Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/52/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: J.. D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. - F., V. XX/XX, a J.. V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. - B. V., Q. K. XX, t. č. bytom N., R. X, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 10. 2011 č. k. -78, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S. K. zo sumy 3.000,- Sk mesačne (99,58 eura) na sumu 133 eur mesačne počnúc dňom 01. 05. 2011, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15 dňa v príslušnom mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 09. 2008 č. k. -37 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletú S. K.. Zročné výživné za čas od 01. 05. 2011 do 30. 09. 2011 v sume 167,10 eura povolil otcovi dieťaťa zaplatiť v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. -5, a Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine). Vyšiel zo zistenia, že vykonané dokazovanie preukázalo stav podstatných zmien pomerov na stranách ako dieťaťa, tak i oboch jeho rodičov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného zo sumy 99,58 eura na sumu 133 eur mesačne. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 350 eur mesačne, ani návrh otca ponechať výživné v doterajšom rozsahu neakceptoval pre nesplnenie zákonných podmienok. Na strane mal. dieťaťa zmenu pomerov vzhliadol v náraste jej veku, v zmene vzdelávania na nižšom stupni 8-ročného francúzskeho gymnázia oproti predchádzajúcemu stavu, kedy navštevovala základnú školu, ktoré okolnosti viedli k celkovému nárastu jej odôvodnených potrieb, pričom maloletá sa naďalej reprezentačne venuje karate a pretrváva u nej i stav liečenej alergie. U žiadneho z rodičov nárast jeho vyživovacích povinností nezaznamenal, keďže títo okrem maloletej S. majú naďalej vyživovaciu povinnosť i k synovi V. K., ktorý navštevuje strednú školu a nie je schopný sám sa živiť. U oboch rodičov zistil zmenu majetkových pomerov, keď sa stali vlastníkmi ďalších motorových vozidiel, pričom otec nadobudol do výlučného vlastníctva 2-izbový byt, v ktorom žije spolu s priateľkou a naproti tomu uskutočnil bezodplatný prevod bytu na svojich rodičov. Príjem matky sa zvýšil zo sumy 638,68 eura na

sumu 712,38 eura mesačne, pokiaľ ide o otca, jeho príjem z podnikateľskej činnosti podľa daňového priznania za rok 2010 poklesol oproti stavu v čase posledného rozhodovania. Poukazujúc na skutočnosť, že príjmy a výdavky otca za rok 2010 zaznamenali oproti stavu v roku 2009 rast, že tieto sú ovplyvňované výkonom otca pri jeho sprostredkovateľnej činnosti, ktorej sa venuje už viac rokov, v dôsledku čoho má skúsenosti, zručnosti a kvalifikačné predpoklady v tejto oblasti naďalej podnikať a regulovať si stav príjmov a výdavkov tak, aby dosiahol zisk, dospel k záveru, že jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletej určeným výživným. Zohľadnil pritom i povinnosť matky s ohľadom na svoj príjem podieľať sa na výžive dieťaťa, i keď čas svojej vyživovacej povinnosti vyvažuje osobnou starostlivosťou o dieťa a taktiež na krytí odôvodnených potrieb dieťaťa sa podieľa i prídavok na dieťa, ktorý matka poberá. Výživné otca zvýšil v nadväznosti na dobu, kedy matka podala návrh v tejto veci a kedy preukázateľne už zmena pomerov na stranách účastníkov konania existovala. V dôsledku tejto spätnej úpravy výživného za dobu od 01. 05. 2011 do 30. 09. 2011 vznikol otcovi dlh na výživnom v sume 167,10 eura, ktoré mu súd povolil zaplatiť v splátkach s poukazom na stav odôvodnených potrieb maloletej, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca v súlade s ust. . Rozhodnutie o trovách konania založil na a keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla matka domáhajúc sa ním jeho zmeny a zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu na sumu 350 eur mesačne od podania návrhu s tým, že otec je výživné povinný platiť bezhotovostným prevodom na účet matky vždy do 19-teho dňa v mesiaci zrážkou zo mzdy vyplácanej otcovi OVB Allfinanz Slovensko a.s.. Dôvodila, že životná úroveň otca je vyššia ako ju prezentoval na súde prvého stupňa. V tejto súvislosti poukázala na nižší príjem, ktorý bol vyplatený touto spoločnosťou otcovi v roku 2007 oproti rokom 2009, 2010 a 2011. Vytkla prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal výškou a opodstatnenosťou výdavkov otca, uvádzaných v daňových priznaniach, a do úvahy bral základ dane, pričom je skutočnosťou, že podnikatelia sa snažia svoje zdaniteľné príjmy znížiť o čo najväčšie výdavky, aby dosiahli nízky základ dane a z neho potom odvádzali čo najnižšie platby do príslušných fondov a daň. Medzi takéto výdavky patrí napr. úhrada telefónov, nákup HIM, havarijné poistenie, spotrebný materiál a pod., pričom ona tieto plnenia musí hradiť z vlastného čistého príjmu. Rovnako tak nezohľadnil, že otec sa účelovo zbavil svojho majetku darovaním bytu svojim rodičom, čím znížil svoje príjmy a ani neskúmal z akých príjmov si otec dovolil kúpiť ojazdené vozidlo v hotovosti za 11.400 eur. Naviac poukázala na to, že o mal. S. sa stará výlučne sama, otec sa s ňou stretáva len občas, pričom jej žiadne iné plnenia okrem výživného neposkytuje, hoci výdavky na dieťa, predovšetkým spojené s jej aktívnou športovou činnosťou sú značne vysoké. Z tohto dôvodu bola nútená zakúpiť i motorové vozidlo, keďže staré vozidlo na tento účel už nemohla používať.

Otec maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a tento i správne vyhodnotil, pričom matka v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už nevysporiadal a pri svojom rozhodovaní ich nezobral do úvahy.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko z hľadiska celkových zistených možností, schopností a majetkových pomerov na strane oboch rodičov dieťaťa je opodstatnené, aby sa otec na výžive mal. dieťaťa podieľal sumou 133 eur mesačne.

Odvolací súd prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky doručený súdu prvého stupňa dňa 10. 05. 2011 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči mal. S. K., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne (99,58 eura) na sumu 350 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov, zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktorá zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V intenciách zhora uvedených záverov bolo potrebné i v súdenej veci zisťovať zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom, tak ako to správne učinil súd prvého stupňa. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na doplnenie len dodáva, že súdom prvého stupňa zvýšené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Rovnako tak berie do úvahy i skutočnosť, že matka svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť už len čiastočne a že časť výživy je krytá i prídavkami na dieťa. Určené výživné takto nielenže plne zodpovedá zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov.

Na argumentáciu matky obsiahnutú v jej odvolaní odvolací súd uvádza, že niet pochýb o tom, že posledná úprava výživného na mal. S. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 09. 2008 č. k. -37, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca voči tomuto dieťaťu zvýšená zo sumy 2.500,-Sk mesačne na sumu 3.000,-Sk mesačne a to od 01. 09. 2008 a že od tejto doby došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. U mal. S. zmena pomerov bola spôsobená uplynutím 3-ročného obdobia od posledného rozhodovania o výživnom, čo viedlo k nárastu jej potrieb a životných nákladov, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokladovať. Rozsah týchto nákladov je čiastočne determinovaný zdravotným stavom maloletej a jej aktívnou športovou činnosťou, vyžadujúce si zvýšené náklady, ktoré okolnosti však boli hodnotené už i v čase posledného rozhodovania o výživnom. Naviac od 01. 09. 2009 zmena pomerov u maloletého dieťaťa je zvýraznená i tým, že dieťa začalo navštevovať nižší stupeň 8-ročného francúzskeho gymnázia na Spojenej škole v Nitre, čím vzrástli náklady v súvislosti s jeho vzdelávacím procesom. Zmena pomerov bola zaznamenaná i na strane oboch rodičov v ich príjmových pomeroch oproti času posledného rozhodovania, za súčasného zachovania rozsahu ich vyživovacích povinností, keď žiadnemu z nich ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. U matky maloletého dieťaťa došlo k nárastu jej zárobku z priemerného netto mesačného príjmu 638,68 eura v čase posledného rozhodovania na zárobok 680,75 eura mesačne (č. l. 16 spisu), ku ktorému matka naviac poberá daňový bonus vo výške 40,04 eura mesačne. Pokiaľ ide o otca, tento je naďalej živnostníkom, v čase posledného rozhodovania podľa daňového priznania za rok 2007 dosiahol čistý mesačný zárobok 881,23 eura oproti príjmu za rok 2010, z ktorého je potrebné vychádzať vo výške 396,50 eura. I napriek skutočnosti, že u otca došlo k výraznému poklesu jeho zárobku od doby posledného rozhodovania, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa týkajúcich sa podnikateľskej činnosti otca a s ohľadom na skutočnosť, že podľa daňového priznania jeho výdavky za rok 2010 predstavoval predovšetkým nákup materiálu (4-násobné zvýšenie oproti roku 2007), ako i schopnosti a možnosti otca, je potrebné v intenciách § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine vychádzať zo zárobku, aký dosahoval v čase posledného rozhodovania. Naproti tomu však nemožno opomenúť, že rovnako tak u otca došlo k nárastu jeho životných nákladov, ako i nákladov v súvislosti z jeho zárobkovou činnosťou, a že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť i k V. K., nar. XX. XX. 1992, vo výške 149,37 eura mesačne. Naviac otec spláca hypotekárny úver v sume 338,65 eura mesačne, ktorý mu bol poskytnutý na kúpu 2-izbového bytu v N., na R. ul. č. X, za účelom získania samostatného bývania, keďže v byte, ktorého bol vlastníkom v N., na ul. Q. K. č. XX, už v čase ostatného rozhodovania o výživnom žili jeho rodičia. Za tejto situácie preto tvrdenie matky o účelovom zbavení sa majetku otcom, ktorý byt darovacou zmluvou zo dňa 31. 05. 2010 previedol na svojich rodičov, je potrebné považovať za nenáležité. V neposlednom rade poukaz matky na spolužitie otca s jeho priateľkou K. Y. a jej príjmové pomery je potrebné považovať za právne irelevantný, keď priateľka otca nemá k mal. S. vyživovaciu povinnosť, a preto u otca je potrebné zohľadňovať výlučne jeho zárobkové možnosti, schopnosti a spolužitie s inou osobou, len z časti modifikuje jeho majetkové pomery. Súd prvého stupňa takto pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky právne významné atribúty ako na strane oprávneného dieťaťa, tak i na strane oboch rodičov, pričom i počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca určil v súlade s ust. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine od doby, s ktorou bola spojená preukázateľná podstatná zmena pomerov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.