Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-124-2011.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/124/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Y., T..I..N.. P., Y. XX, S.: XX 807 597, zast. advokátom R.. B. Q., Advokátska kancelária P., I. XX/A, proti povinnej E. X., V.. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 509,86 € (15.360,-Sk) s prísl., vedenej u súdneho exekútora S.. P.. Q. R., pod sp.zn. EX 710/03, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 5Er/64/2003-23 zo dňa 23.3.2011 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žiadosti na zmenu súdneho exekútora.
V ostatnej časti potvrdzuje uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,27 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že oprávnený a povinná uzavreli zmluvu o úvere dňa 10.1.2003, v ktorej, okrem iného povinná splnomocnila advokáta R.. B. Q. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm.e/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Z notárskej zápisnice č. N 878/2003, NZ 19846/2003 z 18.3.2003 zistil, že spísania uvedenej notárskej zápisnice sa zúčastnil R.. R. Y. - advokátsky koncipient na základe substitučnej plnej moci udelenej mu 6.2.2003 R.. B. Q..
Vychádzajúc z § 12 ods.1, 2, 4 zák.č. 132/1990 Zb., § 33 ods.2 OZ, § 33a ods.1OZ uzavrel, že podľa § 33a OZ mohol advokát sa nechať v danom prípade zastupovať inou osobou, len ak z jeho plnomocenstva mu toto oprávnenie vyplývalo a vychádzajúc z ust. 33 ods.2 OZ mal za to, že osoba, ktorá na základe advokátovo splnomocnenia konala, konala za iného bez plnomocenstva pri uzatváraní notárskej zápisnice, táto konajúca osoba sa stala zaviazanou z tejto notárskej zápisnice a nie povinná. Z tohto dôvodu, osoba zaviazaná z notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom nie je totožná s osobou, ktorá je ako povinná uvedená v návrhu na exekúciu a pre toto exekučné konanie nemá spôsobilý exekučný titul.
Vychádzajúc zo obsahu zmluvy o úvere č. 7150439 z 10.1.2003 mal za to, že povinnej bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 10.000,-Sk, ktorý mala splácať v 12 mesačných splátkach po 1.280,-Sk od 24.1.2003 spolu s príslušným poplatkom vo výške 5.360,-Sk, celkovo 15.360,-Sk. Zmluvu povinná
uzatvorila ako fyzická osoba - občan, v zmluve o úvere nie je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov a nie je v nej uvedená ročná percentuálna miera nákladov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného s prihliadnutím na ust. § 57 ods.1 písm.g/, ods.2, 3 zák.č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučného poriadku), § 58 ods.1 EP, § 2 písm.a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods.2 písm.g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 vládneho nariadenia č.87/1995 Z.z. uzavrel, že úver poskytnutý povinnej na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom, keďže oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti, povinná je spotrebiteľom, keďže ju uzavrela ako fyzická osoba a zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, aby jej bol poskytnutý úver na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania, takže na predmetnú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zák.č. 258/2001 Z.z., keďže úver bol poskytnutý vo výške nad 200 €. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať náležitosti v zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi však absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto podľa § 4 ods.2 písm.g/ zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto povinná mala uhradiť oprávnenému len skutočne poskytnutý úver, t.j. 10.000,-Sk bez akýchkoľvek ďalších poplatkov za poskytnutie úveru a úroku z omeškania. Zohľadniac spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy mal za to, že na vzťah medzi účastníkmi nemožno aplikovať Obchodný zákonník, ale je potrebné ho posudzovať podľa Občianskeho zákonníka ako občianskoprávny vzťah. Z tohto dôvodu dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy sú v rozpore so zákonom a to § 517 ods.2 a § 3 nar. vl. SR č.97/1995 Z.z.
Napokon vychádzajúc z § 41 ods.2 Exekučného poriadku mal za to, že jednou z požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať exekúciu na základe notárskej zápisnice je, že táto obsahuje právny záväzok. Musí sa jednať o povinnosť zo záväzkoprávneho vzťahu. Vzhľadom k tomuto mal súd prvého stupňa za to, že exekučným titulom nemôže byť notárska zápisnica, v ktorej účastníkom bola len jedna strana, v tomto prípade povinná.
