo zvyšnej časti uznesenia). Vylúčenej veci bola pridelená spisová značka .

Žalovaný v 1. rade prvom navrhol žalobu voči nemu zamietnuť a to z dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre to, aby súd vyhovel žalobe. Žalobca nepreukázal, aby mu žalovaný v 1. rade svojim konaním spôsobil škodu, nepreukázal existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného v 1. rade. Zároveň uviedol, že bol iba zamestnancom spoločnosti SPEED LINE, a.s., Bardejov a preto nie je zodpovedný za vzniknutý colný dlh.

Žalovaný v 2. rade sa k veci nevyjadril. Žalovaný v 3. rade v konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu.

Podľa , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

- 3 -

Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako preddavkové organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do konca rozpočtového roka. Preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií v zahraničí sa vzťahuje .

Súd zastavil konanie voči označenému žalovanému v 3. rade Colnému úradu v Žiline a to z nasledujúcich dôvodov:

Spôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako procesná subjektivita, je základnou podmienkou občianskeho súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane žalobcu, ako i na strane žalovaného, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd skúma ex offo nielen po začatí konania, ale i potom. V prípade nedostatku tejto podmienky konania ide o neodstrániteľnú prekážku konania, preto je potrebné, aby súd po zistení tejto skutočnosti konanie zastavil. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesnou subjektivitou disponuje buď subjekt, ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, alebo subjekt, ktorému procesnú subjektivitu zákon vyslovene priznáva (ide o subjekty, ktoré zákon expressis verbis za účastníkov konania označuje

- ako príklad možno uviesť , , , etc.). Keďže colné úrady nespadajú pod druhú z týchto možností, procesnú subjektivitu im podľa tohto ustanovenia priznať nemožno. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu subjektivitu, tú treba skúmať z hľadiska hmotnoprávnych predpisov. za účastníkov občianskoprávnych vzťahov označuje jednak fyzické osoby, jednak právnické osoby. Keďže colné úrady nie sú fyzickými osobami, je treba skúmať, či ich nemožno považovať za právnické osoby, ktoré majú (hmotno) právnu subjektivitu vždy ( ). Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy alebo iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon ( ). Colné úrady nie sú ani združeniami osôb, ani účelovými združeniami majetku či jednotkami územnej samosprávy, preto je v ďalšom treba skúmať, či ich osobitný , podľa ktorého sa colný úrad považuje za orgán štátnej správy v oblasti colníctva, ktorý spolu s ostatnými subjektami (Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colný kriminálny úrad) tvorí colnú správu ( a ). Podľa tohto zákona colný úrad vykonáva svoju

- 4 -

pôsobnosť v územnom obvode (územné obvody určuje , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Úlohy, ktoré v rámci svojej pôsobnosti v určených obvodoch plní, sú demonštratívne vymenované v ustanovení a ďalšie sú upravené v Colnom zákone, v o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, a v iných právnych predpisoch. Colné úrady riadi a kontroluje Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky ( ). Na čele colného úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ Colného riaditeľstva ( citovaného zákona). Ten tiež určuje vnútornú organizačnú štruktúru colných úradov, zriaďuje ich organizačné zložky a rozhoduje o tom, že určité organizačné zložky colných úradov budú podriadené colnému kriminálnemu úradu (, , rovnakého zákona). Colné riaditeľstvo je v rámci plnenia svojich úloh oprávnené tiež určitým spôsobom usmerňovať činnosť colných úradov, v tejto súvislosti predovšetkým koordinuje uplatňovanie pravidiel určovania colnej hodnoty colnými úradmi, koordinuje činnosť colných úradov pri uplatňovaní pravidiel pôvodu tovaru, a za určitých okolností robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti colných úradov a colného kriminálneho úradu (, , rovnakého zákona). Colné úrady sú Colnému riaditeľstvu podriadené navyše i rozpočtovo, keďže Colné riaditeľstvo má postavenie rozpočtovej organizácie s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky ( a ) a colný úrad sa považuje za preddavkovú organizáciu napojenú na jeho rozpočet ( rovnakého zákona). Už z uvedených zákonných ustanovení by bolo možné jednoznačne vyvodiť záver o tom, že colné úrady nie sú samostatnými subjektami a sú len akýmisi vnútornými organizačnými jednotkami patriacimi pod Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorým sú riadené a kontrolované, a na ktoré sú personálne, organizačne a rozpočtovo napojené. Pochybnosti o tom, či colné úrady majú alebo nemajú právnu subjektivitu, resp. či sú právnickými osobami, však jednoznačne odstraňuje ustanovenie , podľa ktorého preddavkové organizácie, ktorými sú i colné úrady, nie sú právnickými osobami. Nadväzujúc na vyššie uvedené, zákon teda nielenže colné úrady za právnické osoby neoznačuje, ale ich tohto statusu dokonca vyslovene zbavuje, čo znamená, že colné úrady by nebolo možné považovať za právnické osoby, aj keby disponovali takými atribútmi, ktorými by sa právnickým osobám približovali.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie, inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Colný úrad Žilina, Colná pobočka Svrčinovec, dňa 21.4.2004 vydal rozhodnutie č. 0602533400344 o vzniku colného dlhu podľa Colného zákona, ktorým oznámil žalobcovi MAKOS TRADE s.r.o., Bardejov podľa v spojení s a v znení neskorších predpisov sumu colného dlhu vo výške 201.342,- Sk a uložil podľa v spojení s Colného zákona vzniknutý colný dlh uhradiť do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia na účet Colného úradu Žilina. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že colný dlh vznikol podľa Colného zákona na tom skutkovom základe, že dovážaný tovar cukor biely v množstve 24 000 kg prepravovaný MDP ŠPZ: BJ520AN BJ135YB hlavným zodpovedným - dlžníkom MAKOS TRADE s.r.o., Bardejov, ktorý bol prepustený na základe rozhodnutia colnej pobočky Svrčinovec č. 602500402225 zo dňa 5.3.2004 do režimu tranzitu, bol odňatý spod colného dohľadu a nebol dodaný príslušnej colnej pobočke určenia 5164 Banská Bystrica k ďalšiemu colnému konaniu

