Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-4-2023.pdf
PDF · 116.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcov: 1/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, I. a 2/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/ X, I., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35 951 087, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ neznámy (nezistený) právny nástupca po N. R., 2/ neznámy (nezistený) právny nástupca po L. R. (G.), 3/ neznámy (nezistený) právny nástupca po L. R. (G.Ü.), 4/ neznámy (nezistený) právny nástupca po T. T. (E.), 5/ neznámy (nezistený) právny nástupca po Y. G. (E.), 6/ neznámy (nezistený) právny nástupca po C. E., 7/ neznámy (nezistený) právny nástupca po E. E., 8/ neznámy (nezistený) právny nástupca po B. E. (T.), 9/ neznámy (nezistený) právny nástupca po G. E., 10/ neznámy (nezistený) právny nástupca po D. E., 11/ neznámy (nezistený) právny nástupca po B. E. (E.), žalovaní 1/ až 11/ v konaní zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadaanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných v 1/ až 11/ rade k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, zapísanej na LV č. XXXX, okres Dunajská Streda, obec I.Č., katastrálne územie I. ako parcela registra "Y.", parcelné číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere XXX m2 a vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1/ a 2/ rade.
II. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť:
- žalovanému 1/ sumu 1.855,83 Eur,
- žalovanej 2/ sumu 206,20 Eur,
- žalovanej 3/ sumu 206,20 Eur,
- žalovanej 4/ sumu 103,10 Eur,
- žalovanej 5/ sumu 103,10 Eur,
- žalovanému 6/ sumu 412,40 Eur,
- žalovanému 7/ sumu 103,10 Eur,
- žalovanému 8/ sumu 103,10Eur,
- žalovanému 9/ sumu 412,40 Eur,
- žalovanému 10/ sumu 412,40 Eur,
- žalovanej 11/ sumu 103,10 Eur, titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely na depozitný účet zástupcu žalovaných v 1/ až 11/ rade - Slovenského pozemkového fondu, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcom v 1/ a 2/ rade sa voči žalovaným 1/ až 11/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2023 domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor pre obec I., katastrálne územie I., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „Y.“, číslo XXXX, druh pozemku: lesný pozemok o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), jeho vyporiadania prikázaním nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastnícvta žalobcov v spoluvlastníckom podiele za primeranú náhradu vo výške podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a náhrady trov konania.
2. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaní sú nezistenými/neznámymi podielovými spoluvlastníkmi vo vzťahu k nehnuteľnosti v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom ako správcom. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, pričom po dobu vyše 20 rokov až doteraz užívajú a obhospodarujú nehnuteľnosť so starostlivosťou riadneho hospodára ako poľnohospodársku pôdu, vykonávajú všetku potrebnú údržbu nehnuteľnosti a zabraňujú znehodnoteniu a poškodeniu nehnuteľnosti. Všetky uvedené činnosti zabezpečujú žalobcovia na vlastné náklady. Žalobcovia nehnuteľnosť sústavne a účelne využívajú, spoločne a v celosti s priamo susediacimi pozemkami. Žalovaní naopak dlhodobo neprejavujú skutočný záujem o nehnuteľnosť, neplnia svoje povinnosti riadneho hospodára, ktoré im ako spoluvlastníkom vznikajú v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti a ktoré im vyplývajú priamo zo zákona, pričom sa ani žiadnym spôsobom nepodieľajú na úhrade nákladov spojených s údržbou nehnuteľnosti. Z uvedených skutkových okolností žalobcovia nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými. Vzhľadom na praktickú nemožnosť dosiahnutia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu, že SPF v postavení správcu na žiadosť žalobcov nereagoval, žalobcovia navrhujú zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prostredníctvom súdu. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je s ohľadom na charakter pozemku, jeho výmeru, ako aj spôsob jeho využitia, zákonne možné. Žalobcovia vzhľadom na uvedené navrhujú zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti súdom, formou prikázania nehnuteľnosti za primeranú náhradu do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Primeranú náhradu za jednotlivé spoluvlastnícke podiely žalovaných na nehnuteľnosti žalobcovia navrhujú s ohľadom na priemernú trhovú cenu za ktorú sú obdobné nehnuteľnosti na realitnom trhu ponúkané na predaj v danom mieste a čase a to vo výške 2,50 Eur/m2.
3. Žalobcovia k žalobe pripojili žiadosť o odkúpenie pozemku zo dňa 30.08.2021, kópiu katastrálnej mapy na parcelu XXXX/X, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, ponuky realitných kancelárií, fotodokumentáciu.
4. Zástupca žalovaných 1/ až 11/ vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 28.02.2023 poukázal na nesúlad druhu pozemku. V registri „V.“ je sporná parcela vedená ako parcela registra „V.“ KN č. XXXX/X záhrada o výmere XXX m2, „V.“ KN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, „V.“ KN č. XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2 a „V.“ KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „Y.“. Nakoľko nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, SPF súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku. Čo sa týka navrhnutého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, rozdelenie pozemku SPF nepovažuje za dobré možné a účelné a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Primeranú náhradu navrhnutú žalobcami vo výške 2,50 Eur/m2 SPF považoval za neprimerane nízku. Uvedený pozemok sa nachádza v intraviláne obce v zastavanej časti medzi stavbami. Samostatne je prístupný z miestnej komunikácie a má charakter stavebného pozemku. K určovaniu výšky primeranej náhrady poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 20.10.1997 pod sp. zn. Cpj 30/97. Navrhol primeranú náhradu vo výške 40 Eur/m2. Zároveň nesúhlasil s prípadným priznaním náhrady trov konania žalobcom, a to s poukazom na § 257 CSP, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval osobitné postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorému zákon zveril oprávnenie spravovať podiely neznámych vlastníkov a v tomto smere ako riadny hospodár dôsledne chrániť ich oprávnené záujmy, a to aj v procese vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Slovenský pozemkový fond toto konanie ani nezvinil, ani neinicioval, naopak snažil sa pomáhať pri usporiadaní vlastníckych vzťahov tam, kde je to nevyhnutne potrebné. Rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov. Súd nie je viazaný žalobným návrhom a vzhľadom na charakter sporu mal za to, že žiadna zo strán pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech, resp. každá zo strán mala rovnaký úspech v konaní, keďže v zásade každému z podielových spoluvlastníkov prípadne buď podiel na veci alebo primeraná náhrada.
5. Žalobcovia v replike, doručenej súdu dňa 28.04.2023 uviedli, že na nesúlad so skutkovým stavom a súčasne na nezáväznosť druhu pozemku evidovaného v registri E KN poukázali žalobcovia v podanej žalobe. Žalobca súčasne priloženou fotodokumentáciou preukázal skutočný spôsob dlhodobého využitia pozemku - ako poľnohospodárskeho pozemku - ornej pôdy. Tvrdenie, že sporný pozemok je vedený v registri „C“ žalobcovia popierali, nakoľko parcely registra „C“ označené žalobcom vo vyjadrení nie sú evidované na listoch vlastníctva. Žalovanými predložená zostava Q. - Identifikácia parciel z reg. „E“ na reg. „C“ nie je verejnou listinou a neslúži na právne účely, ale podľa označenia je len interným dokladom výlučne pre služobné potreby Slovenského pozemkového fondu. Tvrdenie žalovaných, že pozemok je z časti záhradou, z časti zastavanou plochou s nádvoriami žalobcovia popierali. Ďalej poukázali na to, že pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Navyše vzhľadom na miestne pomery a tvar pozemku tento nie je reálne využiteľný na zastavanie. Žalovanými uvedená suma vo výške 40 Eur/m2, ktorú určili na základe internetových ponúk na predaj stavebných pozemkov na realitnom portáli, vzhľadom na reálnu využiteľnosť pozemku len na poľnohospodársku činnosť, nie je objektívnou hodnotou za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase pozemok predať. Trhová cena pozemku nezávisí od jeho administratívneho zaradenia, ale od možnosti jeho skutočného využitia. Ďalším dôležitým faktom je, že žalovanými predložené cenové ponuky na realitných portáloch na predaj pozemkov nie sú relevantným dôkazom pre určenie objektívnej trhovej ceny, ale len subjektívnou predstavou predávajúceho. Preto tieto ako dôkazy popierajú. Slovenským pozemkovým fondom citované stanovisko NS SR sa týka vyslovene oceňovania stavby, preto nie je pre daný skutkový stav priamo aplikovateľné. Náhradu navrhnutú žalobcami vzhľadom na reálny spôsob využitia pozemku pokladali za primeranú. Čo sa týka trov konania, tvrdenie, že Slovenský pozemkový fond konanie nezvinil je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalobcovia Slovenskému pozemkovému fondu adresovali žiadosť o odkúpenie pozemku dňa 30.08.2021 a až z dôvodu, že Slovenský pozemkový fond na ich žiadosť vôbec neodpovedal a túto žiadosť úplne odignoroval, boli žalobcovia nútení uplatniť svoje právo na súde. Uvedený skutkový stav vyvracia aj tvrdenie Slovenského pozemkového fondu, že vystupuje ako riadny hospodár, nakoľko ako riadny hospodár vedomý si práva spoluvlastníka na zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva mohol dohodou predísť vzniku súdneho sporu a postupovať hospodárne tak, aby nevznikali zbytočné náklady. Tvrdenie, že rozhodnutie súdu je v záujme všetkých spoluvlastníkov odmietali a mali za to, že povinnosť nahradiť trovy konania sa má spravovať predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa § 255 CSP.
6. Zástupca žalovaných 1/ až 11/ v duplike, doručenej súdu dňa 06.06.2023 zdôraznil, že pozemok je umiestnený v zastavanom území obce a je samostatne prístupný. Tieto dva podstatné atribúty prevyšujú primeranú náhradu navrhnutú žalobcami. Zároveň sú žalobcovia výlučnými vlastníkmi susedných pozemkov reg. „V.“ KN č. XXXX/X a „V.“ KN č. XXXX/X, čo umožňuje využiť sporom dotknutý pozemok aj na zastavanie. Argumenty o reálnej nevyužiteľnosti zo strany žalobcov považoval za irelevantné a pridržiaval sa predchádzajúceho vyjadrenia v plnom rozsahu.
7. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2023 právny zástupca žalobcov uviedol, že spornou je len otázka výšky primeranej náhrady. S návrhom žalovaného, ktorý argumentuje sumou 40 Eur/m2 nesúhlasil z dôvodu, že na predmetnej nehnuteľnosti nie je možná stavba. Ide výlučne o nehnuteľnosť na poľnohospodárske využitie. Poukázal na informáciu poskytnutú realitnou kanceláriou RE/MAX, v zmysle ktorej je trhová cena predmetného pozemku v hodnote 8,50 Eur/m2. Ďalej uviedol, že trvá na náhrade trov, keďže Slovenský pozemkový fond mal možnosť vec riešiť dohodou spoluvlastníkov, avšak na žiadosť žalobcov nereagoval.
8. Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2023 právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
9. Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2023 zástupca žalovaných mal za to, že reálne rozdelenie pozemku nie je možné. Súhlasil zo zrušením podielového spoluvlastníctva a s navrhnutým spôsobom jeho vyporiadania, pričom na pojednávaní navrhnutú náhradu považoval za primeranú. Žiadal zohľadniť ich písomné stanovisko vo vzťahu k trovám konania.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami zástupcov strán sporu, oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (špecifikovanými v bode 3. rozsudku), vyjadrením zástupcu žalovaných 1/ až 5/ a jeho prílohami (dve ponuky realitných kancelárií zverejnených na predaj pozemku
na výstavbu a výpis z katastra nehnuteľnosti), replikou žalobcov, duplikou, stanoviskom Mesta I. zo dňa 11.05.2023, správou realitnej kancelárie RE/MAX zo dňa 18.05.2023, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Žalobcovia a žalovaní 1/ až 11/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (špecifikovanej v bode 1. rozsudku). V prípade žalovaných ide o neznámych (nezistených) právnych nástupcov neznámych spoluvlastníkov, ktorých v tomto konaní zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond.
12. Zo správy Mesta I. zo dňa 11.05.2023 súd zistil, že mesto po preverení možnosti výstavby oznámil žalobcom, že na spornom pozemku nie je možná výstavba stavebných objektov, keďže rozmery pozemku a odstupy od susedných budov neumožňujú výstavbu. Predmetný pozemok je možné toho času užívať ako záhradu resp. na poľnohospodársku činnosť bez umiestnenia akýchkoľvek stavebných objektov.
13. Zo správy realitnej kancelárie RE/MAX zo dňa 18.05.2023 vyplýva, že trhová cena pozemku vedeného ako lesný pozemok v správe špecifikovanej lokalite sa určuje na 8,50 Eur/m2.
14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Podľa § 34 ods. 3 veta druhá zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.
17. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiueurópskej sústavy chránených území.
18. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom.
19. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom
na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.
21. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok.
22. Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádza zo zásady, že nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle uvedeného § 142 Občianskeho zákonníka je iudicium duplex. Občiansky zákonník v tomto ustanovení upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo/3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.
23. V predmetnom konaní súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné. Treba poukázať na to, že v prípade žalovaných 1/ až 11/ ide o neznámych (nezistených) vlastníkov, ktorí nehnuteľnosť neužívajú a je len malý predpoklad, že by ju v budúcnosti užívali. Navyše ide o nehnuteľnosť relatívne malej výmery, ktorú sústavne a účelne využívajú žalobcovia, spoločne a v celosti s ich priamo susediacimi pozemkami.
