Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/59/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: G.. P. U., A. XX.X.XXXX, S. W. Q. XX, W., právne zastúpený Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanej: F.. G. U., A. XX.XX.XXXX, S. W. Š. XX, W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. -55 zo dňa 24.8.2023, takto

rozhodol:

I: Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. -55 zo dňa 24.8.2023 p o t v r d z u j e .

II: Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava IV, uznesením č. k. -55 zo dňa 24.8.2023 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca/navrhovateľ domáhal uloženia zákazu žalovanej priblížiť sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní (výrok I.). Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II).

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o návrhu žalobcu zo dňa 28.7.2023, ktorý odôvodnil tvrdením, že medzi žalobcom a žalovanou je v súčasnosti na Mestskom Súde Bratislava II pod sp. zn. vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom, ktoré návrhom zo dňa 15.5.2023 iniciovala žalovaná, pričom deti účastníkov konania sú aktuálne v striedavej osobnej starostlivosti. Striedavú osobnú starostlivosť navrhla práve žalovaná. Žalobca uviedol, že od marca 2023 so žalovanou nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko žalovaná túto dobrovoľne opustila a začala užívať byt na X. poschodí v bytovom dome na ulici Q. XX Q. W., ktorý je vo vlastníctve spoločnosti (SANITA SERVIS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 73, Bratislava, IČO: 35 854 48 1), ktorej konateľom je navrhovateľ. Uvedený byt sa nachádza v rovnakom bytovom dome, v ktorom mali účastníci konania spoločné bydlisko, pričom žalobca naďalej býva v byte na X. poschodí. Podľa žalobcu žalovaná predmetný byt užívala neoprávnene a bola žalobcom opakovane ústne vyzvaná na vypratanie a opustenie bytu, resp. písomne vyzvaná na vypratanie bytu alebo uzavretie nájomnej zmluvy, pričom v súvislosti s uvedeným konaním žalobkyne žalobca podal dňa 17.7.2023 trestné oznámenie. Od 28.7.2023 podľa žalobcu žalovaná býva v rodinnom dome na D. XX Q. W.. Žalobca ďalej uviedol, že od podania návrhu na rozvod manželstva žalovaná zmenila právneho zástupcu a zrejme aj názor v otázke starostlivosti o maloleté deti, nakoľko žalobcu medzičasom zastrašovala, že bude žiadať súd, aby zveril maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, čím žalobcovi účelovo zamedzí pravidelný styk s maloletými deťmi. Žalobca v návrhu poukázal na incident zo dňa 26.7.2023, kedy sa o 16:30 hod. žalovaná dostavila pred byt žalobcu, z ktorého si chcela zobrať ratanový košík, pričom bez akéhokoľvek dôvodu začala kričať o pomoc, pričom krátko na to odišla. O 17:05 hod. sa žalovaná mala vrátiť k bytu žalobcu, z dôvodu, že si tam údajne zabudla mobilný telefón, po tom čo zazvonila a žalobca jej otvoril

