Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-71-2010.pdf
PDF · 117.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/71/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o mal. I. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: J. S., štátna občianka SR, trvalý pobyt: Q. Č.. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ivan Rendek, advokát, sídlo: Galanta, Šafárikova č. 1522, a otca: S. S., štátny občan P. B. F. Q.M. J. P. Í., trvalý pobyt: P. B. F. Q. J. P. Í., XXa D. Q., P.. W. T., T., právne zastúpený: JUDr. Katarína Galová, advokátka, sídlo: Piešťany, E. Belluša č. 6936/10, o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. I. a úpravu styku otca s mal. I. takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. I. v nasledovnom znení:
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s malol. I. každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 19.00 hod. Otec je tiež o p r á v n e n ý stýkať sa s malol. I. 6 týždňov v roku, z toho maximálne v rozsahu 2 týždňov nepretržite, v pracovné dni začínajúc pondelkom
- každý deň od 15.00 hod. do 18.00 hod., cez víkend v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. Uskutočnenie styku počas týchto 6 týždňov v roku je otec p o v i n n ý upovedomiť matku najneskôr 30 kalendárnych dní pred jeho uskutočnením elektronickou poštou.
Otec je tiež o p r á v n e n ý sa stýkať s maloletou I. prostredníctvom Skype-komunikácie každú nepárnu sobotu a nedeľu v mesiaci od 18.00 hod. do 18.30 hod.
odôvodnenie:
Otec návrhom z 07.10.2010, doručeným súdu 08.10.2010, žiadal, aby súd znížil výživné určené pre malol. I. zo sumy 350 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č. k. 4C/21/2009 zo 17.05.2010, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 14.06.2010 a opravným uznesením z 24.08.2010 bolo manželstvo s matkou rozvedené. Zároveň rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o právach a povinnostiach k malol. I. na čas po rozvode, ktorá dohoda bola uzatvorená za účelom zohľadnenia špecifickej situácie v predmetnom vzťahu, t. j. že je občanom P. B. F.B. Q. J. P. Í. žijúci a pracujúci v T. a otázka dohody s matkou ohľadom práv a povinností bola veľmi ťažko dosiahnuteľná. Preto sa otec rozhodol výlučne z dôvodu vytvorenia si bližšieho kontaktu s maloletou pricestovať na Slovensko a vytvoriť si tak lepšie podmienky na účinný styk s ňou. Otázka výživného medzi rodičmi zohľadňovala pomery tak, ako to vyplýva z právoplatného rozsudku o rozvode pričom styk s maloletou bol upravený pri zohľadnení dvoch situácií - otec z dôvodu skutočného záujmu o maloletú ako aj z dôvodu, že bolo nemožné, aby sa účinný styk realizoval z T., rozhodol nevrátiť sa späť do T., zamestnal sa riadne v Bratislave, kde si prenajal byt /nájom 290,- eur mesačne/. Táto podstatná zmena pomerov na strane otca od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností spôsobila, že nie je schopný platiť výživné pre maloletú vo výške 350,- eur. Podstatná zmena pomerov na strane otca nastala v tom, že výživné medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté pri zohľadnení mzdy otca maloletej, ktorú poberal v T. a pri zohľadnení okolností, že sa otec maloletej vráti späť do T., t. j. od okolností, ktoré mali nastať 01.09.2010.
Matka v písomnom vyjadrení z 11.03.2011 s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasila, pretože otec v čase rozvodu už pol roka nepracoval, potom odišiel pracovať do Bratislavy. Prvú platbu výživného otec poslal vo výške 150,- eur na účet 6 dní po stanovenom termíne, na ďalší mesiac poslal 350,- eur, a potom každý ďalší mesiac 200,- eur. Príjem matky však pozostáva iba z rodičovského príspevku a výživného, a preto je s dcérou odkázaná na pomoc rodičov. Naopak, malo by dôjsť k zvýšeniu výživného pre maloletú z dôvodu, že matke v júli 2010 končí rodičovský príspevok a dcéra nastúpi do škôlky.
Otec v písomnom vyjadrení z 03.06.2011 uviedol, že v čase úpravy práv a povinností rodičov k malol. I. na čas po rozvode súhlasil s výživným vo výške 350,- eur z dôvodu, že pochopil, že matke išlo v 1/ rade o výživné a nie o vzťah malol. I. k jej biologickému otcovi. Vzhľadom k tomu, že si chcel vybudovať vzťah s malol. I., rozhodol sa presťahovať na istú dobu do SR za týmto účelom. S výživným 350,- eur otec súhlasil aj za podmienky, že matka malol. I. bude spolupracovať pri styku s maloletou, inak by ponechal súd, aby spravodlivo určil výšku výživného. Tým, že otec pricestoval do SR, sa zmenili jeho majetkové a zárobkové možnosti. Zo začiatku otec stíhal platiť výživné z dôvodu, že dobiehali zarobené peniaze z Anglicka, avšak pre cudzinca bolo veľmi ťažké nájsť si zamestnanie v Piešťanoch. Otec našiel prácu v Bratislave s príjmom 650,- eur mesačne v hrubom, avšak platenie ubytovania v Piešťanoch a neustále cestovanie z Piešťan do Bratislavy a následne do Boroviec bolo ekonomicky pri danej mzde náročné. Otec sa preto presťahoval do Bratislavy - prenajal si jednu miestnosť za nájomné 290,- eur mesačne; tiež mal výdavky na náklady s cestovaním do Boroviec za malol. I. /vlak, taxík/. Po zvážení, že nie je v jeho silách ďalej takto existovať, odišiel späť do Anglicka, kde ho začali sprevádzať zdravotné problémy s chrbticou a bol práceneschopný. Počas práceneschopnosti nepoberal otec žiadne sociálne dávky, žil v byte s matkou. Na výživu malol. I. prispieva od septembra 2010 sumou 200,- eur, ktoré si požičiava od matky alebo od známych.
Matka vo vyjadrení z 05.08.2011 so znížením výživného nesúhlasila. Príjem otca predtým, ako dobrovoľne odišiel zo zamestnania vo Veľkej Británii, bol 2.000,- britských libier (ďalej „GBP“), pričom pracovať prestal v decembri 2009 a na Slovensko prišiel v máji 2010. V čase posledného rozhodnutia o výške výživného v rozvodovom konaní otec bol už pol roka nezamestnaný, pričom sumu 350,- eur mesačne na výživné si určil sám. Po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode si otec našiel prácu v Bratislave, čím sa mu zvýšil príjem teoreticky z 0,- eur na 600,- eur. Na pojednávaní otec síce uviedol, že s prácou skončil zo zdravotných dôvodov, avšak nepredložil o tom hodnoverný doklad. Matka do júla 2011 poberala rodičovský príspevok v sume 190,- eur a rodinné prídavky 22,- eur. Mal. I. už dosiahla vek 3 rokov, matka je rozhodnutá sa zamestnať, zatiaľ je však vedená na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Čo sa týka výdavkov matky rodičom prispieva sumou 150 eur mesačne na ubytovanie, energie a stravu.
Otec v písomnom vyjadrení z 05.09.2011 uviedol, že matka v rozvodovom konaní žiadala mesačne 650 eur na výživu pre malol. Izabel s tým, že otec bol zamestnaný v Anglicku do roku 2009 s hrubou mzdou 23.757,90 libier, čista ročná mzda činila 20.332,79 anglických libier, teda mesačne príjem otca činil 1.694,40 GBP. Otec však mal náklady 800 GBP bez energií plus stravné, náklady na oblečenie. Od narodenia malol. Izabel t. j. od júla 2008 otec prispieval na výživu maloletej, kde za obdobie od 08.09.2008 do konca roku 2010 vložil na tento účet, ktorým matka disponovala, sumu 3.118,22 eur. Otec po narodení maloletej za účelom vytvorenia si pevnejšieho vzťahu chcel pricestovať na určité obdobie na Slovensko, avšak zamestnávateľ mu nebol ochotný poskytnúť pracovné voľno v trvaní 3 mesiacov, a preto k decembru 2009 ukončil pracovný pomer. Prvotný zámer otca bol zostať na Slovensku do augusta 2010, čoho dôkazom je aj dohoda o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré rozdeľuje styk na obdobie do konca augusta 2010 a následne. V období od 15.08.2010 do odchodu do Anglicka, otec mesačne platil 290,- eur na ubytovanie v Bratislave, cestovanie za malol. Izabel z Bratislavy do Boroviec a späť, t.j. 4 dni v mesiaci /denne 6,08 eur/, za cestu z Bratislavy do Piešťan, 10-20 eur taxi s autosedačkou do Boroviec.
Otec pred súdom prostredníctvom právnej zástupkyne zotrval na návrhu na zníženie výživného, ktoré spresnil tak, že navrhol zníženie z 350,- eur na 200,- eur s účinnosťou od 01.09.2010 do 31.08.2011 a následne zvýšenie od 01.09.2011 zo sumy 200,- eur na 250,- eur. Zároveň navrhol zmeniť upravený styk s mal. Izabel tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 19.00 hod., tiež 6 týždňov v roku, z toho maximálne v rozsahu 2 týždňov nepretržite, v pracovné dni začínajúc pondelkom - každý deň od 15.00 hod. do 18.00 hod., cez víkend v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. O uskutočnení tejto časti styku sa otec zaviazal upovedomiť matku najneskôr 30 dní pred jeho uskutočnením elektronickou poštou. Zároveň otec navrhol, aby bol oprávnený sa stýkať s maloletou prostredníctvom skype každú nepárnu sobotu a nedeľu v mesiaci od 18.00 hod. do 18.30 hod.
Matka pred súdom prostredníctvom právneho zástupcu so znížením výživného nesúhlasila. S návrhom na zmenu úpravy styku v zmysle návrhu otca súhlasila.
Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil z dôvodu, že to nie je v prospech maloletej, keď je nutné prihliadnuť na pomery, možnosti a schopnosti oboch rodičov; súhlasil s navrhovanou úpravou styku.
Následne obaja rodičia preložili súdu na schválenie rodičovskú dohodu v časti úpravy styku v znení ako je uvedená vo výroku II. tohto rozsudku.
Otec právom záverečnej reči prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že je nutné zaoberať sa porovnaním okolností pri uzatvorení pôvodnej rodičovskej dohody, keď otec zarábal 2.000,- GBP, na základe čoho súhlasil s výživným 350,- eur. Preto skutočnosť, že prišiel na Slovensko a zamestnal sa s podstatne nižším príjmom, súd vtedy nebral ako priťažujúcu skutkovú okolnosť - otec na Slovensko prišiel za účelom vytvorenia vzťah s mal. Izabel, keď došlo k zníženiu jeho príjmu, avšak nebolo to zo subjektívneho dôvodu, ale vplyvom vonkajších objektívnych skutočností. Zníženie výživného je dôvodné, pretože v januári 2011 otec skončil pracovný pomer na Slovensku a vrátil sa do Británie, kde bol naďalej nezamestnaný čiastočne aj z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu. Otec tiež uviedol, že ak sa má snažiť vybudovať vzťah s maloletou, potrebuje na toto aj on peňažné prostriedky. Takto potom bude dcére schopný dať viac ako 250,- eur.
Matka právom záverečnej reči prostredníctvom právneho zástupcu nesúhlasila so znížením výživného. Uviedla, že v predmetnom konaní nejde o určenie výživného, ale o skúmanie, či došlo k zmene pomerov od času posledného rozhodnutia o výživnom. V prípade, ak by tomu tak nebolo, došlo by k reparácii pôvodného rozhodnutia. V čase posledného rozhodnutia otec bol nezamestnaný, keď k určeniu výšky výživného došlo na základe súhlasného vyhlásenia oboch rodičov. Napriek tejto skutočnosti od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý prišiel na Slovensko pol roka po tom, ako zostal nezamestnaný. Následne sa otec zamestnal v Bratislave s príjmom vo výške 650,- eur, keď potom sa svojou výpoveďou dobrovoľne vzdal tohto majetkového prospechu. Preto by súd mal počas celej doby vychádzať z príjmu, ktorý otec dosahoval zo zamestnania v Bratislave. Od septembra 2010 pritom došlo k opätovnému zvýšeniu príjmu otca na 810,- GBP. Matka zároveň doplnila, že v čase posledného rozhodnutia jej príjem predstavoval 160,- eur, pričom teraz je nezamestnaná bez príjmu.
Z výsluchu otca súd zistil, že pracovať prestal v decembri 2009, v máji 2010 prišiel na Slovensko, pričom si myslel, že keď sa vráti naspäť do Británie, bude mať ten istý zárobok, a teda bude schopný platiť výživné ako bolo stanovené rozsudkom. V spoločnosti Next level začal pracovať od augusta 2010 do januára 2011 s priemerným čistým mesačným príjmom 650,- eur. K skončeniu pracovného pomeru došlo na základe jeho výpovede, ktorú podal z dôvodu, že príjmy, ktoré dosahoval v uvedenom zamestnaní postačovali na krytie jeho výdavkov, hoci pracoval maximálne ako sa dalo. Tiež musel dochádzať do Piešťan vlakom.
Z výsluchu matky súd zistil, že otec si riadne a včas neplní vyživovaciu povinnosť, nakoľko najprv zaplatil iba 150,- eur a následne 200,- eur mesačne. Otec pol roka pred tým, ako prišiel na Slovensko nepracoval, a preto nie je zrejmé, prečo odmieta platiť výživné vo výške 350 eur mesačne. Otec v Anglicku zarábal 2.000,- GBP mesačne, z ktorého dôvodu žiadala určiť výživné 650,- eur, pričom dostávala iba materský príspevok 160,- eur a so zabezpečením starostlivosti o maloletú jej museli pomáhať aj rodičia.
Z Potvrdenia o príjme otca z 08.04.2010 súd zistil, že príjem otca v roku 2009 v hrubom činil 23.757,90 britských libier.
Z Pracovnej zmluvy otca z 01.09.2011 súd zistil, že bol dohodnutý s jeho zamestnávateľom mesačný príjem v hrubom vo výške 947,92 britských libier na báze 25-hodinového pracovného týždňa. Otcov pracovný týždeň pozostáva z 25 hodín týždenne pri hodinovej sadzbe 8,75 GBP.
Zo Zmluvy o nájme v časti rodinného domu súd zistil, že otec uzatvoril zmluvu o nájme časti rodinného domu na dobu určitú od 15.05.2010 do 14.08.2010 s tým, že za prenechanie apartmánu do nájmu otec zaplatil spolu 1.000,- eur.
Zo Zmluvy o nájme bytu súd zistil, že otec uzatvoril 15.08.2010 zmluvu o nájme bytu, na základe ktorého sa zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške 290,- eur.
Z priložených cestovných lístkov otca súd zistil, že v júli 2010 na cestovnom z Piešťan do Bratislavy na jednu cestu zaplatil 6,08 eura.
Z Potvrdenia kliniky pre liečbu ochorení chrbtice z 01.03.2011 súd zistil, že otec bol na základe odporúčania jeho lekára objednaný na návštevu kliniky na 22.03.2011.
Z Objednávky vyšetrenia z 13.09.2011 súd zistil, že otec bol pozvaný do Centra managementu liečby bolestí na 19.10.2011.
Z Potvrdenia ošetrujúceho lekára otca z 21.02.2011 súd zistil, že otec bol od uvedeného dátumu práceneschopný, pričom na základe úsudku lekára jeho práceneschopnosť mala potrvať do 21.08.2011.
Z Oddelenia sociálneho zabezpečenia z 03.05.2011 súd zistil, že otec v období od januára 2011 do 03.05.2011 nebol a nie je príjemcom príspevkov zo strany sociálneho zabezpečenia.
Z Rozhodnutia základnej školy s materskou školou súd zistil, že malol. Izabel bola od 01.09.2011 prijatá do Materskej školy v Rakoviciach, pričom poplatky v materskej škole činia - školné 5,- eur mesačne, celodenná strava 1,- eur denne, poplatok do fondu rodičov 2,- eur mesačne.
Z Rozhodnutia ÚPSVaR v Piešťanoch z 10.08.2011 súd zistil, že matka je od 01.08.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom od 01.03.2004 do 14.09.2011 jej nebola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami.
Zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 4C 21/2009, súd zistil, že súd rozsudkom, č.k. 4 C 21/2009
- 130 z 17.05.2010, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č.k. 4 C 21/2009 - 156 z 14.06.201, a v spojení s opravným uznesením, č.k. 4C 21/2009-159 z 24.08.2010, o.i. schválil rodičovskú dohodu na čas po rozvode v znení - mal. Izabel bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné 350,- eur mesačne; zároveň sa rodičia dohodli na úprave styku otca s mal. Izabel. Matka bola na materskej dovolenke s mal. Izabel, ktorá bola v jej celodennej osobnej starostlivosti. Príjem matky pozostával z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Citované ustanovenia umožňujú zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, ak dôjde k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo na strane jeho rodičov. K tomu, aby mohla byť zmena uskutočnená, súd považoval za potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho i nového rozhodnutia, pričom vychádzal z toho, že musí ísť potom o takú zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
Vyživovacia povinnosť otca k mal. Izabel bola upravená pred 1,5 rokom vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ako aj oboch rodičov.
Po zhodnotení zmeny na strane mal. Izabel súd nemal za preukázané, že v súvislosti s jej vekom došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie, nakoľko k určeniu vyživovacej povinnosti otca došlo pred 1,5 rokmi, t.j. uvedená doba nie je dostatočne dlhá na to, aby súd prijal záver, že došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných bežných potrieb. Súd však konštatuje, že došlo k zmene pomerov týkajúcej sa vzdelania maloletého, keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola v celodennej starostlivosti matky, pričom teraz navštevuje predškolské zariadenie, s čím matke nepochybne vznikajú zvýšené výdavky, ktoré mesačne činia 27,- eur (stravné, školné, fond rodičov). Okrem týchto zvýšených výdavkov matka iné zvýšené výdavky nemá - mal. Izabel je zdravá. Súd mal uvedené skutočnosti preukázané výsluchom matky, rozhodnutím materskej školy spolu s prehľadom poplatkov.
Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané, že počet vyživovacích povinností u oboch rodičov zostal nezmenený.
Matka bola v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti na rodičovskej dovolenke, poberala iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Teraz je nezamestnaná bez príjmu zo závislej činnosti, resp. dávok v hmotnej núdzi, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.08.2011, čo mal súd za preukázané zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 4 C 21/2009, rozhodnutím ÚPSVaR Piešťany.
Čo sa týka príjmov otca súd mal z výsluchu otca, zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 4 C 21/2009, potvrdenia o príjme otca, za preukázané, že v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti bol od januára 2009 do júla 2010 nezamestnaný bez príjmu, pričom na Slovensko prišiel v máji 2010. V auguste 2010 sa otec na Slovensku zamestnal s príjmom vo výške 650,- eur mesačne u zamestnávateľa Next Level, kde pracoval do januára 2011 - pracovný pomer skončil výpoveďou otca. Od septembra 2011 je otec opätovne zamestnaný s príjmom vo výške 947,52 GBP v hrubom na čiastočný úväzok.
Otec žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. Izabel z dôvodu, že pri uzatvorení pôvodnej rodičovskej dohody otec zarábal 2.000,- GBP, na základe čoho súhlasil s výživným 350,- eur. Po presťahovaní na Slovensko sa jeho príjem znížil, avšak nie zo subjektívneho dôvodu, ale vplyvom vonkajších objektívnych skutočností. Tiež zníženie výživného považoval za dôvodné aj pre zhoršenie zdravotného stavu, čo mu neumožňuje sa zamestnať na plný úväzok.
Na základe vykonaného dokazovania (výsluch otca, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie kliniky, ošetrujúceho lekára otca, cestovné lístky, zmluvy o nájme) však súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože otec v čase uzatvorenia rodičovskej dohody už bol nezamestnaný, bez príjmu, pričom súd sa v tomto konaní nezaoberal skutočnosťou, či vzhľadom na uvedené bolo výživné primerané, resp. nie, pretože výška výživného bola určená na základe obojstrannej vzájomnej dobrovoľnej dohody oboch rodičov pri príjme otca 0,- eur. Preto súd nezohľadnil skutočnosť, že otec zostal od januára 2010 do júla 2010 bez príjmu, keďže pri uzatváraní rodičovskej dohody otec si mal, resp. mohol byť vedomý možných následkov s poukazom na to, že bol právne zastúpený. Platenie výživného vo výške 350,- eur pri nulovom príjme bolo jeho dobrovoľným rozhodnutím na základe subjektívneho dôvodu, bez pôsobenia vonkajších okolností (napr. výpoveď zamestnávateľa pre dôvod nespočívajúci v osobe otca, resp. zdravotné dôvody, ktoré sa, ako to vyplýva z lekárskych správ, u otca objavili až v marci 2011) - otec sa tak rozhodol sám, i keď za účelom vytvorenia si vzťahu s mal. Izabel (súd toto nepovažuje za priťažujúcu okolnosť, ale ani nie za objektívne pôsobiacu vo vzťahu k dôvodnosti zníženia výživného). Potom následné zamestnanie sa otca s príjmom 650,- eur od augusta 2010, skončenie rodičovskej dovolenky matky 04.08.2010 a nástup mal. Izabel do predškolského zariadenia 01.09.2010 by odôvodňovali práve naopak zvýšenie výživného určeného vo výške 350,- eur. Súd tiež poznamenáva, že tiež bolo slobodným rozhodnutím otca platiť pri nulovom príjme nájomné 290,- eur mesačne, na ktoré súd z uvedeného dôvodu neprihliadal, ako aj na jeho výdavky na cestovné.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Vzhľadom ku skutočnosti, že otec okrem zníženia výživného navrhol upraviť aj jeho styk s mal. Izabel, pričom medzi rodičmi došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody o úprave styku v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, súd túto dohodu schválil, nakoľko mal za preukázané, že je v prospech mal. Izabel, keď zohľadňuje záujem otca aj maloletej vytvoriť si vzájomný bližší vzťah.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Piešťany na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení 3x.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
9. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.