Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-583-2006.pdf
PDF · 81.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-3Er/583/2006
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: TEHOS, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Námestie slobody 1269/3, IČO: 36 389 331, zast. JUDr. Martinom Kováčikom, advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 1676, proti povinnému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXXX, Y. M., zomrelý dňa XX.XX.XXXX, v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 616,91 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi vo výške 41,17 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.10.2011 podaným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2011 označeným ako “Návrh na zastavenie exekúcie“ oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené. Podaním zo dňa 18.11.2011 si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 57,11 €.
Súd následne zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie po povinnom, bolo zastavené uznesením Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp.zn. 7D/64/2011-8, IV Dnot 58/2011 zo dňa 20.05.2011 pre nemajetnosť.
Podľa § 57 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej už len „EP“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods.4 prvá veta Zákona č.99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosť vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznávať.
V danom prípade teda povinný stratil svoju procesnú subjektivitu a teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods.1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ako je zrejmé aj z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z nasledujúceho ustanovenia Exekučného poriadku (§ 197 ods.1) vyplýva, že tieto náklady, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou, uhrádza povinný. V exekučnom konaní však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko zomrel a pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie neprešla na žiadneho nástupcu. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek absencii ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré by riešilo situáciu, ako postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie v prípade, že účastník počas exekučného konania stratí právnu subjektivitu, je potrebné aplikovať normu vyššej právnej sily (v danom prípade Ústavu SR) a súd sa pri rozhodovaní opieral o nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 31/4 zo dňa 17.12.2004, kde je uvedené: „výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného Ústavou SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.“ Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 196 ods.1 EP, súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je nepopierateľné, že tento nárok je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré súdny exekútor v súvislosti s exekučnou činnosťou v exekučnom konaní preukázateľne vykonal a „tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd“ . V citovanom náleze sa ďalej uvádza „každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.“
V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré preukázateľne vynaložil na exekučné konanie. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy exekúcie, zanikol, súd postupujúc podľa ustanovenia § 151 O.s.p. na ich úhradu zaviazal oprávneného. Súd takto rozhodol tiež s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovacej činnosti súd nesmie medzeru v právnej úprave vykladať v neprospech účastníka (tu: súdneho exekútora), ktorého Ústavou garantované právo na vlastníctvo má súd chrániť.
Súd teda s poukazom na horeuvedené a zároveň na skutočnosť, že povinnému nemožno ich náhradu uložiť, keďže ako subjekt práva zanikol, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Trovy, ktorých špecifikáciu predložil súdny exekútor a ktoré súd priznal, pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) vo výške 26,56 € (zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie - 20 min., upovedomenie o začatí exekúcie - 20 min., výzva na posk. súčinnosti - 20 min., žiadosť o poskytnutie preddavku - 20 min., návrh na zastavenie - 20 min., návrh na zastavenie - doplnenie - 20 min., žiadosť o právoplatnosť - 10 min., žiadosť o súčinnosť TEHOS - 15 min., žiadosť o súčinnosť SP - 20 min., návrh na zastavenie a vyúčtovanie - 20 min.- celkom 4 začaté hodiny á 6,64 €), ďalej z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 6,64 € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného) z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 1,33 € (poštovné) a DPH z odmeny vo výške 6,64 € ( podľa osvedčenia o registrácii pre DPH mal súd preukázané, že súdny exekútor je platcom DPH odo dňa 01.12.1998) .
Súd však krátil súdnym exekútorom vyúčtovanú odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky zo sumy 31,87 € na sumu 26,56 €, nakoľko špecifikácia a vyčíslenie trov exekúcie súdnym exekútorom síce obsahuje čas trvania jednotlivých úkonov v dĺžke /10 min., 15 min., 20 min., 30 min., 40 min., 50 min., 60 min./, avšak vychádzajúc zo skúseností v rámci rozhodovacej činnosti v obdobných exekučných veciach okresný súd priznal účelne vynaložený čas trvania každého exekútorom uplatneného úkonu exekučnej činnosti v dĺžke max. 20 minút, teda za 10 úkonov exekučnej činnosti spolu 185 minút - t.j. 4 začatých hodín.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 41,17 €, ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.