Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-212-2010.pdf
PDF · 113.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/212/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu B. W. B. B. M. A., L.. XX. P. X-XX, IČO: 30 807 484, proti žalovanému V. Č.Y., N.. XX. XX. XXXX, C. A. M. R. S., M. H. XX/XX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom v Lipt. Mikuláši, M.Pišúta 936/16, v konaní o zaplatenie 2.392,82 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.879,37 eur, na účet žalobcu vedený v Š. W. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, M. XXXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal svojou žalobou zaviazania žalovaného na zaplatenie istiny 2.392,82 eur, predstavujúcej prostriedky vyplatené z nemocenského poistenia poistenkyni F. S. počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti v čase od 27. 08. 2008 do 24. 03. 2009. Odôvodnil žalobu tým, že žalovaný 26. 08. 2008 v rodinnom dome č. XXX M. R.. W. udrel poškodenú päsťou do tváre a spôsobil jej zranenie. Žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu Y. Ú. M. R.. V. rozhodnutím č. XXX-X/XXXX D. XX. XX. XXXX a bola mu uložená finančná pokuta, čím je preukázané zavinenie žalovaného na vzniku škody. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu škody vzniknutej vyplácaním dávok nemocenského poistenia, podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. v platnom znení. Na uhradenie škody žalobca žalovaného vyzval listom z 22. 03. 2010 v 30 dňovej lehote. Zásielku žalovaný prevzal 29. 03. 2010. Opakovane ho žalobca vyzýval na náhradu škody listom z 01. 06. 2010.
Tunajší okresný súd dňa 03. 09. 2010 vydal platobný rozkaz č. k. 1 Ro/687/2010-20, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor odôvodnený tým, že v trestnom stíhaní pred Obvodným oddelením PZ Lipt. Hrádok č. Y.-XXXX/LH-R.-XXXX bolo znaleckým posudkom znalca V.. Q. F. preukázané, že v dôsledku konania žalovaného F. S. utrpela zranenie vyžiadujúce liečbu v trvaní 6 dní. Ak bola F. S. skutočne práceneschopná od 27. 08. 2008 do 24. 03. 2009, po 01. 09. to nebolo zavinením žalovaného a v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Poprel svoju zodpovednosť za škodu v žalovanej výške.
Na pojednávaniach žalobca uviedol, že dĺžku trvania práceneschopnosti poškodenej F. S. konzultoval telefonicky s jej ošetrujúcou lekárkou V.. Š., ktorá poskytla aj písomné stanovisko zo 07. 05. 2010. Práceneschopnosť poškodenej S. bola následkom zranení zavinených konaním tretej osoby.
Rozhodnutie priestupkového orgánu aj znalecký posudok uvádza dobu trvania práceneschopnosti v trvaní 6 dní z chirurgického hľadiska. Ošetrujúca lekárka posudzovala zdravotný stav poškodenej komplexne, posudzovala následky vyvolané úderom do hlavy. Diagnóza v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 43.1 je posttraumatická stresová porucha, diagnóza S6 vnútrolebečné poranenia.
Žalovaný vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je s poškodenou S. v príbuzenskom pomere. Hovorilo sa, že ona chodí sadiť stromky pre urbár počas práceneschopnosti, on sám ju videl v montérkach v R.. W.. Táto práca bola bez pracovnej zmluvy. Žalovaný je muzikantom, na Silvestra na prelome rokov 2008/2009 hral vo H. A. M. R.. S., kde videl žalovanú baviť sa aj s jej manželom. Myslí si, že ona práceneschopnou byť nemala. Za stiahnutie žaloby od neho F. S. najskôr pýtala 400.000,- Sk, potom od jeho manželky 200.000,- Sk. Počas práceneschopnosti sa bicyklovala, brigádovala. Momentálne nevie o nej nikto nič. Nie je známe miesto jej bydliska.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že ak mala poškodená nárok na práceneschopnosť, tak v trvaní 6 dní. Bolesťami hlavy trpela od detstva aj v minulosti. V trestnom konaní nie je rozlišovaná práceneschopnosť z hľadiska chirurgického alebo iného. Potvrdenie lekárky o dočasnej práceneschopnosti bolo vyvrátené znaleckým posudkom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal nutnosť dočasnej práceneschopnosti W. F. S. v čase od 27. 08. 2008 do 24. 03. 2009. Tiež nepreukázal príčinnú súvislosť psychiatrickej liečby F. S. s konaním žalovaného z 26. 08. 2008, ktorý ju udrel v ten deň do tváre. Na zdravotnom stave poškodenej sa podieľa celý rad iných faktorov. Poškodená sa sťažovala, že sa jej vyhrážajú, že ju zbijú, keď nie je známe kto sa jej, kedy a čím mal vyhrážať. Samotný úder päsťou žalovanej jej psychické problémy nespôsobil, keď nie je známe, akého útoku sa poškodená obávala. Ak by 26. 08. 2008 podľa tvrdení S. mal na ňu útočiť aj niekto iný, nie je zrejmým, či k údajnému psychickému zraneniu malo dôjsť v dôsledku konania iného útočníka, žalovaný nebol uznaný za vinného z vyhrážania sa poškodenej Hankovej. Mal ju udrieť päsťou do tváre, čo žalovaný popiera.
Z pripojeného spisu Obvodného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecne vnútornej správy č. XXX/ XXXX W.. P. XXX/XXXX W. . je preukázané, že dňa 26. 08. 2008 F. S., nar. XX. XX. XXXX N. Y. Y. W. R.. S. pod číslom ČVS: Y.-XXXX/LH-R.-XXXX o 21.20 hod. podala trestné oznámenie na 42- ročného V. Č., muzikanta z S., ktorý v ten deň okolo 21.00 hod. spolu so svojím synom XX-T.Ý. V. Č. v dome svokrovcov F. S. M. R.. W. XXX vošli do jej izby, kde ju V. Č. niekoľkokrát rukami strčil do pliec a päsťou pravej ruky ju udrel do ľavej strany úst. Spôsobil jej roztrhnutie pery a bolesť vrchných zubov; medzitým jeho syn na ňu pľuval. V uznesení z 10. 06. 2009 prokurátor Y. W. R.. V. vec postúpil Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Lipt. Mikuláši, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným 20. 07. 2009. Z rozhodnutia Obvodného úradu Lipt. Mikuláš č. XXX/ XX P. XXX/XX súd zistil, že obvinený V. Č. B.., N.. XX. XX. XXXX V. Č. V.., N.. XX. XX. XXXX boli uznaní zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že 26. 08. 2009 v čase okolo 21.00 hod. v rodinnom dome v R.. W. Č.. XXX V.. Č. B.. udrel päsťou do tváre F. S., čím úmyselne narušil občianske spolunažívania drobným ublížením na zdraví a V.. Č. V.. ju opľul, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním. Správny orgán uložil V. Č. V.. pokarhanie a V. Č. B.. pokutu vo výške 20,- eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09. 09. 2009. Súčasťou spisového materiálu je znalecký posudok č. XX/XXXX znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia V.. Q.Á. F., z ktorého je preukázané, že poškodená F. S. utrpela 26. 08. 2008 pomliaždenie tváre vľavo v dôsledku priameho účinku tupej sily na túto oblasť strednej sily. Zranenie zodpovedá úderu tupým predmetom - ruka, päsť. Mohlo byť spôsobené inou osobou. Je predpoklad, že zranenie nezanechá trvalé následky, ktoré možno hodnotiť po roku. Doba liečenia od 26. 08. 2008 do zhotovenia znaleckého posudku 03. 12. 2008 z chirurgického hľadiska nie je primeraná, primeraná doba liečby je 6 dní. Rovnako nie je primeraná doba narušenia obvyklého spôsobu života, ktorá je na utrpené zranenie z chirurgického hľadiska 6 dní. Z výpovede svedka - W. V. Č. vyplýva, že videl, ako sa V. Č. B.. trhá s F., jeho syn stál vtedy na chodbe. Svedok sa postavil medzi V. Č.Y. B.. P. F. S. a snažil sa ich od seba oddeliť. V. Č. však päsťou, pravdepodobne pravej ruky, udrel Denisu do ľavej časti tváre v oblasti úst a roztrhol jej peru. V. Č. V.. uviedol, že F. prešla popri jeho otcovi, strkala doňho odzadu. Otec sa vtom otočil a zdvihnutým lakťom ju niekde trafil.
