Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/266/2009

Rozhodnutie

Okresný súd vo Vranove n.T. samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Ľ. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom H. Č.. XXX zast.: C.. B.. G. D., K., E. O. XX/XX, H. U..F.. proti žalovanému: METAL WELDING, spol. s r.o., so sídlom Tehelná ulica 64, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 31 649 521, zast.: C.. R. L., K., E. E. Z.. G..A.. Š. XXX, H. U..F.. za účasti vedľajšieho účastníka: E. D., Ú. R., D. H. U..F.. o náhradu škody z pracovného úrazu takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného 1.564,67 Eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 3.286,77 Eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu čo do zvyšku z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému náhrady škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia z toho dôvodu, že dňa 3.3.2002 pri výkone prác pre žalovaného utrpel pracovný úraz. V dôsledku pracovného úrazu bol práceneschopný od 3.3.2002 do 3.5.2003 z toho v ústavnom ošetrení bol od 10.6.2002 do 19.6.2002. Na základe posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.7.2003 si žalobca uplatňoval proti žalovanému za bolestné 205.950,- Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 459.000,- Sk. Žalobca poukazoval na to, že pri bolestnom počas hospitalizácie bol pripútaný na lôžko a nemohol vykonávať žiadne pohyby z dôvodu pretrvávajúcej bolesti. Boli mu podávané antibiotiká a tabletky proti bolesti. Pokiaľ sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca v dôsledku pracovného úrazu má sťaženú možnosť uplatniť sa v osobnom a pracovnom živote a nemôže sa venovať svojim záľubám. Napríklad nemôže sa so svojimi deťmi hrať, chodiť na prechádzky, bicyklovať. Ďalej nemôže zaťažovať pre bolesť koleno a nemôže prejsť dlhšiu vzdialenosť.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že žalobca porušil bezpečnostné predpisy a nedodržal predpísaný postup prác. Kritického dňa bol žalobca svojím bezprostredným nadriadeným C. Q. výslovne upozornený, že prácu má vykonávať z plošiny a nie z rebríka. Žalobca tento pokyn nesplnil, ale zľahčil si prácu použitím rebríka. Ďalej žalobca po páde z rebríka nešiel na lekárske ošetrenie a tvrdil, že ide o vyskočené koleno. Pracovný pomer bol ukončený so žalobcom vzájomnou dohodou ku dňu 26.5.2005. Žalobca v tejto dohode prehlásil, že nemá voči žalovanému žiadne finančné a ani iné nároky. Ďalej žalovaný vzniesol aj námietku premlčania.

Vedľajší účastník takisto žiadal žalobu zamietnuť v podstate z tých istých dôvodov ako žalovaný.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1 až 4, pracovnou zmluvou žalobcu na čl. 6, záznamom o úraze na čl. 7, posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia na čl. 8, likvidačnou správou na čl. 9, posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia na čl. 10, 11, vyjadrením žalovaného na čl. 16, 17, stanoviskom žalovaného ako aj jeho prílohami na čl. 39 až čl. 45.

Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. Q., ktorý uviedol, že v čase úrazu žalobcu dňa 3.3.2002 pracoval ako zástupca ( parťáka ). Nebol svedkom ako došlo k pracovnému úrazu žalobcu. Dňa 3.3.2002, keď ráno rozdeľovali prácu žalobca dostal pokyn, že má sťahovať železnú prírubu, väčšinou sa to robí na pracovných stoloch a aj žalobca mal vykonávať prácu za pomoci tohto pracovného stola. Žalobca ani ďalší pracovník G. R. tento pokyn nerešpektovali a on ich v priebehu dňa 3.3.2002 osobne upozorňoval, že nedodržali pokyn, že si zobrali rebríky a nepoužívajú pracovný stôl. Ďalej tento svedok uviedol, že pracovník G. R. mal rebrík s hákmi, ktorý ho zabezpečoval, ale žalobca mal len obyčajný hliníkový rebrík. Tento svedok ďalej uviedol, že pracovný stôl má výšku 1,5 m a žalobca má výšku 1,70 m a pracovnú činnosť, ktorú žalobca vykonával bola vo výške asi 2 metrov.

