Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/43/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne D. X., N.. S., Q..X.X.XXXX, U. Ž., H. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, J. Milca 11, proti žalovanej T. X.Z., N.. S., Q..XX.X.XXXX, U. J.- R. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Hubertom Weisom, advokátom so sídlom v Martine, E.B.Lukáča č.2, v konaní o zaplatenie 2.213,-- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je žalobkyni povinná zaplatiť 1.735,97 eur spolu s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 867,99 eur od 30.4.2008 do zaplatenia a spolu s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 867,97 eur od 5.6.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku na istinu a úroky z omeškania sa žaloba zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.12.2007 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala pôvodne zaplatenia sumy 36000,-Sk(1.194,98 €) spolu s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-ina nehnuteľnosti v k.ú. R. zapísaných na LV č.XXX ako parcela KN č.XXX o výmere XXXX m2 a na LV č.1558 zapísaných ako parcela KN č.XXX o výmere XXX J., parcela č.X. XXX K. T. XXX J. G. D. Č. Y.É. XX Q. R. X. Č..XXX. Žalobkyňa tieto nehnuteľnosti zdedila v roku 2001 a žalovaná nehnuteľnosti nadobudla tak darovaním od matky účastníčok Márie Lagovej v podiele 1-ica a tiež dedením v 1-ine v roku 2001, teda žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 3-iny. Od nadobudnutia väčšinového podielu na nehnuteľnostiach v januári 2003 využíva predmetné nehnuteľnosti výlučne sama žalovaná so svojím manželom. V tom čase už nehnuteľnosť neužívala ani matka účastníčok konania pani J. S., nakoľko bola umiestnená v Zariadení opatrovateľskej služby v Predmieri a následne v domove dôchodcov, teda v Domove sociálnych služieb pre dospelých v Bytči - Hrabove a to až do svojej smrti dňa 14.3.2005. Nehnuteľnosť je postavená ako rodinný dom pri hlavnej komunikácií na rovinatom pozemku. Dom je čiastočne podpivničený s jedným nadzemným podlažím. Na prízemí tohto rodinného domu je kuchyňa, tri izby, kúpeľňa a WC. Na prvom nadzemnom podlaží v podkroví je zariadená jedna izba. V dome je zavedené ústredné plynové kúrenie, tiež prívod vody s tým, že táto je vyhrievaná plynovým kúrením. V záhrade sú nasadené ovocné stromy a pred rodinným domom je vytvorená záhradka, ktorá slúži na pestovanie zeleniny. Žalobkyňa vzhľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nemohla užívať, domáhala sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne aj v minulosti aj v súčasnosti umožnenia buď užívania týchto nehnuteľností, alebo úhrady za ne, teda vydania bezdôvodného obohatenia podľa , ktoré získala žalovaná tým, že prijala plnenie bez právneho dôvodu, teda užívala predmetné nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.

Žalobkyňa hodnotu bezdôvodného obohatenia určila v sume 1500,--Sk mesačne, čo je 1-ina mesačného úžitku užívania týchto nehnuteľností z celkovej sumy 6000,--Sk za užívanie domu, pozemkov vrátane záhrady a ovocných stromov. Celkovo sa takto žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 36.000,--Sk, čo predstavovalo istinu vo výške 1500,--Sk za predchádzajúcich 24.mesiacov pred podaním žaloby. K žalobe žalobkyňa pripojila aj záznam zhotovený v advokátskej kancelárii jej právnej zástupkyne dňa 20.11.2007, z ktorého vyplynulo, že rokovania v advokátskej kancelárie jej právnej zástupkyne dňa 20.11.2007 sa zúčastnili obe účastníčky konania a ich právni zástupcovia, pričom účastníčky konania sa nedohodli jednak na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam (a to nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX v k.ú. R.), a konštatujú, že sa nedohodli na užívaní predmetných nehnuteľností žalobkyňou. Ako vyplynulo zo žaloby a z podania právnej zástupkyne žalobkyne (čl.86) žiadala žalobkyňa vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo žalovanej užívaním nehnuteľností nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 27.11.2005 do 27.11.2007 (keď bola spísaná žaloba).

