Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/112/2010

Zmenené rozhodnutím 8Co/141/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu V. N., nar. X.X.XXXX, bytom Z., A. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska 5, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 202,54 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 22.12.2011 č.k. 5C/112/2010-64 takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v sume 29,07 Eur a žalovaný je povinný ju uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk alebo na účet advokáta JUDr. Jána Jurča."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu V. N., I.. X.X.XXXX, Z. Ť. XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Bardejov, Partizánska č. 5 proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 o zaplatenie 202,54 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 94,45 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 20.11.2009 do zaplatenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 202,54 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20.11.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že pri poistnej udalosti dňa 19.7.2009 v Bardejove poistený škodca B. N. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel zranenia žalobca, za čo bol škodca Trestným rozkazom Okresného súdu v Bardejove uznaný vinným a odsúdený vo veci sp. zn. . Tým žalobcovi vznikol ako poškodenému nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví. Žalovaný ako poisťovateľ podľa o povinnom zmluvnom poistení za škodcu uznal nároky žalobcu okrem nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Neuznanie tohto nároku žalovaný odôvodňoval tým, že podľa daňového priznania za rok 2008 boli výdavky poškodeného žalobcu vyššie ako príjmy a poškodený nemal tak žiaden zisk, bol v strate. Žalobca nesúhlasí s týmto názorom žalovaného, pokiaľ ide o jeho nárok na náhradu škody za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého má poistený právo, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a na ustanovenie , podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť

svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Ďalej sa odvolával pokiaľ ide o konkrétny nárok, náhradu škody za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, na ustanovenie a 447 , najmä 445 a násl. a na ustanovenie - 38 Tvrdí, že výška jeho nároku je určená výškou úrazového príplatku a nárok na stratu na zárobku je vymedzený obdobím práceneschopnosti a podmienkou vzniku nároku je skutočnosť, že poškodenému, ktorý bol uznaný za práceneschopného sa vypláca náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti podľa alebo z nemocenského poistenia

podľa - 38 , a úrazový príspevok sa poskytuje za dni a vypočítavá sa z denného vymeriavacieho základu. Poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov priznala žalobcovi nemocenské, ktoré bolo vypočítané z denného vymeriavacieho základu 9,54 eur a tvrdí, že bola splnená podmienka vzniku nároku. Keďže úrazový príplatok za prvé tri dni predstavuje 55 % a za ďalšie dni do 9.10.2009 predstavuje 25 % denne, výška nároku na náhradu za stratu na zárobku v celkovej sume uňho je 202,54 eur. Žalovaný odmieta túto škodu žalobcovi zaplatiť.

Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. -18 zo dňa 20.4.2010, proti ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný zastáva názor, že nepatrí žalobcovi nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, nakoľko v roku 2008 bol žalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba v strate. Poukazoval na ustanovenie . Aj keď súhlasí, že samotný status samostatne zárobkovo činnej osoby nemôže byť dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu straty na zárobku, vzhľadom na širší pojem zárobok ako pojem mzda, zároveň však tvrdí, že nemožno neprihliadať na ustanovenie , ktorý stanovuje zákonnú podmienku pri výplate škody a síce odkaz na priemerný zárobok pred poškodením. Účelom tohto ustanovenia je dosiahnutie stavu pred škodovou udalosťou, čiže dosiahnuť, aby žalovaný v dôsledku škodovej udalosti na príjmových možnostiach nijako neutrpel, ale zároveň aby sa škodovou udalosťou ani neobohatil sa v rozpore s reálnymi zárobkovými možnosťami pred škodovou udalosťou. Tvrdí, že ustanovenie nerieši iba otázku výšky nároku, ale aj otázku samotného právneho nároku na úrazový príplatok a že nárok na úrazový príplatok má zamestnanec má nárok na náhradu príjmu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Z citovaného zákonného ustanovenia usudzuje, že osobou oprávnenou na tento nárok je výlučne definovaný zamestnanec a skutočnosť, že výška úrazového príplatku sa odvíja od výšky nemocenskej dávky, ktorej poberateľom môže byť aj iná osoba ako zamestnanec, je pre posúdenie právneho zákonného nároku na úrazový príplatok podľa žalovaného irelevantná. Keďže nemožno prípad nároku na náhradu za stratu na zárobku subsumovať pod ustanovenie , je pri určení výšky nutné podľa žalovaného vychádzať zo všeobecnejšieho ustanovenia . Taktiež žalovaný poukazuje na ustanovenie 4 ods. 2 písm. a/ a na ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého náhradu škody síce uhrádza poisťovateľ poškodenému, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo poisťovateľovi, ale je povinný tento nárok preukázať. Vychádzajúc z daňového priznania žalobcu za rok 2008 žalovaný dospel k záveru, že podľa tohto dokladu nemohol žalobca práceneschopnosťou na príjmových možnostiach nijako utrpieť pretože vykazoval v daňovom

priznaní stratu a daňové priznanie je jediným dokladom, ktoré odráža štandardné príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby s poukazom na to, že sa má vychádzať z priemerného zárobku pred poškodením. Z týchto dôvodov žalovaný navrhoval návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca k odporu žalovaného sa písomne vyjadril a trval na tom, že nesúhlasí s tým, že by oprávnenou osobou na výplatu náhrady za stratu na zárobku bol len zamestnanec (to žalovaný ani netvrdí, žalovaný len uvádza, že ustanovenie sa vzťahuje iba na zamestnanca a v prípade žalobcu je potrebné vychádzať z ustanovenia ). Žalobca poukazuje na to, že účelom právnej úpravy je kompenzácia nepriaznivého následku, ktorý vznikol v dôsledku škody na zdraví a spravodlivému usporiadaniu vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody môže zodpovedať len také usporiadanie vzťahov medzi poškodeným a tým, kto škodu spôsobil, pri ktorom dochádza k odstráneniu ujmy, ktorá nastala vo sfére poškodeného a poukazuje ďalej na to, že ustanovenie a násl. neviaže poskytovanie náhrady za stratu na zárobku z dôvodu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na zdraví na trvanie pracovného pomeru v čase úrazu. Iný výklad by bol v rozpore s požiadavkou spravodlivého usporiadania záväzkových vzťahov, vzniknutých zo spôsobenej škody. To, že poškodený nebol v čase vzniku škody zamestnancom, mu nemôže byť na ujmu v prípade, keď mu bola inou osobou spôsobená škoda na zdraví, v dôsledku ktorej nemohol vykonávať zárobkovú činnosť, hoci nie je v pracovnom pomere. Osobný rozsah úrazového poistenia nemožno automaticky transformovať aj na občianskoprávnu zodpovednosť za škodu na zdraví, pretože tu nejde o nárok na úrazovú dávku. Trvá na tom, že podmienkou vzniku nároku na náhradu za stratu na zárobku je skutočnosť, že poškodenému, ktorý bol uznaný za práceneschopného, sa vypláca náhrada príjmu pri

dočasnej práceneschopnosti alebo z nemocenského poistenia. Podľa žalobcu ustanovenie len konkretizuje ustanovenie . Ďalej poukazuje na to, že strata poškodeného vykazovaná v roku 2008 nie je relevantná pre tento prípad, nakoľko mu vzniklo nemocenské poistenie 1.7.2009, teda v roku, kedy vznikla aj dočasná práceneschopnosť a rozhodujúcim obdobím pre určenie vymeriavacieho základu je obdobie od 1.7.2009 / vznik nemocenského poistenia/, do 30.8.2009 / koniec kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť/. Vymeriavací základ už vypočítala Sociálna poisťovňa na základe údajov zo svojej evidencie. Na

Na pojednávanie sa žalovaný nedostavil, na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť. Navrhoval rozhodnúť podľa jeho písomných vyjadrení vo veci. Boli tak splnené podmienky pre konanie a rozhodnutie vo veci aj v neprítomnosti žalovaného / /.

Žalobca navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, predložených žalobcom a to trestného rozkazu Okresného súdu Bardejov č.k. -79 zo dňa 10.9.2009, s obsahom oznámenia o poistnom plnení poisťovne Wüstenrot, s obsahom rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 2.10.2009, s obsahom výzvy žalobcu žalovanému na zaplatenie sumy 202,54 eur, s obsahom potvrdenia

W.. V. W. o práceneschopnosti žalobcu a potvrdenie Sociálnej poisťovne o ďalšej práceneschopnosti žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa XX.X.XXXX, ktorú spôsobil vodič B. N., došlo k poškodeniu zdravia žalobcu V. N., ktorý utrpel zranenia s predbežnou dobou liečenia a práceneschopnosťou 10 týždňov. Škodca B. N.Á. bol za svoje konanie uznaný vinným trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. -79 zo dňa 10.9.2009. Žalobca V. N. bol so svojim nárokom na náhradu škody trestným rozkazom odkázaný na konanie v občianskoprávnych veciach.

Žalobca sa domáha v tomto konaní náhrady škody ktorú utrpel pri dopravnej nehode a to konkrétne straty na zárobku počas práceneschopnosti.

Podľa ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, sa uhradzuje peňažným dôchodkom. Pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa § 446 náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov v sociálnom poistení.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náhradu pri usmrtení.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Pri dopravnej nehode došlo u žalobcu ku vzniku škody z ublíženia na zdraví. Náhradu tejto škody v zmysle citovaných zákonných ustanovení, je oprávnený uplatniť si žalobca priamo proti poisťovateľovi, v danom prípade žalovanému a je povinný tento nárok preukázať. Žalovaný tento nárok proti žalovanému ako poisťovateľovi uplatnil.

Vychádzajúc z ustanovenia náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Týmto predpisom je a konkrétne ustanovenie - 87 citovaného zákona.

