Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/166/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W. XX, v konaní o zaplatenie 394,25 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 145,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 145,65 Eur za čas od 30.12.2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšujúcej časti žalobu zamieta.

Súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 388,48 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z uvedenej sumy, za obdobie od 30.12.2009 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 5,77 Eur, ako aj náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.12.2007 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. 3712169780, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 497,91 Eur. Zmluvou sa menovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 1.171,50 Eur v 50 mesačných splátkach po 23,43 Eur. Keďže žalovaný svoj dlh nesplácal riadne a včas, žalobca mu uložil v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami zmluvnú pokutu vo výške 5,77 Eur. Výzvou zo dňa 29.12.2009 bol žalovaný vyzvaný k splateniu celého dlhu vo výške 394,25 Eur. Po uvedenej výzve žalovaný nezaplatil žiadnu splátku, preto celkový dlh predstavuje sumu 394,25 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného a pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, v zmysle písomného stanoviska zo dňa 15.12.2011. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a požiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov.

Žalovaný potvrdil, že zobral od žalobcu úver. Okolnosti uzavretia úveru opísal tak, že na základe telefonického kontaktu na žalobcu, informoval sa o možnosti získať úver, s tým, že bolo potvrdené, že úver je možné poskytnúť a má mu byť zaslaný návrh zmluvy na podpísanie. O výške úveru sa dohodli telefonicky, mala to byť suma 15.000,- Sk. Návrh zmluvy o úvere bol doručený, žalovaný si prečítal dobre viditeľné a čitateľné časti, z ktorých zistil, že mu bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk, ktorý mal byť zaplatený v 36. splátkach a o výške splátok určenej v zmluve. Ostatným údajom nerozumel, predovšetkým konečnej výške úveru a ani údaju 45,70 %. Snažil sa „lúštiť“ úverové zmluvné podmienky, ktoré boli písané takým drobným písmom, že to bol problém aj prečítať. Aj z toho dôvodu upustil od čítania, a z toho dôvodu uviedol, že nevylučuje, že mohlo byť v podmienkach niečo uvedené, o čom nevedel, ale v každom prípade ho žalobca ani v telefonickom rozhovore neinformoval o žiadnych podmienkach, ale o tom, že v akej výške dostane úver. Žalovaný akceptoval svoju platobnú povinnosť, avšak mal námietky voči výške, ktorú mal zaplatiť, s poukazom na to, že mu bol poskytnutý úver v sume 15.000,- Sk a vrátiť mal 25.416,- Sk, čo považuje za neprimerane vysokú sumu, ktorú by mal ako úrok z úveru zaplatiť. Ďalej uviedol, že žalobca sa už vo vzťahu k nemu domáhal zaplatenia sumy 305,77 Eur. Prostredníctvom rozhodcovského konania bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. PEC

- AP 1403/2010 zo dňa 16.02.2011, na základe ktorého bol zaviazaný zaplatiť uvedenú sumu spolu s úrokom z omeškania žalobcovi. Následne sa žalobca domáhal vymoženia tejto sumy prostredníctvom exekučného konania na tunajšom súde. Tunajší súd uznesením sp. zn. - 35 zo dňa 01.08.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neprípustnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy, ktoré spôsobili čiastočnú neplatnosť úverovej zmluvy v časti jediného výberu možnosti prejednať spornú vec v rozhodcovskom konaní. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.07.2011.

Zo zmluvy o úvere č. 3712169780 vyplynulo, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.12.2007, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk (497,91 Eur), ktorý mal splácať v 36. mesačných splátkach vo výške 706,- Sk (23,43 Eur) s tým, že konečná výška úveru predstavovala sumu 25.416,- Sk (843,66 Eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 45,70 % a spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou.

Z Úverových zmluvných podmienok žalobcu, z Hlavy 5, § 1 vyplynulo, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy povinný platiť. Podľa Hlavy 7, § 3, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade že, písm. a.), klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa Hlavy 7, § 6, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a.), b.), c.), § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalovaný uhradil spolu sumu 448,54 Eur, uhradil celkom 19. splátok, neuhradených ostalo 17. splátok.

Listom zo dňa 29.12.2009 bol žalovaný vyzvaný k uhradeniu celej dlžnej čiastky vo výške 394,25 Eur. Žalovaný bol oboznámený s tým, že v dôsledku porušovania povinností splácať úver riadne a včas, si spoločnosť uplatnila voči nemu právo na splatenie celého čerpaného úveru s okamžitou splatnosťou s tým, že je povinný uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Súčasne mu bolo oznámené, že v prípade neuhradenia horeuvedenej pohľadávky, bude pohľadávka vymáhaná súdnou cestou.

V zmysle ust. (ďalej len ""), účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , , účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, účinný v čase uzavretia zmluvy (od 01.07.2007), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle Obchodných podmienok si dohodli účastníci záväzkového vzťahu aplikáciu v zmysle ust. a nasledujúcich, vzťahujúcich sa k úprave Zmluvy o úvere.