Na pojednávaní dňa 5.6.2008 žalobkyňa potom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že účastníčky konania sa ako podielové spoluvlastníčky nedokázali dohodnúť o hospodárení a užívaní predmetnej nehnuteľnosti a tieto od roku 2003 rodinný dom a priľahlú záhradu užíva žalovaná. Žalovaná síce vykonávala aj činnosti, ktoré súviseli s údržbou rodinného domu, avšak v súvislosti s týmito činnosťami žalobkyňu nikdy neoslovila, a nikdy jej neukázala žiaden účtovný doklad, ktorý by preukazoval ňou tvrdené náklady na údržbu predmetných nehnuteľností a až keď žalobkyňa sa začala domáhať užívania nehnuteľností, alebo náhrady za užívanie týchto nehnuteľností, žalobkyňa sa začala brániť tvrdením, že jej to umožní až potom, čo žalobkyňa zaplatí na ňu prislúchajúci podiel na vynaložených nákladoch na údržbu nehnuteľností.

Ku svojim nárokom žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že potom, čo bola informovaná v januári 2003, že matka účastníčok bola umiestnená v Ústave sociálnej starostlivosti, dozvedela sa, že jej matka darovala svoj väčšinový podiel k predmetným nehnuteľnostiam v roku 2003 žalovanej. Od januára 2003 sa už potom žalobkyňa nedostala do rodinného domu, od ktorého mala predtým kľúč od vchodových dverí. Ešte počas roku 2003 žalobkyňa mohla vstúpiť aspoň do verandy rodinného domu, odkiaľ viedli ďalšie dvere do priestorov rodinného domu v Predmieri, ktoré boli však uzamknuté a žalovaná, poťažne predtým jej matka jej odmietli dať kľúčik od týchto dverí, teda ďalšie priestory rodinného domu pre žalobkyňu sprístupnené neboli. Ešte v priebehu roku 2003 žalobkyňa mohla sadiť zeleninu v záhrade pri dome a cez bráničku vedúcu do dvora rodinného domu sa dostala aj do záhrady rodinného domu, avšak koncom roku 2003 jej suseda, ktorá kľúčik v neprítomnosti účastníčok konania opatrovala, už tento kľúčik odmietla vydať. Žalobkyňa tušila, že to bolo na príkaz jej sestry, teda žalovanej. Po roku 2003 už žalobkyňa potom nehnuteľnosti neužívala, pretože k ním nemala prístup. Po smrti matky účastníčok konania začali žalobkyni chodiť listy od žalovanej, ktorými žalovaná proti nej aj požadovala úhradu nejakých nákladov na údržbu rodinného domu, avšak predtým žalobkyňu nikdy neupozornila na potrebu nejakých údržbových prác a tvrdené náklady nezdokladovala. Podľa vedomostí žalobkyne zeleninu v záhrade okolo rodinného domu pestuje už len jej sestra - žalovaná.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát podaním urobeným prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 6.5.2008, ktoré na súd došlo 7.5.2008. Týmto podaním žiadala žalobu zamietnuť. Potvrdila, že je majoritnou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a uviedla, že vzťahy medzi účastníčkami konania sú dlhodobo napäté. Ona sa už od roku 2005 snažila vyriešiť problémy majetkového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak na jej návrhy žalobkyňa adekvátne nereagovala. Účastníčkam sa nepodarilo ani uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX T. X..Ú.. R., hoci o tom opakovane rokovali aj v prítomnosti svojich právnych zástupcov. Uviedla tiež v tomto vyjadrení, že žalobkyňa napriek snahe žalovanej o mimosúdne riešenie sporu sa rozhodla uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to napriek tomu, že žalovaná predložila právnej zástupkyni žalobkyne prehľad nákladov na údržbu predmetných nehnuteľností v roku 2004 až 2006, ktoré predstavovali v podiele pripadajúcom na žalobkyňu sumu 69.673,58 Sk a po pripočítaní nákladov za rok 2007 pripadal by na žalobkyňu pomerný podiel týchto nákladov vo výške 95.839,78 Sk.

K tomuto vyjadreniu žalovaná pripojila prehľad o nákladoch, ktoré vynaložila na údržbu rodinného domu v rokoch 2004-2007. Uviedla tiež, že od roku 2005, keď zomrela matka účastníčok konania, žalobkyňa nejavila záujem o údržbu, správu a užívanie predmetných nehnuteľností a tento záujem neprejavovala ani pred smrťou matky účastníčok konania. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť, teda rodinný dom a záhradu okolo neho žalovaná trvale neužíva, pretože žije v Martine, avšak predmetnú nehnuteľnosť musí v zimnom období temperovať, starať sa o ňu, opravovať strechu, kosiť záhradu. Ďalej uviedla, že je nepochybné, že náklady, ktoré vynaložila ona na údržbu nehnuteľností prevyšujú nároky žalobkyne a uplatňovanie nároku žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi a preto žiadala žalobu zamietnuť.