Zo svedeckej výpovede V.. V. Š., praktickej lekárky, so sídlom v R.. S., V. XXX/X, je preukázané, že podľa zdravotnej dokumentácie pacientky F. S. táto bola ošetrená na chirurgickom oddelení Nemocnice s poliklinikou V.. J. B. M. R.. V. po povrchovom poranení hlavy s ľavostrannou symptomatológiou (zvracanie, závrate pri chôdzi). Pacientka bola počas hospitalizácie v nemocnici riešená 2-krát konziliárne s neurológiou, bola u nej diagnostikovaná aj posttraumatická stresová porucha. Z dôvodu hospitalizácie potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo vystavené nemocnicou. Hospitalizácia trvala do 30. 08. 2008, u chirurga V.. K. v ambulancii absolvovala pacientka kontroly lebky. Rovnako absolvovala opakované kontroly u ortopéda. Z dôvodu bolesti hlavy jej bolo robené CT vyšetrenie a vyšetrenie magnetickou rezonanciou, obidve s negatívnymi nálezmi. Dočasnú práceneschopnosť ukončila svedkyňa v dôsledku zlepšenia subjektívnych pocitov pacientky napriek tomu, že objektívny psychiatrický nález pretrvával. Ošetrujúcou psychiatričkou bola V.. V.. Konzílium s neurológmi bolo prevedená 27. 08. 2008. V minulosti pacientka trpela bolesťami hlavy v súvislosti s krčnou chrbticou. Pred augustom 2008 pacientka psychiatricky liečená nebola. Psychiatrická liečba je dlhodobá záležitosť. Hlavným dôvodom trvania práceneschopnosti bolo psychiatrické ochorenie.
Svedkyňa V.. P. V. ( ktorá je aj znalkyňou z odboru psychiatria ) uviedla vo svedeckej výpovedi, nahliadajúc do zdravotnej dokumentácie F. S., že pacientka ju vyhľadala prvýkrát 24. 10. 2008. Subjektívne udávala, že v auguste bola napadnutá inou osobou do tváre, kontaktovala políciu. Bojí sa byť sama v izbe, keď zbadá agresora, uteká. Aktuálne je dlhodobo PN, hrozí jej strata práce. Trpí plačlivosťou, nespavosťou, je ako v začarovanom kruhu. Objektívne lekárka u pacientky zistila depresívno-úzkostnú náladu stredne ťažkého stupňa s polymorfnými fóbiami (rôznymi typmi strachu, napr. z tmy, ľudí, agresora). Bola tam prítomná difúzna paranoidná symptomatológia s anticipáciou obáv o jej život. Diagnostikované boli aj poruchy spánku s úzkostnými stavmi. Lekárka diagnózu uzatvorila ako posttraumatickú stresovú poruchu. Liečená boli antidepresívom, ktoré pôsobí duálne na depresiu aj úzkosť. Rovnako brala lieky na zlepšenie spánku. Na odporučenie lekárky prišla na kontrolu 18. 11. 2008. Uviedla, že stále u nej pretrváva strach, stále sa jej vyhrážajú, ak sa agresor dostane do basy. Bojí sa sama vyjsť von. Vychádza len v spoločnosti iného, aby jej nemohli ublížiť. Problémy so spánkom sa zlepšili, pretrvávala anticipačné obavy aj úzkostno-depresívne symptomatológia. Lekárka zvýšila dávku lieku na zlepšene spánku. Na ďalšej kontrole 17. 12. 2008 poškodená subjektívne udávala zlepšenie nálady, zlepšenie spánku, ale stále zvýšenú predráždivosť. V objektívnom obraze dominovala úzkostlivosť, subdepresívne nálady so znížením prahom dráždivosti a frustračnej tolerancie. Pokračované bolo v pôvodnej dávke medikácie. Na ďalšiu kontrolu mala prísť pacientka 15. 01. 2009, ale prišla 25. 02. 2009. Uviedla, že prestala užívať lieky, lebo jej došli a cítila sa dobre. Potom sa však dozvedela, že muž, ktorý ju napadol o nej rozchyruje, že sa fláka, chodí po diskotékach a podpláca praktickú lekárku. Vtedy sa v nej niečo zlomilo. Lekárka objektívne zistila depresívnu náladu, plačlivosť, intrapsychickú tenziu, pocity psychickej a somatickej insuficiencie, pridružili sa bolesti hlavy. Došlo k zvýšeniu pôvodnej dávky lieku zo 75 na 150 mg. Na určenú kontrolu 24. 