Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-20-2011.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/20/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky Mgr. H. A., nar. X.X.XXXX, bytom E. č. XX, XXX XX E., občianka L., zastúpenou advokátkou JUDr. Máriou Strakovou, so sídlom J. Curie 17, 058 01 Poprad, proti odporcovi U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D./X, XXX XX T., občan L. zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bašistom, so sídlom Námestie svätého Egídia č. 95, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C 55/2008-86 zo dňa 30. 9. 2010 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcele č. 141/8, ktorý je vedený na Správe katastra V., na liste vlastníctva č. XXX, pre obec a k. ú. E.. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Prvostupňový súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Poprade, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.1990. Dňa 10.02.1992 u advokátky JUDr. Márie Barabášovej bola medzi bývalými manželmi spísaná dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obsahom tejto dohody v zmysle článku II. boli rôzne hnuteľné veci a tiež pod bodom č. 22 aj rodinný dom súp. č. X, ktorý bol postavený na parc. EN č. 141/8 - zastavaná plocha o výmere 266 m2 vedený v EN SG T. na LV č. XXX, k. ú. E.. Účastníci v zmysle tejto dohody si hnuteľné veci rozdelili podľa jednotlivých položiek s tým, že časť pripadá do výlučného vlastníctva odporcu a časť do výlučného vlastníctva navrhovateľky a do výlučného vlastníctva navrhovateľky pripadá rodinný dom súp. č. X, ktorý je postavený na uvedenej parcele s tým, že na úplné vyrovnanie nárokov účastníkov konania vyplatí navrhovateľka finančnú čiastku 25 000,- Kčs. V článku IV. tejto dohody je uvedené, že odporca súhlasí, aby na základe tejto dohody bolo vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorý je označený v bode II. tejto dohody vyznačené v evidencii nehnuteľnosti strediska geodézie Poprad v prospech navrhovateľky a zároveň v článku V. účastníci dohody prehlásili, že uzavretím tejto dohody si vysporiadali všetky svoje nároky k hnuteľným aj nehnuteľným veciam a nemajú voči sebe z tohto žiadne iné nároky. V zmysle dohody nebola navrhovateľke uložená povinnosť zabezpečiť náhradné bývanie pre bývalého manžela (odporcu), ale naopak v bode VI. dohody odporca prehlásil, že sa s nehnuteľnosti, teda z rodinného domu, vypratá po
tom, čo mu bude pridelený 1- izbový byt, ktorý v súčasnom období vybavoval. Toto všetko sa uskutočnilo v roku 1992. Pôvodný rodinný dom súp. č. X pozostával z rodičovského domu navrhovateľky, ku ktorému urobili samostatnú prístavbu, ktorá bola skolaudovaná v roku 1988. Až v roku 2005 bolo rozhodnutím obce E. k rodičovskému domu určené súp. číslo X. a prístavbe súp. č. XX. Rodičovský dom bol darovaný dcére účastníkov matkou navrhovateľky a jej manželov, matkou navrhovateľky darovacou zmluvou a zmluvou o vecnom bremene. Od roku 1992 teda vzhľadom na vyššie uvedené mala navrhovateľka zato, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vysporiadané a ona je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s príslušenstvom a tiež parcely ležiacej pod ním „C 141/8“, ktorú jej darovala matka zmluvou č. R I 147/85. Do roku 2008 si ani odporca žiadnym spôsobom nenárokoval na polovicu tohto rodinného domu. Až potom, ako ju jeho advokát písomne oslovil s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, obrátila sa na kataster, kde zistila, že skutočne na liste vlastníctva č. XXX rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č. 141/8 vedený B1 je v spoluvlastníctve odporcu v X a pod B2 v jej podiele 1. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že je len samozrejmé, že od roku 1992 až do roku 2008 žila v dobrej viere v tom, že rodinný dom, keďže uzavreli dohodu vyporiadaní BSM tak, ako je to vyššie uvedené, je v jej výlučnom vlastníctve. Nakoniec ona aj splnila svoju časť dohody o vyplatení bývalého manžela na vyrovnanie nárokov, čo dokladovala ústrižkami poštových poukážok, opak nebol preukázaný. Samozrejme, ak by tomu tak nebolo, mal právo odporca vymáhať si svoje nároky v zmysle dohody zákonnou cestou. Súd prvého stupňa ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neobstojí tvrdenie odporcu, ani tvrdenie jeho právneho zástupcu o tom, že dohoda o vyporiadaní BSM v časti nehnuteľnosti je neúčinná, pretože nebola predložená katastru a nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností. V čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM, teda v čase účinnosti Občianskeho zákonníka v období od 1.1.1992 do 31.12.1992 tento občiansky zákonník neobsahoval ustanovenie § 149a. Súd prvého stupňa mal za to, že medzi účastníkmi bola uzavretá riadna dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obaja s takouto dohodou súhlasili. Bola uzavretá slobodne, vážne a zrozumiteľne. Prejavy oboch