Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Svk/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X.. N. D., narodený XX. V. XXXX, bytom v I. N., I. Č.. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. októbra 2021, Číslo spisu: , ČRZ: 110605/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2022, č.k. -54, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 19. októbra 2022, č.k. -54 podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. októbra 2021, Číslo spisu: , ČRZ: 110605/2021, ktorým žalovaný podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec posúdil ako zrejmú bezúspešnosť, pričom jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je práve vylúčenie zrejmej bezúspešnosti veci.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách a , a (ďalej len „“) a v zmysle právnej úpravy ustanovenej a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd mal preukázané, že žalobca v konaní o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci požadoval právne zastúpenie v dovolacom konaní s tým, že dovolanie malo smerovať proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. júla 2021, sp. zn. , ktorým súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Poprad z 15. februára 2021, sp. zn. o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v právoplatne neskončenom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci s príslušenstvom. V tomto smere aj s odkazom na uviedol, že dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veci samej

a rozhodnutiam, ktorými sa konanie končí. Rozhodnutiami odvolacieho súdu vo veci samej sú také rozhodnutia, ktoré nasledujú po vecnom prejednaní veci odvolacím súdom. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie s tým, že pojem „vec sama“ znamená predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe (prípadne v ďalších dispozičných úkonoch strán). Rozhodnutie vo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany uplatnili. Krajský súd potom podobne ako žalovaný dovolanie proti uzneseniu, o aké sa jedná v tu prejednávanej veci, vyhodnotil ako neprípustné, čo následne založilo jeho záver o zrejmej bezúspešnosti sporu na účely posudzovania splnenia podmienok ohľadom poskytnutia právnej pomoci.

4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( ).

7. Vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobca namietal, že krajský súd rozhodol dňa 19. októbra 2022 bez prítomnosti žalobcu i napriek tomu, že žalobca svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil rodinnými dôvodmi a tiež zdravotnými dôvodmi svojej manželky, ktorú sprevádzal na lekárske vyšetrenia; z uvedených dôvodov súčasne požiadal o odročenie pojednávania, ktorej žiadosti zo strany krajského súdu nebolo vyhovené. Z dôvodu neprítomnosti na pojednávaní potom žalobca cit.: „ (...) nemohol argumentovať súdu nesprávnosť rozhodnutia“ žalovaného. Krajský súd v takom prípade rozhodol výlučne na základe podkladov - uznesenia Krajského súdu v Prešove zo 14. júla 2021, sp. zn. a uznesenia Okresného súdu Poprad z 15. februára 2021, sp. zn. , čo považoval za nedostatočné. Rozsudok krajského súdu považoval tiež za riadne neodôvodnený.

8. Ďalej namietal nezákonnosť postupu žalovaného, ktorým žalovaný najprv rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a až neskôr vydal rozhodnutie o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci.

9. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci žalobca vyjadril presvedčenie, že ním podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. júla 2021, sp. zn. je prípustné, krajský súd vôbec neskúmal obsah a dôvody podaného dovolania, rovnako ani to, čo sa dovolaním navrhuje. Uviedol, že samotný žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí pripúšťa podanie dovolania aj proti uzneseniu vydanému vo veci týkajúcej sa neodkladného opatrenia. Vyslovil presvedčenie, že splnil podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a pokiaľ krajský súd na vec žalobcu aplikoval , nesprávne právne vec posúdil.

10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 25. júla 2023; plne sa stotožnil so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, postup ako aj vydané rozhodnutie považoval za zákonné. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

12. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril dňa 16. septembra 2023 trvajúc na dôvodoch plynúcich z kasačnej sťažnosti.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

14. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

18. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. októbra 2021, Číslo spisu: , ČRZ: 110605/2021, ktorým žalovaný podľa nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec posúdil ako zrejmú bezúspešnosť, pričom jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je práve vylúčenie zrejmej bezúspešnosti veci.

20. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

21. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konkrétne žalobca toto porušenie videl v tom, že krajský súd neakceptoval žalobcom zaslané ospravedlnenie z účasti na pojednávaní vrátane žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 19. októbra 2022.

22. Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa článku 48 ods. 2 , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

24. Podľa , pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.

25. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

26. Podľa , od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

27. Podľa , strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

28. Podľa , ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

29. V tejto relevantnej časti najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd za účelom prejednania veci nariadil pojednávanie na 19. októbra 2022 o 09:00 hodine. Účasť na pojednávaní ospravedlnil žalovaný listom doručeným súdu dňa 23. septembra 2022; súčasne požiadal, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Účasť na pojednávaní rovnako ospravedlnil žalobca podaním doručeným súdu dňa 12. októbra 2022 a zároveň požiadal o odročenie predmetného pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil s poukazom na rodinné dôvody ako aj zdravotné dôvody na strane manželky, ktorú sprevádzal na lekárske vyšetrenia. Krajský súd predmetnú žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania neakceptoval, keďže žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a dňa 19. októbra 2022 rozhodol vo veci.

30. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že v správnom súdnom procese (rovnako ako v civilnom procese) platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní ( ). K tomu zodpovedá aj samotný postup súdu, a preto aj všetky úkony, ktoré správny súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Inštitút odročenia pojednávania je potrebné z uvedeného dôvodu potom vnímať ako niečo výnimočné. V nadväznosti na uvedené, podľa sa môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa článku 48 ods. 2 má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti účastníka, prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa v spojení s po vyvolaní veci súd prvotne zisťuje, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. v tomto smere na rozdiel od právnej úpravy plynúcej z upravuje aj osobitný spôsob vyhlásenia rozsudku spočívajúci vo vyvesení jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Tento spôsob vyhlásenia rozsudku prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak pri vyhlasovaní rozsudku sú prítomní iba sudcovia a zapisovateľ. V súvislosti s odročením pojednávania najvyšší správny súd uvádza, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje príslušný súd, a to podľa konkrétnych okolností prípadu s tým, že tieto môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie pojednávania. Vo všeobecnosti súd skúma dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania, z hľadiska okolnosti, ktorú uviedol žiadateľ, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania tejto žiadosti. Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),

nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní). Po preskúmaní žalobcom uplatnených dôvodov na odročenie pojednávania najvyšší správny súd sa stotožňuje s odôvodnením krajského súdu, že žalobca (odhliadnuc od všeobecného vymedzenia týchto dôvodov) tvrdené skutočnosti (dôvody nemožnosti účasti na pojednávaní) podrobnejším spôsobom neodôvodnil a ani ich nepreukázal. V žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie, ale je aj potrebné preukázať ich dôvodnosť. Všeobecné a nepreukázané tvrdenia žalobcu majúce pôvod v rodinných dôvodoch, prípadne v zdravotnom stave manželky a s tým súvisiacim jej sprevádzaním po lekárskych vyšetreniach nie sú podložené konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktorá skutočnosť sama o sebe do značnej miery relativizuje zákonom predpokladanú „dôležitosť“ dôvodu na odročenie súdneho pojednávania. Z uvedených dôvodov má najvyšší správny súd za to, že krajský súd nepochybil, keď neodročil pojednávanie a dňa 19. októbra 2022 rozhodol vo veci aj bez prítomnosti žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že postupom súdu „ (...) nemohol argumentovať (...) nesprávnosť rozhodnutia“ žalovaného, najvyšší správny súd uvádza, že aj vzhľadom na povahu samotného sporu ako aj charakter správneho súdneho konania ako takého čo do ojedinelého vykonávania dokazovania, ako aj striktnej viazanosti krajského súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ) účasť žalobcu na pojednávaní nebola takou nevyhnutnou podmienkou, bez splnenia ktorej by súd nebol spôsobilý meritórne vec preskúmať a riadne o nej rozhodnúť.

31. Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že krajský súd nemohol postupovať podľa v spojení s , teda bezodkladne upovedomiť žalobcu o tom, že dôvod na odročenie pojednávania nebol dôležitý, nakoľko žalobca krajskému súdu neoznámil telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú by mu súd v tomto zmysle zaslal príslušné upovedomenie. Kontaktné údaje (telefónne číslo / elektronickú adresu) žalobca neoznačil ani v príslušnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, prípadne v neskôr doručenom vyplnenom tlačive.

32. Žalobca ďalej v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu a spočívajúce primárne v tom, že krajský súd (a tiež žalovaný) vyhodnotili ako neprípustné žalobcom podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. júla 2021, sp. zn. , ktorým súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Poprad z 15. februára 2021, sp. zn. o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v právoplatne neskončenom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci s príslušenstvom.

33. Účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. ()

34. Podľa , zriaďuje sa právnej pomoci (ďalej len „“) ako štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi.

35. Podľa , fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (odkaz na o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. ; pozn. súdu) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (odkaz na o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov; pozn. súdu) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

36. Podľa , podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

37. Podľa , pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

38. Podľa , proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

39. Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

40. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, najvyšší správny súd zistil, že

- žalobca listom z 05. septembra 2021doručeným žalovanému dňa 22. septembra 2021 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci [konkrétne žiadal právnu pomoc vo veci podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. júla 2021, sp. zn. , ktorým súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Poprad z 15. februára 2021, sp. zn. o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v právoplatne neskončenom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci s príslušenstvom],

- žalovaný rozhodnutím z 27. septembra 2021 prerušil konanie a vyzval žalobcu, aby tento v lehote do 10 dní od doručenia rozhodnutia predložil vypísané tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a k právnej stránke, aby doložil fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. , uviedol, z akých konkrétnych dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne (dovolacie dôvody) vrátane dovolacieho návrhu a v prípade, že dovolanie už podal, predložil jeho fotokópiu spolu s prílohami a dokladom preukazujúcim dátum podania dovolania na súde,

- žalovaný aj s ohľadom na plynutie lehoty na podanie dovolania medzitým na základe dvoch listov z 01. októbra 2021 adresovaných Okresnému súdu Poprad a Krajskému súdu v Prešove si vyžiadal prvostupňové ako aj druhostupňové potvrdzujúce uznesenie a súčasne zistil, že žalobca dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove nepodal,

- žalovaný rozhodnutím z 11. októbra 2021 žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci,

- žalobca následne podaním doručeným žalovanému dňa 22. októbra 2021 reagoval na rozhodnutie žalovaného z 27. septembra 2021, ktorým prerušil konanie a žalobcu vyzval na doplnenie neúplného podania - žiadosti z 05. septembra 2021; súčasne žalobca vo forme prílohy doložil aj vyplnené príslušné tlačivo, v ktorom v časti D požiadal s ohľadom na plynutie lehoty na podanie dovolania o predbežné poskytnutie právnej pomoci,

- žalovaný rozhodnutím z 10. novembra 2021 žalobcovi predbežne neposkytol právnu pomoc s poukazom jednak na skutočnosť, že dovolanie žalobcu proti uzneseniu, o aké sa jedná v tu prejednávanej veci, nie je prípustné a jednak s ohľadom na to, že o nároku žalobcu na právnu pomoc bolo už právoplatne rozhodnuté dňa 11. októbra 2021.

41. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že v konaní podľa treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa tohto zákona, predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného , preto je nanajvýš nutné brať do úvahy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Štát preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti,

keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávania dokazovania, nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napríklad v prípade zániku práva uplynutím času, dôkaznej núdze a podobne. Za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov už vyššie citovaným ustanovením žalovanému zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku ( ). 42. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je plne v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Žalovaný ako príslušný správny orgán ( ), za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci sa musí otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu zaoberať, pretože bez splnenia podmienky, že „nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu“ nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keď žiadateľ ďalšie dve podmienky plynúce z vyššie citovaného ustanovenia splnil. Po preskúmaní veci najvyšší správny súd dospel k záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil. Z vyššie citovaného ustanovenia v spojení s jasne vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa, pričom podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zásadným a prvotným je však ustálenie, či konkrétne dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má charakter rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V predmetnej veci sa žalobca domáhal priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. júla 2021, sp. zn. , ktorým súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Poprad z 15. februára 2021, sp. zn. o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v právoplatne neskončenom konaní. Procesnou prípustnosťou dovolaní podávaných proti uzneseniam vo veciach neodkladných opatrení sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, pričom z jeho rozhodovacej činnosti možno vyčítať jednoznačné a konštantné závery založené na tom, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, ktoré má charakter rozhodnutia vo veci samej, je prípustné dovolanie podľa . Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok ). Rovnako takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa , pričom konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. Pri neodkladných opatreniach nekonzumujúcich vec samu (vo vzťahu k vylúčeniu prípustnosti dovolania) sa zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu nepochybne zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pritom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací tiež vyslovil, že dovolanie nie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého, bola podaná nadväzujúca žaloba (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 76/2018, prípadne iné uznesenia sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

43. Najvyšší správny súd mal preukázané, že v priebehu konania vo veci samej a vedenom pod sp. zn. (v ktorom žalobca vystupoval procesnej pozícii žalovaného 11/), ktoré začalo doručením žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci s príslušenstvom dňa 13. januára 2001, žalobca dňa 15. januára 2021 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi (Obec Studenec) zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať so spoločnou nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve do právoplatného skončenia právnej veci. Pokiaľ Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel a Krajský súd v Prešove ako súd odvolací jeho rozhodnutie potvrdil, nie je, aj s ohľadom na vyššie označenú ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej v zmysle , a nejedná sa ani o rozhodnutie, ktorým by sa konanie vo veci samej končilo. Za takého stavu potom záver žalovaného, ako aj krajského súdu čo do neprípustnosti dovolania podanému proti takémuto uzneseniu a na to nadväzujúcu bezúspešnosť sporu podľa predstavujúca prekážku pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vyhodnotil najvyšší správny súd ako správny.

44. K námietke žalobcu, že najprv žalovaný vydal rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a až následne rozhodnutie o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci najvyšší správny súd uvádza, že takáto procesne špecifická situácia nastala v dôsledku toho, že žalobca neúplným podaním doručeným žalovanému dňa 22. septembra 2021 žiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti už vyššie označenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove. Žalovaný preto prerušil konanie a vyzval žalobcu na doplnenie dokladov k právnej stránke, avšak vzhľadom na plynúcu lehotu na podanie dovolania a tiež skoršie neprebratie zásielky (výzvy na doplnenie dokladov) zo strany žalobcu, žalovaný rozhodol na základe dokladov, ktoré si zabezpečil vlastnou činnosťou tak, že žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalobca predmetnú výzvu na doplnenie dokladov prevzal až dňa 18. októbra 2021, dňa 22. októbra 2021 bolo žalovanému doručené vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, v ktorom žalobca zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu plynutia lehoty na podanie dovolania v predmetnej právnej veci, ktorá mala uplynúť dňa 20. októbra 2021. Nakoľko sa jednalo o samostatný návrh podaný podľa , žalovaný o takomto návrhu rozhodol tak, že žalobcovi predbežne neposkytol právnu pomoc. Podľa najvyššieho správneho súdu do úvahy skôr prichádzalo zastavenie konania podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s , keďže o nároku žalobcu na právnu pomoc v predmetnej právnej veci bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím z 10. novembra 2021, avšak nejedná sa o tak závažné procesné pochybenie v postupe žalovaného, ktoré by bez ďalšieho zakladalo dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

45. Rozsudok krajského súdu žalobca tiež napadol s odkazom na (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), avšak v odôvodnení kasačnej sťažnosti už bližšie dôvody neuvádzal a najvyššiemu správnemu súdu neprináleží tieto dôvody napĺňajúce podstatu vyhľadávať za žalobcu.

46. Záverom najvyšší správny súd poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

47. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa v spojení s nepriznal a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z v spojení s .

49. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.