03. 2009 pacientka neprišla, odvtedy lekárku nekontaktovala. Keby pacientka nebola práceneschopnou v čase, keď lekárku vyhľadala, bolo by potrebné jej psychiatrické liečenie počas práceneschopnosti. Diagnóza depresie a úzkostné poruchy vyžaduje PN približne pol roka až rok v závislosti od prípadu. Stredne ťažký stupeň ochorenia je už závažnejšieho charakteru. Aj pri ľahkej depresii trvá liečba okolo 6-7 mesiacov. Jedno balenie lieku užívaného poškodenou obsahuje 50 kapsúl, mala brať l denne. Ak mala jedno balenie liečiva predpísané 17. 12. 2008 a na ďalšiu kontrolu prišla 25. 02. 2009, jedno balenie lieku na túto dobu postačiť nemohlo. Keď práceneschopnosť vystavuje odborný lekár, praktický lekár po istej dobe odborného lekára kontaktuje za účelom zistenia, či je potrebné v PN pokračovať. Pri psychiatrických diagnózach je dôležité, že niekedy trvá dlhší čas, kým nastúpi účinok lieku. U pacientky S. lekárka nevolila liek prvej voľby, ale hneď duálne antidepresívum, ktoré je silnejšie oproti lieku prvej voľby. Dávka liekov na depresiu sa znižuje postupne, nevysadzuje sa jednorazovo. Bolesti hlavy, uvádzané poškodenou S. 25. 02. 2009, môžu byť v súvislosti so zistenou psychiatrickou diagnózou. Mohli byť prejavom depresívno-úzkostnej poruchy, psychického ochorenia, ku ktorému došlo u pacientky vzhľadom na prerušenie medikácie. Posttraumatická stresová porucha je širší pojem než depresívno-úzkostná porucha. Prejavmi posttraumatickej stresovej poruchy je depresia, úzkosť, flasbacky (v nečakaných chvíľach si pacient spomenie napr. na útok, vyhýba sa istým miestam, utieka sa k ochrane iných osôb). Práceneschopnosť v prípade posttraumatickej stresovej poruchy by bola v trvaní 6 mesiacov, v prípade depresívno-úzkostnej poruchy približne 3 mesiace. Keď pacientka vyhľadala lekárku vo februári 2009, došlo k obnoveniu úzkostno-depresívnej poruchy. Ťažko je možné uviesť, či neurotická stránka je vyvolaná útokom alebo inými osobnými predispozíciami pacientky. V súdno- znaleckej oblasti je odporúčanie symptómy a záležitosti posttraumatickej stresovej poruchy skúmať až po roku. V prípade dodržania liečby by svedkyňa, ak by vystavovala práceneschopnosť, uvažovala 4.-5. mesiac o jej skúšobnom ukončení a zaradení pacientky do pracovného pomeru. Možno už 15. 01. 2009 by bola lekárka poslala pacientku do práce, ak by bola na kontrolu prišla. Znalec z odboru psychiatria by sa presne vedel vyjadriť k určeniu dĺžky trvania PN pani S. v prípade dodržania liečeného režimu. Bolo by potrebné prizvať aj znalca z odboru psychológia. V prípade náhleho ukončenia liečby môže nastúpiť syndróm náhleho vysadenia lieku. Na liečbu psychofarmakami nie je možné užívať alkohol, možno len v minimálnom množstve. Alkohol buď účinok lieku znásobí, alebo pacient naopak môže upadnúť do bezvedomia. Príčinou zdravotných problémov F. S. bol útok agresora. Uviedla, že bola napadnutá inou osobou a pretrváva jej strach, lebo sa jej vyhrážajú, že ju zbijú, ak agresor pôjde do väzenia. Spúšťačom ochorenia bol útok. Podstatou posttraumatickej stresovej poruchy je to, že ak niekto zažije katastrofu, nemusí utrpieť ujmu fyzickú, ale je traumatizovaný v tom, že sa môže niečo také stať. Simulovať psychické ochorenie je veľmi ťažké. Počas liečby lekár zistí aj zastieranie príčin ochorenia pacientov (ako príčinu označí jednu príčinu a v skutočnosti je za jeho ochorením príčina iná). Lekárka vie odhaliť, či pacient simuluje. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či je možné určiť u F. S. odkedy trpí difúznou paranojou svedkyňa uviedla, že niekto má paranoidnú povahu po celý život. Difúzny znamená, že z každého nezdaru v živote obviňuje niekoho iného.
