Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-1-2011.pdf
PDF · 107.97 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnej veci, sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, žalobcu: STUDENT AGENCY, s.r.o., IČO: 44551304, Obchodná 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, Floriánska 16, Košice, proti žalovanej: L.. G. G., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, G., zastúpenej JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom, Žižkova 39, Košice, o zaplatenie 1.590 eur takto
rozhodol:
Žalobu za m i e t a.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 562,74 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.6.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 2.158 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná je fyzickou osobou a bývalým zamestnancom žalobcu, kde žalovaná pracovala na pozícií predajca leteniek na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.5.2009. Dňa 5.5.2009 uzavreli účastníci kvalifikačnú dohodu v zmysle ust. § 155 a nasl. zák. práce, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala k zvýšeniu kvalifikácie prostredníctvom špecializovaných kurzov a odbornej prípravy na pracovisko žalobcu a v tejto súvislosti i k zotrvaniu u žalobcu v pracovnom pomere najmenej po dobu dvoch rokov od zvýšenia kvalifikácie a to aspoň do 22. júla 2011, alebo zaplatiť žalobcovi náklady, ktoré na zvýšení kvalifikácie žalovanej vynaložil. Celková výška nákladov vynaložených žalobcom na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca činili 2.158 Eur (65.012.- Sk). Táto čiastka pozostáva z náhrady mzdy a zákonného poistenia z nej odvedeného, nákladov spojených s účasťou na teoretickej a praktickej príprave (poplatok za kurz, cestovné výdaje) a mzdy zamestnanca, ktorý riadil praktickú časť zvyšovania kvalifikácie žalovanej a zaisťoval nad žalovanou dohľad a hodnotil jej výsledky. Žalovaná sa zaviazala pre prípad, že nezotrvá u žalobcu v pracovnom pomere po dohodnutú dobu, nahradiť zamestnávateľovi náklady. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil dňa 30.12.2009 a to na základe doručenia výpovede z pracovného pomeru žalovanou dňa 30.10.2009.
Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 14Ro/1886/2010 - 14 zo dňa 16.11.2010, proti ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že kvalifikačnú dohodu uzatvorenú dňa 5.5.2009 považuje za neplatnú, nakoľko je v rozpore s kogentnými ust. § 155 ods. 1 - 3 a § 154 ods. 1 Zákonníka práce, v dôsledku čoho žalovanej nemohla vzniknúť povinnosť úhrady nákladov. Taktiež žalovaná podala výpoveď zo zdravotných dôvodov a žalovanej nebolo doručené relevantné vyúčtovanie všetkých reálne vynaložených nákladov podľa dohody, na ktorú sa žalobca odvoláva.
Tunajší súd uznesením č.k. 17C/1/2011-60 zo dňa 3.8.2011 na základe čiastočného späťvzatia návrhu (z dôvodu, že žalovaná časť nákladov odpracovala) zastavil konanie v časti 568 eur.
Žalovaná v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala návrh zamietnuť. Uplatňovanú pohľadávku považovala za neopodstatnenú, nakoľko v danom prípade absentuje právny titul náhrady nákladov (zvyšovania kvalifikácie), žalobcom predložená zmluva je absolútne neplatná, pretože nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa ust. § 155 ods. 2 písm. a) a b) Zákonníka práce. Navyše žalovaná podala výpoveď zo zdravotných dôvodov. Zákonník práce rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie. O prehlbovanie kvalifikácie v zmysle ust. §153 Zákonníka práce ide vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie alebo obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t.j. ak ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa. Pri prehlbovaní kvalifikácie ide teda o inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Za účelom prehlbovania kvalifikácie môže zamestnávateľ a zamestnanec v zmysle § 155 ods. 5 ZP uzatvoriť dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady s tým spojené dosahujú aspoň 3.319,39 eura. Pri zvyšovaní kvalifikácie ide o vyšší stupeň vzdelania. Žalovaná bola prijatá na pracovnú pozíciu predajca leteniek a doplnkových služieb (stupeň náročnosti 1). Údajné