Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/769/2006

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, IČO: 30 807 484 so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, proti povinnému: REKAL SERVIS spol. s r.o., IČO: 36 521 175 so sídlom 925 83 Žihárec, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Annou Dírerovou so sídlom Gajova 7, 811 09 Bratislava, pre vymoženie sumy 352,09 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný súdnemu exekútorovi uhradiť trovy exekučného konania vo výške 60,84 EUR.

odôvodnenie:

Dňa 7.11.2006 udelil tunajší súd rozhodnutím č. 5207*044281 súdnemu exekútorovi JUDr. Marekovi Tomašovičovi so sídlom Gajova 7, 811 09 Bratislava, poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného v zmysle ustanovenia Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov na sumu 352,09 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie oprávneného č.k. 702-0248052805 - GC04/2006 zo dňa 6.4.2006.

Súdny exekútor podaním doručeným dňa 9.8.2010 na Okresný súd Trnava podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekučného konania. V tom istom podaní si súdny exekútor vyčíslil aj trovy exekučného konania v celkovej výške 415,61 EUR. Následne bol tunajšiemu súdu na jeho výzvu doručený za účelom preukázania vzniku a výšky exekučných trov aj samotný exekučný spis ako aj vyjadrenie oprávneného, ktorý síce súhlasil so zastavením exekúcie, avšak namietal samotnú výšku exekučných trov, ktorú považuje za neprimeranú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe predložených skutočností, t.j. obsahu exekučného spisu a vyjadrení súdneho exekútora zastáva súd názor, že sú naplnené podmienky citovaného ustanovenia a preto podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavuje.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle Exekučného poriadku v súlade s Exekučného poriadku a MS SR č. , o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) v znení do 30.04.2008 a súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie, ktoré spočívajú najmä v odmene za výkon exekučnej činnosti podľa v spojení s ods. 2 , teda podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 39, EUR (celkovo 6 začatých hodín po 6,64 EUR) a podľa a v spojení s , teda podľa jednotlivých úkonov uskutočnených v exekúcii vo výške 209, EUR (63 úkonov po 3, EUR).

Pri priznávaní odmeny súdneho exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa a postupoval súd podľa špecifikácie súdneho exekútora a v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 1 M-Cdo 7/2006 zo dňa 28. 05. 2007, ktorý konštatoval, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie , ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v ). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 EUR patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v formuláciu ako v písmene b) tohto ustanovenia. Ak to však zákonodarca neučinil, potom nie je v rozpore s sčítavanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich 1 hodinu, a na základe tohto určenia vo výške podľa ustanovenia vety prvej .

Súd s ohľadom na , t.j. najmä s poukazom na podmienku účelnosti, nemohol súdnemu exekútori priznať odmenu za výkon úkonov exekučnej činnosti podľa tohto písmena v plnej výške. Súd pri priznaní účelne vynaložených hodín vychádzal najmä zo svojej rozhodovacej činnosti a súdnej praxe s prihliadnutím na prax súdneho exekútora, t.j. údaje uvádzané exekútorom prirovnával ku štandardnému času potrebnému na vykonanie jednotlivého úkonu, ku ktorému súd dospel počas svojej rozhodovacej činnosti vychádzajúc zo svojej súdnej praxe. Súdni exekútori vyhotovujú väčšinu svojich podaní adresovaných účastníkom konania či tretím osobám zväčša vo forme typizovanej elektronickej formy, ktorých podstatný obsah je už súčasťou počítačového programu súdneho exekútora, a to najmä pokiaľ ide o listiny uvedené v . Z tohto dôvodu ich nie je potrebné vyhotovovať v plnom znení, ale iba doplnením údajov o konkrétnej exekúcii (označenie účastníkov, označenie exekučného titulu, číslo poverenia a exekučný súd, vymáhaná pohľadávka či subjekt, ktorému je konkrétna listina určená).

Súd má za to, že časový úsek potrebný na zápis návrhu do registra EX, pridelenie spisovej značky, kontrolu náležitostí návrhu nemôže byť, s ohľadom na náročnosť skúmanej dokumentácie a prax súdneho exekútora, dlhší ako 15 minút. V takom istom časovom rozmedzí tunajší súd jednotlivo posudzuje aj úkony exekútora označené ako žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vydanie exekučného príkazu na postihnutie pohľadávky z účtov v bankách, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie a vyhotovenie podania na zastavenie exekúcie. Za časový úsek potrebný na zisťovanie stavu dokumentov založených v Zbierke listín OR priznáva tunajší súd súdnemu exekútorovi časový úsek 10 minút.

Súd teda súdnemu exekútorovi priznáva odmenu v zmysle a v celkovej výške 13, EUR za 85 minút účelne vynaložených na exekúciu, t.j. 2 začaté hodiny.