Svedok G. R. uviedol, že dňa 3.3.2002 dostali pokyn spolu so žalobcom navariť prilbu k plášťu. Bolo im povedané, že si majú zobrať pracovný stôl a takto prácu urobiť. On osobne používal pri práci rebrík, ktorý mal háky, aby sa neposunul. Žalobca celú činnosť vykonával tak, že stál na dvoch rebríkoch. Na jednom železnom a jednom hliníkovom s tým, že železný mal úchytky a hliníkový nemal. S jednou nohou stál na jednom rebríku a s druhou nohou na druhom rebríku a takto zváral. Na otázku, prečo nepoužili pracovný stôl, svedok uviedol, že on to nepotreboval. On videl, že keď žalobca zváral a dával si dole helmu šmykol sa na rebríku a padol na zem. Nohu mal zakliesnenú v tomto rebríku. Bolo mu zle. Žiadna lekárska pomoc nebola volaná. Svedok uviedol, že pracovali vo výške asi 3 metrov s tým, že pracovný stôl, ktorý mali použiť mal približne 1 meter. Svedok G.. C. Š. uviedol, že je a bol ošetrujúcim lekárom žalobcu, on vydal posudok o bolestnom zo dňa 20.8.2004 ako aj posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 4.11.2004 s tým, že žalobcu ako pacienta prevzal 1.6.2004. V zdravotnej karte žalobca má zadokumentovaný pracovný úraz, ktorý sa mu stal 3.3.2002. Ďalej má zadokumentovaný priebeh liečby tohto úrazu a aj on sám ho doliečoval v súvislosti s úrazom. Svedok uviedol, že trvá na posudku o bolestnom ako aj na sťažení spoločenského uplatnenia s tým, že pokiaľ sa týka posudku G.. Z. zo dňa 28.7.2003 tak po tomto dátume boli robené ďalšie vyšetrenia žalobcu, ktoré ona nemala k dispozícii a ktoré k dispozícii on mal a z týchto ďalších vyšetrení vychádzal pri vyhotovení posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

Po takto vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 5.6.2006 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 347.050,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá suma pozostávala z náhrady za bolestné vo výške 126.000,-- Sk a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 234.000,-- Sk, po odpočítaní sumy 13.050,-- Sk, čo už bolo žalobcovi plnené.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.1.2007 zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po tomto súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalovaného na čl. 89, vyjadrením žalovaného na čl. 90 - 91, v ktorých žalovaný uviedol, že žalobca konal v rozpore s pracovným príkazom a nariadeným pracovným postupom, že žalobca klamal pri zázname úrazu, keď uvádza ako vznikol úraz s tým, že zdravotný stav žalobcu po úraze sa minimálne nezmenil o čom svedčí skutočnosť, že nastúpil po úraze do pracovného pomeru, vyjadrením vedľajšieho účastníka na čl. 93, podľa ktorého žalobca použil vyslovene nebezpečný spôsob prístupu k práci, vyjadrením žalobcu na čl. 100 - 101, v ktorom žalobca uviedol, že pokiaľ sa týka pracovnej zmluvy a bezpečnosti práce, tak je povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca s predpismi o BOZP, nestačí len poukázanie na existenciu predpisov. Ďalej nadriadený zamestnanec mohol žalobcovi zakázať výkon práce s tým, že naviac sa pracovný úraz stal v nedeľu, kde sa „finišovalo“ na určitej zákazke a postup práce, ktorý použil žalobca, je bežný.

Súd vykonal dokazovanie aj opätovným výsluchom žalobcu Ľ. O., ktorý uviedol, že v čase úrazu, každý pracovník robil to čo sa dalo, aby bolo možné privariť prírubu s tým, že ráno dostali pracovné úlohy a každý si zobral čo sa dalo na vykonanie práce a jemu sa so spolupracovníkom R. ostali len rebríky, ktoré si zobrali a išli zvárať prírubu.

Svedok Y. R. pri opätovnom výsluchu uviedol, že žalobca bol riadne poučený o bezpečnosti pri práci a pri vykonaní práce mal použiť pracovný stôl.

Svedok G.. G. C. uviedol, že pokiaľ sa týka posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia na čl. 103 - 104, tak tieto vyhotovil on s tým, že keď si pozorne prečítal posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia na čl. 10 - 11, ktorý vystavil G.. C. Š., tak nemá žiadne námietky. Položky, ktoré obodoval G.. C. Š. mohli vzniknúť a byť v čase, kedy žalobcu G.. C. Š. vyšetroval.

Svedok G.. C. Š. uviedol, že vyhotovil posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia na čl. 10 -11, potom čo žalobcu vyšetril, zhodnotil jeho zdravotný stav.