účastníkov tejto dohody boli takéto. Dohoda naviac bola spísaná advokátom a bola v súlade so zákonom. Nemožno súhlasiť s tým, že nebola účinná, pretože nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností a nebola registrovaná teda v katastri. Občiansky zákonník platný v čase uzavretia dohody, aj keď sa jednalo o nehnuteľnú vec, toto nevyžadoval takú registráciu alebo zavkladovanie. Naviac vzhľadom na vyššie uvedené by bolo aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade by výkon práv odporcu tak, ako to má on na mysli a ako si to on predstavuje by bez právneho dôvodu zasahoval do práv a oprávnených záujmov navrhovateľky a takýto výkon práv by bol v rozpore s dobrými mravmi. Návrat odporcu do domu nebol návratom trvalým a nebol v dôsledku zlepšenia sa vzťahov medzi bývalými manželmi. Naopak aj sám odporca tvrdil, že vzťahy boli stále narušené, a že jediným dôvodom, prečo sa vrátil boli prosby syna, ktorý mal v tom čase sväté prijímanie. Prvostupňový súd opätovne zdôraznil, že dohoda o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi je dvojstranným právnym úkonom a obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Naviac opätovne zdôraznil, že Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM, teda dňa 10.2.1992 neobsahoval ustanovenie, ktoré v súčasnosti obsahuje Občiansky zákonník, teda ustanovenie § 149a, kedy sa pre nadobudnutie účinnosti dohody medzi manželmi v zmysle ustanovení § 143 a § 149 vyžadovala jednak písomná forma a jednak vklad do katastra. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa vyhovel žalobe navrhovateľky v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú navrhovateľka, ale aj odporca, každý v 1. Odvolateľ v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o dohodu, ktorá nespĺňa ako formálne, tak aj materiálne podmienky dohody o vyporiadaní BSM. Ďalej uviedol, že je pravdou, že táto bola spísaná u advokátky, avšak aj v roku 1992 zmluvy obsahujúce prevod nehnuteľností vyžadovali overenie podpisu v tomto prípade oboch účastníkov, nakoľko sa jednalo o prevod nehnuteľnosti. V dohode sa ďalej uvádza, že na úplné vyrovnanie nároku odporcu vyplatí navrhovateľka finančnú čiastku v sume 25.000,- Kčs. Ani táto materiálna stránka účinnosti dohody nebola naplnená, keďže samotná navrhovateľka na pojednávaní potvrdila skutočnosť, že odporcovi vyplatila sumu vo výške 22.500,- Kčs. Ďalším materiálnym znakom predmetnej dohody bola otázka náhradného bývania po tom, čo odporcovi bude pridelený jednoizbový byt, ani táto podmienka však nebola splnená, nakoľko ako vyplýva z vyjadrenia odporcu, napriek všetkému úsiliu takýto byt mu nebol pridelený. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že o návrhu rozhoduje súd za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje ust. § 149a, a teda podmienkou na účinnosť dohody
o vyporiadaní BSM je jej predloženie a registrácia katastrálnym úradom. Z uvedeného vyplýva, že bývalí manželia dohodu nemali v úmysle registrovať na katastrálnom úrade a v súčasnej dobe sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom navrhovateľka bráni odporcovi k riadnemu užívaniu nehnuteľnosti.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu je neopodstatnené.
Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho správne právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v ostatnom odkazuje.
Odvolací súd v súvislosti s námietkami uvedenými v odvolaní zo strany odporcu poukazuje na znenie ust. § 149 OZ účinného ku dňu 10. 2. 1992, podľa ktorého ak zanikne bezpodielového spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ust. § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Odvolací súd teda konštatuje, že v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM účastníkov, teda 10. 2. 1992, neexistovalo ust. § 149a OZ, a teda za splnenia predpokladu, že uvedená zmluva o vyporiadaní BSM mala písanú formu, tak v tomto prípade nebolo potrebné k nadobudnutiu účinnosti vykonať vklad do katastra nehnuteľností.
Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že podľa čl. IV. dohody odporca prehlásil, že z predmetnej nehnuteľnosti sa vypratá, čo mu bude pridelený 1 izbový byt, ktorý v čase uzavretia dohody vybavoval. Z uvedeného je zrejmé, že pridelenie bytu bolo viazané na vypratanie sa z nehnuteľnosti a netýkalo sa účinnosti dohody o vyporiadaní BSM účastníkov a nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva navrhovateľky k rodinnému domu.
Vo vzťahu k námietke odvolateľa týkajúcej sa absencie neoverenia podpisov na predmetnej zmluve, je potrebné poukázať na to, že overenie podpisu účastníka zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou platnosti zmluvy (R 22/1966).
Za takejto situácie, keď odvolacie námietky odvolateľa sú neopodstatnené, odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má svoju oporu v ust. § 224 ods. 4 O.s.p. a ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.