Z oznámenia odborného lekára V.. Q. K. - chirurga, E. B..T..Y.. W. R.. V., D. XX. XX. XXXX súd zistil, že poškodená F. S. bola na ambulancii ošetrená jedenkrát 27. 08. 2008 pre úraz z 26. 08. 2008. Vzhľadom na zistené diagnózy jej bolo odporučené neurologické vyšetrenie a bola odoslaná do nemocnice. Bolo vyslovené podozrenie na možnú prasklinu lebky, ktorého výsledky, vzhľadom na to, že menovaná neabsolvovala kontrolu, lekár nemá.
Z oznámenia V.. M. K., Y. R. - N., D. R.. V., doručeného tunajšiemu okresnému súdu 28. 11. 2011 je preukázané, že menovaná nebola v liečbe neurologičky od 26. 08. 2008 do 24. 03. 2009, pre bolesti hlavy v oblasti čela a temena bola v liečbe od 30. 06. 2006 da 23. 08. 2006.
Z potvrdení žalobcu, doručených tunajšiemu okresnému súdu 21. 01. 2011 súd zistil, že poškodenej F. S. boli vyplatené nemocenské dávky za september 2008 vo výške 299,08 €, za október 2008 vo výške 370,88 € a za november 2008 vo výške 358,84 € a za december 2008 vo výške 370,88 €. Spolu ide o sumu 1.399,73 €. Za mesiac január 2009 bolo vyplatené F. S. nemocenské 370,90 € pri dennom vymeriavacom základe 655,2642 Sk, za február 2009 vo výške 335,- € pri dennom vymeriavacom základe 21,75 € a za 24 dní marca 2009 vo výške 287,20 €. Nemocenská dávka predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu
Z fotokópie potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti súd zistil, že bola vystavená chirurgom N. B. W. R.. V. 27. 08. 2008 s diagnózou S06 a ukončená 25. 03. 2009 praktickou lekárkou V.. Š. s konečnou diagnózou S06, F3.1.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobe čiastočne vyhovel. Žalobca vyplatil poistenkyni F. S. za obdobie od 26. 08. 2008 do 24. 03. 2009 dávky nemocenského poistenia vo výške 2.392,82 eur. Vykonaným dokazovaním, najmä obsahom pripojeného priestupkového spisu a výsluchom svedkyne V.. V. je preukázané, že zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví F. S. nesie žalovaný, ktorý ju 26. 08. 2008 udrel päsťou do tváre. Zo správy chirurga V.. K. je preukázané, že bola ošetrená nasledujúci deň s podozrením na prasklinu lebky (ktorá v ďalšom potvrdená nebola). Podľa zdravotnej dokumentácie bola pacientka hospitalizovaná do 30. 08. 2008 po povrchovom poranení hlavy a ľavostrannou symptomatológiou. Počas hospitalizácie bola 2-krát konziliárne riešená s neurológom. Zdravotnícke zariadenie vystavilo dočasnú práceneschopnosť pacientky. Aj keď podľa znaleckého posudku, ktorý je súčasťou priestupkového spisu, z chirurgického hľadiska bola odôvodnená doba práceneschopnosti v trvaní 6 dní, výpoveďou svedkyne V.. V. je preukázané, že poškodená S. bola minimálne od 24. 10. 2008 (kedy psychiatričku vyhľadala) dočasne práceneschopnou pre psychiatrickú diagnózu posttraumatická psychická porucha, ktorá je ako diagnóza popri diagnóze vnútrolebečné poranenia rovnako uvedená v potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej 27. 08. 2008.