Svedok C. Q. uviedol, že žalobca si mal zobrať montážny stôl na prácu s tým, že on nevidel, ako si žalobca zobral druhý rebrík, ako žalobca vykonával pracovnú činnosť a preto neupozorňoval žalobcu ani jeho spolupracovníka, že nerobia dobre.

Svedok G. R. uviedol, že v čase úrazu žalobcu tento pracoval na dvoch rebríkoch s tým, že použil zlý postup, pretože najlepšie by bolo, keby si zobral nejaký pracovný stôl a on upozorňoval žalobcu, aby nebral ďalší hliníkový rebrík do áčka, pretože môže z neho spadnúť.

Svedkyňa R. O. - manželka žalobcu uviedla, že v nedeľu asi okolo 11:30 hod. pred obedom C. Q. priviezol jej manžela z práce domov s tým, že sa mu stal úraz a asi okolo 16:00 hod., pre bolesti odviezli manžela na pohotovosť vo Vranove n.T. s tým, že nohu mu dali do dlahy a ťahali vodu z kolena. Neskôr chodil asi 3 mesiace k lekárovi a musel ísť na operáciu do Prešova. Manžel má stále bolesti, nemôže robiť práce okolo domu. Predtým si zahral futbal, stolný tenis, čo v súčasnej dobe, vzhľadom na bolesti v nohe robiť nemôže a ustavične berie lieky proti bolesti. Nemôže vykonávať ani práce okolo domu, pretože ho noha bolí, takisto predtým chodili spolu na plesy, rôzne zábavy a teraz nemôžu, pretože sa sťažuje, že ho bolí noha.

Súd vykonal aj dokazovanie oboznámením sa so stanoviskom žalovaného a jeho prílohami na čl. 125 - 127 a po tomto nariadil znalecké dokazovanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom znalca G.. G. E. č. XX/XXXX na čl. 162 - 178, vyjadrením žalovaného na čl. 180, zmenou žalobného návrhu na čl. 181 - 182 a uznesením zo dňa 26.6.2009 konanie, pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia 36.000,-- Sk - 1.194,98 Eur ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia zastavil a zvyšok žaloby žalobcu vylúčil na samostatné konanie.

Ďalej súd pokračoval v tomto konaní v , kde rozsudkom zo dňa 15.12.2009 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.602,20 Eur, ktorá suma pozostávala z bolestného 1.731,06 Eur po zvýšení na 20-násobok a za sťaženie spoločenského uplatnenia 6.781,14 Eur po zvýšení na 20-násobok. Súd žalobu čo do zvyšku zamietol.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.11.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po tomto súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalovaného zo dňa 19.5.2011 na čl. 51, podľa ktorého žalobca mal použiť pracovný stôl, konal proti predpisom a využil neprítomnosť nadriadeného, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 15.6.2011 na čl. 52, podľa ktorého si žalobca spôsobil pracovný úraz vlastným pričinením, stanoviskom žalovaného zo dňa 26.12.2011 na čl. 62, podľa ktorého žalobca by na odškodnenie nemal nárok a odškodné, ktoré dostal by mal vrátiť.

Ďalej súd opätovne vypočul ako svedkov C. Q., ktorý uviedol, že od úrazu žalobu uplynulo dosť času, no na celé sa zhruba pamätá. On nevidel ako žalobca padol z rebríka. Keď prišiel na miesto, tak Ľ. O. sedel na zemi a pýtal sa spolupracovníka G. R. čo sa stalo a G. R. mu povedal, že O. spadol z rebríka. Následne ho odviezol domov, vlastným motorovým vozidlom. V deň úrazu žalobcu ráno určil každému prácu on s tým, že on žalobcovi nič nenariaďoval a nič nehovoril akým spôsobom má prácu vykonávať, bolo na každom pracovníkovi, aby prácu, ktorá mu bola určená urobil. Takisto neupozorňoval žalobcu, že niečo robí zle a že to má vykonávať iným spôsobom, prípadne zvoliť iný postup.

Súd opätovne vypočul aj svedka G. R., ktorý uviedol, že v deň úrazu v nedeľu ráno im majster - parťák určil prácu, ktorú mali robiť. Neurčoval im, aký postup majú pritom použiť. Majster C. Q. napomínal Ľ. O., že načo si zobral druhý rebrík.

Zástupca žalovaného ešte namietal premlčanie nároku žalobcu.

