Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/60/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, vo veci starostlivosti súdu o v čase podania návrhu maloletú T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú matkou T. I., nar. XX. XX. XXXX, dieťa rodičov: matka T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., K. XXX/XX, toho času bytom B., X. 2 a otec G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., X. XXX/XX, o návrhu matky a pôvodne maloletej T. I. na zvýšenie výživného, o odvolaní pôvodne maloletej T. I., nar. XX. XX. XXXX proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. októbra 2011, č. k. -64, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. -51 zo dňa 08.10.2009 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na pôvodne maloletú T. I., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2011, ktorú zaviazal otca platiť vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám t. č. plnoletej T. I., nar. XX. XX. XXXX. Zročné výživné otca za čas od 01. 02. 2011 do 31. 10. 2011 v sume 180 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur tak, ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zistený skutkový stav. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. -51 zo dňa 08. 10. 2009 bola pôvodne maloletá T. I., nar. XX. XX. XXXX zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov, ktoré odôvodňovali zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, avšak nie v takej sume, akú požadovala matka v konečnom návrhu. Zistil, že už plnoletá T. navštevuje od septembra 2010 odborné učilište, býva na internáte, týždenne dochádza do miesta svojho bydliska, teda došlo k zvýšeniu výdavkov matky oproti obdobiu, kedy dieťa navštevovalo základnú školu v mieste bydliska. U otca zaznamenal zvýšenie príjmu a to zo sumy 996,88 eura na sumu 1.032,91 eura. Zároveň konštatoval, že otec má aj naďalej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej B.. Ďalej zistil, že otec sa nachádza v rozvodovom konaní, hradí všetky výdavky týkajúce sa maloletej B., ale aj spoločnej domácnosti, v ktorej žije jeho súčasná manželka a jej maloleté dieťa. U matky zistil zvýšenie príjmu zo sumy 217 eur mesačne, ktorá jej bola vyplácaná ako dávka v nezamestnanosti, na sumu 302,82 eura mesačne v roku 2011, kedy sa matkin príjem znížil aj oproti predchádzajúcemu roku z dôvodov, že už nezastupovala kolegyňu a tiež z dôvodu jej dlhodobejšej

práceneschopnosti. Okrem toho zistil, že matke odpadla vyživovacia povinnosť k už plnoletej dcére B.. Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na už plnoletú T. na sumu 120 eur mesačne, ktorú považoval v súčasnej dobe za primeranú veku a odôvodneným potrebám už plnoletého dieťaťa, ale aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu. K zvýšeniu výživného súd pristúpil od mesiaca, v ktorom matka podala návrh, nakoľko už v tom čase bola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania. Otcovi tak vzniklo zameškané výživné vo výške 180 eur (120 eur - 100 eur = 20 eur x 9 mesiacov), ktoré mu povolil splácať v zmysle ustanovenia v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur s prihliadnutím na jeho príjem, ďalšiu vyživovaciu povinnosť, vek dieťaťa a výšku zameškaného výživného. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním už plnoletá T., domáhajúc sa jeho zmeny a zvýšenia výživného na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2011. Namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodila tým, že v súčasnej dobe navštevuje internátnu školu a výživné vo výške 100 eur mesačne ani zďaleka nepokryje jej základné potreby.

K odvolaniu už plnoletej T. sa písomne vyjadril otec, navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba necelých 2 rokov. Súhlasil, že T. zmenila školu, ale dodal, že u neho sa majetkové pomery nezmenili. Práve naopak, poukázal na zhoršenie majetkových pomerov, rozvodové konanie a neprispievanie súčasnej manželky na domácnosť. Zdôraznil snahu o získanie maloletej B. do osobnej starostlivosti. Dodal, že navrhované výživné by bolo pre neho likvidné. Už aj teraz určené výživné považoval za nevyhovujúce, ale odvolanie nepodal. Žiadal o prihliadnutie na celkové pomery matky.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že odvolanie už plnoletej T. nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, a preto ho podľa ako vecne správny potvrdil.

Predmetom tohto konania je návrh matky, v tom čase maloletého dieťaťa, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej T. I., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne. V priebehu konania však T. I. nadobudla plnoletosť a na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX si uplatnila nárok na zvýšenie výživného.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť (napr. počas prípravy na budúce povolanie). Výživné na plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 veta druhá).

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení . Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení , podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, príp. výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Podľa (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V preskúmavanej veci bola vyživovacia povinnosť otca na už plnoletú T. naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. -51 zo dňa 08. 10. 2009, ktorým bola T. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. V tom čase už plnoletá T. navštevovala deviaty ročník ZŠ a matka mala okrem nej vyživovaciu povinnosť aj k B. I., nar. XX. XX. XXXX. V čase rozhodovania súdu bola matka evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 217 eur mesačne. Otec dosahoval čistý mesačný príjem 996,88 eura a okrem T. mal vyživovaciu povinnosť aj k maloletej B.. V súčasnej dobe už plnoletá

T. navštevuje Odborné učilište internátne v Mojmírovciach, čím došlo k zvýšeniu výdavkov matky na zabezpečovanie jej starostlivosti. Matka sa od októbra 2009 zamestnala u súčasného zamestnávateľa, u ktorého posledný príjem v dôsledku práceneschopnosti bol v sume 320 eur netto mesačne. Jej priemerný mesačný príjem v roku 2011 bol 302,82 eura. Okrem zvýšenia príjmu došlo u matky k zmene pomerov aj tým, že matke ubudla vyživovacia povinnosť voči B. I.. Aj u otca došlo k zmene pomerov prejavujúcej sa miernym zvýšením príjmu na sumu 1.032,91 eura.

Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že je dôvodný záver súdu prvého stupňa, že zistenej zmene pomerov zodpovedá zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči už plnoletej T. na sumu 120 eur mesačne, zohľadňujúc pritom i tú skutočnosť, že otcovi sa od poslednej úpravy príjem zvýšil len o sumu 36,03 eura a matke sa príjem zvýšil o sumu 85,82 eura, ako aj s prihliadnutím na to, že matke ubudla vyživovacia povinnosť voči už plnoletej B. a otec má naďalej i ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej B.. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, teda aj matky. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, sumu 120 eur mesačne považoval v súčasnej dobe za primeranú veku a odôvodneným potrebám už plnoletej T., ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, pričom dodal, že matka už plnoletej T. si svoju vyživovaciu povinnosť neplní formou osobnej starostlivosti počas týždňa, nakoľko T. je na internáte, a teda môže zo svojho príjmu prispievať na výživu už plnoletej T. aj ona. Okrem toho na uspokojovanie potrieb už plnoletej T. slúži i príspevok na dieťa. Výživné upravené na sumu 120 eur spolu s výživným poskytovaným matkou a prídavkom na dieťa mesačne nielenže plne zodpovedá citovanej zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovni detí a rodičov.

Rovnako tak počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti dňom 01. 02. 2011 zodpovedá ust. , keď k tomuto dňu preukázateľne existovala zmena pomerov. Okrem toho počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti namietaný nebol. Keďže otec do doby rozhodovania súdu prvého stupňa prispieval na dieťa len doposiaľ určeným výživným, za obdobie od 01. 02. 2011 do 18.10.2011 mu vznikol dlh na výživnom vo výške 180 eur /(120 eur - 100 eur) x 9 mesiacov/. Pokiaľ súd prvého stupňa povolil otcovi zročné výživné zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, jeho rozhodnutie zodpovedá ust. , keďže zohľadňuje zárobkové a majetkové pomery otca, ako aj výšku zročného dlhu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, poukazujúc na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a takýmto konaním je aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.