Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_9P-44-2011.pdf
PDF · 97.48 KB
Case nature
Subarea
9P/44/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci navrhovateľky I. Š., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž. Ul. K. Č.. XXXX/XX, proti odporcovi V.. I. Š., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž.V. O.. K. Č.. XXXX/XX, za účasti maloletých detí I. Š., nar. XX. X. XXXX a I. Š., nar. X. X. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX na Okresnom súde Žilina, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania I. Š., rod. Q., nar. XX. X. XXXX Z. V.. I. Š.Í., nar. XX. X. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX. X. XXXX v V., okres Y., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. H., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X sa
r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú
r o d i č o v s k ú d o h o d u,
uzavretú medzi rodičmi maloletých detí I. Š. a I. Š.Í.:
Maloletý I. Š., nar. XX. X. XXXX a maloletý I. Š.Í., nar. X. X. XXXX sa na čas po rozvode
z v e r u j ú
do osobnej starostlivosti navrhovateľky I. Š., nar. XX. X. XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec V.. I. Š., nar. XX. X. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. Š. sumou 150 (stopäťdesiat) EUR mesačne a na maloletého I. Š. sumou 100 (sto) EUR, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Na žiadosť rodičov maloletých detí sa stretávanie (styk) otca V.. I. Š. s maloletými deťmi I. Š. a I. Š.O. neupravuje.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Š. sa návrhom zo dňa 29. 9. 2011, ktorý bol Okresnému súdu Žilina dňa 28. 9. 2011 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s odporcom V.. I. Š., nar. XX. X. XXXX ktoré bolo uzavreté dňa 21. 1. 2006 v V., okres Y.Ž., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. H., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X.
Návrh odôvodnila predovšetkým tým, že manželstvo je vážne rozvrátene, najmä v dôsledku opakovanej viacročnej nevery odporcu, ktorú odporca ani neľutuje. Tento stav je trvalý. Odporca je ľahostajný k záležitostiam rodiny, uprednostňuje len svoje potreby. Opakovane medzi nimi dochádza k verbálnym hádkam, čoho svedkom sú aj ich maloleté deti. Rozvod manželstva preto bude aj v záujme maloletých detí.
Navrhovateľka navrhla, aby jej po rozvode boli maloleté deti I. Š. a I. Š. zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom otec bude prispievať na výživu maloletého I. Š. sumou 130 EUR a na maloletého I. Š. sumou 100 EUR, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k jej rukám. O osobitnú úpravu styku odporcu s maloletými deťmi nepožiadala.
Odporca V.. I. Š. s rozvodom manželstva súhlasil.
Na pojednávaní uzavreli rodičia nasledovnú rodičovskú dohodu:
„Maloletý I. Š., nar. XX. X. XXXX a maloletý I. Š., nar. X. X. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky I. Š., nar. XX. X. XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec V.. I. Š., nar. XX. X. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. Š.Y. sumou 150 (stopäťdesiat) EUR mesačne a na maloletého I. Š. sumou 100 (sto) EUR, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Účastníci konania výslovne požiadali súd, aby styk otca s deťmi nebol výslovne upravený.“
Kolízna opatrovníčka navrhla rodičovskú dohodu schváliť.
Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:
Podľa § 22 § Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa upraví súd výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 28 ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:
· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
· manželstvo nemôže plniť svoj účel a
· od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,
a preto ho rozviedol. Taktiež bolo preukázané, že rozvod manželstva nie je v rozpore
so záujmami maloletých detí.
Súd schválil rodičovskú dohodu, ktorej predmetom bola úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pretože bola v záujme maloletých detí.
Vzhľadom k tomu, že bol tento rozsudok vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania a tí sa odvolania vzdali, súd podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.