Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/71/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov: X/ Y. E., W.. XX.XX.XXXX, F. X, T., X/ R. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. Q. XX, T., obe právne zastúpené advokátskou kanceláriou Iuristico s.r.o., Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: BEST REISEN - BEST CHOICE s.r.o., so sídlom Vajnorská 89/A, Bratislava, IČO: 35926341, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Markom, so sídlom Karpatská 18, Bratislava 1, o zaplatenie 690,- EUR s prísl., takto:

rozhodol:

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 324,80 EUR spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 15.1.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 324,80 EUR spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania od 15.1.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyniam v 1. a 2. rade trovy konania každej po 300,23 EUR na účet ich právneho zástupcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou dňa 24.3.2011 navrhli žalobkyne zaviazať žalovaného zaplatiť každej z nich sumu 345 eur, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2008 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania.

V rámci žaloby žalobkyne poukázali aj na to, že so žalovaným uzavreli dňa 18.9.2008 zmluvu o obstaraní zájazdu na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyniam vopred ponúknutú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) s cieľovou destináciou Egypt - Hurgada, hotel El Palacio s určenou dobou zájazdu od 23.9.2008 do 3.10.2008. Ďalej žalobkyne poukázali na to, že po príchode do cieľovej destinácie zistili, že nie sú ubytované v hotelovom zariadení, ktoré si vymienili v zmluve, ale v inom hotelovom komplexe s názvom Festival Hotel and Resorts, v časti Festival Riviera, pričom o tejto skutočnosti žalobkyne neboli informované v súlade s a teda žalobkyne ani nemali možnosť odstúpiť od zmluvy. Žalobkyne zároveň poukázali na to, že Hotel El Palacio si vymienili najmä na základe predchádzajúcich skúseností, nakoľko v tomto hoteli už boli ubytované. Zo žaloby taktiež vyplýva, že žalobkyne si svoj nárok uplatnili na základe a , teda domáhajú sa zľavy zájazdu v celkovej výške 690,- eur, t.j. pre každú žalobkyňu po 345,- eur.

Z listu žalovaného adresovaného právnemu zástupcovi žalobkýň zo dňa 15.1.2009 vyplýva, že žalovaný reklamáciu žalobkýň vyhodnotil ako neopodstatnenú a z tohto dôvodu ani neposkytne finančnú náhradu v zmysle požiadavky žalobkýň. V rámci tohto listu žalovaný poukázal na to, že v zahraničnom turistickom ruchu nie je výnimočné, ak dôjde k výmene objednaného hotela za iný a to dokonca i bez predchádzajúceho informovania cestovnej kancelárie, preto s takýmito prípadmi je treba počítať a tejto skutočnosti zodpovedajú aj všeobecné zmluvné podmienky (čl. 4 bod 4.1. 4 - právo objednávateľa na poskytnutie služieb v podobnom alebo vyššom štandarde, bez ohľadu na stredisko, napríklad pri preplnení hotela). Žalovaný ďalej poukázal na to, že nemožno predpokladať a očakávať poskytnutie identických služieb ani v hoteloch rovnakej kategórie, nakoľko treba rešpektovať konkrétne podmienky a špecifiká daného hotela. Žalovaný zároveň poukázal na to, že údajne rozhodujúcou skutočnosťou na uzavretie zmluvy o obstaraní zájazdy bola možnosť ubytovania v hoteli El Palacio, k čomu uviedol, že sa jedná o ničím nepodložené tvrdenie, nakoľko z podkladov cestovnej kancelárie takáto osobitná požiadavka žalobkýň nevyplýva.

Zo zmluvy o obstaraní zájazdy zo dňa 18.12.2008 okrem iného vyplýva, že v rámci špecifikácie objednaných služieb, konkrétne ubytovania bol dohodnutý hotel El Palacio.

Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že žalobkyniam nebolo možné poskytnúť ubytovanie v hoteli Palacio z dôvodu preplnenia hotela, o čom sa žalovaný dozvedel až po začatí zájazdu a nemohol o tom žalobkyne vopred informovať. Poukázal na to, že žalobkyniam zabezpečil ubytovanie v inom hoteli rovnakej kategórie a žalobkyne zmenené plnenie prijali a ubytovali sa v tomto hoteli. Žalovaný taktiež poukázal na to, že konal v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami, resp. v súlade s ( ). Žalovaný poukázal aj na to, že v predmetnej destinácii sú určité osobitosti ako je stavebná činnosť a ruch v ubytovacom zariadení s tým, že aj v komfortných hoteloch je jednoduché zariadenie izieb, ďalej že podstata švédskeho stolovania nespočíva v rozsahu sortimentu ale v samoobslužnej forme stravovania, na výskyt rôznych neobvyklých technických príčin, ovplyvňujúcich kvalitu ubytovania, ďalej na hygienu, s tým, že hygienické zvyklosti sú omnoho tolerantnejšie, k realite patria aj rôzne druhy hmyzu, hadov, jašteríc a iných živočíchov, ktoré sa môžu dostať do izieb napriek pravidelne vykonávanej dezinfekcii. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že žalobkyne sa v predmetnom hoteli ubytovali a zotrvali v ňom, teda prijali zmenené ubytovanie a služby. Žalovaný taktiež poukázal na to, že zľavu požadovanú žalobkyňami nemožno považovať za primeranú, pretože táto je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, preto navrhol žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa T.. R. T. v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že podstatný problém celého zájazdu bol v tom, že žalobkyne nedostali hotel, ktorý si rezervovali, konkrétne Q. X. T.. Keď sa to dozvedeli, ihneď kontaktovali delegáta zájazdu, avšak k žiadnej náprave nedošlo. Poukázala na to, že spolu so žalobkyňou v 1. rade si boli osobne overiť skutočnosť, či v hoteli X. T. mali rezervované ubytovanie, avšak v rámci tohto hotela im povedali, že tam nemali žiadnu rezerváciu ubytovania a preto boli v tomto smere delegátkou zavádzaní, keďže nebolo pravdou, aby tam neboli voľné miesta. Poukázala aj na to, že časť hotela, v ktorej ich ubytovali bola čerstvo rekonštruovaná, resp. rekonštrukcia nebola dokončená, preto žiadali delegátku o určitú ústretovosť aspoň v tom smere, žeby boli preložení do druhej časti hotela, ktorá bola v lepšom stave, avšak ani táto ich prosba nebola akceptovaná. Poukázala na to, že všetky nezrovnalosti riešili aj telefonicky s cestovnou kanceláriou, pričom účet za telefón bol asi 7.000,- Sk. Ako ďalšiu podstatnú okolnosť uviedla to, že z dovolenky mali odlietať už v piatok do Košíc a až keď boli všetci zbalení, na hoteli našli odkaz, že sa mení deň odletu o dva dni, pričom prílet nebol do Košíc ale do Bratislavy, odkiaľ niektorí účastníci zájazdu cestovali na vlastnú päsť domov, keďže nebolo zrejmé ako je zabezpečená doprava do Košíc a až na základe vlastného zisťovania zistili, že odlet do Košíc bol naplánovaný asi až o 6 - 7 hodín po prílete do Bratislavy, pričom účastníci zájazdu na to neboli pripravení a viacerí tam prechladli, napr. aj žalobkyňa v 1. rade, ktorá bola následne práceneschopná.

Žalobkyňa v 1. rade Y.. Y. E. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že spolu so žalobkyňou v 2. rade si objednali konkrétny hotel na dovolenku v Egypte, a to hotel El Palacio, kde bola žalobkyňa v 2. rade ubytovaná viackrát a ona predtým raz, preto presne vedeli, do akých podmienok idú. Uviedla, že skutočnosť, že neboli ubytované v rezervovanom hoteli, ihneď riešili s delegátkou, ktorá im povedala, že rezervácia v hoteli El Palacio musela byť zrušená. Vzhľadom na tú informáciu si preto dali námahu a

navštívili recepciu hotela El Palacio, kde im bolo povedané, že v ich prospech nebola žiadna rezervácia, teda ani nemalo byť čo zrušené. Ohľadom hotela, v ktorom boli ubytované uviedla, že jedna časť hotela bola dá sa povedať dokončená, resp. zrekonštruovaná a druhá časť, v ktorej boli ubytované oni bola v rekonštrukcii, resp. pred dokončením, preto žiadali delegátku o ústretovosť aspoň v tom smere, aby boli účastníci zájazdu ubytovaní v dokončenej časti hotela, čo taktiež nebolo akceptované. Poukázala na to, že účastníci zájazdu spísali hromadnú sťažnosť, v ktorej uviedli všetky nedostatky, pričom sa jednalo o to, že niektorí mali dokonca ešte maltu v kúpeľni a ich sprcha nebola dokončená, zatekala, bola v hroznom stave. V tejto súvislosti uviedla, že pokiaľ bol niekto prvýkrát v Egypte a nemal to s čím porovnať, tak to mohol možno nejakým spôsobom akceptovať, avšak ak to má porovnávať ona s predchádzajúcou dovolenkou, tak táto dovolenka bola dá sa povedať „hororom“. Poukázala taktiež na to, že ešte nebolo upravené okolie pred hotelom, neboli dokončené práce okolo bazénov, v prízemnej časti, kde boli obchody, tieto boli ešte poprelepované papiermi, preto sa skutočne jednalo o objekt, ktorý nebol dokončený, resp. nebola dokončená jeho rekonštrukcia. Taktiež poukázala na to, že nábytok bol starý a vyzeralo to ako by to bolo iba určité provizórium. Ďalej uviedla, že prvé dva sa ani nevybaľovala, pretože so žalobkyňou v 2. rade boli rozhodnuté že sú aj ochotné letieť naspäť, preto komunikovali s cestovkou, avšak zo strany cestovky nebola žiadna ochota riešiť túto situáciu, a to ani následne potom, keď sa vrátili domov. Ku skutočnosti, že cestovná kancelária sa vyjadrila v tom zmysle, že akceptovali iný hotel a prijali túto zmenu, uviedla, že im nič iné ani neostávalo, keďže cestovka im nezabezpečila napríklad let naspäť, preto museli túto dovolenku absolvovať. Poukázala taktiež na to, že impulzom k podaniu žaloby bolo aj to, že cestovka v rámci reklamnej kampane na nadchádzajúcu sezónu prezentovala to, že pokiaľ bude účastníkovi zájazdu zmenený hotel, tak mu cestovka vráti celú cenu zájazdu, pričom žalovaný nijako nereagoval na ich reklamáciu, preto boli nútené podať túto žalobu. Poukázala taktiež na skutočnosť, že ďalšou podstatnou skutočnosťou bolo to, že pobyt bol predĺžený o dva dni bez toho, aby o tom mali akú takú vedomosť, pričom sa to dozvedeli až vtedy, keď sa išlo odubytovať a bolo im povedané, že neletia a že tam majú byť ešte dva dni, čo by možno nebolo takým problémom, pokiaľ by boli ubytované v adekvátnom hoteli s primeranými službami, avšak v tomto konkrétom prípade to určite nebolo výhodou, pričom niektorí účastníci mali ďalšie povinnosti, ktoré boli limitované termínom návratu. Zároveň poukázala na to, že neprileteli do Košíc, ako to bolo dohodnuté, ale pristáli v Bratislave, kde sa o nich nikto nezaujímal a až vlastným intenzívnym pátraním zistili, že vo večerných hodinách majú rezervovaný let, na čo neboli pripravení, keďže prileteli dá sa povedať v tielku a šľapkách a ona v dôsledku toho ochorela a bola tri týždne práceneschopná.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa (ďalej „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.

Podľa , zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

Podľa , cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.

Podľa , ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1.

Podľa , ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať.

Podľa , ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami.

Podľa o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov (ďalej „“), zmluva o zájazde je spotrebiteľská zmluva.

Podľa , , cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len „katalóg“) presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o ubytovacom zariadení, jeho polohe, kategórii, stupni vybavenosti a o hlavných charakteristických znakoch, o rozsahu a kvalite všetkých ostatných plnení, ktoré sú obsahom zájazdu.

Podľa , katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli iné podmienky.

Podľa a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 3 bod 1 smernice Rady z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (90/314/EEC) (ďalej „smernica“), pre ľubovoľný popisný materiál, ktorý sa vzťahuje na balík služieb a je dodávaný spotrebiteľovi zo strany organizátora a/alebo maloobchodníka platí, že cena tohto balíka služieb a akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré sa uplatnia na zmluvu, nesmú obsahovať zavádzajúce informácie.

Podľa článku 3 bod 2 písm. b) smernice, ak má spotrebiteľ k dispozícii vypracovanú brožúru, táto uvádza čitateľným, pochopiteľným a presným spôsobom cenu a primerané informácie, ktoré sa týkajú typu ubytovania, jeho lokalizácie, kategórie alebo stupňa komfortu a jeho hlavných rysov, jeho schválenia a turistickej klasifikácie na základe pravidiel hostiteľského členského štátu, ktorého sa to týka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobkyne uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu, z ktorej vyplýva, že v rámci špecifikácie objednaných služieb, konkrétne ubytovanie bol dohodnutý hotel El Palacio. Taktiež je nepochybné, že žalobkyne v tomto hoteli ubytované neboli, napriek tomu, že tento záväzok vyplýval pre žalovaného zo zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj to, že žalovaný nedodržal termín odletu z dovolenkovej destinácie, ako aj miesto príletu na Slovensko, keďže žalobkyne podobne ako ostatní účastníci zájazdu prileteli do Bratislavy a nie do Košíc, pričom žalovaný tieto skutočnosti nijakým spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil. Žalovaný poukázal

iba na to, že v zahraničnom turistickom ruchu výmena hotela aj bez predchádzajúceho informovania klientov nie je výnimočná a s takými prípadmi treba počítať, pričom je to v súlade s jeho všeobecnými podmienkami. Žalovaný zároveň predložil potvrdenie o skutočnosti, že hotel Festival Riviera, v ktorom boli žalobkyne ubytované, je oficiálne hodnotený ako štvorhviezdičkový hotel s celým rozsahom služieb aké ponúkal pôvodný hotel, ktorý si žalobkyne rezervovali.

Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že žalovaný ako cestovná kancelária nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, na základe čoho si žalobkyne uplatnili písomne právo na poskytnutie zľavy z ceny zájazdu, zároveň je nepochybné, že žalovaný o zmene hotela žalobkyne neinformoval vopred. Podľa jeho vyjadrenia sa o tejto skutočnosti dozvedel až po začatí zájazdu. Zároveň je z výsluchu žalobkýň, ako aj zo sťažnosti účastníkov zájazdu nepochybné, že služby a vybavenie hotela boli žalobkyniam poskytnuté v zmenenom rozsahu a kvalite, preto sa žalobkyne dožadovali návratu na Slovensko, avšak žalovaný túto ich žiadosť nevyriešil. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobkyne vlastne ani nemali inú možnosť, ako prijať zmenený hotel a za týchto podmienok zájazd absolvovať. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyne majú právo na základe v spojení s ust. na zľavu z ceny zájazdu vo výške 50% zaplatenej sumy, pričom súd sa pri ustálení tejto výšky zľavy spravoval voľnou úvahou a zohľadnil ako podstatnú okolnosť skutočnosť, že žalobkyne si vymienili konkrétny hotel, ktorý im žalovaný nezabezpečil, pričom podľa ich osobného zistenia ani nerezervoval ubytovanie v tomto hoteli. Súd taktiež zohľadnil ďalšie skutočnosti týkajúce sa oneskoreného návratu na iné než dohodnuté miesto a taktiež celkovú kvalitu poskytnutých služieb. Pri určení základu na poskytnuté zľavy vychádzal z celkovej ceny zájazdu s poukazom na ust. 741a , z ktorého vyplýva že na základe zmluvy o obstaraní zájazdu mal žalovaný obstarať vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) a v tomto ohľade podľa názoru súdu nemožno zľavu viazať výlučne na cenu ubytovania, ale na poskytnutý komplex služieb ako celkovú cenu zájazdu.

Súd žalobkyniam priznal príslušný zákonný úrok z omeškania, avšak nie od 18.12.2008 tak ako to požadovali žalobkyne, ale až od 15.1.2009, kedy už žalovaný ukončil šetrenie reklamácie žalobkýň a k tomuto dátumu žalobkyniam mohol poskytnúť aj prípadnú zľavu z ceny zájazdu.

Podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V danom konaní sa každá zo žalobkýň domáhala zaplatenia sumy 345,- Eur, pričom súd im priznal každej po 324,80 Eur, teda žalobkyne mali neúspech v nepatrnej časti, preto im súd postupom podľa priznal plnú náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobkýň vo vyčíslení trov právneho zastúpenia doručenom súdu dňa 28.12.2011 pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby postupoval podľa v spojení s vyhlášky č. . V danom konaní však tento právny zástupca zastupoval dve osoby (žalobkyne), pričom každá z nich si uplatnila zľavu z ceny zájazdu vo výške 345 Eur, preto pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby mal postupovať podľa v spojení s vyhlášky č. . V zmysle tohto ustanovenia patrí právnemu zástupcovi žalobkýň odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 13,28 Eur na každú žalobkyňu.

Súd priznal každej zo žalobkýň náhradu trov konania vo výške 300,23 Eur. Tieto trovy pozostávajú u každej zo žalobkýň zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 279,73 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú u každej z nich z odmeny za päť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 4.11.2011, účasť na pojednávaní dňa 9.12.2011, účasť na pojednávaní dňa 28.12.2011) po 13,28 Eur podľa v spojení s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a jeden

úkon právnej pomoci po 3,32 Eur za účasť na pojednávaní dňa 28.9.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 5, písm. b) citovanej vyhlášky.

Ďalej súd priznal režijný paušál, náhradu cestovného, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, pričom z ich celkovej výšky priznal každej žalobkyni náhradu po 1.

Postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky súd priznal režijný paušál 1 x 6,31 Eur, 5 x 7,41 Eur.

Zároveň súd priznal náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v preukázaných cestovných výdavkov na cestu motorovým vozidlom zn. L. N., X.: V.-XXXHC na pojednávania konané na tunajšom súde v celkovej výške 30,19 Eur postupom podľa a 16 vyhlášky č. takto:

- Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,464 Eur/l dňa 28.9.2011 ...................7,57 Eur,

- Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,465 Eur/l dňa 4.11.2011 ...................7,57 Eur,

- Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,458 Eur/l dňa 9.12.2011 ...................7,53 Eur,

- Košice - Prešov a späť (38 km x 2), spotreba 6,8 l na 100 km pri cene benzínu 1,456 Eur/l dňa 28.12.2011 ...................7,52 Eur.

Ďalej súd priznal základnú náhradu za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo zn. L. N., X.: V.-XXXHC v celkovej výške 55,63 Eur a to postupom podľa a 16 vyhlášky č. v spojení s o cestovných náhradách a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky za cestu Košice - Prešov a späť (38 km x 2) dňa 28.9.2011, dňa 4.11.2011, dňa 9.12.2011 a dňa 28.12.2011 pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km (38 x 2 x 0,183 x 4).

Taktiež súd priznal náhradu za stratu času v celkovej výške 197,60 Eur a to postupom podľa vyhlášky č. za cestu Košice - Prešov a späť na pojednávania konané dňa 28.9.2011, 4.11.2011, 9.12.2011 a 28.12.2011 za každú aj začatú 1 hodinu vo výške 12,35 Eur, pričom za každé pojednávanie priznal štyri 1 hodiny (4 x 12,35).

Ďalej súd postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal DPH vo výške 93,24 Eur, čo predstavuje 20% z odmeny, režijného paušálu, náhrady cestovného a náhrady za stratu času (466,22 Eur).

V zmysle vyššie uvedeného súdu priznal každej žalobkyni náhradu trov konania v celkovej výške 300,23 Eur.

Za účasť na pojednávaní konanom dňa 28.9.2011 súd priznal odmenu iba vo výške 1, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Ďalej za prevzatie zastúpenia priznal režijný paušál vo výške 6,31 Eur, keďže podľa plnomocestva došlo k prevzatiu zastúpenia ešte v roku 2008 a nie až v roku 2009 ako uviedol právny zástupca vo vyčíslení trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .