Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_1T-23-2010.pdf
PDF · 261.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/23/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej, a členov senátu Heleny Gavalovičovej a Mikuláša Macáka v trestnej veci obžalovaného N. H. V., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, sčasti v bodoch 2, 3, 6 a 7 v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.12.2011 takto
rozhodol:
Obžalovaný: N. H. V., nar.XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom M. W., S.B.. XXX/X
prechodne bytom C., D. I. č. XXX/XX
sa uznáva vinným, že:
v úmysle získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnych územiach Podhradie pri Duchonke, Červeník, Šulekovo, Hlohovec, Zlaté Moravce, Bojná a Čierne Kľačany, patriacim pôvodne Dr. F. V. a jeho rodinným príslušníkom,
v období od 13.12.2004 do 22.12.2005 pred notárom T.. T. Q., na Notárskom úrade v Nitre, Piaristická č. 2 vyhlásil, že ako potomok Dr. F. V. spĺňa podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka a titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva pozemky označené v notárskych zápisniciach vyhotovených notárom JUDr. T. Q. č. N 270/04, N 32/2005, N 33/2005, N 65/2005, N 66/2005, N 100/2005 a N 165/2005, pričom však k splneniu zákonných podmienok vydržania nikdy nedošlo
1/ dňa 13.12.2004 do notárskej zápisnice č. N 270/04 vyhlásil, že titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkovú nehnuteľnosť v kat. úz. Podhradie pri Duchonke, vo vl. č. 354, parc. č. 3485/1 - lesný pozemok o výmere 37.074 m2,
2/ dňa 24.03.2005 do notárskej zápisnice č. N 32/2005 vyhlásil, že titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Červeník, vo vl. č. 1, parc. č. 456/34 - orná pôda o výmere 2.915 m2, parc. č. 456/36 - orná pôda o výmere 2.481 m2, parc. č. 456/126 - orná pôda o výmere 5.026 m2, parc. č. 460/1 - orná pôda o výmere 695 m2, parc. č. 453/3 - orná pôda o výmere 1.237 m2, parc. č. 462/2 - orná pôda o výmere 219 m2, parc. č. 453/8 - orná pôda o výmere 586 m2, parc. č. 454/3 - orná pôda o výmere 265 m2, parc. č. 454/8 - orná pôda o výmere 318 m2, parc. č. 456/28
- orná pôda o výmere 2.910 m2, parc. č. 456/10 - orná pôda o výmere 1.971 m2, parc.č. 456/45 - orná pôda o výmere 1.436 m2, parc. č. 456/50 - orná pôda o výmere 2.898 m2,
3/ dňa 24.03.2005 do notárskej zápisnice č. N 33/2005 vyhlásil, že titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Šulekovo, vo vl. č. 3, parc. č. 2497 - kultúra neuvedená o výmere 66.574 m2, parc. č. 2516 - orná pôda o výmere 26.925 m2, parc. č. 2517 - orná pôda o výmere 1.306 m2, parc. č. 2518 - záhrada o výmere 2.590 m2; v kat. úz. Hlohovec, vo vl. č. 716, parc. č. 2298 - trvalý trávnatý porast o výmere 18.692 m2, parc. č. 2299 - pasienok o výmere 44.365 m2; v kat. úz. Hlohovec vo vl. č. 1, parc. č. 2290 - ostatná plocha o výmere 2.194 m2, parc. č. 2291 - orná pôda o výmere 6.567 m2, parc. č. 2300 - trvalý trávnatý porast o výmere 1.342 m2; v kat. úz. Hlohovec, vo vl. č. 1, parc. č. 2296/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 59.387 m2,
4/ dňa 13.06.2005 do notárskej zápisnice č. N 65/2005 vyhlásil, že titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkovú nehnuteľnosť v kat. úz. Zlaté
Moravce, na LV č. 7069, parc. č. 5456 - trvalé trávnaté porasty o výmere 986 m2; spoluvlastnícke podiely na pozemkovej nehnuteľnosti v kat. úz. Zlaté Moravce, na LV č. 5930, parc. č. 752 - vodné plochy o výmere 486 m2 v 10/125-tinách,
5/ dňa 13.06.2005 do notárskej zápisnice č. N 66/2005 vyhlásil, že titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Bojná, vo vl. č. 225, parc. č. 2527/6 - orná pôda o výmere 60.334 m2, parc. č. 2527/19 - orná pôda o výmere 654 m2, parc. č. 2661 - trvalý trávnatý porast o výmere 6.880 m2, parc. č. 2643 - trvalý trávnatý porast o výmere 3.046 m2, par. č. 2723 - trvalý trávnatý porast o výmere 453 m2, parc. č. 2725 - trvalý trávnatý porast o výmere 2.460 m2, parc. č. 2732
- trvalý trávnatý porast o výmere 3.615 m2, parc. č. 2733 - lesné pozemky o výmere 3.010 m2, parc. č. 2734 - lesné pozemky o výmere 1.421 m2, parc. č. 2735 - orná pôda o výmere 4.805 m2, parc. č. 2736
- trvalý trávnatý porast o výmere 5.747 m2, parc. č. 2739 - trvalý trávnatý porast o výmere 1.917 m2, parc. č. 2741 - trvalý trávnatý porast o výmere 12.337 m2, parc. č. 2742 - orná pôda o výmere 9.071 m2, parc. č. 2743 - lesné pozemky o výmere 3.816 m2, parc. č. 2744 - ostatná plocha o výmere 518 m2, parc. č. 2745 - orná pôda o výmere 9.959 m2, parc. č. 2748 - trvalý trávnatý porast o výmere 1.723 m2, parc. č. 2836 - trvalý trávnatý porast o výmere 1.219 m2, parc. č. 2895 - trvalý trávnatý porast o výmere 1.482 m2, parc. č. 2896 - trvalý trávnatý porast o výmere 2.718 m2,
6/ dňa 31.08.2005 do notárskej zápisnice č. N 100/2005 vyhlásil, že titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Čierne Kľačany, vo vl. č. 6, parc. č. 2029/2
- lesné pozemky o výmere 6.841 m2, parc. č. 2030/1 - lesné pozemky o výmere 24.169 m2, parc. č. 2031/2 - lesné pozemky o výmere 957 m2, parc. č. 2034/2 - lesné pozemky o výmere 1.036 m2, parc. č. 2035/1 - lesné pozemky o výmere 81.550 m2, parc. č. 2041/2 - lesné pozemky o výmere 14.174 m2, parc. č. 2042/1 - lesné pozemky o výmere 1.408 m2; vo vl. č. 7, parc. č. 2080/2 - orná pôda o výmere 4.879 m2, parc. č. 2027/2 - lesné pozemky o výmere 1.956 m2, parc. č. 2028 - lesné pozemky o výmere 183.663 m2, parc. č. 2029/1 - lesné pozemky o výmere 23.817 m2, parc.č. 2031/1 - lesné pozemky o výmere 3.190 m2, parc. č. 2046 - vodné plochy o výmere 2.201 m2,
7/ dňa 22.12.2005 do notárskej zápisnice č. N 165/2005 vyhlásil, že titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Zlaté Moravce, na LV č. 6258, parc. č. 2283/1 - orná pôda o výmere 1.582 m2, parc. č. 2283/2 - orná pôda o výmere 6 m2, parc. č. 2284 - vodné plochy o výmere 431 m2, parc. č.
2285/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 4.251 m2, parc. č. 2285/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 372 m2, parc. č. 2285/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 421 m2, parc. č. 2286 - záhrady o výmere 155 m2, parc. č. 2287/1 - vodné plochy o výmere 423 m2, parc. č. 2287/2 - vodné plochy o výmere 57 m2, parc. č. 2287/3 - vodné plochy o výmere 3 m2,
a tieto notárske zápisnice nezákonne osvedčujúceho jeho vlastnícke právo doručil v období od 15.12.2004 do 03.01.2006 na príslušné správy katastra na vykonanie zápisu vlastníckeho práva záznamom, následne Správa katastra Topoľčany vykonala zápis na základe notárskych zápisníc č. 270/2004 a 66/2005, Správa katastra v Hlohovci zápis na základe notárskych zápisníc č. 32/2005 a
33/2005 nevykonala, Správa katastra Zlaté Moravce vyhovela protestu Krajského prokurátora v Nitre a zrušila zápis vykonaný na základe notárskej zápisnice č. 65/2005 a zápis na základe notárskych zápisníc č. 100/2005 a 165/2005 nevykonala, čím spôsobil pre Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, Bratislava škodu vo výške 310.000,- Sk (10.290,11 eur) a pre štátny podnik LESY Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica škodu vo výške 822.964,- Sk (27.317,40 eur), pričom v prípade zápisu vlastníckeho práva na základe všetkých notárskych zápisníc by spôsobil Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava škodu vo výške 4.010.000,- Sk (133.107,61 eur) a štátnemu podniku LESY Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica škodu vo výške 7.800.000,- Sk (258.912,57 eur),
t e d a:
v bodoch 1/ až 7/ na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, sčasti v bodoch 2/, 3/, 6/ a 7/, konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, avšak v uvedených bodoch nedošlo k dokonaniu trestného činu,
tým spáchal:
v bodoch 1/ až 7/ pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, sčasti v bodoch 2/, 3/, 6/ a 7/ v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
za to mu súd ukladá:
Podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému, aby uhradil poškodenej Slovenskej republike, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 spôsobenú škodu vo výške 10.290,11 eur, a poškodenej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP č.8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, spôsobenú škodu vo výške 27.317,40 eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre sp. zn. Kv 77/2006 podanej na Okresný súd v Nitre dňa 10.02.2010 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému N. H. V.. Na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného N. H. V., svedkov N. V. st., T. Q. Q., L. F., Y. D., L.. B., I.. T.. L. U., K., I.. M. zástupkyne Mesta Hlohovec, zástupkyne poškodenej organizácie Slovenský pozemkový fond T.. G., P. M., J. N., a prečítaním výpovedí svedkov D. Q., P. B., S. F., J. U., zástupkyne poškodenej organizácie Lesy SR T.. L. a prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Obžalovaný N. H. V. na hlavnom pojednávaní súvisle k veci vypovedal a zodpovedal na kladené otázky. Uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že nehnuteľnosti nadobudol v súlade so zákonom. Vyhľadal si v Nitre notársky úrad,
a svoje záležitosti konzultoval s notárom T.. Q., ktorého dovtedy nepoznal. Notár mu povedal, čo na vybavenie svojej veci potrebuje. Notára navštívil viackrát a predložil mu potrebné doklady. Od svojho detstva bol presvedčený najmä z rozprávania svojho otca, že je potomkom po grófovi Dr. F. V.. Poukázal na „zápisnicu č. 4/ 1945 zo dňa 12.1.1945“ spísanú verejným notárom Dr. Víťazoslavom B. v Modrom Kameni (ďalej len zápisnica) a na „ prehlásenie Dr. F. V. zo dňa 16.2.1945“ (ďalej len prehlásenie), z ktorých obsahu listín odvodzuje svoj pôvod. Zápisnicu našiel na Vianoce v roku 2009 v pozostalosti svojej starej matky I. U. rod. F. a prehlásenie mal uložené v rodinnom archíve, ale nevie od koho ho dostal. Rodina vykonala exhumáciu F. U. a vykonali testy DNA, ktoré vylúčili otcovstvo F. U. k jeho otcovi N. V., nar. XXXX. Pokúsil sa vyhľadať aj príbuzných grófa V. v SRN v roku 2007 ale bezvýsledne. Zmenu mena z „Pevný“ na „ V.“ urobili z ohľaduplnosti k F. U., ktorý zomrel v roku 1998 až tri roky po jeho smrti. Nepamätal si, či ho notár poučil o podmienkach vydržania. Notár od neho žiadal, aby predložil doklad o tom, že je legitímny potomok grófa V., doklady z katastra nehnuteľností, pozemnoknižné vložky, identifikáciu parciel, okrem toho mu predložil aj osvedčenie o dedičstve po grófovi F. V. vydané na meno jeho otca. Predložil teda notárovi všetky potrebné potvrdenia a listiny a notár vyslovil právny názor, že je možné vyhotoviť notárske osvedčenia o vydržaní. Nepamätal si, či ho notár poučil aj o osobnej zodpovednosti za obsah jeho vyhlásenia o vydržaní, taktiež si nepamätal ktoré zápisnice na zápis na Správu katastra predložil on a ktoré zasielal notársky úrad, nevie či si aj notár zabezpečoval sám nejaké podklady. O pravosti listín na ktoré sa odvoláva nemal pochybnosti. Notár JUDr. Q. ho ubezpečil, že vyhotovené osvedčenia sú právne perfektné listiny . Návrh na určenie otcovstva si nepodal, lebo Dr. F. V. bol otcom jeho otca a nie jeho. Podmienky vydržania mu vysvetlil notár, ktorý konštatoval, že spĺňa podmienky vydržania a vyhlásenie o vydržaní urobil po porade s ním. Nevedel sa vyjadriť akým spôsobom užíval nehnuteľnosti o ktorých vyhlásil, že ich vydržal. Nikdy na týchto pozemkoch nehospodáril, žiadnym spôsobom sa o ne nestaral a nevie či na nich hospodáril jeho otec. V roku 1992 mal sedemnásť rokov a dňa 1.1.1992 mu jeho otec nepísomným darom daroval predmetné nehnuteľnosti. K vyjadreniu obce Bojná k vydržaniu uviedol, že mu ho dal priamo starosta obce. Vie tiež, že jeho otec využil právo dané zákonom č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva. Pozemky otcovi nevrátili kvôli Benešovým dekrétom, ale vyslovili názor, že je zákonným reštituentom. Jeho otec je v dvoch prípadoch podľa osvedčenia o dedičstve dedičom po nebohom Dr. F. V.. Iných dedičov v súvislosti s dedičským nárokom neoslovil, lebo po Dr. F. V. neboli žiadni priami dedičia, čo vyplýva aj z listu I. V. z Mníchova, že Dr. F. V. spolu
s manželkou J. rod. P. nemali žiadnych potomkov. Nevie súdu predložiť originály dokladov osvedčujúcich príbuzenský vzťah ku grófovi V., ale nemá o tom žiadne pochybnosti. Nepovažoval za potrebné poskytnúť vzorku DNA na skúmanie príbuzenského vzťahu ku grófskej rodine V., ale napriek tomu urobil vyhlásenie, že potomkom tejto rodiny je.