Podľa ustanovenia zamestnanec zamestnávateľa podľa , ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej práceneschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Podľa § 86 cit. zákona úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Podľa § 87 cit. zákona suma úrazového príplatku je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej práceneschopnosti,

b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za dobu od 19.7.2009 do 21.7.2009 vo výške 9,54 x 3 dni x 55 % = 11,74 eur a za obdobie od 22.7.2009 do 9.10.2009 vo výške 9,54 x 80 dní x 25 % = 190,80 eur, spolu 202,54 eur, teda nepretržite si uplatňuje nárok na náhradu za stratu na zárobku za dobu práceneschopnosti od 19.7.2009 do 9.10.2009.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 12.12.2011, ktoré si súd vyžiadal, vyplýva, že nemocenské poistenie u žalobcu, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, trvalo v roku 2009 od 1.7.2009 do 3.11.2009, nemocenská dávka mu bola vyplácaná od 3.9.2009 do 8.10.2009 a podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne denný vymeriavací základ bol vyčíslený sumou 9,54 eur. Aj zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 28.6.2011, ktorú si súd vyžiadal, súd zistil, že V. N. bol od 1.júla 2009 do 3. novembra 2009 vedený v evidencii poistencov ako povinne nemocensky poistenec a samostatne zárobková činná osoba, za dočasne práceneschopného bol v roku 2009 uznaný v období od 20.7.2009 do 1.9.2009 a v období od 3.9.2009 do 8.10.2009. Nemocenské mu bolo priznané a vyplácané od 3.9.2009 do 8.10.2009.

Žalovaný tvrdí, že žalobcovi nevznikla žiadna strata na zárobku z dôvodu, že v roku 2008 podľa daňového priznania ako jediného podľa žalobcu relevantného základu pre posúdenie, či došlo ku skutočnej strate na zárobku u žalobcu, bol žalobca v strate a preto podľa žalovaného nemá nárok na náhradu za stratu na zárobku. Súd s týmto názorom nesúhlasí. Samotné vykazovanie straty v daňovom priznaní znamená len to, že mal podnikateľ vyššie výdavky než príjmy v konkrétnom zdaňovacom

období, neznamená to, že nemal žiadne príjmy, len výška výdavkov prevyšovala tieto príjmy. Ak bol práceneschopný, tak jeho príjmy boli nižšie, než ak by práceneschopný nebol a tým by aj strata bola nižšia. Nemuselo by to znamenať, že by sa nevykazovala strata, ale bola by nižšia o príjmy, ktoré by vykazoval inak v období práceneschopnosti. Je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že iba výklad, ktorý zaujíma žalobca, je výkladom, ktorý zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania. Sama osebe skutočnosť, že niekto v daňovom priznaní vykazuje stratu neznamená, že nemal žiadne príjmy. Rozhodujúce pre priznanie nároku na stratu na zárobku počas práceneschopnosti podľa názoru súdu je to, či spĺňa žalobca podmienky, ktoré

sú určené ako podmienky pre nárok na úrazový príplatok a týmito podmienkami je uznanie za dočasne práceneschopného a nárok na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. V danom prípade žalobca spĺňal obe tieto podmienky v období od 3.9.2009 do skončenia práceneschopnosti 8.10.2009, pretože bol v tomto období uznaný za práceneschopného a v tomto období mu vznikol aj nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Dôkazom toho je potvrdenie sociálnej poisťovne.

Žalobcovi tak vznikol nárok za dni práceneschopnosti 3.9., 4.9 a 5.9.2009 na úrazový príplatok vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu a za ďalších 33 dní vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu, keďže od 3.9.2009 do skončenia práceneschopnosti uplynula celkom doba 36 dní. Suma 55 % z denného vymeriavacieho základu, ktorú určila Sociálna poisťovňa sumou 9,54 eur je 5,247 a 25 % je 2,385 eur, tak celková suma nároku na stratu na zárobku počas práceneschopnosti u žalobcu tak činí za dni 3.9 -5.9.2009 sumu 15,74eur a za dni 6.9. až 8.10.2009 t.j. celkom 33 dni sumu 78,71 eur.

Na základe uvedeného súd žalobe v časti vyhovel a to v časti o zaplatenie sumy 94,45 eur. V tejto časti vyhovel žalobe aj pokiaľ ide o uplatnenie nároku na zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne od 20.11.2009 do zaplatenia.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 202,54 eur listom zo dňa 5.11.2009. Žalovaný škodu na strate na zárobku počas práceneschopnosti ani sčasti žalobcovi neuhradil. Žalobca sa domáha úroku z omeškania od 20.11.2009.

Žalovaný bol tak už 20.11.2009 v omeškaní so zaplatením dlhu žalobcovi. V tom čase bola základná úroková sadzba z ECB 1 % a navýšenie o 8 percentuálnych bodov znamená úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne z priznanej istiny od 20.9.2009 do zaplatenia .

V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá z už uvedených dôvodov. Súd je toho názoru, že za obdobie od 19.7.2009 do 2.9.2009 nevznikol žalovanému nárok na stratu na zárobku počas práceneschopnosti, pretože v tom období nespĺňal podmienky vzniku nároku

na úrazový príplatok a to nespĺňal podmienku vzniku nároku na nemocenské z nemocenského poistenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa vzhľadom na pomerný úspech oboch účastníkov zhruba v rovnakej časti, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.