Podľa ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia zodpovedá škodu vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhly a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že zamestnancovi vznikla škoda, preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa , ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2, písm. c/ sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

Podľa , zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu na poskytnutie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa a , náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zamestnancovi vznikli, následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytujú jednorazovo. Výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a spôsob určovania výšky náhrady v jednotlivých prípadoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva SR po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podľa vyhl. č. v znení noviel v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca ako pracovník žalovaného utrpel dňa 3.3.2002 pracovný úraz a to takým spôsobom, že pri vykonávaní práce padol z rebríka z výšky asi 2 metre. Pri tomto pracovnom úraze žalobca utrpel úraz a to poškodenie vnútrokĺbnej chrupavky v oblasti stehennej kosti a podvrtnutie ľavého kolenného kĺbu a natrhnutie skríženého kolenného väzu. V dôsledku toho sa musel podrobiť aj operácii a následne opakovanej operácii s tým, že po úraze došlo u žalobcu k instabilite kolena, výraznej artrofii stehna a lýtkového svalu a k potrebe opakovaných punkcií kolena.

Žalobca utrpel pracovný úraz takým spôsobom, že vykonával prácu zvárača vo výške asi 2 metrov stojac na dvoch rebríkoch, pričom došlo k pošmyknutiu a pádu. K pracovnému úrazu došlo v nedeľu, nakoľko žalobca ako aj ostatní pracovníci pracovali na zákazke, ktorú bolo potrebné dokončiť. Žalobca v deň úrazu ako ostatní pracovníci dostal pracovnú úlohu, ktorú sa snažil vykonať ako najlepšie vedel s tým, že svedok C. Q. na poslednom pojednávaní uviedol, že on bol majster - parťák ostatným pracovníkom aj žalobcovi. V deň úrazu pracoval spolu so žalobcom s tým, že ako došlo k úrazu nevidel. Žalobcovi nič nenariaďoval a nič nehovoril akým spôsobom má prácu vykonávať, ktorá mu bola určená a poprel tú skutočnosť, aby žalobcovi nariaďoval vykonávať prácu takým spôsobom, že si zoberie nejakú plošinu. Bolo na žalobcovi, aký spôsob zvolí, aby prácu vykonal. Takisto prácu žalobcu nekontroloval a neupozorňoval ho, že niečo robí zle. On mal svoju prácu, ktorej sa venoval. Tento svedok uviedol, že on neupozorňoval a nikomu nenariaďoval ako má prácu vykonávať ani pokiaľ sa týka ostatných pracovníkov.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že svedok C. Q. bol vypočutý aj na predchádzajúcich pojednávaniach, že žalobca si mal pri práci zobrať montážny stôl s tým, že takáto práca sa väčšinou robí na pracovných stoloch. G. R., ktorý vykonával tú istú prácu so žalobcom mal však použiť rebrík s hákmi. Tento svedok C. Q. dokonca na pojednávaní 5.12.2005 uviedol, že tak žalobca ako aj G. R. nerešpektovali pokyny, ktoré im dával s tým, že on ich upozorňoval aj ostatní pracovníci, aby si zobrali pracovný stôl, pretože sa niečo stane.

Pri vyhodnotení pravdivosti výpovede svedka C. Q. súd vychádzal z toho, že v čase 5.12.2005 bol C. Q. ešte pracovníkom žalovaného. Preto jeho výpoveď v tom čase bola vo vzťahu k jeho terajšej výpovedi, ktorú urobil na pojednávaní dňa 28.12.2001 vyhodnotená ako nevieryhodná, pretože pracovný úraz, ktorý sa stal žalobcovi, tým, že padol z výšky viac ako 2 metre a pritom C. Q. - svedok mu bol majster a keby bola pravda, že ho upozorňoval t.j. žalobcu ako aj svedka G. O., že nerobia dobre a že žalobcu kontroloval, túto skutočnosť by si musel zapamätať podľa názoru súdu navždy. Vždy by musel opakovať, že som upozorňoval, že sa niečo stane. Pravda je však zrejme taká, že žalobca dostal pracovnú úlohu v nedeľu ráno a bolo len na ňom ako svoju pracovnú úlohu splní.

Ďalší svedok, ktorého súd opätovne vypočul a to G. R. je v príbuzenskom vzťahu s konateľom žalovaného, avšak aj tento na poslednom pojednávaní uviedol, že parťák - C. Q. im dal len pracovnú úlohu - privariť prírubu, ale neurčoval, aký postup majú použiť. Tento svedok uviedol, že obaja si zvolili postup, že pracovali vo výške na rebríkoch. Inak sa práca vykonať nedala, len z rebríka. Výpoveď svedka G. R. v tom smere, že majster C. Q. napomínal Ľ. O., že načo si zobral druhý rebrík, že nemôže stáť na dvoch rebríkoch a takto zvárať, súd vyhodnotil ako nevieryhodnú, vzhľadom na vzťah ku konateľovi žalovaného ako aj s poukazom na výpoveď samotného svedka C. Q., ktorý uviedol, že nikomu nič neurčoval a nič nevidel.

