Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/204/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: H. J.-X., s.r.o., J. XXX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Marek Giba, Advokátska kancelária 075 01 Trebišov, Hviezdoslavova 1234/4, proti žalovanému: H. R.H. s.r.o., XXX XX T. G., Y. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jozef Širotník, advokát, M.R. Štefánika 3197/32, 075 01 Trebišov, v konaní o zaplatenie 2.058,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 2.9.2011, č.k. -138 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 2.058,- eur s 0,03% denným úrokom z omeškania od 1.11.2008 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 2.058,- eur s 0,03% denným úrokom z omeškania od 1.11.2008 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 2.058,- eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia nájomného za užívanie pozemkov. Žalovaný v konaní tvrdil, že uplatnená pohľadávka zanikla započítaním s pohľadávkou voči žalobcovi vo výške 3.629,30 eur, vyúčtovanej v súvislosti s neoprávneným zberom slamy po žatve v r. 2008.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 13.5.2008 uzavreli účastníci zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, na základe ktorej žalobca žalovanému prenechal do užívania pozemky v rozmere 30,63 ha v k.ú. Sečovce s ukončením nájmu k 1.8.2008 po zbere úrody. Žalovaný sa zaviazal uhradiť nájomné za prenajaté pozemky v sume 62.000,- Sk (2 058,02 eur) do 31.10.2008 a 40 % zo schválených dotácií za dodanú výmeru do 31.12.2008. Pre prípad omeškania s úhradou nájomného bol účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,03% denne. Faktúrou č. XXXXX z 1.4.2009 vyúčtoval žalovaný žalobcovi úhradu za obilnú slamu z roku 2008 v celkovej výške 4.034,86 eur, z dôvodu, že na pozemkoch, ktoré boli odovzdané žalobcovi po ukončení prenájmu ostala obilná slama, s ktorou disponoval žalobca; žalovanému nebolo umožnené, aby previedol zber slamy a na jeseň 2008 sa slama na pozemkoch už nenachádzala.

Súd zisťoval, či sa na pozemkoch, ktoré žalovaný vrátil žalobcovi na jeseň 2008 nachádzala obilná slama, či táto slama patrila žalovanému a či žalobca s touto slamou disponoval tak, že z jeho viny nemohol žalovaný uskutočniť jej zber. Z výpovedí svedkov Ing. Y. W. a Y. R. zistil, že na pozemkoch sa skutočne nachádzala obilná slama a nebolo ani sporné, že jej zber previedla spoločnosť H., s.r.o. V.,

ktorá si slamu ponechala a použila ju na zabezpečenie vlastnej živočíšnej výroby. Z výpovede svedkov nemal za preukázané, že by spoločnosť H., s.r.o. V. zber slamy uskutočnila na základe dohody so žalobcom. Z výpovede svedka R., ktorý zber slamy priamo riadil zistil, že k zberu obilnej slamy, patriacej žalovanému došlo preto, že nedôvodne považoval slamu na pozemku za slamu patriacu žalobcovi. Na základe dohody so žalobcom totiž spoločnosť H., s.r.o. V. vykonávala zber slamy na susednej parcele, na ktorej sa nachádzala slama žalobcu a uvedený svedok bez toho, aby sa presvedčil, či aj slama na vedľajšom pozemku patrí žalobcovi, zabezpečil vykonanie zberu aj tejto slamy. Z výpovedí svedkov ďalej zistil, že spoločnosť H., s.r.o. V. za obilnú slamu, ktorú získala od žalobcu, poskytovala recipročne naturálne plnenia, či už vykonaním prác alebo dodávku prípravkov potrebných na ošetrenie plodín a pozemkov. U. P. K. a Y. V. (zamestnanci žalobcu) tvrdili aj, že prechádzali popri pozemku, na ktorom im neznáme osoby zberali slamu, patriacu žalovanému a túto skutočnosť oznámili štatutárnemu zástupcovi žalovaného X. V., ktorý mal na to upozorniť štatutárneho zástupcu žalobcu. Uvedená informácia bola zo strany štatutárneho zástupcu žalobcu popretá.

Súd prvého stupňa právne uzavrel, že účastníci uzavreli nájomnú zmluvu podľa a nasl. .

Keďže žalovaný nájom nezaplatil, súd ho na jeho úhradu zaviazal ( ), a to vrátane zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania.

Súd nevyhovel žiadosti žalovaného na započítanie tvrdenej pohľadávky, vychádzajúc zo skutočnosti, že predpokladom na dôvodnosť žalovaným požadovaného započítanie je aby preukázal, že žalobca mu spôsobil škodu alebo že žalobcovi vzniklo na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný nepreukázal a súd ani z iných dôkazov nezistil, že by nastala niektorá z vyššie uvedených skutočností. Nebolo totiž preukázané, že by sa žalobca dohodol so spoločnosťou H., s.r.o. V. o pozbere slamy patriacej žalovanému a nebolo ani preukázané, že by žalobca porušil inú právnu povinnosť, ktorá by mala za následok vznik škody pre žalovaného tým, že nemohol vykonať pozber svojej vlastnej slamy. Medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že zber slamy vykonala spoločnosť H., s.r.o. V. v domnení, že ide o slamu žalobcu. Uvedená spoločnosť mala síce so žalobcom dohodu o pozbere slamy, ale nie z parcely, na ktorej sa nachádzala slama žalovaného.

Súd prvého stupňa uzavrel, že nebol to žalobca, ale spoločnosť H., s.r.o. V., ktorá protiprávnym konaním získala majetkový prospech na úkor žalovaného.

Pokiaľ ide o trovy konania vyslovil, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Proti rozsudku - výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.058,- eur s 0,03 % denným úrokom z omeškania od 1.11.2008 až do zaplatenia, podal včas odvolanie žalovaný.

Dôvodil, že žalobca okrem prenajatého pozemku žalovaného vlastnil aj susediaci pozemok, ktorý obhospodaroval sám. Z výpovedí svedkov a účastníkov konania vyplynulo, že medzi danými pozemkami sa nachádzal jarok a pozemok, ktorý obhospodaroval žalobca sa nachádzal za jeho hospodárskym dvorom. Po žatve na jeseň v roku 2008 sa nachádzala slama na oboch pozemkov, t.j. na pozemku, na ktorom žal žalobca a na pozemku, na ktorom žal žalovaný. Následne sa zástupca žalobcu p. W.stne dohodol so zástupcom spoločnosti H., s.r.o. V. p. R. o zbere slamy. Keďže išlo o ústnu dohodu, nebolo možné na pojednávaní určiť jej presný obsah; preto nie je možné zistiť presný pokyn pána W.. U. R. ale potvrdil, že spoločnosť H., s.r.o. V. mala žalobcovi ako odplatu za pozberanú slamu podiskovať tie pozemky, na ktorých pozbierala slamu. Neskôr bola táto forma odplaty zmenená tak, že časť celkovej pozbieranej a pobalenej slamy si ponechá žalobca a zvyšok si môže za odplatu zobrať spoločnosť H., s.r.o. V.. Zdôraznil, že ak by spoločnosť H., s.r.o. V. nepozbierala slamu z pozemku, ktorý obhospodaroval žalovaný, tak ako odplatu za pozbieranie slamy žalobcovi by si H. s.r.o. V. nemohla zobrať slamu žalovaného, ale musela by si zobrať slamu žalobcu, a tým pádom by žalobca slamu nemal, alebo by sa museli dohodnúť na inej forme odplaty; čo by znamenalo výdavky pre žalobcu, resp.; inak povedané spoločnosť H. s.r.o. V. pozbierala slamu žalobcovi z jeho pozemku, žalobca si túto slamu aj nechal a spoločnosť H. s.r.o. V., si mohla za to zobrať slamu žalovaného.

V právnom vyjadrení to podľa názoru odvolateľa znamená, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného tým, že získal plnenie od tretej osoby (za čo podľa práva mal plniť sám), na úkor majetku žalovaného.

Na základe uvedených skutočností sa domáha zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok v napadnutej časti podľa , , bez nariadenia pojednávania podľa (v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa potvrdil, pretože je vecne správny.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi v zmysle pre odvolanie. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza skutočnosti uvedené v , t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal. Podľa ) , sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové dôkazy, resp. nové skutočnosti, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. V zmysle vyššie uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver.

Z vykonaných dôkazov a nesporných tvrdení účastníkov konania je nepochybné, že nájom žalovaným zaplatený nebol a že pozber slamy vykonala spoločnosť H. s.r.o. V.. Žalovaný si svoju námietku započítania uplatnil titulom náhrady škody (škoda vzniknutá pozberom slamy), resp. bezdôvodného obohatenia.

Otázku náhrady škody v prejednávanej veci je potrebné posudzovať podľa v platnom znení (keďže ide o vzťah podnikateľov z ich podnikateľskej činnosti). Pre vznik nároku na náhradu škody je potrebné, aby boli kumulatívne splnené následné zákonné predpoklady - porušenie právnej povinnosti (stanovenej zmluvou alebo zákonom); existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Podľa , sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa prvá veta , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Cit. ust. zák. upravuje tzv. dôkaznú povinnosť účastníka konania. Povinnosť označiť dôkaz sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa vyskytli v žalobe; resp. vo vyjadrení k nej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v takom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, a to bez ohľadu na jeho procesné postavenie a jej nesplnenie prináša so sebou fakt, že rozhodnutie súdu bude vychádzať zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení.

V prejednávanej veci nebolo navrhnutými dôkazmi preukázané; že žalobca porušil svoju právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by žalovanému mala vzniknúť škoda, keďže nie on pozbieral slamu a nebolo ani preukázané, že sa tak stalo na jeho príkaz.

V konaní nebola ani preukázaná existencia bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Tvrdenie odvolateľa, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkon žalovaného tým, že získal plnenie od tretej osoby (za čo podľa práva mal plniť sám) na úkor majetku žalovaného je len v rovine dohadov; bez preukázania dôkazmi (nebolo preukázané, že slamu na pozemku bližšie pri hospodárskom dvore žalobcu si vzal žalobca a z ostatného pozemku spoločnosť H. s.r.o. V.; nebolo preukázané plnenie spoločnosti H. s.r.o. V. pre žalobcu).

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.