Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-33Cb/132/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Vrábľom, advokátom, Hlavná 70, 040 01 Košice, proti žalovanému: OutClaim, s.r.o., Štúrova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 593 338, právne zastúpeného JUDr. Martinom Salokom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice a Doc. JUDr. Karlom Schelle, CSc., Ambrožova 6, 635 00 Brno, Česká republika, v konaní o zrušenie Rozhodcovského rozsudku Európskeho Rozhodcovského súdu takto

rozhodol:

Návrh na zrušenie Európskeho Rozhodcovského Súdu, Stály rozhodcovský súd zriadený pri Obchodnej spoločnosti ARBITRÁŽNE a MEDIAČNÉ CENTRUM / CENTRE DE MEDIATION ET D´ ARBITRAGE a.s. zastúpeného Rozhodcom Európskeho Rozhodcovského súdu JUDr. Jozefom Brázdilom v právnej veci žalobcu OutClaim, s.r.o., Štúrova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 593 338, proti žalovanému Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914 sp. značka 1 zo dňa 2.10.2008 o zaplatenie 1.438.439,16 € s prísl., ktorým bolo rozhodnuté, že: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Košice je povinný zaplatiť OutClaim, s.r.o. peňažnú sumu vo výške 1.438.439,16 € spolu so 14,5% ročným úrokom z omeškania z peňažnej sumy vo výške 902.061,34 € odo dňa 27.12.2007 až do zaplatenia a spolu so 14,5% úrokom z omeškania z peňažnej sumy vo výške 536.377,81 € odo dňa 14.6.2008 až do zaplatenia na účet OutClaim, s.r.o. - č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v I. U..W.., a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti Rozhodcov- ského rozsudku zamieta.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania podaným dňa 19.11.2008 žalobca navrhol, aby súd zrušil v celom rozsahu Rozhodcovský rozsudok Európskeho Rozhodcovského Súdu, Stály rozhodcovský súd zriadený pri Obchodnej spoločnosti ARBITRÁŽNE a MEDIAČNÉ CENTRUM / CENTRE DE MEDIATION ET D´ ARBITRAGE a.s. zastúpeného Rozhodcom Európskeho Rozhodcovského súdu JUDr. Jozefom Brázdilom v právnej veci žalobcu OutClaim, s.r.o., Štúrova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 593 338, proti žalovanému Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914 sp. značka 1 zo dňa 2.10.2008 o zaplatenie 43.334.418.-Sk s prísl., ktorým bolo rozhodnuté, že: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Košice je povinný zaplatiť OutClaim, s.r.o. peňažnú sumu vo výške 43.334.418.-Sk spolu so 14,5% ročným úrokom z omeškania z peňažnej sumy vo výške 27.175.500.-Sk odo dňa 27.12.2007 až do zaplatenia a spolu so 14,5% úrokom z omeškania z peňažnej sumy vo výške 16.158.918.-Sk odo dňa 14.6.2008 až do zaplatenia na účet OutClaim, s.r.o. - č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, B. B. I. U..W.., a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti Rozhodcovského rozsudku.

Žalobca navrhol predmetný Rozhodcovský rozsudok zrušiť podľa d) g) a v znení neskorších zmien a doplnkov. Žalobca uviedol, že neplatnosť Rozhodcovskej doložky je pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa čl. XI. bod 14. Procesnej smernice zo dňa 27.6.2006 v znení Dodatku č. 1. a 2. k Procesnej smernici sporné strany dohodli Rozhodcovskú doložku v znení "Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov a jej platnosť, výklad alebo zrušenie" sa budú riešiť pred stálym Rozhodcovským súdom, zriadeným pri obchodnej spoločnosti Arbitrážne a mediačné centrum CENTRE DE MEDIATION ET D´ ARBITRAGE a.s. podľa jeho základných vnútorných predpisov. Sporné strany vyjadrili slobodne a vážne svoju vôľu podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu. Strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody je oprávnený prejednať a rozhodnúť jediný Rozhodca, ktorého je oprávnené menovať predsedníctvo ERS".

Žalobca sa dohodol so žalovaným dňa 27.6.2006 na Rozhodcovskej doložke na základe simulovanej požiadavky žalovaného na uzatvorenie Procesnej smernice, ktorú odôvodňoval nevyhnutnosťou pri jej uzatvorení podľa čl. XI. bod.11.5. Mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006, kde je uvedené, že súčasťou zmluvy je Procesná smernica, ktorá upravuje podrobnejšie práva a povinnosti Mandátnej zmluvy, ktorú zmluvné strany uzatvoria do 1.5.2006. V čase uzatvorenia Mandátnej zmluvy dňa 13.3.2006 Procesná smernica v žiadnej verzii neexistovala. Zmluvné strany nepoznali jej budúci obsah, preto sa ani nemohli uplatňovať práva a prijímať záväzky z neexistujúcich zmluvných podmienok podľa Procesnej smernice, najmä nie záväzky vyplývajúce z Rozhodcovskej doložky, ktorá vstúpila v platnosť až dňom 27.6.2006.

Vzniku Procesnej smernice zo dňa 27.6.2006 ako samostatnej zmluvy predchádzali verzia Procesnej smernice č. 01.2006 zo dňa 27.4.2006 a verzia 02.2006, ktoré upravovali podmienky spolupráce v intenciách čl. XI. bod 11.5. Mandátnej zmluvy bez Rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku obsahovala iba Procesná smernica uzatvorená dňa 27.6.2006, ktorej návrh predložil žalovaný s odôvodnením potreby doplniť a precizovať vzájomné práva a povinnosti účastníkov Mandátnej zmluvy. K tejto Procesnej smernici uzatvorili sporné strany Dodatok č. 1 dňa 21.4.2006 a Dodatok č. 2 dňa 11.4.2007, ktorý výrazným spôsobom zvýhodnil postavenie žalovaného úpravou článkov IV. ods. 1., 2., 4., 5., 6. a čl. V. ods. 9 a čl. XI. Procesnej smernice.

Podrobnejšia úprava práv a povinností z Mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným prezentovaná požiadavkou žalovaného na uzatvorenie samostatnej zmluvy v podobe inominantného zmluvného vzťahu podľa , pomenovaného ako Zmluvná smernica, ktorá nebola zo strany žalovaného jeho skutočnou požiadavkou a dôvodom na jeho uzavretie. Skutočným dôvodom na uzatvorenie Procesnej smernice s Rozhodcovskou doložkou zo strany žalovaného bolo dosiahnutie uzatvorenia Rozhodcovskej doložky medzi spornými stranami na získanie neoprávnených a neprimeraných ekonomických výhod žalovaného na úkor žalobcu, prostredníctvom prijatej Rozhodcovskej doložky na prejednanie sporov z Procesnej smernice výlučne pred ERS. Rozhodcovská doložka v dohodnutej Procesnej smernici sama o sebe svojim obsahom a formou nie je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Neplatnosť Rozhodcovskej doložky spočíva v správaní sa žalovaného, ktorý prostredníctvom uzatvorenej Rozhodcovskej doložky na prejednanie sporov výhradne pred ERS dosiahol presadenie záujmov úzkej skupiny osôb, vzájomne personálne prepojených medzi žalovaným, ERS a zriaďovateľom ERS takým spôsobom správania sa, ktoré nie je obvyklé, poctivé a spravodlivé, ale naopak odporuje základným zásadám prevládajúcim v spoločnosti, ktoré sa priečia dobrým mravom a z toho dôvodu robí túto doložku neplatným právnym úkonom podľa .

Žalobca poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V53/2003.

Správanie sa osôb žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS, ktoré odporuje základným morálnym princípom prevládajúcich v spoločnosti, ktoré vymedzuje konania zodpovedajúce dobrým mravom, nepochybne potvrdzujú aj skutočnosti, že žalobca vyhlásil verejnú obchodnú súťaž dňa 17.2.2006 v denníku „Korzár" o najvhodnejší návrh na uzavretie Mandátnej zmluvy podľa a nasl. , kde jednou z relevantných podmienok pre prijatie súťažného návrhu bolo, aby predkladateľ ponuky do súťaže sa zaviazal k uhradeniu všetkých trov konania pred všeobecným súdom na vlastné

náklady. Žalovaný podal návrh na uzavretie Mandátnej zmluvy v rámci obchodnej verejnej súťaže a prijal podmienku znášania trov konania na vlastné náklady. Teda už v čase prípravy návrhu ponuky do obchodnej verejnej súťaže vedel, že vymáhanie pohľadávok má prebiehať pred všeobecným súdom na základe podaných žalôb mandatára, ktorý bude na svoje náklady musieť vopred uhrádzať trovy konania. Napriek tejto skutočnosti žalovaný požiadal dňa 20.2.2006 ERS o uzavretie zmluvy o budúcej zmluve o odklade platenia trov pred ERS pre prípad, že by došlo k prijatiu jeho návrhu na uzavretie Mandátnej zmluvy formou obchodnej verejnej súťaže, hoci jeho návrh Mandátnej zmluvy Rozhodcovskú doložku neobsahoval. V deň podania návrhu na uzavretie Mandátnej zmluvy dňa 6.3.2006 došlo bez písomného súhlasu a vedomia žalobcu medzi žalovaným, ERS a zriaďovateľom ERS k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve a následne dňa 1.5.2006 k uzatvoreniu Osobitnej dohody, ktorej obsahom bol záväzok na odklad platenia poplatkovej povinnosti za konanie pred ERS o jeden rok napriek tomu, že uzatvorenie takejto dohody neumožňovali vnútorné predpisy ERS, t. j. Rokovací poriadok a Pravidlá tvorby a použitia nákladov Rozhodcovského konania zo dňa 1.10.2002, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 52/2002. Žalobca poukazuje na § 2 ods. 2 Prílohy k rokovaciemu poriadku a § 2 ods. 1 Prílohy k rokovaciemu poriadku.

Rokovací poriadok ERS zo dňa 1.10.2002 neumožňoval dohodnúť odklad poplatkovej povinnosti. Žalobca poukázal na § 14 ods. 2 cit. zákona s tým, že vyššie uvedené zákonné ustanovenie nepripúšťa možnosť uzatvorenia zmluvy s obsahom, ktorý dohodli žalovaní, ERS a zriaďovateľ ERS v Zmluve o budúcej zmluve a Dohode zo dňa 1.5.2006 o odklade platenia poplatkov za podané žaloby na ERS. Odklad platenia poplatkov neumožňoval ani Rokovací poriadok platný v čase podania žalôb voči čiernym pasažierom na ERS.

Osoby žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS v čase uzatvárania „OC" o odklade splatnosti trov rozhodcovského konania v prospech žalovaného a zriaďovateľa ERS zo dňa 1.5.2006 vedeli, že podmienkou pre začatie konania pred ERS je prijatie Rozhodcovskej doložky účastníkmi sporu a zaplatenie poplatkovej povinnosti. Konateľ žalovaného v čase uzatvorenia „OC" dňa 1.5.2006 s ERS a zriaďovateľom ERS vedel, že na prejednávanie sporov v mene žalobcu pred ERS nemá mandát, pretože Mandátna zmluva Rozhodcovskú doložku na prejednanie sporov pred ERS neobsahovala. Konateľ žalovaného nemal poverenie na uzatvorenie „OC" s obsahom konania vo veciach žalôb voči čiernym pasažierom pred ERS. Všetci signatári „OC" teda vedeli, že podpisom „OC" porušujú vnútorné predpisy ERS a a napriek tomu „OC" bez vedomia a písomného splnomocnenia žalobcu uzatvorili. Žalovaný, ERS a zriaďovateľ ERS vedeli, že na prejednanie sporov žalobcu v zastúpení žalovaného voči čiernym pasažierom pred ERS o vymožení pohľadávok z pokút pre neexistujúcej písomnej formy Rozhodcovskej doložky Mandátnej zmluvy vrátane Procesnej smernice, nie je daná právomoc ERS, čo potvrdil rozhodnutím všeobecný súd - Okresný súd Košice II, sp. zn. dňa 26.3.2008 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. dňa 29.9.2008. Zmluvné strany „OC" dňa 1.5.2006 vzhľadom na znalosť veci vedeli a museli vedieť, že aj v prípade dodatočného uzatvorenia Rozhodcovskej doložky v písomnej forme medzi žalobcom a čiernym pasažierom na prejednávanie sporov pred ERS z prepravnej zmluvy odložení poplatkovej povinností v prospech žalovaného podľa Osobitnej dohody o 1 rok, ERS v súlade s rokovacím poriadkom nemá povinnosť konať vo veci samej do doby, pokiaľ nebude zaplatený poplatok za konanie. Z „OC" dňa 1.5.2006 nevyplýva, aby sa ERS zaviazal konať vo veci žalobcu v zastúpení žalovaného proti čiernym pasažierom o zaplatenie pohľadávok z pokút, aj bez zaplatenia poplatkov za konanie. Niet najmenších pochýb, že zámerom žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS bolo vo veciach žalobcu proti čiernym pasažierom nekonať, aby žalovaný nemusel znášať poplatky za konanie pred ERS počas platnosti „OC", najmenej 1 rok a následne mohol celú zodpovednosť za dôsledky z nezaplatenia poplatkov pred ERS bez rizika nevymožiteľnosti pohľadávok voči čiernym pasažierom preniesť na žalobcu. Žaloba žalovaného zo dňa 18.1.2008 podaná na ERS vo veci č. 1 je relevantným dôkazom na preukázanie tvrdenia žalobcu, že osoby žalovaného ERS a zriaďovateľa ERS sa správali spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom.

Podľa názoru žalobcu žalovaný nemal záujem na riadnom plnení si svojich povinností vyplývajúcich z Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice, čo nepochybne vyplýva z uzatvorenej Osobitnej dohody z 1.5.2006, z procesného postupu a rozhodovacej činnosti ERS zo dňa 17.12.2008 a 21.12.2007. Účelom uzatvorenia Osobitnej dohody bolo utajenie nečinnosti žalovaného a ERS v konaniach na ERS

v 12078 podaných prípadov žalôb o vymoženie pohľadávok žalobcu voči čiernym pasažierom, ktorých ERS a žalovaný minimálne po dobu 1 roka počas odkladu platenia poplatkovej povinnosti nevyvíjali žiadnu činnosť smerujúcu k vydaniu meritórnych rozhodnutí vo veci samej. Zámerná nečinnosť v záujme žalovaného ERS a zriaďovateľa ERS vyplýva zo správania ERS a žalovaného v čase od 20.6.2006 do 19.10.2007. Žalovaný nepodával žalobcovi žiadne informácie o reálnom stave pohľadávok podaných na ERS, iba predkladal štatistické mesačné prehľady s jednou vyplnenou kolónkou údaja o počte podaných žalôb. Všetky písomné, mailové a telefonické požiadavky žalobcu na poskytnutie informácie o reálnom stave vecí v súdnych sporoch po podaní žalôb ignoroval. ERS od 20.6.2007 do 21.12.2007 vo veciach 12078 prípadov podaných na ERS nevydal ani jedno meritórne rozhodnutie vo veci.

ERS vo veciach 12078 prípadov žalôb žalobcu zastúpeného žalovaným nekonal vydaním meritórnych rozhodnutí, ani po 31.8.2007, keď žalovaný podľa výpisu z bankového účtu má uhradiť 51.034.500.-Sk za 11341 žalôb. Žalobca v konaní pred ERS trval na vykonaní dokazovania znalcom na preskúmanie obchodných kníh žalovaného za účelom zistenia, či platby za poplatky ERS v sume 51.034.500.-Sk boli riadne uhradené v plnej výške, resp. či platba nebola vrátená titulom mylnej platby, či sa nejedná o úhradu za iné služby z dôvodu, že žalovaný, ERS a Zriaďovateľ ERS sídlia na tej istej adrese. ERS návrh žalobcu na dokazovanie vo veci zamietol. Zámer ERS nekonať vo veciach 12078 prípadov, ani po uplynutí jednoročného odkladu poplatkovej povinností a zaplatení poplatkov za 11341 žalôb od 22.8.2008 do 31.8.2008 je daný správaním sa osôb žalovaného, ERS a Zriaďovateľa ERS, ktoré je nežiaduce, účelovo zamerané voči žalobcovi, aby bol potrestaný znášaním neúnosných nákladov, spôsobených nečinnosťou žalovaného a ERS za oprávnený zásah žalobcu do správania sa osôb žalovaného, ktoré sú personálne prepojené s osobami ERS a zriaďovateľa ERS.

ERS začal okamžite konať vo všetkých veciach žalobcu voči čiernym pasažierom po odstúpení žalovaného od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice tak, že v rozpore s Rokovacím poriadkom a § 18 ods. 6 cit. zákona vyzval žalobcu, aby v neprimeranej lehote 3 dni zaplatil 54.299.250.-Sk, titulom poplatkovej povinnosti, t. j. 12078 prípadov žalôb podaných na ERS žalobcom v zastúpení žalovaného, hoci k ich úhrade sa podľa „OC" s ERS a Zriaďovateľom ERS zo dňa 1.5.2006 zaviazal žalovaný. ERS po troch dňoch zastavil konanie vo všetkých prípadoch žalôb voči čiernym pasažierom pre nezaplatenie poplatkov v stanovenej lehote, ktorú ERS zámerne určil tak, aby ju žalobca nemohol dodržať, aby následne bola ERS určená jeho zodpovednosť za zmarené konania, hoci za vznik tohto stavu je podľa Mandátnej zmluvy a „OC" v celom rozsahu zodpovedný žalovaný.