Súd konštatuje, že každá zmluva, pomenovaná aj nepomenovaná, môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou úpravou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy sú v našom právnom poriadku upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a . Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a preto na uvedený záväzkový vzťah aplikoval vyššie citované ustanovenia a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o úvere č. 3712169780 dňa 31.12.2007, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver. Žalovaný finančné prostriedky vo výške 15.000,- Sk prijal a začal uhrádzať poskytnutý spotrebiteľský úver formou splátok. Z pripojeného prehľadu úhrad je zrejmé, že 19. splátok bolo uhradených v plnej výške. Z úverových podmienok vyplynulo, že jednotlivé mesačné splátky boli tvorené príslušnou časťou úverovej istiny a úrokov, ktoré je klient povinný platiť. V tejto podobe bol zosplatnený celý úver zahŕňajúci zvyšok nezaplatených splátok, ktoré by bol žalovaný povinný zaplatiť v zmysle úverovej zmluvy. Okrem toho ďalšiu časť nároku tvorila zmluvná pokuta, ako sankcia za omeškanie s riadnym splácaním splátok úveru.

Pri posudzovaní nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. zaoberal podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné, a či teda je možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky čo do práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 15.000,- Sk a konečnej výške úveru predstavujúcej sumu 25.416,- Sk. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výšku 45,70 %. Súd porovnával priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo výške 13,65 %.

Súd prepočtom podľa primeraných úrokových sadzieb zistil, že primeraný ročný úrok z úveru podľa priemerných bankových úrokov (13,65 % za dané obdobie) predstavoval zo sumy 15.000,- Sk sumu 2.047,50 Sk. Túto sumu súd prepočítal na mesačnú výšku úroku 170,63 Sk a násobil ju počtom

nezaplatených splátok 17. Na základe takéhoto prepočtu súd dospel k výške primeraného úroku z úveru na prepočet nezaplatených splátok vo výške 2.900,71 Sk. Konečná suma úveru by za použitia tohto úrokového navýšenia predstavovala sumu 17.900,71 Sk (15.000,- Sk + 2.900,71 Sk), v prepočte na euromenu 594,19 Eur. Súd po odpočte skutočne uhradených splátok žalovaným vo výške 448,54 Eur dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 145,65 Eur (594,19 Eur - 448,54 Eur).

Za predpokladu, že by súd vychádzal z pôvodne poskytnutého úveru vo vzťahu ku konečnej výške úveru, by predstavovalo navýšenie o úrok z úveru 59 %, čo niekoľko násobne presahuje priemerné úrokové miery poskytované bankami v čase uzavretia úverovej zmluvy so žalovaným.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V danom prípade nešlo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných podmienok. V tomto prípade bola medzi účastníkmi konania uzavretá formulárová zmluva s vopred určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, z čoho si spotrebiteľ - žalovaný zrejme vyvodil zámer o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce získať finančné prostriedky formou úveru. Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver, za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami, pričom veriteľ vlastne využije nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Súd tiež považuje za nutné uviesť, že zmluvné podmienky boli spracované vo formulári, ktorý používal žalobca aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Celý formulár bol písaný takým drobným písmom, že len s ťažkosťami sa mohol spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy náležite oboznámiť s jej obsahom, bez použitia lupy. Takto mohla uniknúť pozornosti žalovaného nevýhodná zmluvná podmienka.

Podľa ust. , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Žalobca si uplatnil tiež zmluvnú pokutu. V prípade zmluvnej pokuty je zrejmé, že táto bola zakomponovaná do zmluvy v časti Úverových podmienok, bola súčasťou formulára, bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zmluvných podmienok žalovanou. V zmluve zakotvené povinnosti spotrebiteľa súvisiace so sankciami za porušenie povinností sú podľa názoru súdu neprimerané, pretože žalobca si zabezpečil sankciu v prípade porušenia platobných povinností aj prostredníctvom úroku z omeškania, aj prostredníctvom zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu, pokiaľ je splnenie povinnosti platiť splátky zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, ktoré v podstate znamenajú skryté navyšovanie sankcie (úrok z omeškania je navýšený nad rámec zákonnej výšky o príslušné percentá zmluvnej pokuty), takéto dojednanie zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami účastníkov záväzkového vzťahu a nemôže požívať právnu ochranu.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej bol neprimerane vysoký úrok z úveru a zaplatenie zmluvnej pokuty, je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi a teda v tejto časti súd považuje uzavretú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle ust. .

Žalovaný preukázateľne porušil povinnosť splácať riadne a včas úver, čo vyplynulo z pripojeného splátkového kalendára a z prehľadu úhrad. Dostal sa tým do omeškania s úhradou peňažného záväzku, v zmysle ust. , , v spojitosti s ust. Nariadenia vlády č. , v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška úroku podľa uvedeného ust. § 3 predstavovala k prvému dňu omeškania po okamžitej splatnosti, to znamená ku dňu 30.12.2009 výšku 9 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,024 % denne, čo zodpovedá ročnému úroku z omeškania vo výške 8,76 %. Ide o úrok nižší, nepresahujúci zákonnú výšku úroku z omeškania, z toho dôvodu súd priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy.

Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania, súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu 145,65 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne za čas od 30.12.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní len 37 %, žalovaný 63 %, to znamená, že konečný úspech v konaní vo výške 26 % mal žalovaný (63 - 37 = 26). Žalobca úspech v konaní nemal, žalovaný si neuplatnil žiadnu náhradu trov, z toho dôvodu súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.