Z výpovede žalovanej vyplynulo, že konflikty medzi účastníčkami vznikali už po smrti otca účastníčok v roku 2002, v roku 2003 matka účastníčok konania darovala žalovanej svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach, čím sa žalovaná stala majoritnou spoluvlastníčkou rodinného domu a priľahlého pozemku. Keďže matka si nepriala, aby žalobkyňa mala kľúče, ktoré by jej umožnili prístup do celej časti rodinného domu, tieto kľúče si zobrala žalovaná, ktorá rešpektovala prianie matky a kľúče od rodinného domu žalobkyni nedala, z čoho vyplývalo, že od roku 2003 žalobkyňa mohla navštevovať rodinný dom len vtedy, keď tam bola prítomná rodina žalovanej. Prístup do rodinného domu žalovaná neumožnila žalobkyni ani po smrti matky v roku 2005 a k sprístupneniu záhrady žalovaná uviedla, že ona susede nedala pokyn k tomu, aby neposkytla žalobkyni kľúčik od bráničky, ktorá by jej umožňovala prístup na pozemok. Žalovaná potvrdila, že po smrti matky do rodinného domu chodila so svojou rodinou skoro každý víkend, prípadne každý druhý víkend, veľmi často aj v zimnom období, a to pre problematické rozvody tepla v dome, ktorý bolo potrebné temperovať. O údržbu rodinného domu sa starala len sama.

Medzi účastníčkami konania zostalo nesporné, že matka účastníčok konania zomrela 14.3.2005.

Po podaní znaleckého posudku súdnym znalcom Ing. Jozefom Drgoňom, úlohou ktorého bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu rodinného domu a priľahlých pozemkov, žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 25.8.2010 na súd došlým 26.8.2010 rozšírila uplatnený nárok tak, že žiadala priznať celkovo sumu 2213,--€ titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27.11.2005 do 27.11.2009. Toto podanie právna zástupkyňa žalobkyne spresnila svojím prednesom na pojednávaní dňa 24.8.2011, kde žiadala, aby súd priznal žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanej v období od 27.11.2005 do 27.11.2009 užívaním nehnuteľností patriacich do spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovanej sumu 2213,--€ spolu s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 27.11.2007 do zaplatenia a aby žalobkyni priznal náhradu trov konania.

Takáto zmena žaloby bola pripustená súdom uznesením vyhláseným v prítomnosti oboch procesných strán na pojednávaní dňa 24.8.2011 (čl.249).

V priebehu konania žalovaná robila na súd rôzne podania, ktorými súd v podstate informovala o prebiehajúcom spore medzi účastníčkami konania pred Okresným súdom Žilina, kde je vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ako aj podania, ktoré sa týkali podaného znaleckého posudku, či predchádzajúcej korešpondencie medzi účastníčkami konania.

Žalovaná však až pred pojednávaním dňa 22.6.2011 do spisu pripojila podanie nazvané ako uplatnenie námietok k petitu žaloby sp.zn. (čl.213-217) a na pojednávaní dňa 24.8.2011 pripojila podanie, zo dňa 21.2.2011 nazvané ako protipohľadávka na zaplatenie peňažného dlhu vo výške 124.753,22 Sk s tým, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.8.2011 súdu oznámila, že žalovaná týmto podaním proti žalobkyni vznáša vzájomný návrh na zaplatenie sumy 4141,04€. Pokiaľ išlo o podanie, ktoré bolo žurnalizované na čl. 213-217, teda takzvané uplatnenie námietok k petitu žaloby zo dňa 15.6.2011 na súd došlo 22.6.2011, ktoré obsahovalo aj niektoré finančné nároky žalobkyne, toto podanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala späť a súd konanie o tomto podaní uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.8.2011 zastavil. Pokiaľ išlo o

vzájomný návrh žalovanej urobený podaním z 21.2.2011, ktorým žalovaná uplatnila proti žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 124,753,22 Sk, teda 4141,04 €, bol tento návrh vylúčený na samostatné prejednanie a rozhodnutie vzhľadom na vysoké štádium rozpracovanosti dokazovania vo veci a z dôvodov hospodárnosti konania.

