Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-170-2011.pdf
PDF · 95.06 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/170/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, proti žalovanému U. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. M. č. XXX, v konaní zastúpený ustanovenou opatrovníčkou P.. Y. F., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 205,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 114,73 Eur spolu s 0,013 % denným úrokom z omeškania zo sumy 114,73 Eur za čas od 31.12.2008 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2,64 Eur v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 197,90 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,013 % denne z uvedenej sumy, za obdobie od 31.12.2008 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 7,70 Eur, ako aj náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.09.2007 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške XXX,XX Eur. Zmluvou sa menovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 1.382,14 Eur v 58 mesačných splátkach po 23,83 Eur. Keďže žalovaný svoj dlh nesplácal riadne a včas, žalobca mu uložil v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami zmluvnú pokutu vo výške 7,70 Eur. Výzvou zo dňa 30.12.2008 bol žalovaný vyzvaný k splateniu celého dlhu vo výške 205,60 Eur. Po uvedenej výzve žalovaný nezaplatil žiadnu splátku, preto celkový dlh predstavuje sumu 205,60 Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu a pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, v zmysle písomného stanoviska zo dňa 14.12.2011. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a požiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov.
Keďže miesto pobytu žalovaného nebolo možné zistiť ani počas konania, súd mu ustanovil opatrovníka uznesením sp. zn. 12C/170/2011-29 zo dňa 14.12.2011, v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p., v osobe zamestnanca tunajšieho súdu.
Opatrovník žalovaného sa ospravedlnil a navrhol konať v jeho neprítomnosti, na základe v spise založených listinných dôkazov.
Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.09.2007, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na zakúpenie tovaru (Televízor OVP, mob. telefón NOKIA) vo výške 9.480,- Sk (314,68 Eur), ktorý mal splácať v 18 mesačných splátkach vo výške 718,- Sk (23,83 Eur) vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že konečná výška úveru predstavovala sumu 12.924,- Sk (429,- Eur). Dátum prvej splátky bol určený na deň 19.11.2007. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 44,3 % a spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou.
Z Úverových zmluvných podmienok žalobcu, z Hlavy 5, § 1 vyplynulo, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy povinný platiť. Podľa Hlavy 7, § 3, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade že, písm. a.), klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa Hlavy 7, § 6, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a.), b.), c.), § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.
Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalovaný uhradil spolu sumu 231,10 Eur, oproti povinnosti upravenej v splátkovom kalendári 436,70 Eur.
Listom zo dňa 30.12.2008 bol žalovaný vyzvaný k uhradeniu celej dlžnej čiastky vo výške 205,60 Eur. Žalovaný bol oboznámený s tým, že v dôsledku porušovania povinností splácať úver riadne a včas, si spoločnosť uplatnila voči nemu právo na splatenie celého čerpaného úveru s okamžitou splatnosťou s tým, že je povinný uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Súčasne mu bolo oznámené, že v prípade neuhradenia horeuvedenej pohľadávky, bude pohľadávka vymáhaná súdnou cestou.
V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1, 4 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, účinný v čase uzavretia zmluvy (od 01.07.2007), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
V zmysle Obchodných podmienok si dohodli účastníci záväzkového vzťahu aplikáciu Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 497 a nasledujúcich, vzťahujúcich sa k úprave Zmluvy o úvere.
Súd konštatuje, že každá zmluva, pomenovaná aj nepomenovaná, môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou úpravou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy sú v našom právnom poriadku upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom. Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a preto na uvedený záväzkový vzťah aplikoval vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o úvere č. 3709151811 dňa 19.09.2007, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na zakúpenie tovaru označeného v zmluve. Súd vychádzal z údajov v úverovej zmluve, pretože v žalobe zo dňa 19.10.2011 boli uvedené nesprávne údaje, čo do rozsahu mesačných splátok, pretože správne malo byť uvedených 18 mesačných splátok, a nie 58, pretože pokiaľ by malo byť akceptovaných 58 mesačných splátok po 23,83 Eur, uvedená suma by nekorešpondovala so splátkovým kalendárom.
Žalovaný prevzal tovar, ktorý bol financovaný na základe úverovej zmluvy, pričom predajná cena tovaru bola 9.480,- Sk, čomu zodpovedala aj výška poskytnutého úveru. Konečná výška úveru predstavovala sumu 12.924,- Sk, čo zodpovedalo výške splátok 718,- Sk, násobeného počtom 18 mesačných splátok.
Z úverových podmienok vyplynulo, že jednotlivé mesačné splátky boli tvorené príslušnou časťou úverovej istiny a úrokov, ktoré je klient povinný platiť. V tejto podobe bol zosplatnený celý úver zahŕňajúci zvyšok nezaplatených splátok, ktoré by bol žalovaný povinný zaplatiť v zmysle úverovej zmluvy.
