Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_2T-25-2011.pdf
PDF · 75.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/25/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škvára a prísediacich Ing. Milana Volfa a Magdalény Kociskej v trestnej veci obžalovaného G. F. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 odsek 2 písmena b, Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 21.12.2011 takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. F., nar. XX.X.XXXX T. U., trvale bytom R., N. Č.. XX okres Q. M.
je vinný, že
v roku 2006 v presne nezistené dni v obci Palárikovo v dome na N. I. Č.. XX v čase, keď spával v izbe s maloletou dcérou P.H. nar. X.X.XXXX, túto opakovane chytal za zadok, medzi nohy, pričom jej vyzliekal spodnú časť pyžama, dával jej svoj pohlavný úd na nohy a zadok, hoci vedel, že nedovŕšila 15. rok svojho veku
teda
osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe
Tým spáchal
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 odsek 2 písmeno b, Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c, Trestného zákona
Za to mu súd ukladá
Podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 39 odsek 1 odsek 3 písmena d, Trestného zákona, pri neexistencii okolností poľahčujúcich resp. priťažujúcich v zmysle § 36 resp. § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmena a, Trestného súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie horeuvedeného skutku bolo vykonané hlavné pojednávanie, na ktorom bol vypočutý obžalovaný, súrodenci maloletej poškodenej, učiteľky, ktoré prišli s maloletou poškodenou do bezprostredného styku, boli vypočutí znalci z odboru psychológie a pedopsychológie a bol prečítaný a oboznámený spisový materiál najmä spis tunajšieho súdu 11P 92/07.
Trestné stíhanie obžalovaného začalo v roku 2008 na podnet jeho dcéry G. nar. XXXX, keď táto vypovedala, že obžalovaný ju a neskoršie aj jej mladšiu sestru R. narodenú v roku XXXX pohlavne zneužíval. Trestné stíhanie v časti týkajúcej sa G. bolo pre premlčanie trestnej činnosti už v prípravnom konaní zastavené.
Obžalovaný popieral, že by sexuálne zneužíval svoju dcéru G., popieral, že by sexuálne zneužíval svoju dcéru R.. Tvrdil, že jeho dcéra G. si našla frajera v Bratislave, s ktorým sa dostal do sporu ako aj s G., ktorá chcela mať sestru R. v opatere. Keď sa jej to nedarilo začala tvrdiť, že ju a R. sexuálne zneužíval. Popieral, že by niekedy s dcérou R. spával sám v izbe, že by táto spávala v jeho posteli.
Dôkazy k spolunažívaniu obžalovaného ako vdovca so svojimi deťmi boli poznačené odstupom času, najmä čo sa týka časových údajov. Žiadny svedok konania obžalovaného priamo nevidel.
Dcéra obžalovaného G. sa o sexuálnom zneužívaní svojej sestry R. obžalovaným dozvedela krátko pred tým, než podala trestné oznámenie. Od R. sa dozvedela o konania obžalovaného v rozsahu ako je uvedené vo výroku rozsudku. Tvrdila, že v roku 2006 napriek tomu, že mala R. spávať s ňou v izbe, brával si ju obžalovaný na noc do svojej izby. Vtedy jej sestra R. nič nehovorila až neskoršie, v roku 2008 sa o správaní obžalovaného pri náhodnej príležitosti jej zverila.
Výpoveď svedkyne potvrdzovali jej bratia t.j. synovia obžalovaného v tom smere, že v kritickom čase spávala maloletá R. v izbe s otcom t.j. obžalovaným, kam si ju brával. O sexuálnom zneužívaní sestry R. obžalovaným sa dozvedeli od sestry G..
V prípravnom konaní bolo zadovážených niekoľko znaleckých posudkov. Znalci z odboru psychiatrie nezistili u obžalovaného žiadnu psychickú poruchu, ktorá by mohla mať vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie zložky správania. V sexuálnom správaní u obžalovaného nezistili žiadnu sexuálnu úchylku ani špeciálne vo vzťahu k maloletým osobám.
Znalec z odboru psychológie, ktorý sa mal vyjadriť k otázke, či svedkyňa G. je schopná správne vnímať a reprodukovať okolnosti prípadu a či možno z psychologického hľadiska považovať výpoveď svedkyne za vieryhodnú dospel k záveru, že svedkyňa je schopná správne vnímať a reprodukovať okolnosti prípadu, ktorý je predmetom konania a z psychologického hľadiska je možné považovať jej výpoveď za vieryhodnú.