V konaní o nároku žalobkyne vykonal súd dokazovanie okrem výsluchom účastníčok, aj čítaním listín pripojených do súdneho spisu a vykonaním znaleckého dokazovania prostredníctvom súdneho znalca Ing. Jozefa Drgoňu.

Na návrh žalujúcej strany súd v konaní ustanovil súdneho znalca Ing. Jozefa Drgoňu, ktorý vo veci vypracoval Znalecký posudok č.XX/XXXX, a ktorý v ňom stanovil všeobecnú hodnotu nájmu rodinného domu č.XX postaveného na pozemku X.-O. R..Č.. XXX a parcely č.X.-O. XXX G. X.-O. XXX zapísaných na LV č. XXXX R. X..Ú.. R.. Znalec v záveroch znaleckého posudku určil všeobecnú hodnotu nájmu rodinného domu spolu so šopou, oplotením, narážanou studňou, vonkajšími úpravami, kam patrila kanalizačná prípojka, žumpa a plynová prípojka v sume 54.000,--Sk ročne, teda 1792,47€ ročne a u obidvoch pozemkov pri nájme 17,84 €/m2 určil nájom 12.669,24 Sk ročne, čo predstavovalo sumu 420,54€. Dotazom na realitné kancelárie, ktoré súd oslovil v Žilinskom kraji sa totiž nepodarilo zistiť, za aké ceny sa obdobné rodinné domy a pozemky v danej lokalite prenajímali v rokoch 2005-2007, čo bolo úlohou znaleckého posudku. Nájom všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX R. X..Ú.. R. by potom ročne predstavoval sumu 66.492,84 Sk.

Voči znaleckému posudku mala námietky žalovaná, ktorá v podaní pripojenému k podaniu jej právneho zástupcu zo dňa 23.8.2010 (čl.195-198) namietala niektoré výpočty uvedené znalcom. Tvrdila, že nie je pravdivé tvrdenie znalca v znaleckom posudku o zabudovaní kotla na tuhé palivo, ktorý je nefunkčný a bol odpojený od systému, aj keď sa nachádzal v priestoroch rodinného domu. Rovnako znalec nerešpektoval skutočnosť, že bol upozornený na to, že dom nemá samostatnú a vlastnú elektrickú prípojku, nie je pripojený na verejný vodovod, ale je zásobovaný vodou zo studne, ktorá nie je použiteľná, navyše podľa tvrdenia žalovanej nachádzal sa dom v záplavovej zóne, a bol ohrozený povrchovými vodami, čo preukazujú aj snímky zavlhnutých a plesnivých pivničných priestorov. Znalec podľa vyjadrenie žalovanej nezohľadnil tiež náklady na prevádzku a údržbu rodinného domu.

Žalobkyňa voči znaleckému posudku námietky nemala, reagovala naň v podstate podaním zo dňa 25.8.2010 na súd došlým 26.8.2010, ktorým rozšírila uplatnený nárok a žiadala priznať bezdôvodné obohatenie, ktoré získala žalovaná na jej úkor aj užívaním rodinného domu v období od 28.11.2007 až do 27.11.2009.

Súd, ako uvádza vyššie v rozsudku, pripustil túto zmenu žalobu vzhľadom na skutočnosť, že z vyjadrenia znalca, na súd došlého 1.7.2011 (čl.245) okrem iného zistil, že nájom vo výške, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom je možné stanoviť alebo požadovať aj za obdobie od 27.11.2007 do 27.11.2009.

V tomto podaní znalec reagoval aj na námietky žalovanej a uviedol, že v znaleckom posudku je popísaný technický stav nehnuteľnosti vrátane chýbajúcich alebo zmenených zariaďovacích predmetov na základe fyzickej ohliadky, ktorá bola uskutočnená v júni 2010 za účasti žalovanej a jej manžela. Pre stanovenie najpravdepodobnejšieho technického stavu a vybavenia nehnuteľnosti bol použitý Znalecký posudok č.XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Ing. Martou Hoštákovou zo Žiliny dňa 27.4.2007, ktorý bol pripojený v zaslanom spisovom materiály, nakoľko najpravdivejšie vystihoval stav nehnuteľnosti k danému obdobiu. Na túto skutočnosť znalec vo svojom posudku č.XX/XXXX aj poukázal. Z uvedeného dôvodu nezapracoval do znaleckého posudku pripomienky a požiadavky z čestného prehlásenia žalovanej, nakoľko popisovali hlavne stav domu v čase ohliadky a nie v období určenom uznesením súdu. Stanovený ročný nájom je všeobecnou hodnotou nájmu, za ktorý by bolo možné nehnuteľnosť prenajímať v období od 28.11.2005 do 4.12.2007. Všeobecná hodnota nájmu bola stanovená podľa Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č.492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou

informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Nájom v uvedenej výške je možné rozšíriť aj na obdobie od 27.11.2007 do 27.11.2009.

Vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 8.12.2011 znalec potom uviedol nasledovné:

Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že všeobecná hodnota nájmu stavby a pozemku je špecifická úloha, ktorú nerieši Vyhl.č.492/2004, ktorá nehovorí striktne o nájme stavieb. Preto znalec v zmysle metodických usmernení Ústavov súdneho inžinierstva v Bratislave a v Žiline použil operatívny výpočet, stanovil všeobecnú hodnotu stavby a spätne vypočítal nájom za stavbu a samozrejme za pozemok. Na základe toho stanovil nájom za uvedené obdobie podľa zadania súdu. Predtým vykonal ohliadku za účasti žalovanej, zistil stavebno-technický stav nehnuteľnosti, aký napísal v posudku a zároveň uviedol, že pre výpočet a stanovenie všeobecnej hodnoty použil stav nehnuteľnosti, ktorý bol zachytený v posudku z roku 2007, ktorý bol pripojený v spise, a to jednoducho z toho dôvodu, že posudok z roku 2007 Ing. Hoštákovej pripojený do súdneho spisu vystihoval lepšie stav nehnuteľnosti v hodnotenom období. V tom období nedostatky uvádzané žalovanou stranou v rodinnom dome zistené neboli. Platilo sa za plyn, elektrickú energiu, z čoho vyplýva, že inžinierske siete boli funkčné. Námietky žalovanej vychádzajú najmä z tej skutočnosti, že žalovaná si zamieňa všeobecnú hodnotu stavby a všeobecnú hodnotu jej nájmu. Pripustil, že môže nastať úprava, ktorú nakoniec aj urobil výpočtom, ktorý pripojil na tomto pojednávaní v súvislosti s tým, že je možné znížiť ročný nájom ešte o položky, ktoré sa obvykle zahrňujú do nájmu a ktorými sú náklady na poistenie nehnuteľnosti, na dane, náklady na údržbu nehnuteľnosti a správne náklady, ktoré ak by neboli zahrnuté do výšky nájomného, tak by nájom ročný za pozemky aj rodinný dom poklesol v zmysle jeho výpočtu na sumu 52.297,91 Sk za rok. (výpočet na čl. 315-317). Nájom nie je možné znížiť o náklady, ktoré spomínala strana žalovaná, napríklad náklady na platenie plynu, elektrickej energie, vody, pretože tie si vždy platí užívateľ, teda nájomca a znáša ich sám. Uviedol, že v období rokov 2005-2007 sa stavala diaľnica D1 Vrtižer- Hričovské Podhradie, a celé okolie Bytče bolo veľmi žiadané z hľadiska prenájmu nehnuteľností pre servisných a stavebných robotníkov, teda bol veľký dopyt po prenájme bytov a rodinných domov. Z vlastnej skúsenosti viem, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorú stanovil v znaleckom posudku ako východisko pre určenie ceny nájmu bola na dolnej hranici toho, za akú sumu sa ohodnocovali v danom období rodinné domy, po ktorých práve v tomto období rokov 2005-2007 bol veľký dopyt z vyššie uvádzaných dôvodov. Preto ak aj nehnuteľnosť v rokoch 2007-2009 nemala zapojený kotol na tuhé palivo, a dostatočným spôsobom zabezpečenú vodu zo studne pre pokazené čerpadlo, nemôže táto skutočnosť ovplyvniť podľa názoru znalca ani výšku nájomného za roky 2007-2009, nakoľko znalec z vlastných skúseností pri robení iných znaleckých posudkov v oblasti Bytče a okolitých dedín vie, že dnes sa cena približne 2.-izbových bytov pohybuje okolo 200,--€ mesačne mimo platby za energie, ktoré sú dodávané do bytu. Z tohto pohľadu ročný nájom rodinného domu a oboch pozemkov vo výške cez 52.000,--Sk za rok považuje za nájom primeraný a zodpovedajúci situácii na trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite aj v období ďalších rokov, teda rokov 2007-2009 a aj v súčasnosti.