Pri posudzovaní nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka zaoberal podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné, a či teda je možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky čo do práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 9.480,- Sk a konečnej výške úveru predstavujúcej sumu 12.924,- Sk. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výšku 44,3 %. Súd porovnával priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo výške 13,20 %.
Súd prepočtom podľa primeraných úrokových sadzieb zistil, že primeraný ročný úrok z úveru podľa priemerných bankových úrokov (13,20 % za dané obdobie) predstavoval zo sumy 9.480,- Sk sumu 1.251,36 Sk. Túto sumu súd prepočítal na mesačnú výšku úroku 104,28 Sk a násobil ju počtom nezaplatených splátok 9 (104,28 Sk x 9 nezaplatených splátok). Na základe takéhoto prepočtu súd dospel k výške primeraného úroku z úveru na prepočet nezaplatených splátok vo výške 938,52 Sk. Konečná suma úveru by za použitia tohto úrokového navýšenia predstavovala sumu 10.418,52 Sk (9.480,- Sk + 938,52 Sk), v prepočte na euromenu 345,83 Eur. Súd po odpočte skutočne uhradených splátok žalovaným vo výške 231,10 Eur dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 114,73 Eur (345,83 Eur - 231,10 Eur).
Za predpokladu, že by súd vychádzal z pôvodne poskytnutého úveru vo vzťahu ku konečnej výške úveru, by predstavovalo navýšenie o úrok z úveru 73 %, čo niekoľkonásobne presahuje priemerné úrokové miery poskytované bankami, v čase uzavretia úverovej zmluvy so žalovaným.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V danom prípade nešlo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných podmienok. V tomto prípade bola medzi účastníkmi konania uzavretá formulárová zmluva s vopred určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, z čoho si spotrebiteľ - žalovaný zrejme vyvodil zámer o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce získať finančné prostriedky formou úveru. Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver, za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami, pričom veriteľ vlastne využije nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Súd tiež považuje za nutné uviesť, že zmluvné podmienky boli spracované vo formulári, ktorý používal žalobca aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Celý formulár bol písaný takým drobným písmom, že len s ťažkosťami sa mohol spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy náležite oboznámiť s jej obsahom, bez použitia lupy. Takto mohla uniknúť pozornosti žalovaného nevýhodná zmluvná podmienka.
Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Žalobca si uplatnil tiež zmluvnú pokutu. V prípade zmluvnej pokuty je zrejmé, že táto bola zakomponovaná do zmluvy v časti Úverových podmienok, bola súčasťou formulára, bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zmluvných podmienok žalovanou. V zmluve zakotvené povinnosti spotrebiteľa súvisiace so sankciami za porušenie povinností sú podľa názoru súdu neprimerané, pretože žalobca si zabezpečil sankciu v prípade porušenia platobných povinností aj prostredníctvom úroku z omeškania, aj prostredníctvom zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu, pokiaľ je splnenie povinnosti platiť splátky zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, ktoré v podstate znamenajú skryté navyšovanie sankcie (úrok z omeškania je navýšený nad rámec zákonnej výšky o príslušné percentá zmluvnej pokuty), takéto dojednanie zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami účastníkov záväzkového vzťahu a nemôže požívať právnu ochranu.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej bol neprimerane vysoký úrok z úveru a zaplatenie zmluvnej pokuty, je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi a teda v tejto časti súd považuje uzavretú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný preukázateľne porušil povinnosť splácať riadne a včas úver, čo vyplynulo z pripojeného splátkového kalendára a z prehľadu úhrad. Dostal sa tým do omeškania s úhradou peňažného záväzku, v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 OZ, v spojitosti s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výška úroku podľa uvedeného ust. § 3 predstavovala k prvému dňu omeškania po okamžitej splatnosti, to znamená ku dňu 31.12.2008 výšku 5 % (jednonásobok diskontnej sadzby 2,50 %). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,013 % denne, čo zodpovedá ročnému úroku z omeškania vo výške 4,75 %. Ide o úrok nižší, nepresahujúci zákonnú výšku úroku z omeškania, z toho dôvodu súd priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,013 % denne z dlžnej sumy.
Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania, súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu 114,73 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,013 % denne za čas od 31.12.2008 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca úspech v konaní len 58 %, žalovaný 42 %, to znamená, že konečný úspech v konaní vo výške 16 % mal žalobca (58 - 42 = 16). V danom prípade trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur. Keďže žalobca mal úspech v konaní vo výške 16 %, trovy konania mu boli priznané vo výške 2,64 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.