Svedok N. V. st. (N. U.) na hlavnom pojednávaní uviedol, že do októbra 2002 bol nositeľom priezviska U. po svojom otčimovi. V roku 1964, keď sa ženil si chcel zmeniť svoje meno na V., ale vtedajší predseda MNV a otčim mu povedali, aby to nerobil. V 50-tych rokoch prišiel jeho biologický otec za ním a chcel ho vziať so sebou, čo však nebolo možné, pretože jeho rodičia boli vtedy zavretí vo väzení. Dr. F. V. bol u nich doma v Lučenci v 50-tych rokoch ako držiteľ diplomatického pasu Červeného kríža, bol vysokopostavený pracovník Červeného kríža. O tomto vie od pána Q., svojho výchovného otca. Nevie o tom či Dr. F. V. urobil nejaké kroky k uznaniu otcovstva voči nemu. Dňa 1.1.1992 svoj majetok daroval svojmu synovi o čom existuje aj písomný doklad. Vedú sa proti nim útoky médií, organizovanou skupinou, ktorá chce haniť ich česť. Poveril svojho syna, aby sa o rodinné majetky postaral a začal konať v jeho mene, ale aj vo svojom mene. V dedičskom konaní nadobudol dedičstvo po svojom otcovi Dr. F. V.. Zažil príkorie on aj jeho matka a preto matka napísala, že jeho biologický otec sa volá T., ale jeho otec mal viac mien. Nevidí dôvod, prečo nenapádajú jeho, ale napádajú syna. Syn sa pustil do vybavovania týchto vecí, vybral si notára, ktorý si predvolal aj jeho a pýtal sa ho, či písomnosť o dare pozemkov synovi je pravda, on túto skutočnosť potvrdil a bol u notára celkovo 10 - 12 minút. Viac toho notára nevidel. Podľa jeho názoru a existujúcich dokladov, je syn v zbytočnej „podozrenosti“. Svoj pôvod odvodzuje od toho, že čítal zápisnicu o priznaní otcovstva a prehlásenie o majetkoch a tiež v
jeho okolí každý vedel kto je. Zápisnicu č. 4/1945 zo dňa 12.01.1945 našiel pred Vianocami 2009, keď robil poriadok v matkinej knižnici. Notárska „zápisnica“ v origináli je uložená v zahraničí v ING Bank v Budapešti v Maďarskej republike a originál „prehlásenia“ o tom nevie, tento nenašiel. Je ochotný predložiť tento originál zápisnice súdu k nahliadnutiu. V čase vydania osvedčenia JUDr. Q. nemal k dispozícii „notársku zápisnicu 4/1945“, len prehlásil, že tvrdenie jeho syna je pravda. Nikto zo živých potomkov V. s ním nekomunikoval ani nereagoval na jeho písomnú výzvu. O zmene mena uvažoval už v puberte a potom v roku 1964,keď sa ženil. Jeho otčim F. U. mu však zmenu neodporúčal, neskôr po r.1992 už proti tomu nebol. Rozpor v označení otca v žiadosti adresovanej Okresnému úradu v Lučenci zo dňa 19.07.2002 o zmenu priezviska, kde uviedol že žiada zapísať do matriky biologického otca T. V. odôvodnil tým, že si nebol istý menami otca, jeho krstný list nemal k dispozícii a bol zavádzaný okolím, ale vie, že podľa krstného listu meno T. ani U. nepatria Dr. F. V.. Jeho matka vo svojom prehlásení zo dňa 09.02.2002 o otcovstve uviedla, že jeho otcom bol T. V., lebo ju kvôli biologickému otcovi mučili a bála sa skupiny nebezpečných ľudí, ktorí sú veľmi vysoko. V rámci reštitúcií na vrátenie majetkov po Dr. F. V. si uplatnil nároky v rokoch 2004 alebo 2005, ale neboli mu vrátené žiadne majetky v rámci reštitúcie. Dostal odpoveď, aby zdokladoval svoje požiadavky. Nevie vysvetliť, prečo si nároky neuplatňoval už vtedy jeho syn, keď mu tieto nehnuteľnosti daroval 01.01.1992, snáď kvôli nejakej hádke. A. N., dnes už mŕtvy a T. F. sú jeho bratranci. Hovoril s nimi o tom, čo si z rodiny pamätajú, nie o jeho nárokoch na majetky. Skúške DNA na zistenie pôvodu sa nepodrobil, lebo nebol vyzvaný ani prokuratúrou ani políciou a akcia bola utajená a tajná skúška odberu DNA bola už vykonaná. Návrh na určenie otcovstva na súde nepodal, lebo ho nikto na matrike neinformoval. F. J. z Piešťan by mu mohol dosvedčiť kto je. Notár T.. Q. nemal pochybnosť o tom kto je a aj notárka T.. F. z Topoľčian mu vydala osvedčenie o dedičstve. Nevie uviesť aké doklady jej predkladal. Nejasnosti okolo zápisu otca Dr. F. V. do svojho krstného listu, keď najskôr otca v jeho krstnom liste zapísaného nemal a neskôr bol zapísaný, vysvetliť nevedel, podľa neho to vie vysvetliť len dekan Y. D.. Tento krstný list so zapísaným otcom Dr. F. V. sám dal synovi, aby mal papiere na vybavovanie. O svojom pôvode je presvedčený a jeho presvedčenie vychádza z písomných listín a vyjadrenia jeho matky. Potvrdil, že vyhlásil pri zmene priezviska, že si po T. V. nebude uplatňovať majetkové nároky. Bola to jeho podmienka, bol právnik a pôsobil v Lučenci, neskôr podľa posledných informácií žil v Maďarsku.
Svedok JUDr. T. Q. Q., bývalý notár na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej výpovede z prípravného konania a vzhľadom na množstvo a obsah svojej práce, viac k veci uviesť nevie a viac si nepamätá. Obžalovaného pozná. Uviedol, že svojich klientov poučoval o tom, že osvedčuje len jeho vyhlásenie a že druhý zúčastnený, teda dotknutý účastník sa môže voči tomuto brániť a domáhať sa svojho práva. V čase, keď tieto osvedčenia robil, notár nebol verejný činiteľ. Snažil sa dodržiavať ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku, tak ako mu to zákon ukladal, takéto poučenie poskytol každému bez ohľadu na to, či to bol V., alebo niekto iný. Obžalovaného poučil o podmienkach vydržania v rámci voľného rozhovoru. Nemal však voči nemu poučovaciu povinnosť. Vysvetlil obžalovanému obsah pojmu nakladať s vecou ako vlastnou a čo to znamená nakladať s vecou ako vlastnou. Poučil ho o dobromyseľnej držbe, o skutočnosti, že vzhľadom na všetky okolnosti si musí držiteľ dôvodne myslieť, že nakladá s vecou ako vlastnou. Čo bolo obsahom notárskej zápisnice si presne nepamätá, je to obsahom spisového materiálu. Obžalovaný mu predložil krstný list z Lučenca, ale on nebol povinný
skúmať tento krstný list, nebol vyšetrovateľ, a preto neskúmal správnosť krstného listu. Čo sa týka predložených listín, určite mu predkladal vyjadrenie obce, krstný list, ktorý bol vydaný cirkevným úradom v Lučenci, myslí si, že aj vyjadrenie dotknutých vlastníkov, ktorým svedčí posledný zápis vlastníckeho práva na katastri. Nepamätá si či tam boli aj nejaké „dobové“ doklady. O tom, že nehnuteľnosti sú v užívaní Slovenského pozemkového fondu, a Lesov SR si nepamätá či ho poučoval. Zápis z katastra je verejná listina, každý si to môže overiť sám, kto je zapísaný v katastri. Určite žiadal aj vyjadrenia dotknutých obcí a obžalovaný mu ich doniesol. Deň označený ako deň vydržania 01.01.1992 uviedol do notárskych zápisníc kvôli tomu, aby účastník neplatil daň z nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním. Notár pri vydaní osvedčenia o vydržaní nezodpovedá za nič, on iba osvedčuje to, čo vyhlásil účastník konania a skutočnosti ktoré uviedol. Notár je nad vecou, nie vo veci. Účastník donesie doklady, urobí vyhlásenie notár vyhotoví notársku zápisnicu v zmysle jeho vyhlásenia. Z dôvodu, že svedok si na veci viac nepamätal, bola prečítaná na hlavnom pojednávaní jeho výpoveď z prípravného konania podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku a po jej prečítaní svedok zotrval na tom, čo uviedol v prípravnom konaní
dňa 02.06.2008, v ktorej uviedol okrem iného, že Notársky poriadok nemá ustanovenia o dokazovaní a on sledoval len doloženie listín podľa § 63 Notárskeho poriadku.
Svedkyňa L. F., pracovníčka Okresného úradu v Lučenci na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá presne v ktorom roku bola žiadosť o zmenu priezviska p. N. V. na úrad podaná. V. starší požiadal na ich úrade o zmenu priezviska, jeho žiadosť skontrolovali, požiadali ho o doplnenie nejakých dokladov, on tieto doklady doložil, taktiež predložil krstný list z fary, kde nemal otca uvedeného, problémom však bolo, či jeho otcom je Dr. F. V., alebo nie. Keď sa ho pýtali, prečo nežiadal zmenu skôr uviedol, že p. U. ho vychoval a nebolo to vhodné. Tento prípad bol pomerne komplikovaný, a preto bol konzultovaný aj na nadriadených orgánoch. Napokon mu bola zmena priezviska povolená a toto sa malo zobraziť len v sobášnej matrike, nie v rodnej matrike. Uviedol, že má tri deti, dve vydaté dcéry a syn je slobodný a teda, že aj tento bude žiadať zmenu priezviska, tiež uviedol, že v súvislosti so zmenou priezviska si nebude nárokovať na majetok po V.. Neskôr požiadal p. V. ml. o zmenu priezviska, tomu sa to prevádzalo v rodnej matrike, neskôr požiadal o doplnenie tretieho mena, čo mu bolo povolené a o zmenu mena z „ N.“ na „N. “. Tieto zmeny mena sa odohrávali na Mestskom matričnom úrade. Spisy predkladali kompletne vyšetrovateľovi. Čo sa týka zápisu otcovstva, túto žiadosť p. V. st. stiahol, keď od neho žiadali DNA test. Na úrad predložil pri zmene priezviska rodný list, sobášny list, vyhlásenie jeho matky kto je jeho otcom
podpísané pred notárom JUDr. F., vyhlásenie susedy pri ktorej bývali, občiansky preukaz a dodatočne z fary aj krstný list. Nepamätá si na listinu, kde bol označený ako otec žiadateľa T. V., žiadateľ predložil rodný list z matriky, že sa narodil slobodnej matke. Na matrike overovali a zistili, že pred Okresným súdom v Lučenci p. U. uznal žiadateľa za svojho syna, okrem toho tam bol sobášny list N. U., teda V. st. Dodatočne žiadali ešte krstný list z fary, ale o dvoch krstných listoch nevie. Keďže svedkyňa vypovedala v rozpore s výpoveďou v prípravnom konaní bola podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 02.04.2009, k čomu uviedla, že si už veci presne nepamätala. Čo sa týkalo tých dvoch krstných listov, zotrvala na výpovedi z prípravného konania, kde uviedla, že krstný list zo dňa 08.12.2003 jej predložil V. st., ktorý tvrdil, že jeho otec je Dr. F. V. de L.. Ku krstnému listu z roku 2002 bez uvedenia otca sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že krstný list nemá žiadny vplyv na zmenu zápisu v štátnej matrike. Čo sa týka dokladov, tiež si na všetky nepamätá. Nepamätá si, že by jej boli predložené nejaké dobové doklady z rokov 1945 až 1989. Listina “Svedectvo a potvrdenie pravdivosti o otcovstve“, podpísaná vlastnoručným podpisom J. U. zo dňa 23.07.2002 je jej známa, vie, že to čestné vyhlásenie susedy bolo overené notárom. Listinu „ zápisnica o čestnom prehlásení zo dňa 12.05.2003 s podpisom J. U.“ s touto zápisnicou sa v spise nestretla, pretože tie podrobnosti v listine jej nie sú známe a ani ten obšírny text nevidela. Ďalej uviedla, že zmena priezviska patrila medzi prípady hodné osobitného zreteľa. Z praxe sa tam zaraďovali komplikované prípady, bolo ich málo, bralo sa do úvahy, že je ťažké dokázať, či je alebo nie je niekto otcom, najmä vo vojnovom období. Zmena priezviska pre žiadateľa neznamená aj zmenu otca. Od svojich kolegýň z matriky, ktoré boli vypovedať na súde sa dozvedela, že p. V. st. požiadal na súde o zápis otca do matriky, ale že nakoniec túto svoju žiadosť stiahol v súvislosti s DNA testom.