- 5 -

a podľa § 293 Colného zákona nebolo preukazným spôsobom predložené colnému úradu riadne ukončenie tranzitnej operácie.

Z rozhodnutí Colného úradu Žilina ako prvostupňového orgánu i Colného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca mal nezákonne odňať tovar z tranzitného colného vyhlásenia 602500402225 dňa 5.3.2004 spod colného dohľadu, čím mal naplniť materiálne znaky postavenia dlžníka, kvalifikovaného podľa a to tým, že si nesplnil povinnosti vyplývajúce z použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, t. j. režim tranzit, čím mal vzniknúť colný dlh vo výške 149.317,- Sk.

Súd predpokladá, že pokiaľ colné orgány vo svojich skôr citovaných rozhodnutiach dospeli k záveru, že žalobca je osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie, alebo ktorá zodpovedá za prepravu tovaru, vychádzali zo zistenia, že práve tento je ako dopravca označený v medzinárodnom nákladnom liste č. C247790174. Aj keď tento záver má navonok svoj logický základ, nezodpovedá stavu, ktorý v priebehu konania bol zistený súdom a je v rozpore s ustanovením a násl. .

Podľa zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že príjemcom tovaru bola spoločnosť AD-VIDO s.r.o., Dropie 607, pričom jeho prepravu objednala spoločnosť Német s.r.o. Krásnovce 166 u dopravcu Speed Line a.s., Bardejov, na dôkaz čoho žalovaní v konaní vedenom u tunajšieho súdu pod sp. zn. predložili fotokópiu faxového podania zo dňa 24.2.2004. V konaní súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by tieto dôkazy vyvracali, prípadne spochybňovali, v konaní pred súdom bola tiež predložená faktúra č. 64062 vystavená spoločnosťou SPEED LINE, a.s. Bardejov dňa 11.3.2004, ktorou spoločnosti Német s.r.o., Krásnovce 166 fakturuje cenu prepravy zo dňa 5.3.2004 motorovým vozidlom BJ520AN / BJ135YB z Ostrow (PL) do Banskej Bystrice (SK), súd tak ustálil, že dopravcom pri dovoze tovaru cukor biely kryštálový dňa 5.3.2004 na územie Slovenskej republiky nebol žalobca, ale v súlade s ustanovením a násl. ním bola spoločnosť SPEED LINE, a.s., Bardejov na zmluve uzavretej so sprostredkovateľom prepravy spoločnosťou Német s.r.o. Krásnovce 166. Tomuto záveru nebráni ani obsah medzinárodného nákladného listu, lebo ako to vyplýva z čl. 9 vyhlášky č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a vo vzťahu k dopravcovi opak bol v konaní pred súdom preukázaný.