Skutočnosť, že v deň úrazu žalobcovi síce bola daná pracovná úloha - zvarovať prírubu spolu so svedkom G. R., ale že mu nikto neurčil pracovný postup, že ho nikto nekontroloval, že ho nikto neupozorňoval, že robí zle, potvrdzuje aj záznam o úraze, kde je uvedené, že k úrazu došlo pri manipulácii s bremenom vo výške, k šmyknutiu rebríka, na ktorom stál zamestnanec. Tento záznam o úraze podpísal aj nadriadený žalobcu. V tomto zázname nie je nič uvedené, že žalobca ako zranený robil nesprávnym alebo nebezpečným spôsobom a ktorý predpis alebo normu svojim konaním porušil. Vedľajší účastník Sociálna poisťovňa uhradila žalobcovi v plnej výške nároky, ktoré si uplatnil. Až teraz, keď sa zdravotný stav žalobcu skomplikoval a prišli ďalšie nároky sa žalovaný snaží zbaviť zodpovednosti v celom rozsahu a tvrdí, že žalobca si pracovný úraz zavinil sám. Preto súd tvrdenia, že žalobca nerešpektoval pokyn nadriadeného dokonca v neprítomnosti nadriadeného, že bol upozorňovaný na nesprávnosť svojho postupu, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemohol zohľadniť, pretože neboli ničím preukázané, už len z toho dôvodu, že keby to bola skutočne pravda, že C. Q. ako majster a nadriadený žalobcu určil žalobcovi pracovný postup, tak že bude vykonávať prácu od pracovného stola, že ho kontroloval, že ho upozorňoval na nesprávny pracovný postup a napriek tomu došlo k úrazu, tak túto skutočnosť by si musel svedok C. Q. nutne zapamätať na celý život a pri každej príležitosti to uvádzať, lebo podľa názoru súdu na to sa nedá zabudnúť, že keď majster raz určí pracovný postup, upozorňuje, že sa robí zle a dôjde k úrazu, kto je za to zodpovedný a že by túto skutočnosť neoznámil ďalšiemu nadriadenému a toto, že by nebolo uvedené do záznamu o pracovnom úraze.

Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva len skutočnosť, že žalobca v deň úrazu skutočne dostal pracovnú úlohu s tým, že zákazku bolo potrebné urobiť čím skôr a pracovalo sa aj v nedeľu. Bolo na žalobcovi, aký pracovný postup zvolí. Jeho spolupracovník G. R. si na tú istú prácu ako žalobca zobral takisto rebrík, avšak tento rebrík mal železné háky. Ani tento svedok G. R. nevykonával prácu z pracovného stola, hoci podľa názoru súdu, keď vykonával prakticky tú istú pracovnú činnosť ako žalobca mohol použiť aj pracovný stôl.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca bol síce oboznámený s bezpečnostnými predpismi a podpísal listinu, že je s nimi oboznámený, avšak vzhľadom na svoju kvalifikáciu ako aj tú skutočnosť, že už podobnú pracovnú činnosť predtým vykonával, súd dospel k záveru, že to, že si chcel uľahčiť prácu tým spôsobom, že si zobral ďalší rebrík a vykonával prácu stojac na dvoch rebríkoch bolo v rozpore s obvyklým spôsobom konania a ide o určitý spôsob ľahkomyseľného konania zo strany žalobcu, ktoré zo strany zamestnávateľa nikto nekontroloval. Vychádzajúc z tohto súd dospel k záveru, že prichádza do úvahy čiastočná zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa žalobcu za vzniknutý úraz do výšky 75% s tým, že žalobca podľa miery zavinenia si zodpovedá za svoj pracovný úraz sčasti aj sám a to do výšky 25%. Tieto skutočnosti zohľadnil súd pri celkovom výpočte náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré žalobcovi patria.

Pokiaľ sa týka námietok žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný tak je potrebné uviesť, že žalobca bol doposiaľ odškodnený podľa posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý podala G.. Z. zo dňa 28.7.2003 na čl. 8 tak, že vedľajší účastník vyplatil na bolestnom 4.050,- Sk za 67,5 bodov x 60,- Sk a na sťažení spoločenského uplatnenia 9.000,- Sk za 150 bodov x 60,- Sk.