Svedok U. M., na hlavnom pojednávaní uviedol, že súvisle nevie k tejto veci nič uviesť, pozná prípad len z novín a z počutia. Je historik a pracuje v Hlohovci. Čo sa týka Dr. F. V., k tomuto uviedol, že bol posledný potomok hlohovskej vetvy V. a tento zdedil po svojich rodičoch všetky majetky. Mal viacero súdnych sporov, a preto niektoré pozemky predával ešte počas svojho života a počas 2. svetovej vojny. Po skončení 2. svetovej vojny F. odišiel do Rakúska a neskôr do Švajčiarska, kde aj zomrel. Tieto skutočnosti zistil pri tvorbe genealógie rodu V.. Dr. F. V. nemal žiadnych potomkov. Obracal sa s takýmto dotazom na žijúcich potomkov rodu V., konkrétne na I. V. v Nemecku, ktorý bol vnukom J. V.
a J. bol bratom I. V., ktorý bol otcom F. V. a tento mu potvrdil, že F. V. nemal žiadnych potomkov. Rodičia Dr. F. V. ,otec I. zomrel v roku 1925 a jeho matka zomrela v roku 1923, obaja sú pochovaní v Hlohovci na cintoríne kde majú rodinnú hrobku. F. posledný krát stretli na našom území v roku 1945 ešte pred vstupom sovietskych vojsk do Hlohovca, túto informáciu má od pamätníkov z ústneho podania. O tom či mal gróf F. V. nejaké väzby na Lučenec a okolie nevie, ale nevie to ani vylúčiť. Jeden zo správcov majetku grófa F. V. sa volal A.. Dobové doklady sa nachádzajú v archívoch v Ivanke pri Nitre, nejaké doklady
by sa mohli nájsť aj v meste Zlaté Moravce v archíve z 30.-40. rokov minulého storočia, pretože F. po smrti svojej matky I. L. predal kaštieľ v Zlatých Moravciach mestu Zlaté Moravce. Nevie o uplatňovaní nárokov na majetky po rode V. v Hlohovci. V. žijú len v zahraničí, na Slovensku nemajú rodovú vetvu. Meno Dr. T. U. V., nar. XXXX v Bystrom mu nie je známe. Pri výskume rodu V. mu starší pamätník p. A. Q., ktorého otec bol vodičom na zámku u V., hovoril, že F. V. mal so svojou vlastnou manželkou dcéru, ale toto sa nikdy pri archívnych výskumoch nepotvrdilo. Na základe toho, čo sa dozvedel a čo počul, nemôže potvrdiť, že by p. F. V. mal povesť prelietavého muža, že by mal milenky. O tom či sa zdržiaval F. V. počas II. svetovej vojny v Budapešti nevie, vylúčiť to nemôže, ale vie že sa zdržiaval vo Viedni. V liste I. V. je zmienka o tom, že sa F. V. z manželstva s J. P. nenarodilo žiadne dieťa. Nemôže vylúčiť, že F. V. mal nemanželské dieťa, ale pokiaľ by mal takéto nemanželské dieťa, musel by ho písomne uznať za svoje a o takomto dokumente nevie.
Svedkyňa I.. S. M., zástupkyňa Mesta Hlohovec uviedla, že podľa Mesta Hlohovec neboli splnené podmienky vydržania nehnuteľností v k.ú Hlohovec a Šulekovo, lebo neboli zdokladované okolnosti začatia oprávnenej držby, jej trvanie a jej nepretržitosť, preto mesto robilo kroky vo vzťahu ku Správe katastra Hlohovec a Slovenskému pozemkovému fondu na preverenie zápisnice NZ 33/2005. Mesto podalo žalobu voči osvedčeniu a neskôr ju vzali späť aj z dôvodu že došlo k náprave.
Svedok T. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná. Pozemky v katastrálnom území Bojná boli vedené na Slovenskom pozemkovom fonde. V roku 1989, keď skončilo družstvo, štátny majetok a Lesy SR, tieto pozemky začala obhospodarovať spoločnosť Agro Bánovce tak, že ich osievali obilninami. Majiteľom spoločnosti Agro Bánovce bol p. Y. a ponúkol mu časť týchto pozemkov na prenájom. Neskôr PD Jatovce dalo p. Q. do prenájmu pozemky a časť pozemku tam zostala, to
bola tá parcela, ktorú si on neskôr osvedčil. Túto parcelu obhospodaroval asi 3-4 roky po roku 1989 a prestal ju obhospodarovať dňa 02.12.2003 kedy mu poslal p. F. list z pozemkového úradu a vrátil tento pozemok Slovenskému pozemkovému fondu. Jednalo sa o parcelu č. 2527/6 vo výmere 60 034 metrov štvorcových. Bolo to asi 6 hektárov a osvedčovala to notárka Dr. D. v Topoľčanoch. Predložil jej čestné vyhlásenie ,že pôdu obrába a že je to pôda neznámeho vlastníka. Išlo o neúrodnú štrkovú pôdu. Užíval ju na základe ústnej dohody so zástupcami lesov SR, nájomné neplatil, lebo oni chceli len to, aby bola pôda obrobená, smetisko tam nebolo.
Svedok I.. T.. L. U., K.. na hlavnom pojednávaní po oboznámení s obžalobou uviedol, že má vedomosti o dvoch listinách, ktorých obsah mal preukázať, že otec obžalovaného je zákonným potomkom Dr. F. V.. Obe listiny sú z roku 1945, jedna zo 16.02.1945, ktorá nebola notárom vyhotovená, v tejto listine sa spomína existencia skoršej listiny, kde F. V. uznáva svojho syna a ustanovuje ho za dediča. Obžalovaný mu dal preložiť listinu zo 16.02.1945 do maďarského a nemeckého jazyka. Videl originál tejto listiny, ale preložiť mu dal len kópiu. Druhá listina bola spracovaná notárom a obsahom tejto listiny bolo, že Dr. F. V. uznáva N. V., narodeného v roku 1944 za svojho prirodzeného syna, táto listina je z januára 1945. Čo sa týka mena toho notára, začínalo sa na Ku... Svedok po otázke poopravil svoju výpoveď v tom, že v listine nebolo napísané pri mene „N.“ priezvisko „V.“, ale či tam bolo N. alebo N. to si nepamätá. Listiny mu predložil obžalovaný, videl na A4 listiny zožltnuté, písané strojom, jednotlivé písmo bolo nerovnomerne otlačené, podpisy neboli čiernym, ale modrým písané, na základe toho čo videl nedospel k žiadnym pochybnostiam o pravosti listín. Zaoberá sa prekladom, tlmočením z jazyka nemeckého do jazyka maďarského, zároveň pôsobí od roku 2009 od apríla, alebo mája ako advokátsky koncipient u JUDr. Z.. Je členom Slovenského syndikátu novinárov, je predsedom občianskeho združenia Nobilitas Carpathie so sídlom v Nových Zámkoch, ktorého členom je aj otec obžalovaného spolu s ním sú desiati zakladajúci členovia. Združenie bolo založené 04.12.2007, má asi 25 členov, sú to potomkovia šľachtických rodín žijúcich v Slovenskej republike, majú aj členov zo zahraničia, existujú aj podporujúci členovia. Na preukázanie príslušnosti k šľachtickému rodu bolo treba predložiť listinu, ktorou panovník povýšil určitú osobu do šľachtického stavu, bolo to potrebné predložiť na osvedčenie skutočnosti, že člen je potomkom šľachtického rodu. Žiadali aj jeho rodný list a rodné listy predkov v celej línii a pokiaľ dokázal preukázať, že jeho predok bol zaevidovaný v súpise šľachty zo 17. až 19. storočia, alebo inú verejnú listinu, z ktorej vyplýva, že jeho predok bol šľachtic. Okrem toho žiadali predložiť občiansky preukaz, doklad o štátnom občianstve, doklad o vzdelaní a
podobne. N. V. st. bol jeden zo zakladajúcich členov združenia a práve on prišiel za ním a p . Domonkošom s myšlienkou občianskeho združenia. On bol predtým s Domonkošom členom klubu Nobilium, bol tam aj N. V. st.. V roku 2007 vystúpili z tohto klubu, pretože tento klub dôsledne nedodržiaval princípy šľachtického dedičstva, pretože v tom klube pripúšťali dedenie po ženskej línii. N. V. st. predložil združeniu krstný list, rodný list svojho otca, doklad o tom, že Dr. F. V. bol šľachtic, predložil jedno súdne rozhodnutie, vydané okresným súdom, že gróf F. V. bol šľachticom. Na základe tohto mali preukázané, že N. V. st. je potomok grófa F. V.. Rodný list N. V. st. nepredložil, iba krstný list, ale po predložení listiny z roku 1945 už pochybnosti nemali. Pravosť listiny posúdil iba podľa vzhľadu ale je to len jeho domnienka, že tá listina bola originál, druhá listina bola overená notárom. F. J. stretol raz, vie že je členom združenia, ktoré sa zaoberá opravou N. panstiev, o potomkoch Dr. F. V. sa spolu nerozprávali. J. s N. V. si tykali, teda usudzuje, že sa poznali. N. V. mal požadované listiny do združenia predložiť pri vstupe za člena, teda v roku 2007, najneskôr do 04.06.2008 na posúdenie či spĺňa podmienky. Doklad zo 16.02.1945, v ktorom Dr. F. V. uznáva N. za svojho syna, ten mu predložil dňa 17.06.2009 a druhú listinu zo dňa 12.01.1945, jej originál videl prvý krát vlani ( r.2010), túto listinu následne doložil do spisu v združení, doložil aj rodný list a doložil aj rozhodnutie Okresného úradu Lučenec. Z listiny vydanej Okresným úradom v Lučenci a z jej odôvodnenia vyplýva že, menovaný splnil podmienky na zmenu priezviska, a toto považovali za postačujúce. Prehlásenia zo dňa 16.02.1945 v origináli nebolo overené úradne. Nevylúčil pomoc N. V. pri uplatnení reštitučných nárokov, vylúčil pomoc pri zmene priezviska. Združenie sa nezaoberalo tým, prečo je v dôvodoch rozhodnutia úradu o zmene priezviska N. V. uvedený ako jeho otec T. U. V. a nie Dr. F. V..
Svedok Y. D., dekan Lučeneckej farnosti na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného aj jeho otca, sú to jeho farníci. V roku 2003 prišiel p. V. st. na faru s požiadavkou na zmenu priezviska, aby to bolo zaznamenané do cirkevnej matriky. Potom sa v súvislosti s tým 2-3 krát stretli, poslal na biskupský úrad žiadosť o zmenu priezviska. Podľa predpisov, p. V. mu k žiadosti predložil rozhodnutie Okresného úradu Lučenec č. A2002/031 z 19.08.2002, občiansky preukaz, prihlasovací lístok a podobne. Nepamätá si presne deň, kedy mu vystavil nový krstný list po vykonanej zmene priezviska. Meno otca „Dr. F. V. de Monyorókerék “ do krstného listu N. V. st. dopísal sám na požiadanie V. st., ktorý sa odvolával na svoju žiadosť predloženú na okresný úrad o zmenu priezviska. Opomenul pri tom údaj uvedený v odôvodnení
rozhodnutia, že otcom je podľa žiadosti a odôvodnenia T. U. V. a zapísal mu ako otca Dr. F. V. de L.. Dopísal to aj do poznámky v cirkevnej matrike. V cirkevnej matrici je však pod položkou 199 zapísané narodenie s poznámkou illeg., teda z cirkevného hľadiska nezákonne narodené dieťa. Krstné listy zo dňa 12.08.2002 a 08.12.2003 vydal na základe žiadosti N. V. st., do toho druhého dopísal otca, lebo ho o to N. V. st. požiadal. Zmeny v cirkevnej matrike je oprávnený robiť miestny farár len na základe povolenia biskupského úradu. Na dopísanie otca do krstného listu pre N. V. st. nedostal povolenie od biskupského úradu. Urobil zápis zo svojej vôle, bez súhlasu biskupského úradu, bez nátlaku a zadarmo, ale nevie vysvetliť prečo urobil takýto zápis do krstného listu. Nikdy niečo také neurobil, že by bez súhlasu biskupského úradu doplnil údaje do cirkevnej matriky. S p. V. st. sa stretával, možno mu urobil ten zápis preto, že mu hovoril o tom, že je v šľachtickom klube, alebo aby sa mohol takto preukázať pred priateľmi.
