Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/43/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, samosudca JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľa: M. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E., C. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Peter Jonáš, advokát, so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29, proti odporcovi: Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, o náhrade škody za služobný úraz,

rozhodol:

I. N e p r i p ú š ť a , aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu.

II. N e p r i p ú š ť a zmenu návrhu navrhovateľa na začatie konania.

III. Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

IV. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 2.3.2011 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 2.685,14 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne odo dňa podania návrhu na súd až do zaplatenia. Návrh dôvodil tým, že ako profesionálny vojak zaradený do Vojenského útvaru XXXX E. si dňa 29.4.2010 o 10.00 hod. počas výcviku poranil koleno, a to pri zoskakovaní z nákladného motorového vozidla PV3S; dňa 2.5.2010 podal hlásenie o úraze, dňa 3.5.2010 bol spísaný protokol o úraze; hneď po úraze nadriadeným úraz nehlásil, lebo si nohu rozchodil a myslel si, že nebude mať problémy, následne mu však koleno opuchlo a musel vyhľadať lekára, lebo sa ani nevedel postaviť na nohu; dňa 2.7.2010 bol spísaný záznam o úraze profesionálneho vojaka, úraz bol klasifikovaný ako služobný úraz; od 22.7.2010 do 26.7.2010 bol hospitalizovaný a podrobil sa operatívnemu zákroku; úraz lekári obodovali na 150 bodov, čo predstavuje hodnotu 2.235,50 Eur; počas trvania práceneschopnosti mal stratu na zárobku vo výške 451,46 Eur; dňa 18.11.2010 bola vypracovaná správa o vyšetrení služobného úrazu, komisia nevzala úraz za služobný, čo dôvodila tým, že ihneď úraz nenahlásil; navrhovateľ však považuje úraz za služobný úraz, pretože sa stal pri výcviku, počas zamestnania. Jeho nárok vo výške 2.685,14 Eur predstavuje súčet bolestného vo výške 2.233,50 Eur a straty na zárobku vo výške 451,64 Eur.

Odporca v písomnom podaní datovanom 20.7.2011, doručenom súdu dňa 26.7.2011 s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie a navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil:

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 21.12.2011 zotrval na tvrdeniach uvedených v písomnom návrhu na začatie konania.

Odporca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v písomnom podaní datovanom 20.7.2011, t. j. na tvrdení, že odporca v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný; že nárok navrhovateľa ako náhrady za bolesť a náhrady strany na zárobku upravuje o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, rozsah a spôsob náhrady škody upravuje citovaného zákona, pričom rozsah a spôsob náhrad škody jednoznačne predpokladá vznik služobného úrazu, ktorý je upravený v ustanovení , , citovaného zákona. Podľa odporcu je nepochybné, že úraz navrhovateľa nie je možné kvalifikovať ako úraz služobný v zmysle , keďže navrhovateľ dostatočne nepreukázal, že úraz utrpel práve pri zoskakovaní z PV3S počas výcviku. Keďže vznik služobného úrazu je nevyhnutnou podmienkou na poskytnutie akejkoľvek náhrady v zmysle za stavu, keď podľa odporcu nedošlo k vzniku služobného úrazu, nie je možné navrhovateľovi poskytnúť náhradu za bolesť a náhradu za stratu na zárobku tak, ako to navrhovateľ uplatňuje vo svojom návrhu.

V konaní nebola namietaná skutočnosť tvrdená navrhovateľom, a to skutočnosť, že navrhovateľ je profesionálnym vojakom zaradený do Vojenského útvaru XXXX E..

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21.12.2011 navrhol, aby súd pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpila Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR a navrhol, aby v súvislosti s označením druhého odporcu súd pripustil zmenu návrhu navrhovateľa takto: Odporca v 1. rade alebo odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.685,14 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne počnúc odo dňa podania návrhu na súd až do zaplatenia; odporca v 1. rade alebo odporca v 2. rade je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Zástupca navrhovateľa navrhol, aby súd vypočul ako svedka Ľ. C., a to k okolnostiam zoskakovania navrhovateľa z auta, navrhol vykonať znalecké dokazovanie z odboru úrazovej chirurgie, kde by sa znalec vyjadril k otázkam mechanizmu vzniku úrazu a skutočnostiam, či mohlo dôjsť k úrazu tak, ako to popisuje navrhovateľ a zároveň aby sa znalec vyjadril k výške bodového hodnotenia. Zástupca odporcu nemal návrhy na ďalšie dokazovanie.

Podľa

- predmetom tohto zákona je úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov (ods. 1);

- na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje len vtedy, ak to upravuje tento zákon (ods. 2);

- právny vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike (ods. 3.).

Ustanovenie § 4 citovaného zákona upravuje , že Ministerstvo obrany SR (odporca v tomto konaní) na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov s tým, že jeho vedúcim je minister obrany SR (odsek 1). V odseku 2 citovaného ustanovenia zákon upravuje právomoc a pôsobnosť Ministerstva obrany SR ako hlavného služobného úradu nasledovne:

a/ riadi služobné úrady,

b/ je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu podľa § 6 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/,f/ a proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu, ktorým je náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR,

b/ zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona o všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,

d/ vydáva služobné predpisy,

e/ v rozsahu určenom týmto zákonom určuje systematizáciu v štátnej službe na základe návrhov služobných úradov a kontroluje jej dodržiavanie,

f/ kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,

g/ vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti o profesionálneho vojaka,

h/ vydáva Etický kódex profesionálneho vojaka.

Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ ako profesionálny vojak si proti odporcovi v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle ,

V zmysle sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov riadi a kontroluje ministerstvo.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že odporca označený navrhovateľom v návrhu na začatie konania, t.j. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je v tomto konaní pasívne legitimované.

Z tohto záveru potom vyplýva, že návrh navrhovateľa voči tomuto odporcovi nie je dôvodný, preto návrh navrhovateľa zamietol ( výrok III.).

Za tohto stavu súd návrh na vykonanie ďalších dôkazov zamietol, pretože návrhy na dokazovanie označené navrhovateľom by nemohli mať vplyv na preukázanie pasívnej legitimácie odporcu v tomto konaní.

Na základe skutočnosti, keď súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa voči odporcovi (Ministerstvo obrany SR) nie je dôvodný, súd podľa nepripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník (výrok I.). Súd je toho názoru, že za stavu, keď dospel k záveru, že navrhovateľom označený odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný (v dôsledku čoho návrh na začatie konania proti odporcovi označenému v návrhu na začatie konania zamietol), ďalší účastník konania na strane odporcu označený navrhovateľom nemá už ku komu vstúpiť.

Podľa súd nepripustil zmenu návrhu navrhovateľa na začatie konania (výrok II.), čo súvisí s tým, že súd nepripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu, keď návrh na zmenu návrhu na začatie konania súvisí výlučne s návrhom navrhovateľa na pripustenie, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu.

Navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný a uplatnil si nárok na náhradu trov konania, súd podľa nepriznal nárok náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom I., III., IV. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba predložiť s tým počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ustanovenia len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.