V zmysle a v spojení s sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v prípade zastavenia exekúcie určuje paušálnou sumou vo výške 3,32 EUR za jednotlivé úkony exekučnej činnosti taxatívne vymedzené v . Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať plnú sumu, akú si súdny exekútor nárokoval za všetky úkony exekučnej činnosti, nakoľko si v rozpore s uplatnil paušálne odmeny za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu, a to aj rôznym subjektom. Z gramatického výkladu a i z obsahu ustanovenia jasne vyplýva, že ak by bolo zámerom zákonodarcu priznať paušálne odmeny za viacnásobné doručovanie listín v zmysle - f) , istotne by použil pojem „každé“, tak ako to urobil v písm. g) -j) . Ak teda zákonodarca použil pre doručovanie uvedených listín jednotné číslo, mal na mysli doručenie ako spoplatnený úkon vyjadrujúci stav a priebeh exekúcie a nie doručovanie ako úkon odvíjajúci sa od počtu jednotlivých listín či adresáta. U uvedeného jednoznačne vyplýva, že v priebehu jedného exekučného konania možno priznať len jednu paušálnu odmenu za úkony podľa - f) a to aj v prípade opakovaného doručovania či doručovania rôznych listín rovnakého právneho obsahu. V zmysle sa teda spoplatňuje doručovanie ako úkon exekučnej činnosti, a nie samotné a každé doručovanie. Opakované doručovanie sa premietne len do náhrady za poštovné.

Súd teda súdnemu exekútorovi uznal odmenu v zmysle v celkovej výške 29, EUR, t.j. za deväť úkonov exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie majetku povinného, t.j. lustrácia nehnuteľností zo dňa 9.7.2007 a 15.7.2007 (o tretej lustrácii, ktorú si súdny exekútor započítal do vyčíslenia súdny exekútor, totiž nie je žiadny doklad), výzva konateľovi povinného na podanie vyhlásenia o majetku, dopyt na evidenciu vozidiel a osobné zisťovanie. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať 3 úkony označené ako lustrácia podielov v obchodných spoločnostiach, nakoľko podobne ako sídlo povinného ide o údaj riadne zapísaný do Obchodného registra, t.j. ide o údaj všeobecne známy. Okrem toho, internetové „zisťovanie“ sídla zverejneného v Obchodnom registri nemožno subsumovať pod , nakoľko okrem toho, že zákonodarca výslovne požíva pojem „bydlisko“, z logického výkladu je zrejmé, že zákonodarca mal zjavne na mysli zisťovanie adresy neznámej, resp. adresy, na ktorej sa povinný - fyzická osoba nezdržiava a nepreberá písomnosti.

Základ na určenie odmeny podľa tejto sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súd teda súdnemu exekútorovi priznáva odmenu v zmysle a v celkovej výške 43, EUR.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise alebo potvrdeniami o úhrade poštovného z poštového podniku. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka alebo originál doručenky ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Súd teda súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky len za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine alebo potvrdenia od poštového podniku o úhrade poštovného: zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 5.12.2006 a exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 25.1.2007 a 4.2.2010, pričom vo všetkých prípadov išlo o doručovanie povinnému, t.j. 3x1,56 EUR. Súd súdnemu exekútorovi ďalej priznal náhradu za stratu času v zmysle v celkovej výške 3,96 EUR.

Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať také hotové výdavky, o ktorých vzniku nebol v exekučnom spise akýkoľvek doklad či aspoň zmienka, resp. neboli dostatočne preukázané t.j. obálky s doručenkou, papier, spisový obal (absentuje pokladničný blok za ich nákup), telekomunikačné poplatky, pomerné náklady na prevádzku úradu a náhrada cestovných nákladov (absentuje vyúčtovanie, pokladničný blok za pohonné hmoty, kniha jázd)..

Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle a náhradu za stratu času v zmysle v celkovej výške 8,64 EUR.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle a mu zvýšil o DPH v sume 8, EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

V zmysle citovaných ustanovení súd súdnemu exekútorovi nepriznal zvýšenie DPH vyčíslenej spôsobom, aký navrhol sám súdny exekútor, nakoľko súdny exekútor v rozpore s vyčíslil DPH aj zo sumy predstavujúcej výšku náhrady hotových výdavkov. Z ustanovenia Exekučného poriadku je zrejmé, že súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena za výkon exekučnej činnosti. Zákonodarca neuvádza, že o daň z pridanej hodnoty sa zvyšujú aj iné položky, teda aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. S ohľadom na jednoznačnosť ustanovenia by bol takýto rozširujúci výklad vzťahujúci sa aj na iné položky v rozpore s jeho znením. Toto stanovisko zaujíma aj právna teória (napr. JUDr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, 1996, zmena 02/2006, s. 539). Súd v súvislosti s týmto názorom poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR spisovej zn. Tpj 42/2007 prijatého dňa 20. 05. 2008 týkajúce sa problematiky odmeny a náhrady hotových výdavkov pri výkone advokátskej činnosti, ktoré je možné analogicky vztiahnuť aj na činnosť súdnych exekútorov. Zo stanoviska vyplýva, že na náhradu hotových výdavkov (napr. súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy atď.) a na náhradu za stratu času sa nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo tieto položky nemajú charakter protihodnoty „za poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou“ v zmysle Preto sa na ne nevzťahuje povinnosť odviesť DPH. V zmysle vyššie uvedeného zastáva súd právny názor, podľa ktorého sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora a preto súd priznal DPH iba k odmene podľa .

Súd tak súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky a stratu času priznal v celkovej výške 60,84 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.