zvýšenie kvalifikácie malo prebiehať podľa čl. II kvalifikačnej dohody formou ,,špecializovaných kurzov,, s názvom „Amadeus central system - základný“ a ,,Amadeus central system - ticketing“. Systém „Amadeus“ je počítačový systém, v ktorom prebieha rezervácia leteniek. Nie je to jediný a výlučný systém, rôzne spoločnosti zaoberajúce sa predajom a rezerváciou leteniek používajú rôzne rezervačné počítačové systémy. Z toho vyplýva, že v danom prípade nemožno hovoriť o zvyšovaní kvalifikácie, ale jedine ak o prehlbovaní. Získané informácie nezabezpečujú žiadny vyšší stupeň vzdelania. Navyše, podľa vedomostí žalovanej sám žalobca prechádza na informačný systém ,,Galileo“ a teda absolvovanie kurzu ,,Amadeus“ by pre ďalšie zamestnanie žalovanej u žalobcu nemalo žiaden význam. Inými slovami povedané - zamestnanci, ktorí absolvovali kurz ,,Amadeus“, sa musia preškoliť na systém ,,Galileo“. Táto skutočnosť iba zdôrazňuje to, že absolvovanie predmetného kurzu nezabezpečilo žiadne zvýšenie kvalifikácie pre žalovanú. Predmetná kvalifikačná dohoda neobsahuje podstatnú obsahovú náležitosť - druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia nielen po formálnej stránke, ale predovšetkým po stránke obsahovej. Absentuje tiež študijný odbor a označenie školy. Znenie dohody sa v tejto podstatnej obsahovej náležitosti obmedzuje iba na označenie ,,pod dohľadom príslušného školiteľa , čo najextenzívnejšom výklade nemôže spĺňať požadované obsahové náležitosti. Aj táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom absolútnej neplatnosti dohody. Žalobca požaduje celú náhradu nákladov a neprihliada pritom na zákonné zníženie nákladov podľa ust. § 155 ods. 3 druhá veta Zákonníka práce a ani na dobu plnenia si pracovných povinnosti z pracovnej zmluvy. Žalovaná nastúpila do práce dňa 5.5.2009 a pracovný pomer skončil ku dňu 31.12.2009. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal požadovanú náhradu nákladov, nestačia len tvrdené a predpokladané náklady. Po tejto stránke žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa § 155 ods. 6 písm. b) a c) Zákonníka práce povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká najmä ak: b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu , pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu , prípadne stratil dlhodobú spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c). Žalovaná už v podanom odpore písomnými dôkazmi (výpoveď a lekársky posudok) preukázala, že pracovný pomer bol skončený zo zdravotných dôvodov, a napokon v poslednom rade aj z tohto dôvodu je nárok žalobcu neopodstatnený.
Žalobca k vyjadreniam žalovanej prostredníctvom svojich zástupcov uviedol, že podstatná obsahová náležitosť vyžadovaná podľa ust. § 155 ods. 2 písm. a) je implicitne vyjadrená v čl. I a II kvalifikačnej dohody. Pokiaľ ide o požiadavku označenia študijného odboru a označenia školy, hoci v kvalifikačnej dohode chýbajú, žalobca má za to, že nemožno hovoriť o absolútnej neplatnosti celej kvalifikačnej dohody, ale len tej časti, ktorej sa tento dôvod týka. Žalovaná nepreukázala nespôsobilosť na výkon práce, pre ktorú si zvyšovala kvalifikáciu, lekárskym posudkom. V dohode bola zachovaná písomná forma. Žalovaná pri jej uzavretí vedomá, že bez toho školenia nebude mať kvalifikáciu nevyhnutnú pre výkon pozície, na ktorú bola prijatá a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by teraz napádala jej neplatnosť, keď svojím podpisom potvrdila súhlas s jej obsahom. Minimálne v danom prípade išlo o
rozšírenie kvalifikácie. Žalovaná nespĺňala podmienky pre výkon jej pozície, neovládala softvér žalobcu, nemala ďalšie vedomosti a praktické skúsenosti na danú pozíciu. Celkové náklady na jej zaškolenie boli vo výške 2.969,15 eura, ktoré boli v zmluve ponížené na sumu 3 ako to vyplývalo zo znenia Zákonníka práce v čase uzatvárania zmluvy. Ak by súd dospel k záveru, že dohoda je neplatná, žalobca žiadal priznať uplatnenú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o uplatnenie vrátenia mzdy a odvodov, nie je povinnosťou zamestnávateľa umožniť zvýšenie kvalifikácie, preto teda ak to umožní zamestnancom a poskytne im voľno a zaplatí zaň mzdu, tak má nárok na jej náhradu.