Žalobca opätovne poukázal na a závery a poznatky súdnej praxe, že medzi právne úkony, ktoré sa priečia dobrým mravom patria i právne úkony, ktoré spôsobili svojim správaním vzájomne personálne prepojené, pričom ide o také správanie, ktoré odporuje základným morálnym princípom spoločnosti a je považované za nežiaduce. Medzi tieto osoby patrí Q.. U. S., bývalá konateľka žalovaného, ktorá v čase uzatvorenia zmluvných vzťahov vykonávala súčasne funkciu tajomníčky ERS a bola členkou predstavenstva zriaďovateľa ERS, ktorá v zmysle Štatútu ERS mala možnosť vplývať na činnosť ERS prostredníctvom rozhodovacej činnosti o odmenách rozhodcov. Ďalšou osobou je kolegyňa Q.. S., členka predstavenstva Q.. G. S., ktorá bola rozhodcom ERS v 12078 prípadoch žalôb pred ERS a účelovo v záujme žalovaného rozhodla promptne o zastavení týchto konaní po jeden a pol ročnej prestávke svojej predchádzajúcej nečinnosti, dohodnutej so žalovaným a zriaďovateľom ERS. Správanie sa uvedených osôb, ktoré nehospodárnym spôsobom vytvorili obrovské náklady trov konania deväťnásobne vyššej sumy, než by boli pred všeobecným súdom, so zámerom pripísania zodpovednosti za ich vznik žalobcovi, robí právne úkony týchto osôb, cez ktoré chceli dosiahnuť tento zámer, t. j. prostredníctvom Rozhodcovskej doložky úkony spôsobujúce neplatnosť tejto Rozhodovacej doložky rozpor s dobrými mravmi podľa .

Osoby žalobcu, ERS a zriaďovateľa ERS sa vzájomne správali tak, aby získali neoprávnené výhody na úkor žalobcu. Žalovaný v záujme zabezpečenia príjmov pre ERS a zriaďovateľa ERS konal tak, aby podal čo najväčší počet žalôb na ERS, z ktorých poplatková povinnosť je deväťnásobne vyššia, než poplatková povinnosť pred všeobecným súdom. ERS v rámci svojho postavenia v konaniach proti čiernym pasažierom sa správal tak, aby sa vo veciach podaných žalôb proti čiernym pasažierom v

merite veci nekonalo čo najdlhšie a podľa možnosti vôbec. Úlohou zriaďovateľa ERS bolo akumulovať čo najviac pohľadávok z poplatkovej povinnosti z podaných žalôb, aby v konečnom dôsledku pre nečinnosť ERS a z dôvodu odkladu poplatkovej povinnosti povolenej žalovanému ich znášal žalobca. Porušená bola zásada hospodárnosti (náklady za poplatky, 1 prípad 4.500.-Sk namiesto 500.-Sk pred všeobecným súdom), zásada rýchlosti konania (vo veciach 12078 prípadov sa nekonalo viac ako rok a pol, hoci žalovaný uhradil k 31.8.2007 platby za 11341 prípadov žalôb), ktorej aplikácia v praxi podľa citovaného zákona bola rozhodujúcim argumentom žalovaného, kvôli čomu rozhodol pre vymáhanie pohľadávok cez ERS.

Konanie osôb žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS vyššie uvedeným spôsobom malo zabezpečiť všetkým zainteresovaným účastníkom osobitnej dohody stále príjmy z poplatkovej povinnosti pred ERS. Dohodnutá Rozhodcovská doložka medzi žalobcom a žalovaným zaručovala žalovanému a Zriaďovateľovi ERS neoprávnené výhody, aj v prípade zániku zmluvných povinností zvýhodňovaním žalovaného pri uplatňovaní týchto neoprávnených výhod cez ERS, preto je Rozhodcovská doložka neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

K neplatnosti Rozhodcovskej doložky pre obchádzanie zákona podľa cit. zákona v spojitosti s , žalobca uvádza, že účelom prijatia rozhodcovského bolo, aby v dohodnutých sporoch medzi účastníkmi Rozhodcovského konania podľa prijatej Rozhodcovskej zmluvy, resp. dohody na prejednávanie sporu pred dohodnutými, resp. ustanovenými rozhodcami alebo stálymi Rozhodcovskými súdmi sa konalo objektívne, rýchlo a hospodárne bez zbytočných prieťahov. Žalovaný uzatvorením „OC" dňa 1.5.2008 s ERS a Zriaďovateľom ERS oddialil odklad poplatkovej povinnosti o jeden rok v 12078 prípadoch vymáhania pohľadávok žalobcu v zastúpení žalovaným a voči čiernym pasažierom podaných na ERS, aby sa vo veciach účelovo nekonalo a použil Osobitnú dohodu ako právny prostriedok na obchádzanie účelu , ktorým sa sleduje, aby spory v Rozhodcovskom konaní boli prejednávané rýchlo, objektívne a hospodárne. Žalovaný neplnenie dohodnutých podmienok podľa „OC" využil a zneužil, ako právny prostriedok na subsumovanie záväzkov žalovaného z porušenia dohodnutých zmlúv voči ERS a Zriaďovateľovi ERS pod nároky dohodnuté podľa čl. X. bod. 14. Procesnej smernice, ktoré modifikoval ako neoprávnené nároky, aby týmito právnymi úkonmi obišiel citovaný zákon a preniesol svoju zodpovednosť za zmarené konanie voči čiernym pasažierom na žalobcu, aby získal pre seba, ERS a Zriaďovateľa ERS neoprávnené výhody. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. .

Žalobca a žalovaný v záujme rýchleho hospodárneho konania vo veciach žalobcu voči čiernym pasažierom dohodli medzi sebou Rozhodcovskú doložku a dobrovoľne sa vzdali práva prejednať určité dohodnuté spory z Procesnej smernice pred všeobecným súdom, avšak v dôsledku vykonaných opatrení žalovaným (odklad poplatkovej povinnosti), ktorými žalovaný dosiahol obchádzanie bolo právo žalobcu na nestranné prejednanie veci pred všeobecným súdom žalovaným zámerne poškodené. Účelom zmarenia rozhodcovských konaní voči čiernym pasažierom nečinnosťou žalovaného a ERS bolo, aby žalobca za nečinnosť žalovaného a ERS niesol výlučnú zodpovednosť a znášal všetky vzniknuté náklady z tejto nečinnosti bez ohľadu na ich opodstatnenosť a výšku. Konaním žalovaného a ERS vznikol stav, ktorý je nežiaduci, účelne obchádza nielen citovaný zákon, ale aj obmedzuje práva žalobcu zaručených v SR - právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a SR obmedzovanie domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde.

Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Dôvod na zrušenie Rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d) cit. Zákona, podľa ktorého sa rozhodlo vo veci, na ktorú sa Rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v Rozhodcovskom konaní namietal, žalobca okrem iného uviedol - žalobca v predmetnom Rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej a v priebehu celého konania namietal a preukázal dôkazmi, že nárok na náhradu škody vo výške 42.626.468.-Sk nie je nárokom z Procesnej smernice zo dňa 27.6.2006, ani z Mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006. Rozhodcovská doložka podľa čl. XI. bod. 14.

Procesnej smernice sa na tento nárok žalovaného nevzťahuje. Rozhodcovská doložka podľa čl. XI. bod. 14 Procesnej smernice neobsahuje klauzulu, že sa vzťahuje aj na nároky a súvisiace spory s Procesnou smernicou. Nárok žalovaného na zaplatenie predmetnej peňažnej pohľadávky, titulom náhrady škody uplatnenej voči žalobcovi nie je prvotným nárokom z Procesnej smernice. Ide o nárok z druhotných zmlúv (Osobitnej dohody zo dňa 1.5.2006 a Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci), uzatvorených medzi žalovaným a tretími osobami, bez akejkoľvek zmluvnej viazanosti žalobcu k týmto zmluvám. Predmetom plnenia druhotných zmlúv sú záväzky žalovaného, ktoré sa zaviazal plniť žalovaný voči ERS a zriaďovateľovi ERS na základe „OC" a záväzky za právne služby voči advokátke, s ktorou mal žalovaný uzavretú zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Nároky voči čiernym pasažierom sú nárokmi z prepravnej zmluvy medzi žalobcom a čiernym pasažierom a tento nárok nie je krytý ani Rozhodcovskou doložkou podľa čl. X. bod. 3 Procesnej smernice, o ktorej bolo rozhodnuté už vyššie uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu a Okresného súdu Košice II, ktoré zhodne konštatovali, že čl. X. bod. 3 Procesnej smernice neobsahuje Rozhodcovskú doložku.

Nárok na zaplatenie 42.626.468.-Sk, ktorú žalovaný uplatňuje ako škodu, ktorá pozostáva zo sumy 27.175.500.-Sk, titulom zaplatenia 50% odstupného v celkových nákladoch trov konania (poplatková povinnosť) s 12078 prípadov podaných žalôb na ERS, k úhrade ktorých sa žalovaný zaviazal voči ERS a Zriaďovateľovi ERS podľa Osobitnej dohody zo dňa 1.5.2006. Z podanej žaloby žalovaného zo dňa 18.1.2008 na ERS o zaplatenie 43.334.418.-Sk s prísl. je preukázané, že suma 27.175.500.- Sk je nárokom z Osobitnej dohody a tento nárok je iba súvisiacim druhotným nárokom, ktorý nie je krytý Rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka sa nevzťahuje na súvisiace spory s predmetnou smernicou.

Žalobca poukázal na Mandátnu zmluvu a Procesnú smernicu, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej sumy nie je krytý Rozhodcovskou doložkou, preto nie je daná právomoc ERS na prejednanie súvisiacich nárokov a tým je aj nárok žalovaného na zaplatenie náhrady škody nárokom neopodstatneným. Poukázal na čl. XI. bod. 14. Procesnej smernice, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov a jej platnosť, výklad alebo zrušenie sa budú riešiť pred stálym Rozhodcovským súdom - ERS. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom sporov môžu byť iba spory z hlavnej zmluvy, t. j. Procesnej smernice a nie súvisiace spory z druhotných zmlúv (Osobitná dohoda zo dňa 21.5.2006), ktorú žalovaný uzatvoril bez súhlasu a vedomia žalobcu na svoju zodpovednosť a vlastný účet v čase, keď ešte Procesná smernica s Rozhodcovskou doložkou nebola uzatvorená a vznikla ako samostatná zmluva dňa 27.6.2006. Žalobca neakceptuje Osobitnú dohodu zo dňa 1.5.2006, pretože bola uzatvorená zámerne proti vôli a jeho záujmom. Žalobca sa o existencii Osobitnej dohody a jej obsahu dozvedel po podaní žaloby žalovaným a po nahliadnutí do predmetného spisu ERS dňa 7.3.2008. Poukázal na a ZoRK, predmetom dohody medzi zmluvnými stranami môžu byť všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi už vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo právnom vzťahu. Žalobca a žalovaný sa výslovne nedohodli na prejednaní súvisiacich sporov z Procesnej smernice pred ERS, a preto nárok žalovaného na náhradu škody nie je nárokom krytým Rozhodcovskou doložkou, na ktorý by sa vzťahovala Rozhodcovská doložka z týchto dôvodov: nárok na náhradu škody nie je nárokom z hlavnej zmluvy, Procesnej smernice, ide o druhotný odvodený nárok z Osobitnej dohody a v Rozhodcovskej doložke v Procesnej smernici nie je uvedené, že Rozhodcovská doložka sa vzťahuje aj na spory o súvisiacich nárokoch, pomocných druhotných zmlúv. Podľa Rozhodcovskej praxe Rozhodcovských súdov je vo všeobecnosti zastavaný názor, že v Rozhodcovskej doložke sa musí uviesť, že sa vzťahuje aj na súvisiace spory, ak tieto súvisiace spory majú byť predmetom Rozhodcovského konania. Ak v Rozhodcovskej doložke nie je dohodnuté, že sa vzťahuje na spory súvisiace s hlavnou zmluvou, z ktorej sa uplatňujú nároky, nie je daná právomoc Rozhodcovského súdu. Ďalší nárok na náhradu škody, ktorú uplatnil žalobca voči žalovanému je nárok o zaplatenie 16.158.918.-Sk, titulom nákladov za právne služby, ktoré zaplatil advokátke X.. G. I., ktorá ich vyúčtovala v súlade s vyhl. č. na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 1.5.2006. Podľa názoru žalobcu, nárok na zaplatenie 16.158.918.-Sk titulom náhrady škody v čase podania žaloby žalovaným dňa 18.1.2008 neexistoval. Odmena za právne služby bola uhradená na základe námietok žalobcu advokátke dňa 13.6.2008 v piatich splátkach, čo znamená, že žalovaný podal bezdôvodne žalobu minimálne vo vyššie uvedenej sume voči žalobcovi a táto skutočnosť nebola absolútne zohľadnená pri rozhodovaní a o priznaní náhrady trov konania. Aj táto skutočnosť je jasným dôkazom o neobjektívnosti ERS a tým, že Rozhodcovská doložka v Procesnej smernici sa nevzťahuje na súvisiace spory z druhotných zmlúv.

Zmluva o právnej pomoci je druhotnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje Rozhodcovská doložka a poukazuje na odôvodnenie podané žalobcom pri zdôvodňovaní súvisiaceho nároku žalovaného na zaplatenie sumy 27.175.500.-Sk titulom odstupného. K nároku na úhradu za úkony právnej služby, ktoré vykonala právna zástupkyňa žalovaného, ako advokátka malo byť v Rozhodcovskom konaní priznané žalovaným, ktorý však svojim konaním zámerne spôsobil, že konanie voči čiernym pasažierom bolo zastavené a jeho zavinením bol zmarený aj nárok na odmenu trov právnej služby. Podľa čl. IV. bod. 4.5. Mandátnej zmluvy a čl. IV. bod. 5. Procesnej smernice sa žalovaný zaviazal znášať všetky náklady konaní pred súdom, vrátane trov právneho zastúpenia na svoj náklad.

ERS s poukazom na pri vydaní Rozhodcovského rozsudku z hľadiska posúdenia dôvodov podľa cit. zákona vykazuje nedostatky s tým, že žalovaný sa v žalobe určito a zrozumiteľne vyjadril, z akého dôvodu mu vznikla škoda a na základe akého titulu túto škodu plnil, t. j. škoda mu vznikla zaplatením odstupného podľa Osobitnej dohody a zo zaplatenia odmeny za právne služby podľa Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Ani v jednom z týchto zmluvných vzťahov nevystupoval žalobca ako zmluvná strana a obe strany uzatvoril žalovaný na svoj náklad a na svoj účet tak, ako sa zaviazal podľa Mandátnej zmluvy. Z Mandátnej zmluvy, ani z Procesnej smernice nevyplýva žiadna zmluvná povinnosť pre žalobcu, podľa ktorej by sa zaviazal znášať náhradu škody z titulu nákladov za nedobrovoľné zaplatenie odstupného a to bez ohľadu na to, či došlo ku škode protiprávnym konaním žalobcu alebo nie. Žalovaný nárok na náhradu škody neuplatňuje ako pohľadávku podľa zmluvných podmienok, ale ako nárok podľa Všeobecných ustanovení , t.j. uplatňuje nárok, ktorý nie je zmluvne krytý Rozhodcovskou doložkou. Aj v prípade, keby bol nárok na náhradu škody krytý Rozhodcovskou doložkou, ERS sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu o neopodstatnenosti nároku v súvislosti s porušovaním prevenčných povinností žalovaným podľa , a . Žalovaný a ERS preukázali, že nemajú najmenší záujem, aby sa vo veciach konalo a výlučne kvôli nečinnosti bol žalobca nútený odvolať plnomocenstvá žalovanému. Medzi konaním žalobcu a vznikom škody nebol preukázaný kauzálny nexus a žalobca jeho existenciu vyvrátil dôkazmi. Nebola vyriešená otázka príčinnej súvislosti medzi určitým právnym úkonom a konkrétnou škodou a táto otázka je otázkou skutkovou. Pri uplatnení náhrady škody príčinami jej vzniku musí vždy ísť o priamu nesprostredkovanú príčinnú súvislosť a príčinou vzniku škody môže byť len okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu spôsobila a nie okolnosť, na základe ktorej by bolo možné určitý majetkový prínos očakávať neskôr. Dobrovoľné uhradenie odstupného v sume 27.175.000.-Sk je konkrétnou okolnosťou, ktorou si žalovaný sám spôsobil škodu vrátane ďalších škôd za služby advokátke tým, že výlučne jeho pričinením boli zastavené konania, ktorých zastaveniu nemohol žalobcu už zabrániť. Žalovaný nevykonal ani jeden úkon na odvrátenie vzniku škody, naopak robil všetko preto, aby škoda vznikla. Nutifikácia žalovaného zo dňa 5.10.2007 nespĺňa podmienky podľa a je iba výsledkom ďalšej nečinnosti žalovaného, ktorý od odvolania plnomocenstva zo dňa 4.6.2007 do 5.10.2007 ostal totálne nečinným a zanedbal plnenie si prevenčných povinností na odvrátenie vzniku možnej škody. Žalovaný nepreukázal, že bezodkladne po odvolaní plnomocenstiev oboznámil žalobcu s reálnou hrozbou vzniku škody a ani na jej odvolanie nepožiadal žalobcu o súčinnosť. Formálna nutifikácia zo dňa 5.10.2007 na prinavrátenie režimu zmluvných vzťahov „V starých koľajach" pred odvolaním plnomocenstiev bez záujmu žalovaného odstrániť závadný stav je konaním, ktoré sa prieči dobrým mravom a to zvlášť, ak je to požiadavka daná zo strany ERS výlučne v prospech žalovaného. Žalobca popri vyššie uvedených skutkoch uvádza z dôvodu, aby poukázal na konanie žalovaného, ktoré sa prieči dobrým mravom, absencie a popísaného skutkového stavu, v odôvodnení rozsudku iba potvrdzuje dôvodnosť návrhu na zrušenie rozsudku z uvedených dôvodov.

