Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-110-2011.pdf
PDF · 99.48 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/110/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, proti odporkyni: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., Z. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, o zaplatenie 974,95 Eur prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 974,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne zo sumy 974,95 Eur od 12.05.2010 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 58,- Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.02.2011 domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 974,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení. Odporkyňa neuhradila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby na základe vystavených faktúr, a to vo výške 974,95 Eur.
Navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu špecifikácia pohľadávky; pokus o zmier; zmluva o pripojení; dodatok k zmluve o pripojení; faktúru z 22.04.2010, 22.06.2009, 22.05.2009, 22.04.2009, všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa.
V zmysle návrhu navrhovateľa a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.: XXRo/XX/XXXX-XX zo dňa 15.03.2011 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.
Z dôvodu nedoručenia vyššie špecifikovaného platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk, Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 05.05.2011 zrušil platobný rozkaz v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo ani šetrením zistiť miesto, na ktorom sa odporkyňa zdržiava, súd rozhodol o doručovaní odporkyni v zmysle § 48 ods.4 O.s.p.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 28.10.2011 - zrušené a na deň 22.12.2011, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ a odporkyňa. Všetci boli predvolaní riadne
a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým špecifikácia pohľadávky; pokus o zmier; zmluva o pripojení; dodatok k zmluve o pripojení; faktúru z 22.04.2010, 22.06.2009, 22.05.2009, 22.04.2009, všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z pripojenej zmluvy o pripojení (l.č. 5 obsahu spisu) mal súd zistené, že navrhovateľ a odporkyňa platne uzavreli danú zmluvu dňa 17.03.2009.
Súd mal taktiež preukázané, že bol platne uzavretý dňa 17.03.2009 aj Dodatok k danej Zmluve, v ktorej bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 15.000,- Sk/497,91 Eur.
Je nepochybné, že odporkyni bol odpredaný mobilný telefón typu Nokia N95 8GB variant za cenu 1 Euro s tým, že odporkyňa sa zaviazala na 24 mesiacov.
Z vyššie uvedenej zmluvy a dodatku mal súd preukázané, že zmluvné strany ich platne uzavreli a ich predmetom bolo poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby, pričom daná zmluva obsahuje, že odporkyňa sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy, na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a zároveň je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd mal z predložených listín zistené, že uzavretou zmluvou a dodatkom sa odporkyňa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby.
Navrhovateľ pokusom o zmier zo dňa 31.07.2009 vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy, avšak odporkyňa nereagovala a dlžnú sumu podľa uvedenia navrhovateľa nezaplatila.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúry za obdobie 22.05.2009-21.06.2009 na sumu 64,10 Eur so splatnosťou dňa 11.07.2009; faktúru za obdobie 22.04.2009-21.05.2009 na sumu 248,35 Eur so splatnosťou dňa 11.06.2009 a faktúru za obdobie 22.03.2009-21.04.2009 na sumu 164,59 splatnú dňa 11.05.2009.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa porušila svoje povinnosti, na základe čoho došlo navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 197,91 Eur v zmysle zmluvných dojednaní.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúry za zmluvnú pokutu so splatnosťou 11.05.2010.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa uvedené faktúry nezaplatila.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Súd považoval výšku zmluvnej pokuty za primeranú a opodstatnenú vzhľadom na to, že odporkyňa odkúpila mobilný telefón za akciovú cenu 1,- Euro, a to zmluvou s dodatkom zo dňa 17.03.2009 a odporkyňa sa zaviazala dodržiavať zmluvné dojednania po dobu 24 mesiacov. Napriek tomu svoju povinnosť porušila a to krátko po uzavretí zmluvy, keďže zmluva s dodatkom bola uzavretá dňa 17.03.2009 a prvá neuhradená faktúra bola za obdobie 22.04.2009-21.05.2009, a tak na základe toho navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu faktúrou zo dňa 22.04.2010, čo je cca 1 rok od porušenia zmluvy odporkyňou, teda od nezaplatenia vystavených faktúr.
Na základe uvedeného nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške je opodstatnený a primeraný, a to aj s poukazom na výšku neuhradených faktúr, t.j. vo výške 477,04 Eur, ako aj na porušenie povinnosti krátko po uzavretí zmluvy, hoci odporkyňa sa zaviazala na 24 mesiacov, ako aj s poukazom na to, že odporkyni bol odpredaný mobilný telefón za 1 Euro a poskytnutý program služieb keďže bola dohodnutá doba viazanosti až 24 mesiacov.
Odporkyňa bola v konaní nečinná.
Ničím a nikým nebolo spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa porušila svoje povinnosti a že nezaplatila uvedené faktúry riadne a včas.
Na základe uvedeného nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške je opodstatnený a primeraný.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 2 % ročne z dlžnej sumy od 12.05.2010, a to až do zaplatenia.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 2 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 12.05.2010, ako požadoval navrhovateľ, hoci do omeškania sa dostala odporkyňa pred týmto dátumom, a to vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr.
Výšku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska a základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p., pričom súd poukazuje na to, že navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v nižšej výške, než je daná zákonná výška úrokov z omeškania v čase omeškania odporkyne.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa porušila zmluvné ustanovenia, v zmysle ktorých navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorú však odporkyňa neuhradila ani na výzvu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil
skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebol spochybnený právny základ žalobou uplatnenej pohľadávky, navrhovateľove tvrdenia neboli nikým a ničím spochybnené a namietané, a tak súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol úspešný navrhovateľ, preto súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil voči odporkyni náhradu trov konania, a to titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 58,- Eur.
Na základe uvedeného súd priznal trovy konania vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 58,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).