Návrh na zmenu súdneho exekútora podaného oprávneným, súd prvého stupňa zamietol vychádzajúc z § 44 ods.8,9 EP z dôvodu, že došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods.2 EP, § 196 EP, § 197 ods.1 EP a § 203 ods.1 EP. Mal za to, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že ním predloženú notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, preto ho zaviazal na náhradu trov exekúcie. O výške trov exekúcie rozhodol vychádzajúc z vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. a priznal súdnemu exekútorovi celkove trovy vo výške 69,27 €. Nepriznal súdnemu exekútorovi časovú špecifikáciu za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, preštudovanie a zaevidovanie, keďže odmena za tento úkon je zahrnutá v odmene ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Takisto nepriznal exekútorovi časovú špecifikáciu za žiadosť o udelenie poverenia, za vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie a za žiadosť o poskytnutie súčinnosti, pretože ide o úkony duplicitne uplatnené a za tieto úkony patrí exekútorovi paušálna odmena. Napokon nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za kancelársky materiál vo výške 1€ vzhľadom na to, že nebola preukázaná.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že zmluva uzavretá medzi ním a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Poukazoval na to, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka a nie je ju možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše si aj účastníci konania v bode 19/ všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemožno uzavretú zmluvu považovať za zmluvu o spotrebiteľských úveroch je skutočnosť, že jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov. Napokon poukazujúc na to, že predmetom úverov poskytovaných z jeho strany klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, vyhotovené zmluvy o úvere nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania poukazujúc na to, že úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa určuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutú výšku úrokov 0,25% denne nepovažoval za neprimeranú a nie je podľa jeho názoru v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky za ktorých poskytol úver povinnej a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko, ktoré je s tým pre neho spojené. Poukazoval na to, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodno- záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť.
Napokon nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že notárska zápisnica v danom prípade nie je spôsobilým exekučným titulom poukazujúc na to, že rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods.2 EP, je v dvoch náležitostiach. Nemôže ísť o jednoduchý písomný úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme (notárskej zápisnice). Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Obe tieto náležitosti podľa jeho názoru boli splnené, navyše náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou.
Nestotožnil sa ani s priznanými trovami súdneho exekútora, ani s výrokom, ktorým zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a odvolanie proti výroku, ktorým bola zamietnutá žiadosť na zmenu súdneho exekútora podľa § 218 ods.1 písm.c/ O.s.p. odmietol a v ostatnej časti napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora odvolací súd uvádza:
Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný priadok), ak tento Exekučný poriadok neustanovuje inak.
Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.
V danom prípade k začatiu exekučného konania došlo 11.6.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto konanie má byť dokončené podľa exekučného poriadku v znení platnom a účinnom k tomuto dňu.
Ust. § 44 Ex. poriadku platného v čase začatia exekúcie, ani iné ustanovenia Ex. poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu o žiadosti o zmenu súdneho exekútora nepripúšťa. Preto ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd sa meritórne nemohol zaoberať odvolaním proti tomuto výroku a podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol odvolanie proti tomuto výroku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách konania, a k odvolacím námietkam oprávneného udáva:
Podľa ust. 41 ods.2 písm.c/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Z obsahu notárskej zápisnice N 878/2003, NZ 19846/2003 z 18.3.2003 vyhotovenej na Notárskom úrade J.. Ľ. L., notára so sídlom v Bratislave vyplýva, že osvedčenie účastníka o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou a súhlase exekúciou nebol spísaný s povinnou, ale tento úkon vykonal R.. R. Y. na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho R.. B. Q., advokáta. Za takejto situácie bolo pre posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu potrebné vyporiadať sa s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinného.
Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody o plnomocenstve).
Podľa ust. § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). Ide o tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov. V posudzovanom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre R.. B. Q.Í., ktorého určil práve oprávnený a v ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného R.. B. Q. a povinným, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.
Keďže v danom prípade nedošlo ku vzniku platnej dohody o plnomocenstve, za neplatné je potrebné považovať aj poverenie advokáta R.. B. Q., udelené koncipientovi. Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia a substitučného splnomocnenia majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.
Oprávnený napadol aj výrok o trovách exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi. Aj v tejto časti odvolanie oprávneného odvolací súd považoval za nedôvodné. Súd prvého stupňa správne rozhodol o povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekúcie, ktorý zavinil zastavenie exekúcie (§ 203 Ex. poriadku) tým, že predložil exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu a trovy exekúcie boli priznané vo výške v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie, ako už bolo vyššie uvedené, potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých nárok na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade povinnému. Tomuto však žiadne preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu nemohli byť priznané a oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.