Žalovaná k uplatnenému nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia v konaní uviedla, z ust. § 222 Zákonníka práce nepochybne vyplýva, že výpočet dôvodov bezdôvodného obohatenia má taxatívny charakter, a nárok uplatňovaný v tomto konaní nie je možné subsumovať ani pod jeden prípad, zakladajúci dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia. Absolvovanie školenia nemá pre žalovanú žiaden reálny prínos v jej pracovnom živote, preto ho nemožno považovať za majetkový prospech, ten musí byť vyjadriteľný v peniazoch. V danom prípade neprichádza do úvahy ani akýkoľvek iný prospech, a to z dôvodu, že ak by aj žalovaná začala vykonávať rovnaký druh práce, nový zamestnávateľ by pravdepodobne používal iný softvérový program alebo by minimálne požadoval preškolenie, keďže absolvované školenie má obmedzenú platnosť. Žalovaná taktiež poukázala na judikát R 9/1981, v ktorom bolo vyslovené, že „Náklady vynaložené na výchovu učňa v učebnom pomere nemožno pokladať za bezdôvodné obohatenie, keď zamestnanec nesplnil svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dohodnutú dobu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tu nemôže uplatňovať ani zamestnávateľ, ktorý podľa Zákonníka práce nahradil inému zamestnávateľovi na jeho žiadosť primerané náklady vynaložené na výchovu tohto zamestnanca.“
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - pracovnej zmluvy a Kvalifikačnej dohody účastníkov z 5.5.2009, výpisu z obchodného registra, písomnej výpovede žalovanej z pracovného pomeru z 30.10.2009, lekárskeho nálezu MUDr. Daniely Melichovskej zo 16.12.2009, rozpisu nákladov žalobcu so zvýšením (rozšírením) kvalifikácie žalovanej, výplatných pások žalovanej za 5,6/09, dokladov o ubytovaniach, cestovných lístkov, formulárov vyúčtovania služobnej cesty a sprievodiek k došlej faktúre a výtisku z webovej stránky žalobcu z 15.12.2011 a zistil nasledovný skutkový stav: Účastníci konania dňa 5.5.2009 uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej mala žalovaná ako zamestnanec vykonávať prácu predajca leteniek a doplnkových služieb, starostlivosť a práca s klientmi, podávanie informácií a taktiež „Kvalifikačnú dohodu podľa ust. § 155 Zákonníka práce“, v ktorej bolo uvedené, že nakoľko zamestnanec nastupuje do pracovného pomeru bez požadovanej kvalifikácie, zaväzuje sa zamestnávateľ získanie takejto kvalifikácie zamestnancovi umožniť s v tej súvislosti sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej po dobu 2 rokov od zvýšenia kvalifikácie, a to aspoň do 22.7.2011 alebo uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca vynaložil. Podľa čl. II „Kvalifikačnej dohody“ zvýšenie kvalifikácie malo prebiehať formou absolvovania špecializovaných kurzov (teoretická časť) a odbornej prípravy na pracovisku pod dohľadom školiteľa (praktická časť), pričom teoretická časť mala prebiehať mimo miesta výkonu práce v dvoch častiach: kurz „Amadeus central system - základný“ a kurz „Amadeus central system - ticketing“, a to do 3 mesiacov od dátumu nástupu s tým, že pokiaľ zamestnanec neprejde úspešne týmto procesom zvyšovania kvalifikácie, môže byť táto skutočnosť dôvodom rozviazania pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v § 63 písm. d) Zákonníka práce.. V čl. III bode 3 „Kvalifikačnej dohody“ boli uvedené celkové predpokladané náklady v sume 2.158 eur zahrňujúce náhradu mzdy a odvody, náklady (poplatok za kurz, cestovné výdaje) a mzda zamestnanca riadiaceho praktickú časť. Do jedného mesiaca od ukončenia školenia malo byť zamestnancovi odovzdané vyúčtovanie nákladov. Žalovaná dala žalobcovi písomne výpoveď z pracovného pomeru z 30.10.2009, v ktorej uviedla, že ju dáva zo zdravotných dôvodov. Podľa lekárskeho nálezu psychiatra - MUDr. Daniely Melichovskej zo 16.12.2009, žalovaná je v liečbe uvedenej ambulancie od 14.10.2009 pre depresívny stav, ktorý kauzálne súvisel s pracovným stresom, návrat na pracovisko znamená riziko recidívy ťažkostí, preto žalovaná ukončila pracovný pomer na odporučenie menovanej lekárky. Podľa rozpisu nákladov žalobcu so zvýšením (rozšírením) kvalifikácie žalovanej, výplatných pások žalovanej za 5,6/09, dokladov o ubytovaniach, cestovných lístkov, formulárov vyúčtovania služobnej cesty a sprievodiek k došlej faktúre náklady pozostávajú z hrubej mzdy 799,16 eura, odvodov 280,70
eura, za ubytovanie v Brne 1.600 Kč, stravného Brno 1.870 Kč, cestovného Brno 27,06 eura a 1.223 Kč, za ubytovanie v Prahe 6.300 Kč, stravného Praha 2.240 Kč, cestovného Praha 0,70 eura a 836 Kč, za ubytovanie v Bratislave 396 eur, stravného Bratislava 155,10 eura, cestovného Bratislava 20,16 eura a mzdy Mariany Čiefovej 630,06 eura. Podľa výtisku z webovej stránky žalobcu, žalobca má viac ako 900 zamestnancov.
Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 17 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Podľa § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie. Podľa § 154 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Podľa § 155 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 3 319,39 eura. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1 659,70 eura. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Podľa § 155 ods. 6 Zákonníka práce povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov,
c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c), d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil. Podľa § 2 písm. v) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory. Podľa § 2 písm. x) cit. zákona školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve Školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania možno zriadiť až po jeho zaradení do siete. Školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania môže zriadiť a) obec, b) samosprávny kraj, c) krajský školský úrad, d) štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, e) iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Vo veciach výchovy a vzdelávania sú školy, školské zariadenia, strediská praktického vyučovania alebo pracoviská praktického vyučovania podľa tohto zákona v oblasti metodického riadenia výchovno-vzdelávacieho procesu riadené ministerstvom. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi dňa 5.5.2009 vznikol na základe pracovnej zmluvy pracovnoprávny vzťah a v rámci tohto vzťahu uzavreli aj „Kvalifikačnú dohodu“. Pracovnoprávne vzťahy sú osobitne upravené v Zákonníku práce (ďalej ZP), a subsidiárne aj všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. O prehlbovanie kvalifikácie v zmysle ust. § 153 Zákonníka práce ide vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie alebo obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t.j. ak ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa. Ide teda o inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Pri zvyšovaní kvalifikácie ide o vyšší stupeň vzdelania. Zákonník práce osobitne upravuje možnosť zamestnávateľa a zamestnanca uzatvoriť písomnú dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie alebo prehĺbenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia, pričom ustanovuje jej náležitosti v § 155 ods. 2 ZP, z ktorých uvedená Kvalifikačná dohoda neobsahovala študijný odbor a označenie školy. Žalobca v konaní nepreukázal, že kurzami a praktickými cvičeniami, ktoré žalovaná u neho absolvovala, došlo k zvýšeniu alebo aspoň prehĺbeniu jej kvalifikácie. Súd podotýka, že žalobca nie je školou v zmysle právnych predpisov SR, t.j. výchovno-vzdelávacou inštitúciou zriadenou podľa osobitného predpisu, čo znamená, že nie je oprávnený prehlbovať kvalifikáciu v určitom študijnom odbore, ako to predpokladá ust. § 155 Zákonníka práce. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj ak by v danom prípade išlo o prehĺbenie kvalifikácie, žalobca, ktorý mal k 5.5.2009 viac ako 20 zamestnancov, by
mohol so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa § 155 ods. 2 ZP pri prehlbovaní kvalifikácie, len ak by predpokladané náklady dosahovali aspoň 3.319,39 eura, čo v danom prípade splnené nebolo. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že aj dohoda účastníkov o prehĺbení kvalifikácie je v rozpore so Zákonníkom práce, teda absolútne neplatná, a teda že žalobcovi náhrada nákladov, ktoré mu v súvislosti so zaškolením žalovanej vznikli, nepatrí. Žalobcovi náhrada nepatrí ani titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná bola z kurzov žalobcu získala nejaký majetkový prospech. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by žalovaná vedela alebo z okolností musela predpokladať, že pokiaľ ide o jej vyplatenú mzdu, náhrady cestovného, ubytovania i s stravného v súvislosti s jej kurzami u žalobcu, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené (2 Cdo 66/01). Je nutné uviesť, že pokiaľ sa žalovaná na pokyn zamestnávateľa zaškoľovala v praxi a vykonávala služobné cesty na kurzy, šlo o riadny výkon práce a teda, uvedené sumy neboli nesprávne určené ani omylom vyplatené. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách súd konania o návrhu súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca) a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník, ktorý bol vo veci úspešný, má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalovanej pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku za odpor vo výške 129 eur a trov právneho zastúpenia advokátom vyčíslených podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 433,74 eur: za 2 úkony po 91,29 eur - prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie k žalobe a po čiastočnom späťvzatí za 3 úkony po 71,37 eur - účasť na pojednávaniach 29.11.2011 a 22.12.2011 a písomné vyjadrenie z 12.12.2001+ režijný paušál 5 x 7,41. O povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 562,74 eura na účet jej právneho zástupcu súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.