Vzhľadom na uvedené žalobca nemal byť účastníkom colného konania v súvislosti s dovozom tovaru a preto mu nemohli vzniknúť povinnosti predpokladané colným zákonom. Tým nemohlo dôjsť ani k ich porušeniu, ktoré by mohlo mať za následok vznik colného dlhu a jeho prípadnú zodpovednosť za tento dlh. Podmienkou práva Colného úradu Žilina žiadať úhradu colného dlhu bola existencia colného dlhu, ktorý by bol vznikol za podmienok ustanovenia a za vznik ktorého by zodpovedal žalobca. Súd však musí konštatovať, že žalobca nemal žiadne povinnosti vo vzťahu k dovozu tovaru v súvislosti s ktorým colný dlh, náhrada ktorého je predmetom sporu, mal vzniknúť, preto ani

- 6 -

nemohol povinnosti, ktoré by preň z ustanovení colného zákona vyplývali nemohol porušiť a tým zaviniť colný dlh.

Žalobca uhradil Colnému úradu sumu 107.178,- Sk, ako to vyplýva z potvrdenia UniBanky zo dňa 5.8.2004.

Podľa Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je vzťahom občianskoprávnym, pretože žalovaný v 1. rade síce bol v danom čase konateľom spoločnosti SPEED LINE s.r.o. žalobca však vystupuje ako podnikateľ, nárok je však odvodzovaný od výpovede žalovaného v 1. rade, ktorou mala žalobcovi vzniknúť škoda, tento ich vzťah však nemožno podriadiť pod žiadne ustanovenie .

Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je skutočnosť, že sú súčasne splnené všetky podmienky a to škoda, škodca, príčinný vzťah medzi jednaním škodcu a škodou a zavinenie. V tomto prípade je škodou podľa vyjadrenia žalobcu ujma v peniazoch, ktoré žalobca zaplatil na základe exekučnej výzvy Colného úradu Žilina. Škodu mu mal spôsobiť Colný úrad, u ktorého súd konštatoval nedostatok procesnej spôsobilosti a voči ktorému konanie zastavil, ďalej žalovaný v 1. rade tým, že v colnom konaní vypovedal nepriaznivo voči žalobcovi a tým spôsobil vydanie rozhodnutia, na základe ktorého žalobca musel uhradiť Colný dlh a žalovaný v 2. rade tým, že vykonával prepravu.

Súd uvádza, že v tomto konaní neboli splnené podmienky na to, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade k úhrade akejkoľvek škody, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s tým, že musel zaplatiť na základe právoplatného rozhodnutia Colného orgánu. Pokiaľ vznikla žalobcovi škoda, tak jedine v súvislosti s tým, že súdny exekútor na základe exekučného príkazu vykonal zrážky z účtu žalobcu. Konanie exekútora, ako aj rozhodnutie Colného orgánu je však konaním štátnych orgánov a pokiaľ takýmto konaním bola žalobcovi spôsobená škoda, mal sa žalobca so svojim nárokom obrátiť na štát, zastúpený na to oprávneným orgánom v zmysle vrátane predbežného prejednania, čo však žalobca neučinil. Nebol to žalovaný v 1. rade, priamym konaním ktorého žalobcovi vznikla škoda, ale až súdny exekútor na základe zrážky z účtu, nie je teda možné žalovaného v 1. rade zaviazať na náhradu škody žalobcovi za tých skutočností, ktoré v tomto konaní žalobca uviedol a ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie nároku. Colný orgán v rámci colného konania vypočul žalovaného v 1. rade a tento výsluch bol iba jedným z podkladov pre jeho rozhodnutie, navyše právoplatné. Žalobca mal možnosť opravných prostriedkov, ktoré síce využil, ale ktoré nezmenili rozhodnutie v jeho prospech tak, aby nebol povinný uhradiť akúkoľvek sumu. Bez ohľadu na to, súd opätovne uvádza, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby škodu spôsobil žalovaný v 1. rade svojim konaním a súd voči nemu žalobu zamietol.

- 7 -

Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

K rovnakému názoru súd dospel aj v prípade žalovaného v 2. rade, ktorý vykonával prepravu tovaru. Súd nezistil žiadnu spojitosť a ani žiadny právny vzťah medzi týmito dvoma obchodnými spoločnosťami , rovnako ako medzi rozhodnutiami colných orgánov, postupom súdneho exekútora a žalovaného v 2. rade, ktorý by odôvodňoval nárok žalobcu na náhradu škody. Samotná preprava tovaru nemala žiadny vplyv na skutočnosť, že colný orgán vyrúbil žalobcovi colný dlh a podľa názoru súdu absentuje aj akákoľvek spojitosť medzi nárokom žalobcu na náhradu škody na základe ním tvrdeného skutkového stavu a konaním žalovaného v 2. rade. Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny súvis medzi škodou a konaním žalovaného v 2. rade a preto žalobu voči nemu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).