Z dokazovania však vyplýva, že žalobca v dôsledku úrazu bol liečený opakovane a podrobovaný rôznym vyšetreniam s tým, že jeho terajší ošetrujúci lekár v dôsledku ďalších týchto vyšetrení a liečení podal posudok o bolestnom dňa 20.8.2004 na čl. 10 a posudok o sťažení spoločenského uplatnenia na čl. 11 zo dňa 4.11.2004. Ošetrujúci lekár bol vypočutý ako svedok na pojednávaní, kde vypovedal zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a zdôvodnil z akého dôvodu podal posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobcovi s tým, že to bolo potrebné z dôvodu ďalšej liečby žalobcu a tieto posudky vydal na základe ďalších vyšetrení žalobcu, ktoré nemala k dispozícii G.. Z.. Preto nemôže byť nárok žalobcu premlčaný.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, hlavne z toho, že žalobca skutočne dňa 3.3.2002 utrpel pracovný úraz súd pri rozhodovaní o výške náhrady škody z tohto pracovného úrazu vychádzal zo znaleckého posudku znalca G.. G. E. na čl. 162 v spise .

Pokiaľ sa týka náhrady za bolestné, tak podľa tohto znaleckého posudku G.. G. E., patrí žalobcovi bolestné vo výške 113,75 bodov x 60,-- Sk bod = 6.825,--, čo predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného. V zmysle Vyhl. č. v znení noviel súd vzhľadom na okolnosti prípadu, hlavne to, že žalobca po úraze bol opakovane operovaný ako uvádza znalec v jeho prípade išlo o nutnosť dlhodobej imobilizácie končatiny, podávanie infúzií, bolestivé liečenie, nutnosť dlhodobého podávania injekcií do žíl, liekov proti bolesti s tým, že priebeh liečby sa skomplikoval, vznikom ťažkého algoneurodystrofického syndrómu s nutnosťou dlhodobej konzervatívnej liečby a rehabilitácie. Tak súd dospel k záveru, že v danom prípade to sú dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie bolestného na 10-násobok. Takže žalobcovi patrí náhrada za bolestné 113,75 bodov x 60,-- Sk bod = 6.825,-- Sk x 10 = 68.250,-- Sk, t.j. 2.265,49 Eur. Z toho je potrebné odpočítať 25% spoluzavinenie žalobcu . Takto by bolestné, ktoré patrí žalobcovi predstavovalo sumu 1.699,12 Eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať to čo plnil vedľajší účastník 4.050,-- Sk - 134,44 Eur a ostáva žalobcovi doplatiť na bolestnom 1.564,68 Eur.

Pokiaľ sa týka náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak vzhľadom na mladý vek žalobcu, ktorého pracovný úraz svojim spôsobom podstatne obmedzil v jeho ďalšom živote, tak ako to vypovedala jeho manželka R. O. v tom smere, že žalobca si nemôže namáhať nohu a pre ustavičné bolesti berie lieky aj v súčasnej dobe a nevykonáva žiadne pracovné činnosti okolo rodinného domu s tým, že pred úrazom chodili na rôzne plesy, zábavy a spoločenské podujatia a teraz nemôžu, takisto pred úrazom sa žalobca mohol venovať deťom, hrať sa s nimi ako sánkovať a podobne a teraz nemôže. Pred úrazom si zahral futbal, stolný tenis a po úraze musel s tým prestať, dokonca majú problémy aj pokiaľ sa týka sexuálnej oblasti. To sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyhl. č. v znení noviel, na základe ktorých súd dospel k záveru, že žalobcovi je potrebné priznať sťaženie spoločenského uplatnia, zvýšenie o 10-násobok. Podľa znaleckého posudku G.. G. E. v spise patrí žalobcovi náhrada v základnej sadzbe vo výške 240 bodov x 60,-- Sk bod = 144.000,-- Sk - 4.799,92 Eur. Spoluzavinenie žalobcu na pracovnom úraze je 25%, to znamená, že žalobcovi by patrilo za sťaženie spoločenského uplatnenia 3.544,-- Eur. Z toho je potrebné odpočítať sumu, ktorú plnil vedľajší účastník 298,75 Eur. Žalobcovi teda patrí náhrada 3.286,19 Eur.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne súd podľa až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v danej veci ide o zložitý prípad a väčší počet uplatnených nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.