vchodové dvere bytu, začala opätovne bezdôvodne kričať o pomoc a vopchala chodilo medzi dvere a rám dverí. Nakoľko sa žalobca chcel vyhnúť bezdôvodnému a nepochopiteľnému správaniu žalovanej, ľahko ju vytlačil, aby mu umožnila zatvoriť vchodové dvere, následne na čo žalovaná zinscenovala svoj vlastný pád, ktorý nasmerovala do dverí susedky, ktorá práve otvorila vchodové dvere svojho bytu a žalovanú pred pádom na zem zachytila. Napriek tomu, že sa žalovaná nijakým spôsobom nezranila, simulovala šok a záchvat dýchania, na základe čoho susedka zavolala na tiesňovú linku 112, žalobca obratom zavolal na č. 158. Sanitka dorazila cca medzi 17:15 až 17:30 a simulovanie žalovanej trvalo do príchodu sanitky, pričom hneď začala telefonovať. Akonáhle sa žalovaná nachádzala v sanitke, navrhovateľ obdržal nepríjemný telefonát od švagra, ktorý sa mu začal vyhrážať fyzickým útokom (bitkou). Rodina žalovanej telefonicky kontaktovala aj rodinu žalobcu (mamu a brata), v ktorom začali navrhovateľa osočovať a očierňovať, že mal údajne zbiť žalovanú a táto sa v dôsledku zranení dostala do nemocnice. V nadväznosti na uvedený incident žalobca išiel na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III, kde podal na svoju manželku (žalovanú) oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. V rovnaký deň večer o 22:19 hod. bol žalobca telefonicky kontaktovaný žalovanou, z ktorej správy je podľa žalobcu zrejmé, že táto mala po údajnom fyzickom útoku až príliš veselú náladu. Vo vzťahu k uvedenému incidentu sa žalobca taktiež dozvedel, že dňa 28.7.2023 mala žalovaná podať na jeho osobu trestné oznámenie. V prípade, že ide o pravdivú informáciu žalobca uviedol, že zváži podanie trestného oznámenia pre trestný čin krivého obvinenia. Ďalej uviedol, že žalovaná v marci 2022 potratila a po tejto udalosti začala vyhľadávať dve ezoteričky, čo malo za následok problémy vo vzťahu, nakoľko sa k horšiemu zmenil jej prístup k žalobcovi ale aj k maloletým deťom. Žalovaná mala podľa žalobcu podstúpiť očistu (tzv. zlatý kúpeľ) a mala si nechať uťať prepojenie medzi ňou a navrhovateľom” z dôvodu výkladu anjelského písma, čo podľa žalobcu preukazuje, že spomínané ezoteričky majú veľký vplyv na žalovanú, ktorá sa stala úplne inou osobou. Žalobca vyjadril podozrenie, že uvedené ezoteričky sú súčasťou sekty, ktorá riadi život žalovanej. Žalovaná má v súčasnosti podstupovať trojmesačný kurz, ktorý má zahŕňať prácu so svojou intuíciou, prácu s kyvadlom a kameňmi, intuitívny výklad kariet a iné. Žalovaná sa podľa žalobcu mala tiež vo februári 2023 dvakrát pokúsiť o samovraždu, a to pred ich maloletými deťmi. Vo februári 2023 sa žalovaný dozvedel, že žalovaná má pomer s mužom menom X. Y. z Y. (F. H. X. P. Q.), ktorému žalovaná vybavovala prechodný pobyt na adrese Q. XXX Q. W. a ktorý podľa informácií žalobcu pracuje v rovnakej spoločnosti ako žalovaná (spoločnosť CFI SK s.r.o., ktorej spoločníkmi sú H. Y. z H. C. Y. H. Y. O. N. Š. O.), pričom vytvorenie pracovného miesta bolo zjavne účelové a to z dôvodu slobodného pohybu v rámci EU. Podľa žalobcu ide o osobu, ktorá má mať prepojenie na vládne a policajné kruhy v Y.. Menovaný X. Y. ho zastrašoval fyzickou likvidáciou a dňa 14.4.2023 bol prenasledovaný motorovým vozidlom so zahraničnými EČ, v ktorom sedeli dve osoby. V nadväznosti na uvedené uviedol, že sa osobami, s ktorými sa žalovaná stretáva, cíti byt' ohrozený, má obavy o svoj život, preto doručil na Oddelenie cudzineckej polície PZ v Trnave odvolanie súhlasu s prihlásením občana na prechodný pobyt ako aj odvolanie súhlasu pre sídlo firmy. Komunikácia medzi ním a žalovanou ohľadom maloletých detí prebiehala bez väčších problémov, avšak hneď potom ako odmietol vyhovieť jej predstavám ohľadom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, začala vyvolávať konflikty najmä pri odovzdaní a prevzatí detí žalobcovi. Okrem týchto stretnutí sa však žalovaná snaží hľadať akékoľvek iné zámienky, aby mohla žalobcu vyhľadať osobne. Podľa žalobcu sa žalovaná už dlhšie časové obdobie snaží (pred verejnosťou, rodinou, známymi a najmä príslušnými orgánmi) žalobcu očierniť. Žalovaná účelovo vyhľadáva žalobcu a svojim konaním sa snaží navodiť dojem, že je obeťou fyzického násilia zo strany žalobcu. Žalovaná fabuluje skutočnosti vo svoj prospech, podáva subjektívne vykonštruované oznámenia (ktoré sa nezakladajú na pravde) na príslušné orgány - oznámenie o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, pričom sa snaží privodiť si ujmu na zdraví svojim vlastným správaním. V súvislosti s uvedeným správaním žalobca poukázal na incidenty z mája 2023 a júna 2023, kedy žalovaná opakovane na žalobcu podala viacero oznámení o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, na základe čoho musel žalobca podať vo viacerých konaniach vysvetlenia, posledné dňa 17.7.2023. Žalobca na základe vyššie uvedeného podal na žalovanú dňa 21.6.2023 oznámenie za šikanovanie a diskreditáciu jeho osoby, nakoľko má byť zrejmé, že sa žalovaná snaží očierniť žalobcu, podáva rôzne nezmyselné, ničím nepodložené oznámenia, ktoré zrejme následne bude chcieť použiť ako dôkazy v rozvodovom konaní, aby tak získala maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a požadovala výživné vo väčšom rozsahu. Žalobca argumentoval, že prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha ochrany svojej psychickej a fyzickej integrity a svojho dobrého mena, nakoľko žalovaná popísaným konaním žalobcu neustále atakuje, podáva nezmyselné oznámenia, snaží sa ho krivo obviniť zo spáchania trestných činov a privodiť mu trestné stíhanie, a to výlučne z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania, ktorého cieľom má byť zrejme zverenie maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Z dôvodu, že sa žalobca cíti byt ohrozený na svojom živote (fyzickej