Svedok L.. L. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je zástupcom Biskupského úradu v Rožňave, že obžalovaného osobne nepozná, vychádza len z tých skutočnosti, ktoré mal predložené po svojom predchodcovi p. Kostolnom a tento postupoval v rámci vybavenia žiadosti p. D. presne tak, ako by postupoval aj on. U. D. vo svojej žiadosti, ktorú adresoval biskupskému úradu nespomínal zmenu zápisu otca, ale spomína, resp. žiada len povolenie vykonať zmenu priezviska. Tejto žiadosti biskupský úrad aj vyhovel, resp. odobril Y. D. súhlas s vykonaním takého zápisu. V žiadosti Y. D. sa nespomína žiadosť o zápis zmeny otca, resp. nový zápis otca. Biskupský úrad má k dispozícii z farností opis matrík jednotlivých farností avšak v tomto opise sa nezobrazujú zmeny, ktoré sa vykonávajú na základe žiadostí duchovných, vykonáva sa len ročný opis záznamov z cirkevnej matriky pre prípad, že by došlo k znehodnoteniu pôvodnej matriky príslušnej farnosti. V opise matriky na biskupskom úrade sa zmeny dodatočne nedopisujú. Výsostne smerodajná je matrika farského úradu. Na zmenu otca v cirkevnej matrike je potrebné rozhodnutie štátneho orgánu, ktorý je kompetentný vydať rozhodnutie o tom, kto je
otcom. Nevie si predstaviť nič iné ani v rámci cirkevných predpisov a zákonov. Biskupský úrad v tejto konkrétnej veci nesprávneho zápisu otca musí nariadiť opravu.
Svedok T.. L. G., na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Slovenskom pozemkovom fonde (ďalej len „ SPF“) a na tento prípad ich upozornila Správa katastra v Hlohovci, ktorej boli doručené osvedčenia o vydržaní na zápis. Správa katastra žiadala fond o oznámenie, či SPF podal vyjadrenie k vydržaniu v zmysle § 63 Notárskeho
poriadku, keďže sa jednalo o nehnuteľnosti vo vlastníctve neznámych a nezistených vlastníkov, s ktorými SPF nakladá v zmysle § 34 zákona 330/1991 Zb. SPF však nedával v tejto veci žiadne vyjadrenie ani súhlas, pretože ani notár a ani žiadateľ nepožiadal o ich vyjadrenie k notárskym zápisniciam. Z vyhotovených notárskych zápisníc neboli zapísané dve do katastra nehnuteľnosti a to notárske zápisnice NZ 32/2005 a NZ 33/2005, zapísaná bola notárska zápisnica č.NZ 65/2005. Zápisom do katastra vznikla SPF škoda vo výške 310.000,- Sk čo je 10.290,11 eur, toto zodpovedá oceneniu pozemkov zapísaných do katastra nehnuteľností. Pokiaľ by boli zapísané všetky notárske zápisnice, vznikla by SPF škoda vo výške 4.000.010,- Sk, čo je v prepočte 133.107,61 eur. SPF nie je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Červeník, LV č. 2004, ktorý bol súčasťou NZ 32/2005, je iba správca nehnuteľností štátu v tom prípade, keď sa jedná o pôdu neznámych nezistených vlastníkov. SPF spravuje len vlastníctvo štátu alebo vlastníctvo neznámych a nezistených vlastníkov. Nevie uviesť presne či tieto nehnuteľnosti boli v rámci záborového zákona odňaté Dr. V.. Tieto pozemky SPF spracoval pre potreby prípravy pre prípadnú reštitúciu a nároky oprávnených dedičov. Správa SPF k takýmto nehnuteľnostiam vyplýva zo zákona č.229/1991 Zb. a pokiaľ by doklady k týmto pozemkom nemali, správa im vyplýva z tohto zákona. Centrálny register pôdy, ktorú spravuje SPF neexistuje, vychádzajú len z pozemnoknižných vložiek a prípadne z listov vlastníctva, ak už boli vykonané ROEP-ky (register obnovenej evidencie pôdy). ROEP-ka zosúlaďuje stav v registri E so stavom v registri C v katastri nehnuteľnosti a po takýchto ROEP-kách je potom zrejmé, ktoré pozemky nemajú vlastníka, resp. majú vlastníka s neznámym pobytom a nezistených vlastníkov. SPF je účastníkom tohto správneho konania (ROEP), ktoré rozhodnutie však vydáva správa katastra, toto rozhodnutie je záväzné pre právny stav. Nevie o tom či potomkovia Dr. F. V. uplatnili nejaký reštitučný nárok. Posledný dátum na uplatnenie reštitučných nárokov na pozemky uplynul dňa 31.12.2004. Po uplynutí tejto lehoty dáva SPF návrh na zápis takýchto nehnuteľností do vlastníctva štátu. Ornú pôdu spravuje SPF, zastavané plochy príslušný Obvodný úrad a lesné pozemky spravujú Lesy SR, š.p. Či bol uplatnený reštitučný nárok, to možno zistiť na príslušnom Obvodnom pozemkovom úrade, ktorý to vybavuje. Reštitučný nárok po grófovi F. V. by spĺňali osoby uvedené v ustanovení § 2 zákona č.229/1991, kde je určená postupnosť osôb, ktorým prislúcha reštitučný titul. Oprávnenosť týchto nárokov a osôb vznášajúcich nároky, v rámci správneho konania skúma príslušný Obvodný pozemkový úrad. Všetky majetky, ktoré neboli do 31.12.2004 v rámci reštitučných konaní prevedené na vlastníka v rámci reštitučného konania, sa stávajú vlastníctvom štátu. Podľa jej vedomostí tieto grófske majetky neboli predmetom reštitúcie.
Z vyjadrenia zástupkyne poškodeného štátneho podniku Lesy SR súd zistil, že lesná pôda je osvedčená v NZ 270/04, NZ 66/2005 a lesnú pôdu podľa vyjadrenia zástupcu Lesov SR š.p. nemohol obžalovaný dobromyseľne užívať, lebo tieto boli riadne obhospodarované štátnym podnikom Lesy SR š. p, boli zalesňované a ťažilo sa tam drevo. Lesy boli zabrané zákonom č.215/1919 Zb.(záborový zákon) a štátny podnik Lesy SR tieto nehnuteľnosti užíval aj po prvej pozemkovej reforme podľa zákona č.142/1947 Zb. a aj po druhej pozemkovej reforme podľa zákona č. 46/1948 Zb. Lesy SR š.p. si uplatňujú náhradu škody vo výške 822.964,-Sk.
Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka R. Q. z prípravného konania zo dňa 02.06.2008, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že s N. V. sa stretol v mesiaci november až december 2005 a jednali spolu ohľadom kúpy pozemkov, tento mu ukázal LV a predložil aj kúpnu zmluvu zo dňa 14.03.2006, jednalo sa o ornú pôdu vo výmere 60334m2 v k. ú. Bojná za sumu 326 000,-Sk a túto kúpnu sumu mu aj odovzdal.
Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka U. B. z prípravného konania zo dňa 10.11.2008, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že s N. V. sa nakontaktoval cez P. F. a stretol sa
s ním 07.12.2007 pri podpise kúpnej zmluvy, boli to parcely v k. ú. Bojná za cenu 305 000,-Sk, túto mu odovzdal v hotovosti a keď sa dozvedel, že niečo nie je v poriadku upustil od tejto zmluvy a peniaze mu V. vrátil.
Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka P. F. z prípravného konania, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že N. V. oslovil v mesiaci január 2007 ohľadne predaja lesa. Kúpnu zmluvu mu predložil V., jednalo sa o lesné pozemky v k.ú. Podhradie pri Duchonke za sumu 111 200,- Sk, ktorú mu odovzdal pri podpise, zmluva je zo dňa 13.02.2007
Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne T. U. z prípravného konania zo dňa 02.04.2009, ktorá v prípravnom konaní uviedla, že I. U., F. pozná od svojich 13-tich rokov z činžiaku v Lučenci, z roku 1948. I. mala malého N. a bola vydatá za U., kto bol otcom detí I. nevie, 2-3 krát za malým N. prišiel silnejší muž s hrubým obočím, ktorého nepoznala ani z videnia, I. povedala, že to je otec N.. Čestné vyhlásenie zo dňa 23.07.2002 ona nepísala, V. nepoznala, podpis je jej, ale toto prehlásenie nepodpisovala a nevie ako sa tam jej
podpis dostal. Nemohla prehlásiť, že v rokoch 1953-1955 chodil za I. U. Dr. T. V., lebo od roku 1952 do roku 1959 bývala v Bratislave. Nepoznala ani T. ani F. V..
Zo znaleckého posudku znalca I.. A. R. č. 158/2007, 232/2007 a jeho dodatku vyplýva, že všeobecná hodnota osvedčenej poľnohospodárskej pôdy bola vo výške 4.010 000,-Sk.
Zo znaleckého posudku znalca I.. F. F. č.2/2008, vyplýva hodnota že všeobecná hodnota osvedčených lesných pozemkov bola vo výške 7.800 000,-Sk.
Zo znaleckého posudku KEÚ o skúmaní vzoriek grófa I. V. a porovnávaní so vzorkami N. V., za účelom analýzy DNA vypracovanej D.. N. vyplýva že porovnávané osoby mohli mať spoločného predka pred niekoľko sto generáciami. Je vylúčené aby boli biologickými príbuznými v paternálnej línii.
Zo znaleckého posudku z odboru genetiky vypracovaný D.. N., ktorý predložil N. H. V., vyplýva že analýzou DNA bola vylúčená príbuznosť N. V.(1944) a s osobou D. U..
Z oboznámených listinných dôkazov a to notárskych zápisníc, pozemnoknižných dokladov, vyjadrení SPF, vyjadrení Správ katastra, Mesta Hlohovec, vyjadrení dotknutých obcí, čestných vyhlásení, historických článkov, matričných dokladov, dedičských rozhodnutí, spisov OÚ Lučenec, vyjadrení Biskupstva Rožňava, Notárskej komory SR, kúpnych zmlúv, vyjadrení Lesov SR š.p., poľnohospodárskych podnikov a iných archívnych materiálov súd zistil nasledovné skutočnosti:
Z notárskych zápisníc č. NZ 270/04, č. NZ 32/2005, č. NZ 33/2005, č. NZ 65/2005, č. NZ 66/2005, č. NZ 100/2005, č. NZ 165/2005, vyhotovených notárom JUDr. Q. súd zistil, že obžalovaný vyhlásil, že titulom vydržania ako potomok Dr. F. V. a právny nástupca W. W. rod. V. a I. W., ktorým svedčí posledné vlastnícke právo zapísané v príslušných pozemnoknižných vložkách, nadobudol do svojho vlastníctva pozemkové nehnuteľnosti od svojho otca N. V. nepísomným darom dňa 01.01.1992, ktorý ich tiež získal nepísomným darom od svojho otca Dr. F. V. k rukám jeho matky I. F.. Deň vydržania navrhol určiť
k 01.01.1992. Jednalo sa o nehnuteľnosti v kat. úz. Podhradie pri Duchonke, pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Červeník, pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Šulekovo a v kat. úz. Hlohovec, pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Zlaté Moravce, pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Bojná, pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. Čierne Kľačany. Tieto notárske zápisnice doručil v období od 15.12.2004 do 03.01.2006 na príslušné správy katastra na vykonanie zápisu vlastníckeho práva. Správa katastra Topoľčany vykonala zápis na základe notárskych zápisníc č. NZ 270/2004 a NZ 66/2005, Správa katastra
v Hlohovci zápis na základe notárskych zápisníc č. NZ 32/2005 a NZ 33/2005 nevykonala, Správa katastra Zlaté Moravce vyhovela protestu Krajského prokurátora v Nitre a zrušila zápis vykonaný na základe notárskej zápisnice č. NZ 65/2005 a zápis na základe notárskych zápisníc č. NZ 100/2005 a NZ 165/2005 nevykonala. T.. Q. bol 01.01.2006 ministrom spravodlivosti odvolaný z funkcie notára.
Z vyjadrenia SPF zo dňa 21.06.2005 súd zistil, že na SPF nebola predložená žiadosť N. H. V. na vyjadrenie sa k vzniku vlastníckeho práva vydržaním, ani podklady svedčiace o splnení podmienok vydržania pre k.ú. Červeník, Šulekovo, Hlohovec.
Z vyjadrenia mesta Hlohovec zo dňa 07.04.2005 súd zistil, že nedalo súhlas k vzniku vlastníckeho práva vydržaním a má voči takémuto nadobudnutiu vlastníckeho práva výhrady. Z vyjadrenia mesta Hlohovec zo dňa 14.03.2005 súd zistil, že podľa stanoviska Mesta Hlohovec neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva, a preto sa nemohlo vyjadriť k vydržaniu.
Mesto Hlohovec podalo návrh žaloby voči osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní na základe NZ 33/2005 a návrh na vydanie predbežného opatrenia na Okresný súd Nitra dňa 09.09.2005, vec bola postúpená na vybavenie podľa príslušnosti na Okresný súd Trnava, taktiež Mesto Hlohovec podalo návrh na zastavenie konania o zápise vlastníckeho práva na Správu katastra Hlohovec dňa 07.04.2005. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 18 C 149/2005-14 zo dňa 21.11.2005 bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý. Prípisom zo dňa 27.09.2006 Mesto Hlohovec vzalo žalobu voči osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní v celom rozsahu späť a uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 18 C 149/2005-44 zo dňa 10.10.2006 súd toto konanie zastavil.
