Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10P-88-2011.pdf
PDF · 74.82 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletého H. Y., X.. XX.X.XXXX, t.č. v G. G. F., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov Z. Y., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom G., P. N.. Č.. XX a H. L., X.. X.XX.XXXX, trvale bytom G., P. N.. Č.. XX, o nariadenie ústavnej starostlivosti, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým H. Y., X.. XX.X.XXXX a umiestňuje ho do G. G. F..
Matka maloletého dieťaťa j e p o v i n n á platiť na maloletého výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec maloletého dieťaťa j e p o v i n n ý platiť na maloletého výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je splatné vždy do 15- hod dňa bežného mesiaca vopred na účet G. G. F..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením v tejto právnej veci zo dňa 25.11.2011 súd zahájil konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým H. Y., X.. XX.X.XXXX, ktorý bol predbežným opatrením Okresného súdu Komárno 9P/133/2011-9 zo dňa 5.5.2011 odovzdaný do ústavnej starostlivosti G. G. F..
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti rodičov maloletého dieťaťa, ktorí i napriek riadnemu predvolaniu sa na pojednávanie nedostavili.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odporúčal ústavnú starostlivosť nad výchovou maloletého H. nariadiť z dôvodu, že dieťa má vážne zdravotné problémy a podľa vyjadrenia odborného lekára rodičia nie sú schopní zabezpečovať mu intenzívnu zdravotnícku starostlivosť. O dieťa záujem neprejavujú, súhlasili s jeho osvojením. V ústave ho vôbec nenavštevujú. Zároveň navrhol oboch rodičov zaviazať na platenie výživného pre maloletého vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku súdu na účet G. G. F..
Podľa § 54 ods.2 - 5 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods.2 alebo 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí , ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Ústavná starostlivosť je krajným riešením. Možno ju nariadiť, ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa z vážnych dôvodov. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 9P/133/2011 súd zistil, že maloletý H. bol uznesením zo dňa 5.5.2011 odovzdaný do ústavnej starostlivosti G. G. F. z dôvodu, že jeho zdravotný stav vyžaduje intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť a ošetrujúci pediater neodporúčal ho prepustiť do domáceho prostredia. Rodičia o osobnú starostlivosť o dieťa záujem nemajú dôkazom čoho je aj tá skutočnosť, že udelili súhlas na jeho osvojenie. V ústave ho nenavštevujú.
Súd bol toho názoru, že v danom prípade je daný dôvod na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým H., nakoľko vzhľadom na jeho celkový zdravotný stav je odkázaný na intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť. Preto s poukazom na vyššie citované ustanovenie Zákona o rodine rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Rodičia maloletého dieťaťa sú nezamestnaní, preto súd s poukazom ustanovenie § 62 Zákona o rodine v spojitosti s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úpravu súm životného minima č. 194/2011 Z.z. zaviazal oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému v minimálnom rozsahu, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, čo v súčasnosti predstavuje sumu od každého rodiča 26,-Eur.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods.1 písm. c) O.s..p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne v 4 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie výchovy maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.