a psychickej integrite) a snaží sa predísť ďalším fabuláciám zo strany žalovanej (ktorými sa snaží navrhovateľovi účelovo ublížiť), a zamedziť akémukoľvek ďalšiemu fyzickému kontaktu so žalovanou, aby táto nemohla naďalej zavádzať, vykonštruovať fyzické a slovné útoky, ktorých sa má žalobca dopúšťať je podľa žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia mimoriadne žiaduce.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 17.7.2023 SP. zn. ČVS:ORP-601/NMV-B3-2023, fotografiu spisu Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. vrátene návrhu na rozvod manželstva zo dňa 15.5.2023, Screenshot internetovej stránky K..D..B.-B./, potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 26.7.2023, sp. zn. ORP-P-385/BAIII- OPP2-2023, Screenshot telefonickej komunikácie, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 17.7.2023, sp. zn. ORP-P332/BAIII-OPP2-2022 a potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 21.6.2023, sp. zn. ORP- P323/BA111-OPP2-2023.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 10.8.2023 doručil k predmetnej veci žalobca podanie, ktoré obsahovalo doplnenie skutkových okolností k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s čiastočným späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výroku petitu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť, nevstupovať na pracovisko alebo iné miesto, kde sa žalobca zdržiava alebo ktoré pravidelne navštevuje. Keďže neobsahuje osobitné ustanovenia o čiastočnom späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie v zmysle článku 4 ods. I postupoval podľa upravujúcim svojou povahou najbližšiu procesnú situáciu, teda situáciu, kedy dôjde k späťvzatiu žaloby sčasti pred jej doručením žalovanému. S poukazom na súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval a o zvyšku nároku konal bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

5. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia , , písmeno h/, ,, , , , (ďalej aj ). Poukázal na to, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byt' navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Ďalej uviedol, že obsahom neodkladných opatrení v zmysle až písm. h) je upraviť zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byt' v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Žalobca je stranou, ktorá podala návrh, a teda na ňom spočívalo dôkazné bremeno preukázať naplnenie všetkých podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a v rámci toho i osvedčiť skutočnosť, že konaním žalovanej je jeho telesná alebo duševná integrita ohrozená. V predmetnej veci súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca označené dôkazné bremeno neuniesol, keď pre potreby neodkladného opatrenia neosvedčil, že konaním žalovanej je jeho telesná alebo duševná integrita ohrozená. Súd prvej inštancie ustálil, že nemal za preukázané, že by zo strany žalovanej, prípadne jej švagra alebo osôb s ktorými sa žalovaná stretáva (žalobcom vymenovaní X. Y., H. Y. Y. H. Y. O.) dochádza ku konaniu, ktoré by ohrozovalo jeho

telesnú integritu a to napriek tomu, že v návrhu uviedol, že sa mu uvedené osoby vyhrážajú fyzickým útokom (bitkou), likvidáciou a že je prenasledovaný neznámymi osobami. O uvedených skutočnostiach žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie taktiež nemal za preukázané, že by zo strany žalovanej dochádzalo ku konaniu, ktoré by ohrozovalo jeho duševnú integritu. Žalobca v návrhu síce uviedol, že žalovaná na jeho osobu opakovane podáva oznámenia (podľa žalobcu ich ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo päť) s cieľom diskreditovať jeho osobu a využiť ich ako dôkaz v prebiehajúcom rozvodovom konaní, no z predložených dôkazov vyplýva, že je to práve žalobca, ktorý podal dňa 26.7.2023 na žalovanú oznámenie za incident z toho istého dňa, oznámenie zo dňa 21.6.2023 za schválnosti, ktorých sa mala dopustiť žalovaná bez ich bližšieho špecifikovania a trestné oznámenie za neoprávnené užívanie bytu zo dňa 17.7.2023, ktorý žalovaná medzičasom podľa tvrdení žalobcu opustila. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca podal vysvetlenie vo veci jedného oznámenia žalovanej a to pre incident, ktorý sa mal odohrať dňa 26.6.2023, navyše samotné oznámenie o priestupku skutok nepreukazuje ani neosvedčuje. O zvyšných oznámeniach zo strany žalovanej žalobca súdu žiadne dôkazy nepredložil. Súd prvej inštancie taktiež nemal z fotokópie spisu Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. ani iným spôsobom preukázané, že by žalovaná oznámenia, ktoré súd prvej inštancie nemal k dispozícii, využívala ako dôkazy v konaní o rozvod manželstva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, pre nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . V konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.

6. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdí, že preukázal a osvedčil listinnými dôkazmi, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a inými, ohrozenie jeho telesnej a najmä duševnej integrity. Žalobca považuje uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu jeho zistení na základe predložených dôkazov za nesprávne, a to najmä ak súd prvej inštancie tvrdí, že samotné oznámenie o priestupku skutok nepreukazuje ani neosvedčuje. Ak by uvedené bolo naozaj tak, okrem žalobcom predložených dôkazov ohľadom rôznych foriem diskreditácie žalobcu zo strany žalovanej, znamenalo by to prakticky fakt, že osobe, ktorej duševná alebo telesná integrita je ohrozená, nebude zo strany súdu poskytnutá akákoľvek ochrana, nakoľko ani samotné trestné oznámenie za totožnú vec, nebude postačujúce. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predkladá súdu trestné oznámenia ako aj dôkazy, ktoré odôvodňujú konanie žalovanej, ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Žalobca taktiež predkladá odvolaciemu súdu návrh žalovanej, ktorým sa rovnako domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, avšak úspešne, nakoľko v danom prípade bolo trestné oznámenie dostačujúcim dôkazom na to, aby bolo ,,ohrozenej“ osobe poskytnutá súdna ochrana. Žalobca práve daný krok žalovanej považuje za preukázanie ním tvrdených skutočností, ktoré súd prvej inštancie nevzal do úvahy, napriek predloženým dôkazom, a teda že žalovaná využíva, pravdepodobne až zneužíva, právne inštitúty vo svoj prospech, ktorému konaniu je možné predísť práve nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by sa ohrozenej osobe - žalobcovi, poskytla súdna ochrana a takýmto zamedzením by sa predišlo zasahovaniu žalovanej do duševnej integrity navrhovateľa. Žalobca tvrdí, že od momentu podania návrhu na rozvod manželstva zo strany žalovanej a neúspešných rokovaniach o uzavretie rodičovskej dohody, žalovaná začala podstupovať kroky na jeho kriminalizovanie a jeho vykreslenie vo svetle zlého človeka, prenasledovateľa, chorobne žiarlivého násilníka až agresora. Žalovaná ho účelovo vyhľadávala a svojim konaním sa snažila a snaží navodiť dojem, že je obeťou fyzického násilia zo strany žalobcu, aby si tak navodila výhody v súdnych konaniach. Na preukázanie tvrdených skutočností predkladá čestné vyhlásenie svojej matky. Zároveň predkladá úradný záznam zo dňa 21.8.2023, kde je opätovne zachytené konanie žalovanej a dopad tohto konania na maloletých a prostredníctvom tých na žalobcu, ako aj podané trestné oznámenia, resp. oznámenia o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobca uviedol, že práve fakt, že svedkami všetkých situácií boli aj maloleté deti, ho prinútil k podaniu tohto návrhu. Žalovaná sa agresívne správa aj k maloletým, čoho výsledkom je odmietanie maloletého P. U. tráviť čas so žalovanou, nakoľko bol svedkom všetkých udalostí, kedy žalovaná kriminalizuje žalobcu, resp. je agresívna. Podľa žalobcu je nepochybné, že žalovaná konala a koná s úmyslom kriminalizovať jeho osobu, v čase od mája 2023 viackrát iniciovala úmyselné incidenty, o ktorých podávala trestné oznámenia, resp. oznámenia o priestupkoch a po oboznámení sa so skutočnosťou, že žalobca má v pláne žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zákazu priblíženia, žalovaná podala o týždeň neskôr svoj návrh, ktorému súd prvej inštancie vyhovel. Práve v dôsledku nesprávne vydaného rozhodnutia v prospech

žalovanej a nevydaním neodkladného opatrenia v prospech žalobcu sa pozícia žalobcu ešte zhoršila, nakoľko okrem doterajších pokusov žalovanej o jeho kriminalizovanie, podáva žalovaná ďalšie a ďalšie trestné oznámenia, a to pre porušenie zákazu priblíženia. Žalobca argumentoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k obsahu základného práva na súdnu ochranu judikoval, že „okrem prístupu k súdu sa priznáva aj určitá kvalita súdneho rozhodnutia“. Z uvedeného vyplýva, že zaručuje v predmetnom článku aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zakladá povinnosť súdov, ako aj iných orgánov jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre dané rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Na základe vyššie uvedených skutočností, má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vyššie uvedené kvalitatívne náležitosti nespĺňa. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu zo dňa 28.7.2023 v spojení s úpravou návrhu zo dňa 10.8.2023 a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaná sa s uznesením súdu prvej inštancie stotožnila, považuje ho za vecne správne a riadne odôvodnené. Uviedla, že žalobca v samotnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a ani v následnom odvolaní neosvedčil ani základné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, neosvedčil, že by jeho telesná integrita alebo duševná integrita mala byť konaním žalovanej akokoľvek ohrozená. Z jeho strany sa jedná len o jednostranné tvrdenia, podporované jeho animozitou voči žalovanej, spôsobenou tým, že žalovaná už nie je ochotná súhlasiť so všetkým, čo žalobca požaduje. Tieto jednostranné tvrdenia žalobcu tento preukazuje iba poukazom na svoje vlastné trestné oznámenia voči žalovanej, ktoré však samé o sebe nemôžu predstavovať dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaná tvrdí, že práve ona je tou osobou, ktorá sa cíti konaním žalobcu ohrozená. Žalobca je držiteľom strelnej zbrane, žalobca žalovanú opakovane fyzicky napadol, dôsledkom čoho bolo aj vydanie neodkladného opatrenia Uznesením Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. zo dňa 7.8.2023, ktorým súd prvej inštancie zakázal žalobcovi G.. U. vstupovať dočasne do bytu na X. poschodí na adrese Q. XX a takisto žalobcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k žalovanej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súd prvej inštancie vydal toto neodkladné opatrenie z dôvodu, že žalovaná osvedčila nutnosť poskytnutia dočasnej právnej ochrany predovšetkým potrebou ochrany zdravia a života žalovanej G. U., ktorá bolo napadnutím zo strany jej manžela zranená a toto zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečbu. Jednalo sa o vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie predlaktia s použitím sily

- útokom G.. P. U. na žalovanú. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalovaná presvedčená o tom, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia proti žalovanej je z jeho strany iba aktom pomsty a nie relevantným návrhom, ktorý by mal opodstatnenie. Návrh žalobcu je teda revanšom za to, že súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie, ktorým mu zakázal priblížiť sa k manželke, v dôsledku jeho násilného správania sa k nej, čoho svedkom boli aj maloleté deti. Tvrdenia žalobcu ohľadom akejsi sekty, ktorej mala podľahnúť, sú podľa žalovanej účelovou fabuláciou, ktorá sa nezakladá na pravde.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovanej predniesol, že vyfabulovanými trestnými oznámeniami sa snaží dosiahnuť jeho kriminalizovanie, a takýmto konaním žalovanej sa cíti ohrozený. Žalobca namietol, že žalovaná opakovane vo svojich podaniach uvádza nepravdivé informácie, zavádza keď tvrdí, že je držiteľom strelnej zbrane, nakoľko veľmi dobre vie, že strelnú zbraň odovzdal do úschovy. Tvrdenia žalovanej nie sú ničím podložené. Žalobca argumentuje, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť akt pomsty v dôsledku toho, že žalovanej bolo vydané neodkladného opatrenie v podobe zákazu jeho priblíženia k žalovanej, nakoľko on podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 28.7.2023, pričom žalovaná tak spravila až podaním zo dňa 7.8.2023.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu (navrhovateľa vydania neodkladného opatrenia) nie je dôvodné.

10. Neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je, že úprava musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Okrem toho musia byť splnené základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie a nariadené neodkladné opatrenie musí byť primerané právu, ktorého budúci súdny výkon môže byť ohrozený. Pre nariadenie neodkladného

opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). Podmienkou pre nariadenie takéhoto opatrenia je len také osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo účastníkov ohrozené. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že osoba, proti ktorej návrh smeruje, ohrozuje navrhovateľovu telesnú a duševnú integritu.

11. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi (sporovými stranami) a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Záverom ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v tejto konkrétnej veci nebol dôvod ustupovať je potom to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav bezprostredne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

12. Z neodkladného charakteru tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, treba uviesť opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu.

13. Neodkladným opatrením možno uložiť strane, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená ( písmeno h/ ). Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ktorého účelom je zabránenie akejkoľvek forme nátlaku na fyzickú osobu. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zásah do telesnej a duševnej integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode a dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje.

14. Pri nedovolených zásahov do psychickej a telesnej integrity je dôležité minimalizovať kontakt osoby, od ktorej tento zásah vychádza, s osobou, ktorá je účinkom takého správania vystavená. Účelom neodkladného opatrenia podľa ustanovenia písmeno h/ je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak je ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

15. Na základe vyššie definovaného podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a pojmu zásahu do telesnej a duševnej integrity dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobcu, ako možnej obete nedovoleného správania zo strany

žalovanej, nebola dôvodnosť bezodkladnej úpravy potreby naliehavej úpravy pomerov medzi stranami tohto konania dostatočne osvedčená.