Z vyjadrenie Oobce Bojná zo dňa 28.08.2007 súd zistil, že obec Bojná predložené vyjadrenie obce zo dňa 11.04.2005 k vzniku vlastníckeho práva vydržaním nikdy nevydávala a nebolo prerokované ani obecným zastupiteľstvom, čo vyplýva zo záznamov obce.
Z vyjadrenia Obecného úradu Červeník zo dňa 28.02.2005 súd zistil, že obec nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a preto nemá výhrady ku vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú Červeník pre N. V.. Podľa vyjadrenia Obce Červeník zo dňa 28.12.2006 však obec vo svojej registratúre neeviduje takéto vyjadrenie obce.
Z vyjadrenia Mesta Zlaté Moravce zo dňa 23.05.2005 a 17.07.2005 súd zistil, že mesto nemá námietky ku vzniku vlastníckeho práva pre N. V. na nehnuteľnosti v k.ú. Zlaté Moravce.
Z vyjadrenia Obecného úradu Podhradie zo dňa 29.11.2004 súd zistil, že obec nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a preto nemá výhrady ku vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. Podhradie pre N. V..
Z vyjadrenia Obce Čierne Kľačany zo dňa 03.08.2005 súd zistil, že obec nemá námietky ku vzniku dedičského práva k nehnuteľnostiam v k.ú. Čierne Kľačany pre N. V..
Z vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Červeník zo dňa 18.08.2008 súd zistil, že družstvo užíva pozemky v k. ú. Červeník od 14.02.1995 na poľnohospodársku výrobu na základe nájomnej zmluvy so SPF zo dňa 18.07.2005 č. 4-2474-05 a predtým užívalo túto pôdu PVOD Červeník Madunice. Podľa vyjadrenia PD Hlohovec zo dňa 13.11.2008 družstvo má v užívaní trávny porast v k. ú. Hlohovec v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., nemá v držbe pozemky v k. ú. Šulekovo. Poľnohospodársko-podielnické družstvo Prašice podľa vyjadrenia zo dňa 05.08.2008 malo v užívaní pozemky v k. ú. Bojná, od roku 2000 ich užíval J. N. a neskôr boli vrátené SPF. Podľa vyjadrenia PD Stará Lehota zo dňa 07.08.2008 družstvo využíva pôdu v k. ú. Bojná na poľnohospodárske účely a s N. H. V. má uzavretú zmluvu o nájme pozemkov č. 454/2006. Podľa vyjadrenia PPD Inovec Volkovce zo dňa 19.08.2008, družstvo užíva pozemky v k. ú. Čierne Kľačany od 01.07.1975 a má uzavretú nájomnú zmluvu so SPF.
Z písomného vyjadrenia N. V. st. (pôvodne N. U.) zo dňa 09.08.2005 súd zistil, že ako dedič po F. V., W. W. sestre F. V., po jej synovi I. W. vyslovil súhlas, že nemá námietky proti vzniku vlastníckeho práva pre svojho syna N. V. nar. XXXX a že nehnuteľnosti po nežnej revolúcii daroval svojmu synovi.
Z historického článku P. M. a R. Q. súd zistil, že V. získali hlohovské panstvo v roku 1720, v roku 1885 sa hlohovského panstva ujal B. V. a po ňom jeho syn F. X. V. (XXXX-XXXX), ktorý mal so svojou manželkou W. 6 detí. Po jeho smrti sa panstva ujal jeho najstarší syn I., ktorý sa zosobášil s I. L. a mali spolu 4 deti, dcéru I.-W. vydatú za grófa J. W. s ktorým mala dve deti I. a L., dcéru Y., ktorá žila v kláštore a zomrela v roku 1916, dcéru L., ktorá zomrela v roku 1946 v Nemecku a syna F.. Po smrti I. sa stal dedičom majetkov F., ktorý vyštudoval právo a pôsobil v diplomatických službách. Dňa 05.06.1943 sa zosobášil s J. P.. Na konci II. svetovej vojny v roku 1945 opustil F. P.. Zomrel v roku 1959 vo Švajčiarsku v Zugu a jeho žena v roku 1982 v Mníchove. Manželstvo F. a J. bolo bezdetné, F. bol posledným mužským potomkom hlohovských V.. Rozvetvená rodina V. pochádza od I. brata J. a jej potomkovia žijú v Maďarsku, Rakúsku, USA a v Kanade.
Z výpisu z matriky narodených zo Štátneho archívu MV SR súd zistil, že F. N. T. L. J. W. S. J. C. V. de L. sa narodil v Hlohovci 17.09.1887 ako syn V. (I.) V. de L. a I. L.. Z matriky narodených vo Viedni zistil, že W. Z. N. J. V. L. Y. V. V. vydatá W. sa narodila XX.XX.XXXX ako dcéra V. (I.) V. de L. a I. L. a z výpisu matriky úmrtí zistil, že zomrela XX.XX.XXXX vo Viedni.
Do „svedeckej zápisnice o čestnom prehlásení“ z 09.05.2002 I. U. rod. F. nar. XXXX, matka N. V. st. (N. U.) čestne prehlásila, že skutočným biologickým otcom jej syna N. nar. XXXX je U. (T.) V. narodený v máji XXXX. V rokoch 1953-54 jej U. V. doniesol doklad od notára z Bratislavy, že syna N. nar. XXXX uznáva za svojho potomka. Vzťah s U. V. mala od roku 1942 do roku 1945. Dňa 19.07.2002 požiadala I. U. o opravu zápisu mena a priezviska biologického otca svojho syna N. z otca „F. U.“ na „Dr. T. U. V.“. Podpisy na jej vyhlásení a žiadosti boli overené notárom T.. F.. Dňa 19.07.2002 požiadal N. U. Okresný úrad v Lučenci o zápis do matriky narodených ako biologického otca T. U. V. nar.XXXX.
Zo spisu Okresného úradu Lučenec súd zistil, že pod číslom A/2002/03158 dňa 19.08.2002 úrad vydal rozhodnutie na základe žiadosti žiadateľa zo dňa 09.08.2002, ktorým bola N. U. nar. XXXX a jeho manželke Q. rod. N. povolená zmena
priezviska z U. na V., kde dôvodom na zmenu bola skutočnosť, ktorú uviedol žiadateľ, že jeho biologickým otcom je T. V., nar. XXXX v Bystrom, toto vyhlásila pred svedkami a podpísala pred notárom I. U. rod. F. nar. XXXX dňa 09.05.2002.
Zo spisu Okresného úradu Lučenec súd zistil, že pod číslom A/2002/03261 dňa 02.09.2002 úrad vydal rozhodnutie na základe žiadosti žiadateľa a povolil zmenu priezviska N. U. nar. XX.XX.XXXX z „U.“ na „V.“ s odôvodnením, že rozhodnutím č. A/2002/03158 dňa 19.08.2002 bola povolená zmena priezviska jeho rodičom a on je ich jediný mužský potomok a aby rodina nevymrela po meči je pre neho zaväzujúce nosiť priezvisko V.. K svojej žiadosti z 26.08.2002 priložil ako doklady fotokópie sobášneho listu rodičov, rozhodnutie o povolení zmeny priezviska rodičov, žiadosť rodičov o zmenu priezviska, krstné listy na meno N. a N., súhlas rodičov na zmenu priezviska, výpis z knihy narodených, krstný list z lučeneckej fary.
Z krstného listu vydaného Rímskokatolíckym farským úradom v Lučenci zo dňa 17.08.2002 súd zistil, že 29.12.1944 bolo pokrstené dieťa N., narodený dňa XX.XX.XXXX a ako rodičia boli v tomto krstnom liste zapísaní rodič - matka I. F., otec nezapísaný. Z krstného listu vydaného Rímskokatolíckym farským úradom v Lučenci zo dňa 08.12.2003 súd zistil, že 29.12.1944 bolo pokrstené dieťa N., narodený dňa XX.XX.XXXX mimo manželstva (illeg.) a ako rodičia boli v tomto krstnom liste zapísaní rodičia Dr. F. V. de L. a I. F.. Z vyjadrenia Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Rožňava zo dňa 20.06.2007 súd zistil, že N. V. nar.XXXX je ale vedený v ich záznamoch ako ten, pri ktorom nie je vedený legitímny otec vôbec.
Dňa 23.08.2003 žiadal N. V. st. Rímskokatolícky farský úrad Lučenec o zápis otca do cirkevnej matriky s odôvodnením, že je úradne nositeľom priezviska V. a jeho matka nesprávne uviedla meno otca a rok jeho narodenia. Zo žiadosti Rímskokatolíckej farnosti v Lučenci súd zistil, že kňaz Y. D. dňa XX.XX.XXXX požiadal Biskupský úrad v Rožňave o povolenie zmeny priezviska N. U. nar. 1944 a jeho troch detí na základe rozhodnutia a jeho odôvodnenia o zmene priezviska vydaného občianskym úradom. Biskupstvo listom zo dňa 28.10.2003 dalo povolenie na zápis zmeny priezviska do krstnej matriky.
Z rodného listu vydaného matričným úradom Lučenec dňa 21.08.2002 súd zistil, že N. (N. - zmena tvaru mena podľa § 19 odsek 3 zákona č. 154/1994 Z.z.) V.
nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa narodil ako dieťa slobodnej matke I. F. má v príslušnej matrike od roku 1948 ako otca zapísaného F. U.. Zo sobášneho listu vydaného matričným úradom Lučenec dňa 15.05.2003 súd zistil, že F. U. nar. XX.XX.XXXX a I. F. nar. XX.XX.XXXX. uzavreli dňa 25.05.1947 manželstvo a dohodli sa na spoločnom priezvisku „U./á“. Na základe zápisnice zo dňa 29.07.1948 napísanej v Lučenci F. U. uznal dieťa N. nar. XXXX za svoje vlastné, pokrvným spôsobom. V roku 2002 si N. U. nar. XX.XX.XXXX zmenil meno z N. na N. (XX.XX.XXXX) a priezvisko U. na V. (XX.XX.XXXX).
Zo „zápisu o čestnom prehlásení“ zo dňa 19.05.2003 podpísané A. N. nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol synom sestry I. F. súd zistil, že obsahom jeho prehlásenia sú skutočnosti, že otcom N. V. je lekár Dr. F. V., pán starší od I. F. o 35 rokov a mladší od jeho starého otca N. F., ktorý sa narodil v roku 1881 o 6 rokov. Toto vie od I. F., svojej matky T. a svojho otčima T. F.. F. U. si N. osvojil ako 4 ročného po sobáši s jeho matkou. Podpis T. N., ktorý podľa úmrtného listu zomrel 04.09.2003 bol overený notárom T.. F..
Zo „ svedectva o otcovstve“ zo dňa 23.07.2002 súd zistil, že T. U., suseda I. U. prehlásila, že je pravdivé svedectvo I. U. zo dňa 09.05.2002, že v rokoch 1953-55 Dr. T. V. bývalý okresný policajný prefekt chodil pravidelne navštevovať svojho syna N. v Lučenci. Osobne V. poznala a od neho vie, že N. U. je jeho syn.
Zo „zápisnice o čestnom prehlásení“ zo dňa 12.05.2003 súd zistil, že obsahom prehlásenia J. U. je vyjadrenie, že otcom N. U. bol F. V. lekár, ktorý v čase narodenia N. dňa 28.12.1944 bol slobodný. Bol starší od I. o 34 rokov. Nie je pravda, že otcom N. bol T. V. - hlavný slúžny v Lučenci. V roku 1947 sa I. F. vydala za F. U.. Tieto skutočnosti sa dozvedela od príbuzných I. F.. Podpis J. U. je overený notárkou T.. L.. Podľa vyjadrenia T.. L. správu o overení podpisu J. U. nebolo možné súdu podať nakoľko notárka T.. L. dňa 22.05.2011 zomrela.
Z „čestného prehlásenia“ J. F. zo dňa 14.05.2003 súd zistil, že tento prehlásil, že N. U. je synom doktora F. V. a vie to od svojich rodičov. Podpis J. F. je overený notárkou T.. F..
Z osvedčenia o dedičstve 13 D 860/2005, právoplatné dňa 08.07.2005 súd zistil, že notárka T.. F. vydala osvedčenie o nadobudnutí dedičstva - nehnuteľnosti v k.ú Bojná, po nebohom F. V. pre N. V. nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia notárky vyhotovenom na dožiadanie súdu táto oznámila, že navrhovateľom dedičského konania bol N. V. nar. 1944 a zastupoval ho na základe plnej moci syn N. H. V. nar.XXXX. Okrem dokladov o majetku poručiteľa predložil aj osvedčenú kópiu krstného listu. Z osvedčenia o dedičstve 22 D 1891/2006 právoplatné dňa 01.03.2007 súd zistil, že notárka T.. T. vydala osvedčenie o nadobudnutí dedičstva - nehnuteľnosti v k.ú Zlaté Moravce, po nebohom F. V. pre N. V. nar. XX.XX.XXXX.
Z notárskej zápisnice N 203/2007 napísanej dňa 20.06.2007 notárom T.. F. súd zistil, že notár osvedčil podpis na listine „čestné vyhlásenie“ manželky N. V. nar. XX.XX.XXXX, ktorá v ňom uviedla nasledovné skutočnosti. Jej manžel si chcel zmeniť priezvisko z U. na V., lebo mal doklad z roku 1945, adresovaný I. F., priznávajúci otcovstvo F. V. voči nemu, potvrdené notárom, ktoré ona sama videla. Nebohá svokra manželovi a jej odovzdala prehlásenie o tom, že manželovým otcom je T. V., voči čomu sa manžel
ohradil, prečo to robí, keď on vie, že jeho otcom je Dr. F. V. de L.. Nepamätá si presne na svokrinu odpoveď, spomína si len že uviedla dôvod, že ľudia, kvôli ktorým trpela sú na tých istých miestach.
Z krstného listu vydaného Rímskokatolíckym farským úradom v Lučenci zo dňa 07.06.2005 súd zistil, že dňa 09.11.1975 bol pokrstený N. H. narodený dňa XX.XX.XXXX v Lučenci a ako rodičia boli v tomto krstnom liste zapísaní rodičia N. V. (ktorému bola povolením OÚ Lučenec č. A /2002/ 03158 z 19.08.2002 a A/2002/03261 z 02.09.2002 a povolením Biskupského úradu v Rožňave z 28.10.2003 vykonaná zmena priezviska u otca dieťaťa z U. na V.) a matka Q. rod. N.
(Q. rod. N.).
Z kúpnej zmluvy medzi predávajúcim N. V. nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim R. Q. nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že bola podpísaná 14.03. 2006 a premetom predaja bola nehnuteľnosť v k.ú Bojná o výmere 60 334 m2 za 326 000,- Sk a podľa pokladničného bloku bola kúpna cena predávajúcemu zaplatená.
Z kúpnej zmluvy medzi predávajúcim N. V. nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim P. F. nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že bola podpísaná 13.02.2007 a predmetom predaja bola nehnuteľnosť v k.ú Podhradie pri Duchonke o výmere 37 074 m2 za sumu 111 200,- Sk .
Z kúpnej zmluvy medzi predávajúcim N. V. nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim U. B. súd zistil, že bola podpísaná 07.12.2007 a predmetom predaja bola nehnuteľnosť v k.ú Bojná za sumu 305 000,- Sk. Účastníci podaním zo dňa 21.12.2007 zobrali návrh na vklad vlastníckeho práva späť a Správa katastra Topoľčany dňa 15.01.2008 zastavila konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva.
Z darovacej zmluvy medzi darcom N. V. nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou T. V. rod. J. zo dňa 06.03.2009 súd zistil predmetom darovacej zmluvy sú nehnuteľnosti v k.ú. Bojná LV 2143.
Podľa vyjadrenia Lesov SR š.p., odštepný závod Topoľčianky cena nehnuteľností v k.ú Čierne Kľačany, dotknutých notárskou zápisnicou N 100/2005 z 31.08.2005, PKV č. 6,7 v celkovej výmere 349 841 m2 je 5 835 357,- Sk. Podľa vyjadrenia Lesov SR, odštepný závod Smolenice zo dňa 08.03.2006 lesné pozemky v k.ú. Hlohovec sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a v zmysle § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. ich spravuje organizácia zriadená ministerstvom, t.j. Lesy SR Banská Bystrica. Z oznámenia Lesov SR š.p. zo dňa 03.01.2007 lesné nehnuteľnosti v k.ú. Čierne Kľačany z notárskej zápisnice N 100/2005 boli v užívaní štátneho podniku a boli riadne hospodársky využívané, prebiehala v nich ťažba a zalesňovanie, neboli v teréne presne vytýčené, boli súčasťou väčších parciel, ktoré užívali Lesy SR š.p.. Boli zabrané štátom podľa zákona č. 215/1919 Zb. v rámci prvej pozemkovej reformy a zákaz nakladania s nimi platil od roku 1928, teda nemohli byť platne prepísané na inú osobu. Na Lesy SR š.p. nebola doručená žiadosť o vyjadrenie sa k vzniku vlastníckeho práva. Podľa oznámenia Lesov SR, odštepný závod Prievidza z 08.11.2007 lesné nehnuteľnosti v k.ú. Bojná získal N. V. nar.XXXX v dedičskom konaní D 860/2005 po nebohom V. V. na základe osvedčenia notárky T.. F. a preto Lesy SR š.p. uzatvorili s N. V. nar. XXXX ako vlastníkom nájomné zmluvy č. 8/06/Nn/2005 a č.9/06/Nn/2005 dňa 12.12.2005.
Z notárskej zápisnice N 1/2000 zo dňa 04.01.2000 spísanou T.. D. súd zistil, že T. N. nar. XX.XX.XXXX do zápisnice osvedčil svoje vyhlásenie, že titulom vydržania nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v k.ú Bojná PKV č. 225 o výmere
60 334 m2 a užíva ju od roku 1987 po svojich právnych predchodcoch. Listom zo dňa 02.12.2003 SPF vyzval J. N. na mimosúdnu dohodu a zrušenie predmetnej NZ pretože nesplnil podmienky vydržania v zmysle zákona a posledné vlastnícke právo nepatrilo jeho právnym predchodcom, ale Dr. F. V.. T. N. vyhlásil 20.01.2004 do notárskej zápisnice spísanej notárkou T.. D., že žiada o výmaz vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k.ú. Bojná PKV č. 225 o výmere 60 334 m2 nadobudnutého vydržaním.
Zo znenia záborového zákona č. 215/1919 Sb. zo 16.4.1919, súd zistil, že podľa tohto zákona sa zaberala pôda tzv. “veľký majetok“, teda ak jedna osoba mala viac ako 150 ha poľnohospodárskej pôdy a celkovo 250 ha pôdy. Štát mohol takýto majetok podržať na verejno - prospešné účely, alebo ho rozdeliť poľnohospodárom, vojnovým invalidom alebo bezzemkom a pod. Osoby, ktorým boli zabrané majetky alebo ich dedičia mali nárok na pridelenie pozemkov do výmery určenej záborovým zákonom.
Z oznámenia Správy katastra Hlohovec zo dňa 22.03.2006 súd zistil, že oznámila T.. Q., že SPF Trnava dňa 21.06.2005 požiadal zamietnuť zápisy vlastníckeho práva na základe notárskych zápisníc N 32/2005, N 33/2005 pre nesplnenie podmienok uvedených v § 63 zákona č. 323/1992 Zb. a z dôvodu, že spochybňuje oprávnenosť držby v k.ú. Svätý Peter a Šulekovo, pretože na tieto nehnuteľnosti bola uvalená národná správa podľa § 14 nariadenia č. 50/1945 SNR, táto nebola zrušená a Mesto Hlohovec nedalo kladné stanovisko k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Podľa stanoviska SPF z 02.05.2007 fond spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu podľa zákona 229/1991 Zb. a nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov v zmysle zákona 180/1995 Z.z. SPF v zmysle §§ 1,17,22 zákona č. 229/1991 Zb. a § 34 zákona 330/1991 Zb. v znení zákona č. 162/1995 Zb. požiadal o zápis vlastníckeho práva ako vlastníctvo Slovenskej republiky v správe SPF. Podľa stanoviska SPF mal František Pevný (N. V. st.) požiadať o uplatnenie vlastníckeho práva podľa § 6 odsek 1 písmeno o),n) zákona 229/1991 Zb., § 3 odsek 1 písmeno n), o) zákona č. 503/2003 Z.z.
Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. K 2004/01530- Pe zo dňa 23.12.2004 bolo prerušené konanie vo veci uplatneného nároku podľa § 5 zákona 503/2003 Z.z. zo dňa 24.11.2004 navrhovateľa N. V. na vydanie nehnuteľností v k.ú. Hlohovec, Jelšové a navrhovateľ bol vyzvaný aby doplnil potrebné doklady pre realizáciu jeho žiadosti. Dňa 21.09.2005 rozhodnutím K 2005/00693-Pe Obvodný pozemkový úrad Trnava rozhodol, že N. V. nar. XXXX nespĺňa podmienky uvedené v § 3 zákona
503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v k.ú Hlohovec a Jalšové pretože pozemky nespĺňajú podmienky § 1 písmeno a),b) a § 2 odsek 1 a § 3 odsek 2 zákona. Žiadateľ preukázal svoj príbuzenský vzťah k Dr. F. V. krstným listom, úmrtným listom, osvedčením o dedičstve a čestným vyhlásením, že je osoba oprávnená po pôvodnom vlastníkovi, ale podľa správneho orgánu nepreukázal nárok na výňatok z konfiškácie maximálne 50 ha poľnohospodárskej pôdy podľa príslušných predpisov.
Správa katastra Hlohovec listom zo dňa 27.06.2005 požiadala Notársku komoru SR o stanovisko k popísaným nedostatkom notárskych zápisníc N 32/2005, N 33/2005 a k samotným zápisniciam. Z odpovede notárskej komory vyplýva, že táto nie je oprávnená posudzovať a preverovať obsah notárskych zápisníc s odôvodnením, že notár osvedčuje len vyhlásenie účastníka konania nie je však oprávnený preverovať pravdivosť jeho vyhlásenia. Zároveň Správa katastra Hlohovec zaslala žiadosť o preskúmanie osvedčení na Okresnú prokuratúru Trnava, ktorá oznámila, že nie je oprávnená preskúmavať obsah listín vydaných notárom, lebo je to úloha Správy katastra v záznamovom konaní.
Z vyjadrenia notárky JUDr. Q. zo 07.08.2006 k notárskej zápisnici N 32/2005 a JUDr. Y. z 31.10.2006 k notárskej zápisnici N 33/2005 súd zistil, že obe potvrdili, že účastník nesplnil podmienky pre vydržanie pre nedostatok vyjadrenia súhlasu Mesta Hlohovec ku vzniku vlastníckeho práva.
Z potvrdenia obce Bystré, matričného úradu súd zistil, že v knihe narodení sa nenachádza zápis o narodení osoby s menom T. V. nar. XXXX a ani v susedných matrikách obvodu. Mesto Lučenec oznámilo listom zo dňa 20.04.2009, že na Mestskom úrade v Lučenci sa nenachádzajú žiadne záznamy o existencii a pôsobení osoby U. T. V., resp. T. U. V.. Podľa správy zo dňa 21.04.2009 zo štátneho archívu MV SR v Banskej Bystrici sa vo fondoch archívu nenachádzajú žiadne záznamy o existencii osoby U. T. V. resp. T. U. V. a jeho pôsobení v meste Lučenec. Podľa správy Novohradského múzea v Lučenci sa v historických dokumentoch múzea nenachádzajú žiadne záznamy o existencii osoby U. T. V. resp. T. U. V.. Podľa správy Biskupstva Rožňava zo dňa 17.04.2009 sa v cirkevnej matrike narodení alebo
krstov nenachádza osoba U. T. V. resp. T. U. V., ale tento mohol byť pokrstený a zapísaný v ktorejkoľvek inej matrike, lebo v Bystrom nie je katolícky kostol, prípadne mohol byť pokrstený v inej cirkvi.
Podľa správy zo dňa 20.08.2009 zo štátneho archívu MV SR v Banskej Bystrici, pobočka Lučenec sa vo fondoch archívu nenachádzajú žiadne záznamy o existencii grófa F. V. nar. XXXX a o jeho pôsobení v meste Lučenec. Podľa správy Novohradského múzea v Lučenci zo dňa 24.08.2009 sa v historických dokumentoch múzea nenachádzajú žiadne informácie o pôsobení grófa F. V. v meste Lučenec.
Podľa vyjadrenia OS Nitra z 18.06.2009 v rokoch 2002-2009 nebol podaný návrh na určenie otcovstva po nebohom F. V..
Z archívu ZVJS bolo zistené, že I. U. si od 07.01.1950 do 07.09.1953 odpykala trest uložený Okresným súdom Lučenec T 202/50.
Z úmrtného listu vydaného matričným úradom Trnava dňa 02.07.2008 súd zistil, že F. J. zomrel dňa 05.05.2008.
Pri prehliadke hrobky grófa I. V. boli z jeho rakvy odobraté vzorky zo sánky nebohého a z jeho ľavej stehennej kosti (biologický materiál) na porovnanie DNA.
Zo zápisnice preverovacej komisie osôb podliehajúcich konfiškácii majetku podľa nariadenia SNR č. 4/1945 Sb. zo dňa 13.08.1945 súd zistil, že podľa § 1/d tohto nariadenia sa mal majetok F. V. konfiškovať.
Na výzvy orgánov činných v trestnom konaní na predloženie originálu „ prehlásenia Dr. F. V. zo 16.02.1945, obžalovaný dňa 19.08.2009 a opakovane listom z 28.08.2009 uviedol, že túto listinu nemá u seba. Dňa 22.07.2009 predložil fotokópiu tohto prehlásenia, podľa ktorého uznal N. nar. XX.XX.XXXX za syna dňa 12.01.1945 a daruje mu všetky nehnuteľnosti, ktoré mu patria a prehlásenie vydáva k rukám matky I. F.. Dňa 22.10.2010 zaslal obžalovaný súdu „Zápisnicu č. 4/1945“ z 12.01.1945, spísanú na verejnom notárstve Dr. B. v Modrom Kameni, ktorej obsahom je uznanie syna N. nar. XX.XX.XXXX za svojho ako prirodzeného otca. Podľa vyjadrenia MV SR, Štátny archív v Banskej Bystrici zo dňa 22.02.2011 sa v archívnom fonde“ verejný notár Víťazoslav B. v Modrom Kameni 1943-1944“ nenachádza žiadny dokument z roku 1945 ani záznam o zaevidovaní zápisnice č. 4/1945 datovanej 12.01.1945.