Následne znalec do spisu pripojil výpočty, ktorými korigoval závery svojho znaleckého posudku (čl.315-317), z ktorých vyplynulo, že pri odrátaní nákladov prenajímateľa na daň z nehnuteľnosti, na údržbu nehnuteľnosti, ktoré majú slúžiť na krytie nákladov na bežné opravy za účelom zachovania využitia budovy počas plánovanej životnosti, a správnych nákladov, teda nákladov potrebných na správu nehnuteľnosti, by výška ročného nájmu poklesla o sumu 14.060,87 Sk za rok, z čoho potom vyplynula všeobecná hodnota ročného nájmu nehnuteľnosti 52.297,91 Sk za rok, čiže suma 1.735,97€ ročne.

Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX pre katastrálne územie R., pričom žalobkyňa je menšinovou podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-ina, žalovaná majoritnou podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3-iny. Podľa presvedčenia súdu nepochybne bolo preukázané (a účastníčky konania to ani nespochybňovali), že predmetný rodinný dom a prislúchajúci pozemok minimálne od konca roka 2003 výlučne užíva žalovaná, ktorá odmietala žalobkyni rodinný dom a záhradu sprístupniť a umožniť jej užívanie týchto nehnuteľností. Nepochybne bolo teda preukázané, že účastníčky konania ako podielové spoluvlastníčky sa na užívaní predmetných nehnuteľností nedohodli. Je pravdou, že žalovaná v priebehu rokov 2004-2007 pravdepodobne uhrádzala náklady za dodávku energií do

predmetného rodinného domu, a vykonávala zrejme aj údržbu rodinného domu, avšak rozsah, v akom tak robila bude predmetom konania o jej vzájomnom návrhu, ktorý urobila podaním nazvaným ako protipohľadávka zo dňa 21.2.2011, ktorý bol vylúčený, vzhľadom na potrebu rozsiahleho dokazovania, na samostatné prejednanie a rozhodnutie a v súčasnosti je toto konanie vedené pod sp.zn. na Okresnom súde Martin.

Nepochybne však bolo zistené, že v rokoch 2005-2009 bola žalobkyňa úplne vylúčená z užívania sporných nehnuteľností v dôsledku nesúhlasu žalovanej sprístupniť jej tieto nehnuteľnosti a umožniť jej čo i len čiastočné užívanie.

Právny vzťah medzi účastníčkami konania sa spravuje ustanoveniami až 142 (), ktoré upravujú podielové spoluvlastníctvo.

Podľa , podiel vyjadruje mierou, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Inak aj na práva podielových spoluvlastníkov patria všeobecné práva vlastníka, ktoré sú vymedzené v ustanovení , podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. V prípade podielového spoluvlastníctva však tieto oprávnenia môže vlastník, resp. spoluvlastník realizovať len v rozsahu, ktorý je vymedzený jeho podielom.

V prípade žalobkyne to bol podiel vo výške 1-iny. Žalobkyňa, však ako bolo preukázané, v kritických rokoch 2005-2009, teda v žalovanom období od 27.11.2005 do 27.11.2009 predmetné nehnuteľnosti vôbec neužívala, pretože žalovaná ako majoritná spoluvlastníčka sa s ňou na spôsobe užívania nedohodla a rozhodla, že tieto nehnuteľnosti bude užívať sama, dôkazom čoho bola skutočnosť, že žalobkyni odmietla v priebehu týchto rokov nehnuteľnosti akýmkoľvek prijateľným spôsobom sprístupniť. V prípade, ktorý je daný u žalobkyne, ktorá ako spoluvlastníčka neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby medzi ňou a druhým spoluvlastníkom, teda žalovanou, bola uzavretá nájomná, či iná zmluva, obohatenie druhého spoluvlastníka, teda žalovanej spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu. U podielového spoluvlastníka, ktorý užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu vzniká bezdôvodné obohatenie a to bez ohľadu na to, čo o užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov, alebo to bolo upravené dohodou spoluvlastníkov, alebo o užívaní rozhodol súd, pokiaľ hoci aj z konkludentne uzavretej dohody spoluvlastníkov nevyplýva niečo iné, napríklad, že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič uhrádzať.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že medzi účastníčkami konania, majoritnou žalovanou a minoritnou žalobkyňou, ako podielovými spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností, nevznikla žiadna dohoda, na základe ktorej by sa žalobkyňa vzdala užívacieho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej s tým, že za toto výlučné užívanie nehnuteľností žalovanou si žalobkyňa nebude nárokovať žiadnu finančnú náhradu. Preto je súd toho názoru, že u žalovanej užívaním sporných nehnuteľností v žalovanom období od 27.11.2005 do 27.11.2009 nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho úkony, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V tomto prípade podľa názoru súdu získala žalovaná výlučným užívaním sporných nehnuteľností majetkový prospech bez právneho dôvodu, nakoľko jej spoluvlastnícky podiel, ktorý by mal vyjadrovať mieru, akou by sa podieľala na užívaní sporných nehnuteľností, ju k takémuto výlučnému užívaniu nehnuteľností neoprávňoval.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Je zrejmé, že v danom prípade bezdôvodné obohatenie u žalovanej nastalo tým, že čerpala úžitkovú hodnotu rodinného domu v plnom rozsahu, ako aj priľahlých pozemkov, hoci jej spoluvlastnícky podiel ju na to oprávňoval len v rozsahu 3-ín a v prípade, že by si chcela takéto užívanie v plnom rozsahu zlegalizovať, mala by so žalobkyňou uzavrieť buď nájomnú zmluvu, respektíve dohodu buď o bezodplatnom užívaní celej nehnuteľnosti, alebo dohodu o užívaní nehnuteľnosti za primeranú úhradu, ktorou by žalobkyňu, ktorá sa nezúčastňovala užívania spoločnej veci akceptovala ako ďalšiu spoluvlastníčku, ktorá má právo tak isto na úžitky zo spoločnej veci v rozsahu jej podielu. Keďže sa účastníčky na bezodplatnom užívaní celej nehnuteľnosti žalovanou nedohodli, je súd toho názoru, že žalobkyňa má právo na poskytnutie úhrady, teda na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanej, ktoré zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu v 1-ine.

Súd ustanovil vo veci znalca, ktorý vo svojom posudku určil všeobecnú hodnotu nájmu sporného rodinného domu a oboch pozemkov v žalovanom období, a ktorý sa vyjadril, že takto stanovenú hodnotu nájmu, stanovenú ako ročný nájom, je možné použiť aj pre roky 2007 až 2009. Súd znalcovi určil úlohu stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu sporných nehnuteľností a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu je bezdôvodné obohatenie žalovanej možné vyčísliť ako hodnotu, ktorú získala bezodplatným užívaním nehnuteľnosti, ktorú inak, ak by si prenajala v danom období, musela by za ňu zaplatiť nájomné, ktorého výška by zodpovedal a trhovým podmienkam v danom mieste a čase. Preto podľa presvedčenia súdu možno stotožniť bezdôvodné obohatenie žalovanej s výškou nájomného, ktoré by inak žalovaná musela zaplatiť v prípade užívania celej nehnuteľnosti druhej spoluvlastníčke, ak by si chcela takúto nehnuteľnosť prenajať. Nájomné je totiž odplata za dočasné užívanie veci, pričom sa takéto užívanie uskutočňuje na základe zmluvy. Za predpokladu, že zmluva uzavretá nebola, dochádza u užívateľa k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu toho, čo by musel inak podľa trhových podmienok za užívanie danej veci zaplatiť a nezaplatil.

Preto súd vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia u žalovanej zo znaleckého posudku a zistil, že za štyri roky pri korigovanej výške nájmu výpoveďou znalca a jeho posledným výpočtom v sume 1735,97€ ročne (po odpočítaní nákladov na dane, správu nehnuteľnosti, údržbu a poistenie, u ktorých žalobkyňa nepreukázala, že by tieto náklady hradila), je potom sumu 1735,97€ minimálnym nájmom, ktorý by bolo možné za užívanie celých nehnuteľností rodinného domu i oboch pozemkov ročne požadovať. Ak sa potom žalujúcou stranou požadovalo vydanie bezdôvodného obohatenia za štyri roky, predstavoval by nájom za užívanie nehnuteľností v celom rozsahu, teda rodinného domu i oboch pozemkov, sumu 6943,89 € avšak, keďže žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou len v jednej štvrtine, patrila by jej z tejto sumy len 1-ina, to znamená suma 1.735,97 €. To by zodpovedalo jej spoluvlastníckemu podielu a podielu v akom by sa mohla žalobkyňa na úžitkoch zo spoločnej veci, napríklad v prípade, že by bola prenajatá za túto cenu tretej osobe, podieľať. A naopak žalovaná, ktorá v priebehu týchto rokov sama čerpala úžitkovú hodnotu z týchto vecí už bez ohľadu na to, ako časti ich užívala, čo bolo dané jej subjektívnym postojom, avšak bolo nesporne preukázané, že z užívania veci vylúčila žalobkyňu, sa práve o túto sumu bezdôvodne obohatila.