Znalkyňa z odboru pedopsychológie, ktorá trikrát v súvislosti s prejednávaným skutkom vyšetrovala maloletú poškodenú R. preniesla do znaleckého posudku výpoveď maloletej poškodenej z jej vyšetrovania, v ktorej mal. poškodená znalkyni povedala v podstate to, čo je obžalovanému skutkom kladené za vinu. Písomný znalecký posudok znalkyňa potvrdila na hlavnom pojednávaní, kde aj vzhľadom k technike vyšetrovania maloletej, napríklad formou ukážky situácie hrou s bábikami potvrdila, že maloletá poškodená výpoveď resp. vyjadrenia formou ukážky bábikami nemohla mať naučenú. Zistila, že prejednávané sexuálne správanie obžalovaného voči maloletej poškodenej táto pociťovala ako nepríjemné. Pripustila možnosť, že negatívne zážitky s obžalovaným ako otcom sa navonok nemuseli prejavovať.
Pokiaľ v čase podania trestného oznámenia dcérou obžalovaného G. prebiehalo občianske právne konanie, v ktorom požadovala dcéra obžalovaného G. zveriť do výchovy a opatery maloletú sestru R., treba spomenúť aj výsledok tohto konania, v ktorom po konečnom rozhodnutí odvolacieho súdu bola maloletá R. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti sestry G..
Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako mu je obžalobou kladené za vinu t.j. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Uvedené konanie
obžalovaného napĺňa všetky zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 odsek 2 písmena b, Trestného zákona.
Zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takúto osobu iným spôsobom pohlavne neužije.
Zločinu sexuálneho zneužívania podľa písmena b, odsek 2 § 201 Trestného zákona sa dopustí ten, kto spácha čin uvedený v odseku 1 (§ 201 Trestného zákona) na chránenej osobe.
Podľa § 139 odsek 1 písmena c, Trestného zákona sa za chránenú osobu považuje osoba blízka. Za osobu blízku sa podľa ustanovenia § 127 odsek 4 Trestného poriadku považuje okrem iného príbuzný v priamom pokolení.
Obžalovaný je vdovec, dôchodca, v mieste bydliska o obžalovanom nie sú zistené žiadne nedostatky okrem konfliktov s jeho dcérou G. (z dokazovania vyplynuli aj konflikty obžalovaného s jeho ďalšími dospelými deťmi). Bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmena d, zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil 2.5.2009 voči terajšiemu manželovi dcéry G., k čomu treba dodať, že aj terajší manžel dcéry obžalovaného G. sa dopustil podobného priestupku voči obžalovanému. Obžalovaný bol naposledy odsúdený v roku 1991, hľadí sa na neho ako na súdom netrestaného. Je preukázané, že obžalovaný v súčasnosti má zdravotné problémy.
Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo všetkých horeuvedených skutočností, nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona ani okolnosť priťažujúcu v zmysle § 37 Trestného zákona a vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, keď prihliadal na spôsob spáchania skutku, jeho následok, pohnútku (podľa názoru súdu dlhodobá sexuálna abstinencia keď obžalovanému pri pôrode maloletej R. zomrela manželka), pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy.
Trestný zákon v ustanovení § 201 odsek 2 ustanovuje trestnú sadzbu sedem až dvanásť rokov trestu odňatia slobody. Vzhľadom k osobe obžalovaného (jeho veku a zdravotnému stavu), ako aj k okolnostiam prípadu (nedošlo k pohlavnému styku) ako aj vzhľadom na odstup času v ktorom obžalovaný okrem nezrovnalosti s dcérou G. a jej manželom viedol riadny život, súd s použitím § 39 odsek 1 odsek 3 písmena d, Trestného zákona pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere dva roky. Výkon tohto trestu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu štyri roky. Súd považuje tento trest za dostačujúci k splneniu účelu trestu. Uložený trest predpokladá, že obžalovaný v budúcich štyroch rokoch musí viesť riadny život, bez páchania úmyselných deliktov, v opačnom prípade má súd možnosť nariadiť výkon uloženého trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.