Podľa správy zo dňa 21.08.2009 zo štátneho archívu MV SR v Bratislave, sa vo fondoch archívu nenachádza prehlásenie Dr. F. V. zo dňa 16.02.1945. Totožné vyjadrenie zaslal aj Slovenský národný archív MV SR Bratislava dňa 16.10.2009. Dňa
26.01.2004 žiadal N. H. V. z archívu opis rodného listu Dr. F. V., v roku 2003 žiadal o vyhotovenie overenej kópie dokumentu o uvalení národnej správy v roku 1945 ako jeho vnuk.
Podľa uznesenia SNR zo dňa 07.08.1945 a 14.08.1945 sa podľa § 1 odsek 1 písmeno a),b),d) nariadenia SNR zo dňa 27.02.1945 číslo 4/1945 Sb. konfiškuje s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy všetok poľnohospodársky majetok knihovaný aj neknihovaný patriaci Dr. F. V., vdove W. a I. W. v k. ú. Hlohovec, Svrbice, Bojná, Čierne Kľačany, Čaradice, Zlaté Moravce, Prílepy, Banka, Jalšová, Pastuchov. Lesy skonfiškované podľa nariadenia SNR 104/1945 Sb. bývalému vlastníkov Dr. V. boli prídelovými listinami pridelené do vlastníctva československého štátu (podniku štátne lesy a majetky).
Z registra trestov súd zistil že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku, nie je vedený v evidencii priestupkov Obvodného úradu Nitra. Zo správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra súd zistil že obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 01.10.2003 do 31.05.2004, bol vyradený, lebo sa zamestnal u zamestnávateľa J. A.A.. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že obžalovanému bol vydaný živnostenský list dňa 15.01.2007.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v roku 2002 I.E., matka N. U. (V. st.) urobila čestné prehlásenie, že otcom jej syna N. nar. XXXX pochádzajúceho z mimomanželského vzťahu bol T. U. V. nar. XXXX v Bystrom, ktorý jej v 50-tych rokoch doniesol zápisnicu od notára z Bratislavy, že syna N. uznáva za svojho. Na základe tohto prehlásenia a vyhlásení svedkov N. U. (V. st.) v roku 2002 požiadal Obvodný úrad Lučenec o zmenu priezviska na V.. Po povolení zmeny priezviska tak urobil aj jeho syn N. nar. XXXX, ktorému Obvodný úrad tiež vyhovel so zmenou priezviska a tento si zároveň zmenil tvar mena a požiadal o povolenie tretieho mena (H.). Následne N. V. st. požiadal dekana lučeneckej farnosti o zápis otca do cirkevnej matriky. R. D. mu v roku 2003 bez povolenia
Biskupského úradu v Rožňave a bez úradného rozhodnutia dopísal ako otca Dr. F. V. de L. a vystavil mu v roku 2003 krstný list s dopísaným otcom, ktorý N. V. st. následne predložil pri uplatnení reštitučného nároku po grófovi F. V. na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave v roku 2004, pri uplatnení ktorého nebol úspešný. Reštitučné nároky bolo ale možné uplatniť iba do 31.12.2004. Po tomto dátume majetky podliehajúce reštitúcii prešli na štát do správy SPF, Lesov SR š.p. a príslušných obvodných pozemkových úradov podľa charakteru nehnuteľnosti. V roku 2005 upravený krstný list predložil jeho splnomocnenec (syn N. H. V. - obžalovaný) pri zastupovaní otca v dedičskom konaní po nebohom F. V. u notárky T.. F., ktorá na základe upraveného krstného listu vydala osvedčenie o dedičstve. V priebehu roku 2005 obžalovaný urobil vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam u notára T.. Q. ako právny nástupca F. V., jeho sestry a jej syna kde opätovne použil upravený - nepravdivý krstný list na preukázanie právneho nástupníctva, uviedol nepravdivé vyhlásenie o užívaní predmetných nehnuteľností a v troch prípadoch predložil súhlasné vyjadrenia obcí s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním, ktoré však neboli príslušnými obcami vydané. Obžalovaný konal v snahe obohatiť sa, keďže následne získané nehnuteľnosti predával záujemcom a uzatváral nájomné zmluvy s poľnohospodárskymi družstvami a lesnými podnikmi. Listiny „zápisnica 4/1945“ a „ prehlásenie“, na ktoré sa obžalovaný odvolával a o ktoré opieral svoj právny nárok však v čase konania o zmene priezviska nepredložil na príslušný úrad, ani v prípade uplatnenia reštitučného nároku, ani v čase vydania osvedčenia o dedičstve, dokonca nie je o nich zmienka ani v osvedčeniach o vydržaní.
K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obvineného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty. Objektom trestného činu podvodu je spoločenský vzťah chránený zákonom (ochrana vlastníctva), objektívna stránka spočíva v konaní, ktorým sa páchateľ na škodu cudzieho majetku obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, subjektom je ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin a je vybudované na dvoch zložkách vedomostnej a vôľovej a tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu.
V prejednávanej veci obžalovaný popiera spáchanie trestného činu ako je uvedený v obžalobe, namietajúc nedostatok zavinenia z jeho strany, a preto podľa neho jeho konanie smerujúce k nadobudnutiu vlastníctva nemôže byť z jeho hľadiska trestným činom. Svoj právny nárok odvodzuje od ústnej darovacej zmluvy medzi ním a otcom, ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol v zmysle „zápisnice 4/1945“ spísanej notárom Dr. B. v Červenom Kameni a v zmysle „prehlásenia zo dňa 16.02.1945“. Vyhlásenie o vydržaní nemá podľa obžalovaného znaky protiprávneho konania, lebo bol
dobromyseľný, že nehnuteľnosti po Dr. V. mu patria. Namietal, že nebol narušený záujem chránený zákonom, teda cudzí majetok, pretože konal v presvedčení, že majetok patrí jeho otcovi, podobne namietal, že by niekoho uviedol do omylu, keď konal v presvedčení, že jeho právo k nehnuteľnostiam je oprávnené.
Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že konanie obžalovaného bolo v rozpore s právnymi predpismi. Osvedčením vyhlásenia o vydržaní sa v zmysle platného práva legalizuje a zjednocuje právny stav s užívacím stavom. Uznesením predsedníctva SNR č. 11987/45 bolo rozhodnuté že všetok pôdohospodársky majetok patriaci Dr. F. V., vdove W. W. rod. V. a I. W. bude skonfiškovaný podľa § 1 ods. 1 a),b),d) nariadenia SNR z 27.02.1945 č. 4/1945 Sb. s okamžitou platnosťou a bez náhrady na účely pozemkovej reformy, následne bol uznesením predsedníctva SNR zo dňa 18.02.1946 týmto osobám majetok skonfiškovaný. Na tieto nehnuteľnosti si mohli dotknuté osoby prípadne ich dedičia robiť nároky a uplatniť svoje vlastnícke právo podľa § 6 odsek 1 písmeno o) alebo p) zákona č. 229/1991 Zb. alebo podľa § 3 odsek 1 písmeno n) alebo o) zákona č. 503/2003 Zb. o navrátení vlastníctva k pozemkom, čo bol legálny spôsob získania majetkov pre právnych nástupcov rodiny V.. Reštitučný nárok bolo potrebné uplatniť do 31.12.2004.
Obžalovaný pred notárom vyhlásil, že osvedčené nehnuteľnosti popísané v notárskych zápisniciach uvedených v obžalobe, užíval nerušene so započítaním doby užívania jeho právneho predchodcu, ako právny nástupca nebohého Dr. F. V., nebohej W. W. rod. V. a I. W. a že splnil podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia pre splnenie podmienok vydržania bolo potrebné, aby vyhlásil, že vec dobromyseľne a nerušene užíval a s vecou nakladal ako s vlastnou. Právne nástupníctvo po Dr. F. V., nebohej W. W. rod. V. a I. W. však obžalovaný nepreukázal žiadnym legálnym dokladom v súlade so slovenským právnym poriadkom, ani rodným listom ani rozsudkom súdu, svedčiacim o jeho právnom nároku na nehnuteľnosti po
Dr. F. V., po nebohej W. W. rod. V. a I. W., naopak nástupníctvo opieral o pozmenený krstný list svojho otca, ktorý si nechal bez právneho dôvodu dopísať za svojho otca Dr. F. V. de L. do cirkevnej matriky. Túto zmenu zapísal dekan D. svojvoľne bez schválenia biskupským úradom, čo uviedol tento svedok v svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Nelegálnosť takéhoto zápisu potvrdil aj zástupca biskupského úradu L.. B. vo svojej svedeckej výpovedi. Listiny „zápisnica 4/1945 z 12.01.1945“ a „ prehlásenie Dr. V.“, na ktoré sa obžalovaný odvolával, o ktoré opieral svoj právny nárok na nehnuteľnosti a ktorými odôvodňoval nedostatok úmyslu, však v čase konania o zmene priezviska ako dôkaz nepredložil na príslušný úrad, ani v čase vydania osvedčenia o dedičstve, dokonca nie je o nich zmienka ani v osvedčeniach o vydržaní. Nepredložil originály týchto dokladov ani v konaní pred súdom na overenie ich autentickosti a pravosti. Napokon písomnosť, na ktorú sa odvoláva obžalovaný a to „zápisnica 4/1945 zo dňa 12.01.1945“, túto pri vyhlásení o vydržaní k dispozícii ani nemohol mať, pretože ju našiel jeho otec až na Vianoce v roku 2009, teda po vydaní predmetných osvedčení. Okrem toho súd zistil, že v archíve sa takáto zápisnica Dr. B. z 12.01.1945 ani nenachádza, podobne podľa správy MV SR zo dňa 16.10.2009 sa „prehlásenie“ Dr. F. V. s dátumom 16.02.1945 v slovenskom národnom archíve tiež nenachádza. Obžalovaný teda nedisponoval žiadnym originálom dokladu, svedčiacim o jeho dedičskom práve na nehnuteľnosti grófa V., nebohej W. W. rod. V. a I. W., napriek tomu sa označil za ich právneho nástupcu. Historik skúmajúci genealógiu rodu V. žiadny doklad o uznaní nemanželského syna grófom V. v dobových dokladoch nenašiel, zdôrazňujúc skutočnosť, že gróf V. bol právnik a pokiaľ by mal záujem urobiť takéto vyhlásenie, toto by urobil právne relevantným spôsobom, s ktorým vyjadrením historika sa stotožnil aj súd. Okrem toho manželka F. V. J., s ktorou sa zosobášil v roku 1943 zomrela až v roku 1982, teda ona bola riadnou dedičkou po F. V.. Dr. F. V. prežila okrem toho aj jeho sestra W. W., ktorá zomrela v roku 1969.
Vedomostnú zložku konania obžalovaného súd odvodzuje tiež od znalosti obžalovaného o dôvodoch rozhodnutia Okresného úradu Lučenec o zmene priezviska. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ N. U. (N. V. st.), otec obžalovaného žiada zmenu priezviska uvádzajúc ako otca T. V. nar. XXXX v Q., a to na základe vyhlásenia jeho matky I. F.. O toto rozhodnutie Okresného úradu v Lučenci aj obžalovaný oprel svoju žiadosť o zmenu priezviska, teda fakty v ňom uvedené mu boli známe podobne
ako „ vyhlásenie“ jeho starej matky, o biologickom otcovi N. V. st. a napriek tomu predložil na notárskom úrade pri vyhotovovaní
osvedčení o vydržaní, na preukázanie svojho nároku, upravený krstný list svojho otca s nelegálne dopísaným otcom Dr. F. V. de L.. Z tohoto vyplýva vedomosť N. H. V. o mene predka svojho otca podľa vyhlásenia jeho babky I. U. a vedomé uvedenie notára do omylu predložením upraveného krstného listu svojho otca s dopísaným otcom grófom F. V.. Predloženie tohto krstného listu potvrdil T.. Q., ktorý osvedčoval na základe predložených listín vyhlásenie N. H. V. o vydržaní, preto neobstojí tvrdenie obžalovaného, že konal v presvedčení, že je potomkom Dr. F. V.. Na preukázanie právneho nástupníctva podľa platného práva je potrebné rešpektovať ustanovenia platného Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecne záväzným právnym predpisom, teda platí predpoklad, že ho každý pozná, neznalosť všeobecne platných právnych predpisov nie je ospravedlniteľná. Okrem toho pri vyhlásení o vydržaní do notárskej zápisnice obžalovaný vyhlásil, že osvedčované nehnuteľnosti užíval ako vlastné, teda ako dobromyseľný vlastník, napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní uviedol, že tieto nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neužíval, nestaral sa o ne, nehospodáril na nich, ale domnieval sa že mu patria. Takisto jeho právny predchodca otec obžalovaného tieto nehnuteľnosti neužíval, ale podľa osvedčenia si do vydržacej doby obžalovaný nepravdivo započítal aj dobu držby svojho právneho predchodcu. K vyhláseniu o vydržaní tiež obžalovaný predložil notárovi súhlasné vyjadrenia dotknutých obcí, že nemajú výhrady k nadobudnutiu vlastníckeho práva, čo je konštatované priamo v notárskych zápisniciach. Konštatovanie je v rozpore so skutočnosťou, pretože vyjadrenie Mesta Hlohovec k NZ 33/2005 bolo nesúhlasné, vyjadrenie obce Bojná k NZ 66/2005 táto obec nikdy nevydala a nebolo prejednané ani v obecnom zastupiteľstve, podobne ani obec Červeník k NZ 32/2005 súhlasné stanovisko nikdy nevydala a neregistruje ani žiadnu písomnosť týkajúcu sa osoby N. V.. Pozemky v NZ 32/2005 podľa vyjadrenia PD Červeník družstvo užívalo od 14.02.1995 a predtým ich užívalo Spoločné družstvo PVOD Červeník
- Madunice. Súhlasné stanovisko k osvedčeniu dala len obec Čierne Kľačany a Mesto Zlaté Moravce, obec Podhradie uviedla, že obec nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a preto nemá výhrady ku vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vo všetkých prípadoch, keď obžalovaný urobil vyhlásenie o vydržaní, spísal notár zápisnice bez potrebného vyjadrenia SPF, správcu predmetných osvedčených nehnuteľností, ktoré po roku 2004 prešli zákonom na štát.