16. Opodstatnenosť neodkladného opatrenia žalobca založil na tvrdení, že žalovaná ho účelovo vyhľadáva, a svojím konaní sa snaží navodiť dojem, že ona je obeťou jeho násilia, fabuluje skutočnosti vo svoj prospech, podáva subjektívne vykonštruované oznámenia na príslušné orgány a snaží sa privodiť si ujmu na zdraví svojím vlastným správaním, a to z dôvodu medzi nimi prebiehajúceho rozvodového konania s cieľom dosiahnuť zverenie ich maloletých detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Žalobca poukázal na incident zo dňa 26.7.2023, kedy ju mal ľahko vytlačiť od svojich vchodových dverí, aby tieto mohol zavrieť, na čo mala žalovaná v jeho neprospech zinscenovať vlastný pád, pričom pred samotným dopadom na zem ju zachytila suseda, ktorá práve otvorila dvere svojho bytu, a keďže žalovaná simulovala šok a záchvat dýchania zavolala suseda na tiesňovú linku 112. Žalovaná bola odvezená sanitkou. Tento incident žalobca aj žalovaná opisujú rozdielne, nepochybné je ale to, že v predmetný deň sa žalovaná nachádzala v mieste bytu žalobcu, avšak proti žalobcom tvrdenému simulovaniu (predstieraniu) poškodenia zdravia žalovanou v spojení s ich komunikáciou objektívne svedčí pozorovanie situácie treťou osobou (susedou) tak, že potrebuje zásah rýchlej zdravotnej pomoci. Príslušníci rýchlej zdravotnej pomoci na mieste vyhodnotili zdravotný stav žalovanej a túto previezli na ošetrenie do nemocničného zariadenia na ošetrenie, pričom už ich profesia predpokladá, že sú schopní rozlíšiť simulované správanie. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia musí byť presvedčivo podložená relevantnými okolnosťami prípadu, pretože proti právu garantovanej ochrany telesnej a duševnej integrity stojí rovnocenné garantované právo slobody pohybu. V podmienkach tejto veci je zrejmá vyhrotená manželská a rodičovská situácia žalobcu a žalovanej. Zákaz priblížiť sa ale nemôže založiť subjektívne podanie informácie a výpoveď ohrozenej osoby, pokiaľ nie sú podložené objektívnymi skutočnosťami, teda takými skutočnosťami, ktoré môžu slúžiť ako rozumný podklad pre uloženie povinnosti zákazu priblíženia osobe. Predmetné neodkladné opatrenie má primárne chrániť telesnú a psychickú integritu a tým v širšom ponímaní chrániť život, zdravie, slobodu a dôstojnosť tej osoby, ktorá je v ambivalentnom vzťahu v slabšom postavení, pričom odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca pre takýto záver dostatočne objektívny podklad neosvedčil. Pokiaľ žalobca argumentoval, že žalovaná vedená úmyslom narušiť rodinné vzťahy podáva voči nemu oznámenia, krivo ho obviňuje s účelom docieliť jeho trestné stíhanie a tým získať v opatrovníckom konaní o zverení ich maloletých detí do jej výlučnej starostlivosti lepšiu pozíciu, odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobca takýto tvrdený stav nijako dôkazne nepodložil. Nie je možné prehliadnuť to, že podanie oznámenia a podanie vysvetlenia príslušnému orgánu verejnej správy neznamená, že by oznamovaný skutok zodpovedal oznámenému tvrdenému skutkovému deju. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (s. 2 ). V tomto čase objektívne žalobca súdu žiaden postačujúci dôkaz o násilí voči jeho osobe, ktorý by dosiahol intenzitu vyžadujúcu si okamžitý zásah voči žalovanej, tak ako to predpokladá ustanovenie písmeno h) nepreukázal. Súd prvej inštancie správne upozornil žalobcu aj na to, že pokiaľ považuje konanie žalovanej, respektíve aj osôb z jej rodinného alebo blízkeho okolia za zásah do jeho osobnostných práv má k dispozícii prostriedky ochrany v podobe žaloby vo veci samej. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu o nedostatočne odôvodnenom napadnutom rozhodnutí, respektíve o jeho nepreskúmateľnosti. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých skutočností súd prvej inštancie vychádzal, ako sa s nimi vysporiadal, na základe akej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení dôkazov. Súd prvej inštancie svoje úvahy o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil, a žalobcovi dal možnosť proti jeho záveru predniesť vecnú odvolaciu argumentáciu. Námietky žalobcu prednesené v odvolaní nie sú spôsobilé záver súdu prvej inštancie zvrátiť a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vo výroku vecne správne postupom podľa potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).