ERS pochybil aj v otázke platnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 707.950.-Sk uplatnenej žalovaným podľa čl. V. ods. 8 Zmluvnej smernice. Podľa názoru žalobcu ERS čl. V. ods. 8. Zmluvnej smernice odcitoval a v čl. V. bod. 7. Procesnej smernice sa zámerne vyhol, pretože v tomto ustanovení nie sú uvedené podmienky porušenia zmluvy, ktorých porušenie je zabezpečované zmluvnou pokutou, ale sú uvedené liberačné dôvody, za ktorých sa žalovaný môže vyviniť z platenia zmluvnej pokuty voči žalobcovi. Poukázal na .

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

ERS v odôvodnení rozsudku dal jasne najavo, aká je v skutočnosti jeho rozhodovacia činnosť a v rámci dokazovania poukázal na výpovede svedkov Y.. H.. Q. I. U. H.. U. Z. iba v tej časti výpovede, kde mali zhodne potvrdiť, že pozastavenie pohľadávkovej dokumentácie sa vykonalo na základe rozhodnutia predstavenstva žalobcu a pričom sa to týkalo aj ďalších krokov v tejto súvislosti. ERS účelovo opomenul konkrétne uviesť obsah listov žalobcu, ktoré potvrdzovali, že hlavným dôvodom pozastavenia pohľadávkovej dokumentácie nebola zmena v orgánoch žalovaného, ale nesplnenia si povinností žalovaného, ktoré mu mimo telefonických a mailových správ žalobca vytkol písomne listami zo dňa 5.3.2007, 27.4.2007 a predtým listom zo dňa 7.12.2006. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že si žalovaný sústavne nesplnil svoje povinnosti a predovšetkým z toho dôvodu boli žalovanému vytýkané nedostatky, ktoré následne viedli k odvolaniu plnomocenstiev. Taktiež v odôvodnení rozsudku boli uvedené neúplné a skreslené informácie okrem iného o tom, že svedok J. B. mal vedomosť o obsahu Osobitnej dohody, ktorej obsahom bola úprava Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 6.3.2007, ktorú uzavrel žalobca s ERS a jeho zriaďovateľom ohľadne času a výšky poplatkovej povinnosti za Rozhodcovské konanie vrátane zmluvnej pokuty za oneskorené plnenie, ako aj znalosti a jej výške. ERS sa riadne nevysporiadal s námietkami žalobcu k otázke platnosti a účinnosti Procesnej smernice, rozhodnutie riadne nezdôvodnil a jeho zdôvodnenie je nepreskúmateľné. Totožné stanovisko ERS so stanoviskom žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 14.3.2008 žalobca konštatuje, že ERS bez akéhokoľvek uváženia a oboznámenia sa s obsahom vyjadrenia žalobcu rozhoduje o zodpovednosti žalobcu aj vo veciach, ktoré nezakladajú žiadne skutky, ktoré by mali byť porušením zmluvy. Je nezmyslom tvrdiť, že žalobca porušil zmluvu za to, že je označený v obchodnom registri tak, ako to uviedol žalovaný v žalobe a doložil dôkazy o týchto skutočnostiach.

Žalobca ďalej uvádza, že v odôvodnení rozsudku ERS zámerne ušli jeho pozornosti veci, ktoré boli v prospech žalobcu a počas celého sporu nepotvrdil ani jeden skutok, ktorý by relevantným spôsobom zakladal zodpovednosť žalobcu za vznik škody. Žalobca predložil viac ako 12100 dôkazov, ktorými preukázal, že žalobca nezodpovedá za vznik škody.

Žalobca ďalej poukazuje na odôvodnenie rozsudku ERS, ktoré sa vzťahujú k odovzdaniu pohľadávkovej dokumentácie a o nečinnosti žalovaného.

Podľa názoru žalobcu žalovaný aj v prípade, že všetkých 12078 prípadov bolo podané na ERS, po celú dobu ostal nečinný aj v čase, keď mal udelené plnomocenstvá a nevykonal žiadne právne úkony, ku ktorým by potreboval osobitné plnomocenstvo. Odvolanie plnomocenstiev na činnosť žalovaného pri správe pohľadávok nekončila a k tomu nepotreboval osobitné plnomocenstvo. V súlade s predmetom Mandátnej zmluvy mal žalovaný povinností vyplývajúce mu zo správy pohľadávok, v plnení ktorých mal vážne nedostatky. Účtovná evidencia o reálnom stave sa nezhodovala s účtovnou evidenciou žalobcu. Žalovaný predkladal nezmenené mesačné prehľady a žalobca nemal podklady, aby mohol vyhodnocovať kritéria pre revízorov a podávať informácie do vedenia spoločnosti na vyhodnotenie plnenia plánu spoločnosti. Žalobca opäť poukázal, že zaplatenie sumy 16.158.918.-Sk za poskytovanie právnych služieb a že zmenou kvalifikácie podľa namiesto sa skutkovo a právne nič nemení a naďalej trvá na tom, že ide o nárok z druhotnej zmluvy, nekrytý Rozhodcovskou doložkou. ERS konal jednostranne, neobjektívne, pričom porušoval zásadu rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania v prospech žalobcu.

Dôvody na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) cit. Zákona, podľa ktorého bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§17) žalobca okrem iného odôvodnil tým, že podľa § 17 predmetného zákona, účastníci Rozhodcovského konania majú v Rozhodcovskom konaní rovnaké postavenia. Každému účastníkovi Rozhodcovského konania má byť poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Rovnaké postavenie účastníkov Rozhodcovského konania garantuje SR pod rovnakým postavením. Pod rovnakým postavením účastníkov treba rozumieť také procesné práva, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces.