Žalovaný porušil svoju povinnosť správať sa v súlade s pravidlami občianskeho spolužitia aj prevenčnú povinnosť ( predchádzať škodám na zdraví ). V dôsledku a príčinnej súvislosti s týmto porušením jeho právnej povinnosti utrpela F. S. poškodenie zdravia. Zároveň v dôsledku takéhoto konania žalovaného vznikla škoda v majetkovej sfére žalobcu, ktorý poistenkyni F. S. vyplatil dávky nemocenského poistenia. Aj keď právny zástupca žalovaného poukazoval vo svojich výpovediach na to, že dňa 26. 08. 2008 bol v čase incidentu prítomný aj ďalší účastník, z obsahu priestupkového spisu vyplýva (najmä výpovede svedka V.N. Č. a výpovede V. Č. V..), že syn žalovaného - V. Č. V.., ktorý bol v priestupkovom konaní potrestaný pokarhaním, na F. S. fyzicky nezaútočil. Z vykonaného dokazovania je preukázaným, že v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného je nielen poškodenie zdravia F. S. z chirurgického hľadiska, ale aj z hľadiska psychiatrického. Rozhodujúcou v tomto smere je svedecká výpoveď psychiatričky V.. V., ktorú vyhľadala F. S. 24. 10. 2008, teda 2 mesiace po útoku. V tom čase (keď je viac ako pravdepodobné, že ako osoba neznalá práva nepredvídala následky svojho konania, spočívajúce v nároku poisťovne na náhradu škody z titulu vyplatených nemocenských dávok) uviedla, že bola v auguste napadnutá inou osobou, bojí sa byť sama v izbe a keď zbadá agresora, uteká. Mala poruchy spánku, trpela plačlivosťou. Aj keď uviedla, že je aktuálne dlhodobo práceneschopná a hrozí jej strata práce, svedeckou výpoveďou lekárky je preukázané, že simuláciu psychiatrického ochorenia, ktorá je ťažká, lekárka vie odhaliť. Pri vyšetrení lekárka si všíma aj mimiku, reč tela a očí. Podľa tvrdenia lekárky aj pacientkou uvádzané bolesti hlavy sú psychosomatickými prejavmi psychického ochorenia. Pred útokom poškodená S. bola v starostlivosti neurologičky 2 roky dozadu, už v nemocnici bezprostredne po útoku bola 2-krát konziliárne neurológom vyšetrená. Súd však poukazuje aj na to, že hlavným dôvodom jej práceneschopnosti do marca 2009 nebolo neurologické poškodenie zdravia ani poškodenie zdravia z hľadiska chirurgického, ale posttraumatická stresová porucha. Svedkyňa V.. V. uviedla, že v prípade takejto diagnózy trvá práceneschopnosť približne 6 mesiacov, trvalé následky sa odporúča skúmať až po roku. U poškodenej S. bola diagnostikovaná aj depresívno-úzkostná porucha, pri ktorej je možné vo všeobecnosti stanoviť dobu práceneschopnosti na 3 mesiace. Právny zástupca žalovaného na jeho obranu uviedol, že poškodená S. pri návšteve psychiatričky uviedla obavu z vyhrážok bez toho, aby bolo zrejmé, kto, kde, kedy a čím sa jej mal vyhrážať. Ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, obavy z vyhrážok uviedla poškodená S. až na kontrole 18. 11. 