Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoR-2-2023.pdf
PDF · 83.29 KB
Case nature
Subarea
7CoR/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a cˇlenov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Ladvenica Transport, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava , IČO: 44 318 499, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava , IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Lanfer, s.r.o.,so sídlom Hlavná 137/67, 956 07 Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava , IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 23Cr/60/2017 - 115 zo dňa 20. júna 2022, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 23Cr/60/2017 - 115 zo dňa 20. júna 2022 z r u š u j e a k o n a n i e z a s t a v u j e .
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Konanie pred súdom prvej inštancie
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. RD/230/2017 zo dňa 09.11.2017, vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 025 Hruboňovo, Slovenská republika, IČO: 45 741 905.
2. Žalobca uviedol, že dňa 16.11.2017 mu bol doručený dokument nazvaný rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Royal Development, sp.zn. RD/230/2017 zo dňa 09.11.2017. Rozhodcovský rozsudok trpí absenciou akéhokoľvek dvojstranného právneho úkonu a konsenzu, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver prijatý rozhodcovským súdom v napadnutom rozhodcovskom rozsudku o existencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca namietal predmetnú skutočnosť v písomnosti označenej „Námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu“ zo dňa 15.11.2017.
3. Rozsudkom č.k. 23Cr/60/2017 - 115 zo dňa 20. júna 2022 súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že z rovnopisu „spisu predloženého Rozhodcovským súdom Royal Development sp. zn. RD/230/2017 zistil, že dňa 06.10.2017 bolo o.i. žalobcovi rozhodcovským súdom doručené „Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, v ktorom bola žalobcovi v súlade s ust. § 51 ods. 2 ZoRK doručená výzva na zaslanie žalobnej odpovede.
Dňa 09.11.2017 bol rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/230/2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16.11.2017, právnemu zástupcovi žalovaného dňa 15.11.2017. S podacím číslom RE960688374Sk bola dňa 15.11.2017 (t.j. po vydaní rozsudku ), odovzdaná zásielka právneho zástupcu žalobcu na poštovú prepravu, obsahom ktorej bola písomnosť označená „Námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Písomnosť bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 20.11.2017.“
5. K posúdeniu zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie argumentoval, že „žalobca sa dovolával zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov ust. § 40 ods. 1 písm a/ bod 3. ZoRK. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových, alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Súd poznamenáva, že námietka existencie akejkoľvek všeobecne vymedzenej procesnej vady musí mať potenciálny vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Žalobca bol v rámci rozhodcovského konania nečinný, v konaní nenamietal nič. Súd konštatuje, že lehota na podanie žalobnej odpovede začala žalobcovi plynúť dňa 07.10.2017 a uplynula dňa 23.10.2017, pričom žalobca nepodal v konaní žiadnu žalobnú odpoveď, čo sa konštatuje i v samotnom odôvodnení rozhodcovského rozsudku na str. 3. Ani jedno ustanovenie zák. č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní neprikazuje rozhodcovskému súdu čakať na žalobnú odpoveď po uplynutí lehoty na vykonanie takéhoto úkonu. Žalobcovi tým, že v rozhodcovskom konaní RD/230/2017 zmeškal lehotu na podanie žalobnej odpovede, zaniklo jeho právo čokoľvek namietať voči rozhodcovskému konaniu.“
II. Odvolanie
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. V odvolaní žalovaný žiadal, aby krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozsudok sp.zn. RD/230/2017 zo dňa 09.11.2017 vydaný ad hoc rozhodcom zrušil.
7. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní ako aj v tomto súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku namietal jedinú vec, a to nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať predmetný spor. Námietka nedostatku právomoci je bezpochyby námietkou procesného charakteru, ktorá sa týka postupu rozhodcu pri prejednaní sporu. Táto námietka totiž spočíva v tom, že žalovaný bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy vôbec nemal žalobcu žalovať u rozhodcu a rozhodca mal po obdržaní žaloby odmietnuť funkciu rozhodcu, nakoľko mu bola žaloba podaná bez toho, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá rozhodcovská zmluva.
8. Podstata odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je koncentrovaná v bode (pozn. odvolacieho súdu: v odôvodnení tohto rozsudku je bod 12 citovaný v ods. 5). Súd dospel k skutkovému zisteniu, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní nečinný a nič nenamietal. Ďalej sa súd venuje lehote na podanie žalobnej odpovede a uvádza, že rozhodca nemusí po uplynutí lehoty ďalej čakať na doručenie žalobnej odpovede. Súd vyjadril tiež právny názor, že zmeškaním lehoty na podanie žalobnej odpovede zaniklo právo žalobcu čokoľvek namietať proti rozhodcovskému konaniu (vrátane práva namietať nedostatok právomoci rozhodcu).
9. Skutkové zistenie súdu, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní nečinný a nič nenamietal je zjavne nesprávne. Toto skutkové zistenie je v rozpore s obsahom súdneho spisu ako aj s bodom 5) odôvodnenia Rozsudku. V bode 5) odôvodnenia Rozsudku samotný súd uvádza, že dňa 09.11.2017 bod rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/230/2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16.11.2017, právnemu zástupcovi žalovaného dňa 15.11.2017. S podacím číslom RE960688374Sk bola dňa 15.11.2017 (t.j. po vydaní rozsudku), odovzdaná zásielka právneho zástupcu žalobcu na poštovú prepravu, obsahom ktorej bola písomnosť označená „Námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu". Písomnosť bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 20.11.2017.
10. Žalobca tak v rozhodcovskom konaní namietal nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať daný spor, a to v lehote stanovenej § 21 odsek 2 prvá veta ZoRK, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.
11. Skutočnosť, že žalobca podal námietku nedostatku právomoci rozhodcu rozhodovať daný spor (ďalej aj ako „námietka“) pri svojom prvom úkone vo veci je nepochybná a nesporná, nakoľko žalobca v rozhodcovskom konaní žiadny iný úkon neurobil. Žalobca nevyužil svoje právo podať žalobnú odpoveď a jeho prvým úkonom vo veci tak bolo podanie námietky.
12. K otázke, či namietal nedostatok právomoci rozhodcu v rozhodcovskom konaní, súd prvej inštancie dospel k skutkovému zisteniu, že žalobca v rozhodcovskom konaní nenamietal nič. Žalobca bol však presvedčený, že nedostatok rozhodcovej právomoci v rozhodcovskom konaní namietal, keďže námietku podal dňa 15.11.2017, pričom rozsudok mu bol doručený až dňa 16.11.2017.
13. Pre vyriešenie uvedenej otázky je potrebné ustáliť, kedy sa predmetné rozhodcovské konanie skončilo. Žalobca tvrdil, že rozhodcovské konanie sa skončilo až momentom, keď bol rozsudok doručený všetkým účastníkom rozhodcovského konania, t.j. žalobcovi aj žalovanému (dňa 16.11.2017). V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy, že predmetné rozhodcovské konanie bolo vedené písomne a nebolo v rámci neho nariadené pojednávanie. Predmetný rozhodcovský rozsudok preto nebol vyhlásený ústne, ale bol písomne vyhotovený v listinnej podobe a doručený účastníkom rozhodcovského konania poštovou prepravou. V písomne vedenom konaní je doručenie rozsudku všetkým účastníkom ekvivalentom vyhlásenia rozsudku pri ústne vedenom konaní. Ide totiž o prvý moment, kedy sa môžu všetci účastníci konania oboznámiť s obsahom rozsudku. Kým tento moment nenastane, konane nemožno považovať za skončené. Inými slovami, do momentu kým sa všetci účastníci konania nemôžu oboznámiť s obsahom rozsudku, konanie stále beží a nie je ukončené.
14. V súvislosti so zachovaním predmetnej lehoty je potrebné dodať, že lehota na uplatnenie námietky ako osobitného procesného inštitútu v rámci rozhodcovského konania je bezpochyby lehotou procesnou. To znamená, že stačí ak je námietka v posledný deň lehoty podaná u rozhodcu alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Presne k takejto situácií došlo v danom prípade, keď žalobca odovzdal námietku na poštovú prepravu v posledný deň lehoty a zákonnú lehotu na podanie námietky tak dodržal.
III. Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
16. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
17. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
18. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
19. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
22. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
23. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
IV. Posúdenie veci odvolacím súdom
24. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ustanovenie § 61 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania.
25. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Osobitným prípadom straty procesnej spôsobilosti je zánik strany sporu, ktorý je právnickou osobou. Právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra.
26. Ustanovenie § 64 CSP upravuje prípady, keď dôjde k strate procesnej subjektivity právnickej osoby, teda k jej zániku došlo počas konania (do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí), pričom sa vzťahuje aj na zánik žalobcu, aj na zánik žalovaného.
27. Súd v prípade právnickej osoby nemá možnosť posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať a povaha sporu je tu irelevantná. Pri zániku právnickej osoby ako strany sporu počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má, súd uznesením rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom. Ak súd zistí, že právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, konanie obligatórne zastaví.
28. Z výpisu z obchodného registra žalobcu odvolací súd zistil, že podľa § 61n ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, uplynutím šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná spoločnosť Ladvenica Transport, s.r.o. (žalobca) zrušuje bez likvidácie. Ex offo výmaz bol uskutočnený ku dňu 17.10.2023.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, pričom zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, odvolací súd v súlade s § 61, § 64 a § 161 ods. 1, ods. 2 CSP konanie zastavil. Z dôvodu nesplnenia procesných podmienok
30. V súlade s § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu vyššie opísaného nesplnenia procesných podmienok - podmienok na pokračovanie v konaní.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Výnimočne súd nepriznal náhradu trov konania, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval odvolací súd skutočnosť, že žalobca zanikol bez právneho zástupcu, a teda náhradu trov konania nie je voči komu uplatniť.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).