Preto súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumu 1735,97 € titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo u žalovanej užívaním spoločnej veci rodinného domu alebo oboch pozemkov nad rámec spoluvlastníckeho podielu.

V časti, kde žalobkyňa žiadala priznať istinu vo väčšej výške, teda v sume 2213,-€ súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobkyňa žiadala priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne z celej istiny 2213,--€ za obdobie od 27.11.2007 do zaplatenia. Súd nemohol žalobkyni priznať takto uplatnený nárok na úroky z omeškania a to z týchto dôvodov:

Je nutné konštatovať, že žalobou, ktorá na súd došla 4.12.2007 žalobkyňa si uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo u žalovanej v období od 27.11.2005 do 27.11.2007, čo je suma v prepočte k súdom priznanej istiny 867,99€. Žalobkyňa neprodukovala dôkaz, že by predtým, než bola žaloba doručená žalovanej, bola žalovanú iným spôsobom vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto podľa presvedčenia súdu prvou výzvou veriteľa u dlhu, ktorého zročnosť sa spravuje ustanovením , keď je dlžník povinný plniť prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, je možné požadovať až žalobu, ktorá bola žalovanej doručená 28.4.2008. Žalovaná mohla teda poskytnúť plnenie 29.4.2008 a dňom 30.4.2008 sa s vydaním bezdôvodného obohatenia za žalobou požadované obdobie od 27.11.2005 do 27.11.2007 dostala do omeškania. Len od tohto dátumu súd mohol žalobkyni priznať zo sumy 867,99€ požadovaný úrok z omeškania, ktorý inak žalobkyňa požadovala vo výške zodpovedajúcej ustanoveniu vtedy platného Nariadenia Vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Pokiaľ išlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.11.2007 do 27.11.2009, ktoré podľa presvedčenia súdu vzhľadom na vyjadrenie znalca tiež zodpovedá sumu 867,99 €, tento nárok uplatnila žalobkyňa až zmenenou žalobou, teda podaním, ktoré na súd došlo 26.8.2010. Teda k 26.8.2010 žalobkyňa uplatnila ďalší nárok, ktorého uplatňovanie následne súd pripustením zmeny žaloby pripustil. Preto žalovaná nemohla byť s platením tejto sumy v omeškaní už od 27.11.2007, ale mohla sa do omeškania s platením tejto sumy dostať až potom, čo jej bolo zmienené podanie žalobkyne doručené. Zmenená žaloba bola právnemu zástupcovi žalovanej doručená podľa podpísanej doručenky 3.6.2011, z čoho vyplýva, že 4.6.2011 mohla žalovaná na výzvu žalobkyne zmenenou žalobou poskytnúť požadované plnenie, a keďže tak neurobila, 5.6.2011 sa s vydaním bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.11.2007 do 27.11.2009 dostala do omeškania. Preto súd zo sumy 867,99€ priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania až od 5.6.2011 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania žalobu opätovne zamietol.

Nárok žalobkyne na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení a v ustanovení Nariadenia Vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . U prvej sumy uplatnenej pôvodnou žalobou požadovaná výška úroku z omeškania zodpovedala dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ ide o omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanej užívaním nehnuteľnosti v období od 28.11.2007 do 27.11.2009, vzhľadom na to, že toto omeškanie nastalo až v júni 2011, výška úroku z omeškania sa spravovala ustanovením Nariadenia Vlády SR č., v tomto období mohli byť úroky z omeškania požadované o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako ja základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa ich požadovala v nižšej výške, než podľa tohto ustanovenia požadovať mohla a preto nebol dôvod nepriznať ich vo výške 8,5% ročne.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu išlo o zložitejší prípad, súd využil ustanovenie a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.