2008. Vtedy deklarovala pretrvávanie strachu, stále sa jej vyhrážajú, ak sa agresor dostane do basy. Je síce pravdou, že nie je zrejmé, kto sa poškodenej vyhráža, ale nesporným je, že to bolo v súvislosti s útokom žalovaného (agresor) a jeho právnym postihom za jeho konanie. Keby sa žalovaný správal v súlade s právom, nikto by sa poškodenej nevyhrážal v súvislosti s postihom za jeho protiprávne konanie. Lekárka diagnostikovala u pacientky depresívno-úzkostnú náladu nie ľahkého, ale stredne ťažkého stupňa s polymorfnými fóbiami, teda rôznymi druhmi strachu, medzi ktorými je aj strach z agresora. Okrem toho poškodená trpela poruchami spánku. Psychické problémy poškodenej S., ktoré spôsobili jej práceneschopnosť, preto vznikli v priamej súvislosti so správaním žalovaného. Zo svedeckej výpovede svedkyne V.. V. je preukázané, že vzhľadom na stupeň ochorenia, diagnostikovaný u poškodenej je dôvod na práceneschopnosť a ak by nebola vystavená iným lekárom, odporučila by ju práve táto psychiatrička. Súd však musel prihliadať pri svojom rozhodovaní na to, že poškodená S. neprišla na kontrolu 15. 01. 2009, ale až 25. 02. 2009 po tom, keď prestala užívať lieky. Z výpovede svedkyne V.. V. vyplýva, že vynechanie liečby malo vplyv na priebeh ochorenia. Poškodená S. nebola liečená od začiatku liekom prvej voľby, ale silnejším duálnym liečivom. Jeho dávku je potrebné znižovať postupne, nevysadzovať jednorazovo. Podľa výpovede svedkyne V.. V. dňa 17. 12. 2008 poškodenej S. bolo predpísaných 50 kapsúl lieku. Zároveň svedkyňa uviedla, že vychádzajúc z priebehu ochorenia, ktoré nie je možné predvídať, by 4.-5. mesiac od začiatku liečby uvažovala o skúšobnom ukončení práceneschopnosti. Pri dávke lieku 50 kapsúl od 17. 12. 2008 by potom k jej dobratiu došlo 05. 02.
2009. To zodpovedá aj času 4 mesiacov od začatia liečby. Súd preto ustálil, keďže ani jedna zo strán sporu nenavrhla znalecké dokazovanie za účelom zistenia doby práceneschopnosti, že do tejto doby by patrili dávky nemocenského poistenia poškodenej S. v plnej výške. Po tomto dátume mohla najskôr poškodená S. R.iečbu prerušiť (keď svedkyňa V. uviedla, že poškodená S. prestala užívať lieky, pretože jej došli a cítila sa dobre). Nemocenské dávky, vyplatené poškodenej S., za dobu do 27. 08. 2008 do 30. 11. 2008 sú 1.028,84 eur. Za december 2008 bola nemocenská dávka 370,88 eur a za január 2009 vo výške 370,90 eur. Za február 2009 bola nemocenská dávka 335 eur. Denný vymeriavací základ je podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne 21,75 eur, pri počte 28 dní ide o sumu 609 eur (21,75 x 28), z ktorej nemocenská dávka predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu (ako vyplýva z potvrdenia žalobcu), čo je 108,75 eur za 5 dní februára. Spolu je dávka nemocenského poistenia za obdobie od 27. 08. 2008 do 05. 02. 2009 vo výške 1.879,37 eur. Na jej zaplatenie súd žalovaného zaviazal a vo zvyšku (o zaplatenie 513,45 eur) žalobu zamietol.
Právo na náhradu trov konania ako úspešnému vo veci, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu, vzniklo žalobcovi. Jeho úspech v konaní 78,54 %, jeho neúspech 21,46 % a ich pomer 57,08 %. Žalobca návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodal.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.
Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Obč. súd. por. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).