24. V poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zákona je zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej prikázaním do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu vzhľadom na polohu a funkčné využitie nehnuteľnosti javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti jej prikázanie do bezpodielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu. Zástupca žalovaných súhlasil s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného usporiadania veci, keďže reálne spornú nehnuteľnosť využívajú práve žalobcovia, vykonávajú potrebnú údržbu, a to na vlastné náklady.
25. Súd pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal z vyjadrenia realitnej kancelárie RE/MAX zo dňa 18.05.2023, predloženého žalobcami, v ktorej sa určila trhová cena pozemku na 8,50 Eur/m2. Súd súčasne prihliadol aj na vyjadrenie Mesta I. zo dňa 11.05.2023, v zmysle ktorého na predmetnom pozemku nie je možná výstavba stavebných objektov vzhľadom na rozmery pozemku a odstupy od susedných budov, pričom predmetný pozemok je možné toho času užívať ako záhradu resp. na poľnohospodársku činnosť. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za to, že realitnou kanceláriou stanovená trhová hodnota sporného pozemku je primeraná a adekvátna. Čo sa týka zástupcom žalovaných predložených ponúk realitnej kancelárie, súd tieto nepovažoval za relevantné, keďže išlo o ponuky na predaj pozemku pre bývanie resp. výstavbu rodinných a bytových domov, teda o pozemok hodnotnejší a neporovnateľný. V prípade spornej nehnuteľnosti nejde o pozemok určený na bývanie, ale o (podľa údajov v katastri nehnuteľnosti) lesný pozemok, ktorý je možné užívať ako záhradu resp. na poľnohospodársku činnosť. Podľa názoru súdu nemožno vychádzať z cien iných pozemkov inzerovaných na stránkach realitných kancelárií, ktoré sú len orientačnými a nezohľadňujú všetky špecifiká spornej nehnuteľnosti a zahŕňajú aj provízie. Vychádzajúc z týchto úvah primeraná náhrada bola súdom určená zhodne s návrhom žalobcov vo výške 8,50 Eur/m2. Takto stanovená náhrada predstavuje pre žalovaného 1/ sumu vo výške 1.855,83 Eur, pre žalovanú 2/ sumu vo výške 206,20 Eur, pre žalovanú 3/ sumu vo výške 206,20 Eur, pre žalovanú 4/ sumu vo výške 103,10 Eur, pre žalovanú 5/ sumu vo výške 103,10 Eur, pre žalovaného 6/ sumu vo výške 412,40 Eur, pre žalovaného 7/ sumu vo výške 103,10 Eur, pre žalovaného 8/ sumu vo výške 103,10 Eur, pre žalovaného 9/ sumu vo výške 412,40 Eur, pre žalovaného 10/ sumu vo výške 412,40 Eur, pre žalovaného 11/ sumu vo výške 103,10 Eur.
26. Súd žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 11/ náhradu za spoluvlastnícke podiely tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu s poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., a to v lehote 60 odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na výšku súdom určenej náhrady, súd určil dlhšiu ako trojdňovú lehotu na plnenie.
27. Súd ďalej poznamenáva, že zástupca žalovaných v konaní poukázal na nesúlad druhu pozemku s tým, že v registri „V.“ je sporný pozemok vedený ako parcela registra „V.“ KN č. XXXX/X záhrada o výmere XXX m2, „V.“ KN č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, „V.“ KN č. XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2 a „V.“ KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Tvrdenie, že sporný pozemok je vedený v registri „V.“ žalobcovia popreli, keďže zástupcom žalovaných označené parcely registra „V.“ nie sú evidované na listoch vlastníctva. Súd sa s argumentáciou žalobcov stotožnil, pričom lustráciou vo verejne dostupných registroch zistil, že vyššie vymedzené parcely registra „V.“ skutočne nie sú evidované na listoch vlastníctva.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ustanovenia § 257 CSP teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, ale má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
34. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania riadil vyššie uvedenými úvahami a postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom voči žalovaným 1/ až 11/, a to prihliadajúc na okolnosti a osobitosti danej veci. Slovenský pozemkový fond ako správca majetku neznámych vlastníkov je zo zákona povinný zastupovať ich záujmy, a nie je možné mu uložiť povinnosť nahrádzať trovy konania za to, že plní povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom, keď zároveň mu nie je možné pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho sporu, a to napriek tomu, že do podania žaloby nereagoval na žiadosť žalobcov o mimosúdnu dohodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.