Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-30-2010.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/30/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: TT-KOMFORT, s.r.o., IČO 36277215, Františkánska 16, 917 32 Trnava, proti povinnému: STURGIS s.r.o., IČO 36253545, Vlárska 12, 917 01 Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Martišík, Samoty 1061, 020 01 Púchov, o vymoženie 929,54 EUR s prísl. a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi náhradu trov exekúcie v sume 104,98 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Trnave č. 5207* 102694 zo dňa 3.2.2010 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Martišík poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č.k. 18C/188/2008-43 zo dňa 15.12.2008.
Dňa 21.7.2011 bol na tunajší súd doručený súhlas oprávneného so zastavením exekúcie z toho dôvodu nedobytnosti pohľadávky.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v aktuálnom znení (ďalej len „vyhláška“).
V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 tejto vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súdny exekútor si celkovo nárokuje na trovy exekúcie vo výške 117,70 EUR, ktoré mu ale súd v takejto výške nemôže priznať.
V zmysle ustanovenia § 15 vyhlášky si súdny exekútor nárokuje priznanie 33,20 EUR za 10 úkonov exekučnej činnosti. V tejto časti súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné. Súd v tejto časti priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 29,88 EUR za 9 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 2x zisťovanie účtu povinného, 3x zisťovanie majetku povinného).
Keďže v tomto prípade by išlo o odmenu nižšiu ako je zákonom stanovená minimálna odmena, v súlade s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, vo výške 33,19 EUR.
Podľa § 196 druhej vety Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny exekútor preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu podľa § 14 vyhlášky zvýšil o DPH v sume 6,64 EUR pri základnej sadzbe 20 % zo základu dane. Súd tak postupoval v zmysle § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal zvýšenie DPH vyčíslenej spôsobom, aký navrhol sám súdny exekútor, nakoľko súdny exekútor v rozpore s § 196 vyhlášky vyčíslil DPH aj zo sumy predstavujúcej výšku náhrady hotových výdavkov, ktoré boli vynaložené na poplatky za lustrácie bankových účtov. Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku je zrejmé, že súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena za výkon exekučnej činnosti. Zákonodarca neuvádza, že o daň z pridanej hodnoty sa zvyšujú aj iné položky, teda aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. S ohľadom na jednoznačnosť ustanovenia by bol takýto rozširujúci výklad vzťahujúci sa aj na iné položky v rozpore s jeho znením. Toto stanovisko zaujíma aj právna teória (napr. JUDr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, 1996, zmena 02/2006, s. 539, JUDr. Krajčo, J.: Komentár, Exekučný poriadok, 2009, s.386). Súd v súvislosti s týmto názorom poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR spisovej zn. Tpj 42/2007 prijatého dňa 20.05.2008 týkajúce sa problematiky odmeny a náhrady hotových výdavkov pri výkone advokátskej činnosti, ktoré je možné analogicky vztiahnuť aj na činnosť súdnych exekútorov. Zo stanoviska vyplýva, že na náhradu hotových výdavkov (napr. súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy atď.) a na náhradu za stratu času sa nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo tieto položky nemajú charakter protihodnoty „za poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou“ v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Preto sa na ne nevzťahuje povinnosť odviesť DPH. V zmysle vyššie uvedeného zastáva súd právny
názor, podľa ktorého sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora a preto súd priznal DPH iba k odmene podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa ustanovenia § 22 vyhlášky patrí popri odmene súdnemu exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náklady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. V tejto časti si súdny exekútor nárokoval na 65,15 EUR. V tejto sume sú zahrnuté výdavky na poštovné vo výške 17,30 EUR, výdavky za služobnú cestu vo výške 44,44 EUR, telekomunikačné výdavky vo výške 1,49 EUR, kancelárske náklady vo výške 1,92 EUR. Cestovné náklady sú vypočítané v zmysle zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Výpočet služobnej cesty je nasledujúci - priemerná spotreba paliva na 1 km je 0,097 l, paušálna náhrada na 1 km je 0,327 eur x 240 km, t.j celkovo 78,48 EUR. V zmysle § 4 písm. c) vyhlášky 119/1992 Zb., patrí zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu aj náhrada za stravné, ktoré súdny exekútor vyčíslil v sume 3,80 eur.
V zmysle § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky patrí exekútorovi pri úkonoch vykonávajúcich v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť, náhrada za stratu času, pričom tá je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu. Náhrada za 5 hodín mu preto prislúcha vo výške 6,60 eur. Celkovo tak náklady na služobnú cestu sú vo výške 88,88 EUR. Keďže dôvodom tejto cesty bolo zisťovanie majetkových pomerov v 2 exekučných konaniach, exekútorovi prislúcha polovica z tejto sumy, t.j. 44,44 EUR.
V súlade s vyššie uvedeným súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 65,15 EUR.
Celkovo trovy súdneho exekútora predstavujú sumu 104,98 EUR, na úhradu ktorých zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.