Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-426-2011.pdf
PDF · 72.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/426/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Hodžova 36, IČO: 35 627 620 proti povinnému: DELETE Slovensko, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, J. Murgaša 2/15, IČO: 36 042 889, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny 331,93 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. O. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. apríla 2011, č.k. 9Er/758/2009 - 13, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. O. Z., exekútorský úrad so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Holubyho 2, náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného mal preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením č. 29K/9/2009-57 zo dňa 22.05.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2009, zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosti DELETE Slovensko, s.r.o., so sídlom J. Murgaša 2/15, Prievidza 971 01, IČO: 36 042 889 pre nedostatok majetku dlžníka. Spoločnosť je zrušená od 13.06.2009 a deň výmazu je 05.08.2009. Spoločnosť nemá právneho nástupcu. Dôvodil, že spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok exekučného konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 19 O.s.p.). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Uviedol, že v zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po dva a pol mesiaci od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Povinnosť oprávneného
na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. O. Z.. Zastával názor, že rozhodnutie ESĽP vo veci Van der Mussele proti Belgicku z roku 1983 nemožno aplikovať na daný prípad a na postavenie súdneho exekútora v Slovenskej republike. Poukázal na skutočnosť, že exekúcia sa začala na základe exekučného titulu, návrhu oprávneného a súdom vydaného poverenia na vykonanie exekúcie a preto je až do jej skončenia súdny exekútor vykonávateľom verejnej moci. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci na základe poverenia súdu a preto exekútor nie je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka a nie je povinný ani na základe rozhodnutia okresného súdu niesť čo i len minimálne „podnikateľské riziko“. Uviedol, že z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že exekučná činnosť nie je bezodplatná. Preto zákonodarca obligatórne ustanovil, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času - podobne ako poplatok za konanie súdu. V rozhodnutí súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že exekučným titulom vo veci bolo práve oprávneným vydané rozhodnutie, preto je dôvodný predpoklad znalosti majetkových pomerov povinného oprávneným, lebo tento vykonal fyzickú kontrolu u povinného. Súd nezobral do úvahy ani čas od kontroly po podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Takéto príčinné súvislosti sú dôvodom pre úhradu trov konania oprávneným. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal zrušil a v súlade s platnou právnou úpravou znovu rozhodol tak, že exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré mu uhradí oprávnený.
Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora písomne podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vetá prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. O. Z. dňa 20.05.2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 331,93 Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. k. 2399/071/2008/2.5 zo dňa 08.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2009 a vykonateľnosť dňa 05.02.2009.
Zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra odvolací súd zároveň zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29K/9/2009-57 zo dňa 22. mája 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2009, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosť DELETE Slovensko, s.r.o., so sídlom J. Murgaša 2/15, Prievidza 971 01, IČO: 36 042 889 pre nedostatok majetku dlžníka. Povinný bol následne dňa 05.08.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k názoru, že v prípade, keď je dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti (povinného) rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd preto konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v príslušnom znení. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď za daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.
Odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .