Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/37/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletú K. U., Z.. XX.X.XXXX, t.č. v L. L. A., v konaní zastúpenú F.. T. X., V. Q. Ú. H. Q. Z. I., dieťa rodičov H. U., Z.. X.X.XXXX a Ž. U., Z.. X.XX.XXXX, obaja trvale bytom F., O. R.. Č.. XXX, za účasti Okresného prokurátora Komárno, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o nariadenie ústavnej starostlivosti nad výchovou maloletej, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletou K. U., Z.. XX.X.XXXX a umiestňuje ju do L. L. A..

Matka maloletého dieťaťa j e p o v i n n á platiť na maloletú K. výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec maloletého dieťaťa j e p o v i n n ý platiť na maloletú K. výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné je splatné vždy do 15-ho dňa bežného mesiaca vopred na účet L. L. A..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno dňa 3.10.2011 podal súdu návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou K. U., Z.. XX.X.XXXX, ktorá bola predbežným opatrením Okresného súdu Komárno -6 zo dňa 11.7.2011 odovzdaná do starostlivosti L. L. A. z dôvodu, že rodičia nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Sú rodičmi ďalších troch maloletých detí, z ktorých najstaršie J. U. Z.. XX.X.XXXX je v náhradnej rodinnej starostlivosti starej matky, mladší H. U., Z.. X.X.XXXX a A. U. Z.. X.XX.XXXX sú od februára 2011 v L. L. A.. Matka dieťaťa po prepustení z nemocnice plánovala bývať u svojej matky K. A., kde však nie sú vytvorené podmienky pre novorodenca. Priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin dieťaťa by bol vážne ohrozený ak by bolo v osobnej starostlivosti rodičov.

Súd podľa konal v neprítomnosti rodičov a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorí sa i napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavili.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odporúčal ústavnú starostlivosť nad výchovou maloletej K. nariadiť z dôvodu, že rodičia stále nemajú vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o ňu. Dôvody, pre ktoré bola maloletá umiestnená predbežným opatrením v ústave, stále pretrvávajú.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno tiež navrhol nariadiť ústavnú výchovu, nakoľko rodičia dieťaťa nemajú vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa. O jeho výchovu záujem nejavia, dôkazom čoho je aj tá skutočnosť, že sa nedostavili na pojednávanie.

Podľa § 54 ods.2 - 5 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods.2 alebo 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí , ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Ústavná starostlivosť je krajným riešením. Možno ju nariadiť, ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa z vážnych dôvodov. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu súd zistil, že maloletá bola na základe uznesenia zo dňa 11.7.2011 odovzdaná do starostlivosti právnickej osoby - L. L. A. z dôvodu, že nemali vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú a nebola známa žiadna fyzická osoba, ktorá by mala záujem o osobnú starostlivosť o ňu. Taktiež nebolo ju možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti.

Súd bol toho názoru, že v danom prípade je daný dôvod na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou K., nakoľko i keď ju rodičia v ústave navštevujú, zmena v ich pomeroch nenastala. Preto s poukazom na vyššie citované ustanovenie Zákona o rodine rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Rodičia maloletého dieťaťa sú nezamestnaní, preto súd s poukazom ustanovenie Zákona o rodine v spojitosti s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úpravu súm životného minima č. zaviazal oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému v minimálnom rozsahu, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, čo v súčasnosti predstavuje sumu od každého rodiča 26,-Eur.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods.1 písm. c) O.s..p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne v 4 vyhotoveniach.

Podľa -3 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie výchovy maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.