Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/442/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821/01 Bratislava, J., zast. MCGA legal s.r.o., P., B. W. X, XXX XX A., proti povinnému: V. M., N. XX.XX.XXXX, A. M. S. XXX/X, XXX XX K. N. T., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 577,22 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, Exekútorský úrad so sídlom Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava pod sp. zn. EX XXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. - 12 zo dňa 14. júna 2011 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. - 12 zo dňa 14. júna 2011 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. - 12 zo dňa 14. júna 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora gr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX XXX/XX. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. V zo dňa 27. októbra 2010 bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú dňa XX. Y. XXXX medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (, ). Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú aj Obchodné podmienky úveru, ktoré v článku 9.2 obsahovali rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami, budú riešené pred rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne. Ďalej bola koncipovaná tak, že formálne naplnila podmienku uvedenú v bode I. písm. q/ prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy oprávnený, keďže miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Ďalej z ustanovení rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený koncipovaním daného znenia rozhodcovskej doložky sledoval, aby spory boli riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľom. Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery sa dostal do zhoršeného postavenia. Tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola už v čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou, a teda od počiatku neplatnou v zmysle účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným

titulom Exekučný súd považoval predložený exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu pri vykonávaní exekúcie, a preto podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka v tomto prípade nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si svoje práva voči dlžníkovi uplatnil na príslušnom rozhodcovskom súde. Podľa rozhodcovská doložka, ktorá by bránila účastníkovi - spotrebiteľovi uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, by tak bola neplatná len v tejto časti. Ďalším dôvodom bolo, že v období do 31.12.2007 sa až vzťahoval len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti ako aj na zmluvy podľa . Zmluva o úvere bola upravená len v (Obch. zák.) a v . V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami a v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Novelizovaným znením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. V predmetnom prípade bola zmluva uzatvorená 10.10.2005, a preto sa na túto zmluvu ustanovenia o spotrebiteľských vzťahoch nevzťahujú. Vzťahuje sa na ňu len . Na tieto vzťahy by bolo možné použiť len v prípadoch v zmysle Obch. zák., ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa . Ochranu spotrebiteľa riešil pre tieto vzťahy osobitný zákon, a to . Keďže zmluva bola uzatvorená 10.10.2005, môže byť rozhodcovská doložka z hľadiska jej dovolenosti či rozporu s dobrými mravmi posudzovaná len podľa uvedených predpisov, teda , Zákona o ochrane spotrebiteľa a v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd rozpor s týmito zákonmi nezistil. Podľa odvolateľa do 01.01.2008 bolo právom dovolená dohodnutie rozhodcovskej doložky aj v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej dôvodil tým, že neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným, nakoľko povinná nepodala ani opravný prostriedok, ani žiadosť o preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd. Podľa odvolateľa nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Povinný a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( , ďalej len „„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 11. apríla 2011 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 577,22 Eur, úrokov vo výške 53,09 Eur, úrokov vo výške 7,5 % ročne zo sumy 620,37 Eur od 16. apríla 2007 do 26. novembra 2007, úrokov vo výške 7,5 % ročne zo sumy 577,22 Eur od 27. novembra 2007 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 620,37 Eur od 16. apríla 2007 do 26. novembra 2007, poplatkov vo výške 37,74 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 33,19 Eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 105,28 Eur, náhrady za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 77,14 Eur na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. pod sp. zn. V zo dňa 27. októbra 2010, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 29. novembra 2010 a vykonateľnosti dňa 03. decembra 2010. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla zo Zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa XX. Y. XXXX. Oprávnený a povinný sa podľa článku 9 bod 9.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy, dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., A. (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie je pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je A..

Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-XX/XX a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorým a v prospech ktorých sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule, prípadne skúma, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd

ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 9 bod 9.2 zmluvy o úvere, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle , na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený nijakým spôsobom povinného neupozornil, že je možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulárov predmetných zmlúv svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.

Odvolací súd poukazuje aj na v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd na predmetnú zmluvu správne aplikoval ustanovenia týkajúce sa úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Z dôvodov tak ako je uvedené vyššie ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. -19 kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.