Nehnuteľnosti označené charakterom lesná pôda v NZ 270/04, NZ 100/2005 podľa vyjadrenia zástupcu Lesov SR nemohol obžalovaný dobromyseľne užívať, lebo tieto boli riadne obhospodarované štátnym podnikom Lesy SR š.p., boli zalesňované a ťažilo sa tam drevo. Lesy boli zabrané zákonom 215/1919 Zb.(záborový zákon) a štátny podnik Lesy
SR tieto nehnuteľnosti užíval aj po prvej pozemkovej reforme podľa zákona č.142/1947 Zb. a aj po druhej pozemkovej reforme podľa zákona č. 46/1948 Zb.
Čo sa týka užívania poľnohospodárskej pôdy ku ktorej SPF vykonával správu, tieto pozemky prešli do vlastníctva štátu na základe záborového zákona č. 215/1919 Zb. Podľa tohto zákona sa zaberala pôda tzv. “veľký majetok“ ak jedna osoba mala viac ako 150 ha poľnohospodárskej pôdy a celkovo 250 ha pôdy. Štát mohol takýto majetok podržať na verejno-prospešné účely alebo ho rozdeliť poľnohospodárom, vojnovým invalidom alebo bezzemkom a pod. Osoby, ktorým boli zabrané majetky alebo ich dedičia mali nárok na pridelenie pozemkov do výmery určenej záborovým zákonom. Predmetné nehnuteľnosti však neboli ďalej pridelené do užívania podľa záborového zákona. Súd tiež poukazuje na skutočnosť že záborový zákon bol zrušený až 24.06.1991, preto nemohli byť podmienky vydržania splnené k 01.01.1992, napokon svedok JUDr. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že tento dátum vydržania uviedli účelovo v snahe vyhnúť sa zdaneniu. SPF ako správca nehnuteľností neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov na neznámom mieste sa k notárskym zápisniciam nevyjadroval, lebo nebol o to požiadaný. Podľa SPF nemohol obžalovaný splniť podmienku dobromyseľnosti, lebo nikdy predmetné pozemky neužíval. SPF spravoval dotknutú poľnohospodársku pôdu a nakladal s ňou na základe ustanovenia § 16 odsek 1 písmeno c) zákona 180/1995 Zb. a na pozemky v NZ 33/2005 bola od roku 1945 uvalená národná správa podľa § 14 nariadenia č. 50/1945 SNR.
V NZ 65/2005 obžalovaný navyše vyhlásil, že získal aj podiel po nebohej W. W. rod. V., podobne aj v NZ 165/05, vyhlásil, že jeho otec získal od nebohej W. W. rod. V. nepísomným darom predmetné pozemky, a v NZ100/2005 aj po synovi W. W. rod. V., I. W.. O tomto dare nehnuteľností od sestry F. V. W. W. (zomr.1969) a jej syna I. však obžalovaný nemal žiadny listinný dôkaz napriek tomu, že obaja F. V. prežili, teda F. V. nemohol nadobudnúť ich podiely na nehnuteľnostiach a darovať ich ďalej.
T.. Q. uviedol, že všetky potrebné listiny pre vydanie osvedčenia mu predkladal účastník N. H. V. ml. a súčasťou každej zápisnice bolo súhlasné stanovisko dotknutej obce k vydržaniu. Podľa vyjadrení dotknutých obcí mesto Hlohovec dalo opačné stanovisko a obce Bojná a Červeník nevydali stanovisko žiadne, z čoho je zrejmé že obžalovaný v týchto troch prípadoch predložil notárovi vyjadrenia minimálne nepravdivé. Notár podľa zákona nezodpovedá za obsah vyhlásenia účastníka, ktoré
osvedčuje, nie je povinný skúmať či jeho vyhlásenie je v súlade s právom a zásadou materiálnej pravdy. K tomuto vydala písomné stanovisko aj Notárska komora dňa 26.07.2005. Pri vydaní osvedčenia o vydržaní sa postupuje podľa § 63 Notárskeho poriadku a požadované podklady predkladá účastník konania.
Pokiaľ obžalovaný N. H. V. tvrdil že je potomkom grófa F. V. mal možnosť uplatniť svoje vlastnícke právo legálnym spôsobom podľa § 6 odsek 1 písmeno o) alebo p) zákona č. 229/1991 Zb. alebo podľa § 3 odsek 1 písmeno n) alebo o) zákona č. 503/2003 Zb. o navrátení vlastníctva k pozemkom do 31.12.2004, po tomto dni všetky nehnuteľnosti nezistených vlastníkov alebo vlastníkov na neznámom mieste prešli do vlastníctva štátu a boli spravované podľa charakteru nehnuteľnosti.
V prejednávanej veci obžalovaný vyhlásil pred notárom, ktorý jeho vyhlásenie osvedčil, že osvedčené nehnuteľnosti užíval ako právny nástupca nebohého Dr. F. V., W. a I. W. že splnil podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný uviedol pre účely osvedčenia o vydržaní nepravdivé údaje o právnom nástupníctve, pre preukázanie právneho nástupníctva použil upravený krstný list s nelegálne dopísaným menom Dr. F. V., nepravdivé údaje o dobromyseľnom užívaní nehnuteľností, čo vyplýva aj zo samotnej výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v troch prípadoch predložil nepravdivé vyjadrenia dotknutých obcí, čo vyplýva z vyjadrení samotných obcí. Doklady o právnom nástupníctve, na ktoré sa obžalovaný odvoláva, sa v archívoch Slovenskej republiky nenachádzajú, rozporuplne vyznievajú pri vzájomnom porovnaní aj rôzne čestné vyhlásenia svedkov o biologickom otcovi N. U. a ich obsah (N., F., U., B. U., F.), ale zároveň súd poukazuje na to, že predmetom trestného konania ani nebolo určenie otcovstva po Dr. V.. Na základe týchto obsahom rôznych vyhlásení súd môže len konštatovať, že ani z jedného konkrétne nevyplýva skutočnosť, že biologickým otcom N. U. (N. V.) bol gróf Dr. F. V., ale záväzné rozhodnutie v tejto veci môže vydať len súd v občianskom súdnom konaní. Podľa platného práva je možné určiť otcovstvo len rozhodnutím súdu na základe relevantných dôkazov, alebo súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom štátu, takto určené otcovstvo sa vyznačí v rodnej matrike a potomok si môže potom uplatňovať dedičské nároky. Súd poukazuje aj na to, že slovenský právny poriadok nepozná nepísomný dar nehnuteľností, vyžaduje na legalitu takého úkonu písomnú formu, konkrétne vymedzenie daru a reálnu držbu veci, ktorá je predmetom daru, takisto sporné a v rozpore s právnym poriadkom je aj nadobudnutie nehnuteľností osobou, ktorá nedosiahla plnoletosť bez
príslušného rozhodnutia súdu od osoby, ktorá reálne nie je vlastníkom podľa výpisu z PKV a LV.
Obsahom podvodného konania obžalovaného sú okolnosti pri ktorých obžalovaný uviedol do omylu konajúceho notára v otázke splnenia podmienok vydržania, resp. nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, čo je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. Protiprávnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že k nadobudnutiu veci došlo jeho aktívnou činnosťou spočívajúcou v uvedení iného do omylu a v dôsledku takéhoto konania došlo ku škode na cudzom majetku, teda majetku, ktorý nepatrí obžalovanému a obohateniu obžalovaného v zmysle rozmnoženia majetku obžalovaného. Uvedením do omylu bolo konanie, kedy obžalovaný len predstieral okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. V rozpore so skutočným stavom veci bol jeho príbuzenský vzťah ku grófovi F. V., resp. jeho
právne nástupníctvo, jeho vyhlásenie o užívaní nehnuteľností a tiež predložené vyjadrenia dotknutých obcí.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutky v bode 1/ až 7/ sa stali tak, ako sú uvedené v skutkovej vete obžaloby s úpravou skutkovej a právnej vety v zmysle vykonaného dokazovania. Rovnako bolo preukázané, že skutky pod bodom 1/ až 7/ vykazujú znaky pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, sčasti v bodoch 2/, 3/, 6/ a 7/ v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, kde kvalifikačným momentom je výška škody. Za pokračovací trestný čin zákon považuje páchanie toho istého trestného činu, keď jednotlivé čiastkové útoky napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu, spája ich objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer.
Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto obzvlášť závažného zločinu tak po stránke subjektívnej, ako i objektívnej, pretože iného uviedol do omylu a na škodu cudzieho majetku seba obohatil, pričom pri čiastkových útokoch v bodoch 2/, 3/, 6/ a 7/ došlo len k pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, pričom k dokonaniu činu v označených bodoch nedošlo. V dokonaných útokoch došlo v dôsledku konania a v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného k škode na majetku tretej osoby, ktorá bola vyčíslená znaleckými posudkami. Obžalovaný je z tohto skutku usvedčovaný čiastočne svojou vlastnou výpoveďou, čiastočne výpoveďou svedka V. st. ohľadne podkladov pre uplatnenie práva, výpoveďou svedka Q. ohľadom spísania osvedčenia o vydržaní a predložených dokladov, výpoveďou svedkyne F. ohľadom
okolností zmeny priezviska, nepriamo výpoveďami svedkov M. historika znalého rodu V., svedkyne G. ohľadne pozemkov v správe SPF, svedkov N., B., a Q. ohľadne kúpy osvedčených nehnuteľností, výpoveďami svedkov D., B. ohľadne pozmeneného krstného listu a v neposlednom rade ostatnými podrobne rozobratými listinnými dôkazmi (notárskymi zápisnicami, krstnými listami, vyjadreniami SPF, Lesov SR š.p., vyjadreniami dotknutých obcí, organizácií, archívov) a znaleckými posudkami.
Súd preto vzhľadom na uvedené zistenia musí konštatovať že obžalovaný konal v úmysle priamom v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona s tým, že spoločenská nebezpečnosť jeho konania je vzhľadom na okolnosti prípadu a rozsah útokov vysoká, pričom je zvýraznená skutočnosťou, že takéhoto konania sa obžalovaný dopustil vo veľkom rozsahu a nebezpečenstvo tohto konania spočívalo v porušení zákonom chráneného záujmu spoločnosti na ochrane cudzieho majetku v zásade síce s napraviteľným následkom, ktoré je ale v zásadnom rozpore so zákonmi, pravidlami morálky a pravidlami správania sa.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú pod písmenom j), nakoľko pred spáchaním skutku viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti.
Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu takú okolnosť.
Týmto pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je u obžalovaného v pomere 1:0 a preto súd pri ukladaní trestu podľa zákonnej sadzby v rozsahu 10 -15 rokov, aplikoval pri stanovení výmery trestu ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a znížil tak hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 10 rokov až 11 rokov a 4 mesiace a uložil mu trest odňatia slobody pri spodnej hranici takto vypočítanej trestnej sadzby. U obžalovaného súd nezistil splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného
zákona a teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to najmä s ohľadom na okolnosti prípadu a závažnosť trestnej činnosti a jeho postoj k trestnej činnosti.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej, ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Súd zaradil obžalovaného podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia berúc do úvahy síce závažnosť trestného činu, ale súčasne aj mieru narušenia páchateľa, majúc za to, že toto zaradenie je pre obžalovaného postačujúce, pre jeho nápravu, napriek tomu, že bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin ale s poukazom na to, že sa jedná o prvé odsúdenie obžalovaného.
Keďže bol obžalovaný odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo potrebné mu uložiť v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad, ktorý mu súd uložil v trvaní 1 (jeden) rok, čo považuje za dostatočnú dobu, počas ktorej mu uložil dodržiavať povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.
Čo sa týka výšky škody táto bola preukázaná znaleckými posudkami, preto súd nemal dôvod pochybovať o výške vyčíslenej škody poškodenými a túto poškodeným v zmysle uplatnených nárokov v súlade s Trestným poriadkom priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.