Rokovací poriadok ERS platný a účinný od 30.11.2007 upravuje v § 4 ods. 1 Rokovacieho poriadku ERS postup Rozhodcovského súdu podľa zásady rovnosti „V Rozhodcovskom konaní postupuje Rozhodcovský súd tak, aby spor medzi účastníkmi konania bol prerokovaný včas, bez zbytočných prieťahov, hospodárne, nezaujato, nestranne podľa zásad rovnosti v intenciách Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania podľa noriem hmotného práva a obchodných zvyklostí".

Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR , kde je pojem rovnosti chápaný v širšom poňatí spravodlivého procesu výstižným vyjadrením „Rovnosť zbraní", kde „jedným zo základných princípov, ktorými je súdne konanie ovládané, je princíp rovnosti účastníkov, ktorý vyjadruje skutočnosť, že účastníci konania (strany) musia stáť pred súdom v rovnakom postavení bez toho, aby bola jedna alebo druhá strana akokoľvek procesne zvýhodnená. K vykonaniu tohto princípu sa ukladá súdu povinnosť, aby obidvom stranám spolu zabezpečil rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv". Obdobne chápe princíp rovnosti strán Európsky súd pre ľudské práva, ktorý používa v tejto súvislosti pojem „Rovnosť zbraní". Rozpor s vyššie uvedeným výkladom zásady rovnosti účastníkov súdneho sporu bola v predmetnom konaní pred ERS zo dňa 2.10.2008 porušená zásada rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania takým spôsobom konanie ERS, ktoré je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie „Rovnosť zbraní."

Je absolútne neprípustné, aby ERS rozhodoval o predmete sporu na náhradu škody a zmluvnej pokute, ktorá je nárokom z druhotných zmlúv, najmä Osobitnej dohody zo dňa 1.5.2006, ktorej zmluvnou stranou bol ERS, zriaďovateľ ERS a žalovaný, ktorý v konaní vystupoval ako žalobca.

Podľa Osobitnej dohody zo dňa 1.5.2006 žalovaný OutClaim, s.r.o. s ERS a zriaďovateľom ERS dohodli tieto podmienky.

ERS Uznesením predsedníctva zo dňa 23.2.2006 a Uznesením tajomníka ERS zo dňa 23.2.2006 akceptoval s výhradou žiadosť o odklad splatnosti poplatkov a správnych nákladov a zároveň žiadosť o uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o odklade splatnosti trov konania pred ERS a teda tie skutočnosti, že OutClaim, s.r.o. ako subjekt (mandatár) na základe mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006 je zaviazaný k znášaniu a úhrade trov konania, trov výkonu rozhodnutia, ako i všetkých ostatných nutne a účelne vynaložených výdavkov súvisiacich s vymáhaním pohľadávok spoločnosti Dopravný podnik mesta Košice, a.s. (mandant) vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti a OutClaim, s.r.o. má mandát (poverenie) k úhrade trov pred ERS v mene mandanta - Dopravný podnik mesta Košice, a.s. v sporoch, v rámci ktorých mandant má procesné postavenie navrhovateľa, ako aj mandát k prípadnej náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia uplatnenej u dlžníka - mandanta na základe rozhodnutia ERS.

Dňa 6.3.2006 uzavrel ERS s OutClaim, s.r.o. Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o odklade splatnosti poplatkov a správnych nákladov Rozhodcovského konania. ERS podmieňuje odklad splatnosti poplatkov a správnych nákladov za konanie pred ERS prijatím záväzkov podľa čl. III. a IV. tejto dohody.

Žalobca poukázal na obsah Osobitnej Dohody (ďalej „Dohody"), že ERS povoľuje odklad splatnosti poplatkov a správnych nákladov u týkajúcich sa žalôb, v rámci ktorých má mandant procesné postavenie navrhovateľa a to vo veci vymáhania pohľadávok mandanta vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti voči tzv. čiernym pasažierom. Odklad splatnosti poplatkov a správnych nákladov sa ustanovuje na 12 mesiacov od vzniku povinnosti na úhradu súdneho poplatku a správneho nákladu podľa Rokovacieho poriadku v spojení s pravidlami tvorby a použitia nákladov Rozhodcovského konania, Sadzobníka poplatkov ERS a štatútu ERS a to pre každú žalobu vo veci vedenej v predchádzajúcej vete osobitne. Aby nedošlo k pochybnostiam, uplynutím lehoty odkladu sa

poplatky a správne náklady stavajú splatnými a ERS je oprávnený kedykoľvek po uplynutí lehoty odkladu vyzvať OutClaim, s.r.o. na zaplatenie poplatkov a správnych nákladov. Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje právo ERS uvedené v ods. 3 Dohody. ERS je oprávnené ustanoviť predčasnú mimoriadnu splatnosť súdneho poplatku a správneho nákladu alebo súdnych poplatkov a správnych nákladov aj pred uplynutím lehoty odkladu, a to za predpokladu vzniku okolností, ktoré môžu vplývať najmä nie však výhradne na existenciu alebo ohrozenie mandátu OutClaim, s.r.o. uvedeného v čl. I. OutClaim, s.r.o. je povinný zaplatiť poplatky a správne náklady pre prípad vzniku skutočností uvedených v ods. 3 v lehote uvedenej v písomnej výzve ERS podľa čl. II. Ods. 3 Dohody, najneskôr však do 60 dní odo dňa doručenia OutClaim, s.r.o. OutClaim, s.r.o. je povinný bez zbytočného odkladu informovať ERS o všetkých skutočnostiach majúcich čo i len potenciálnu ingerenciu a nerušený výkon mandátu OutClaim, s.r.o. vyššie uvedeného. OutClaim, s.r.o. je povinný bez zbytočného odkladu informovať ERS o všetkých skutočnostiach majúcich povahu prekážky brániacej v plnení povinností OutClaim, s.r.o. voči ERS, ako i o možných dôsledkoch nesplnenia takejto povinnosti.

K zmluvnej pokute žalobca uviedol, že ak OutClaim, s.r.o. nezaplatí poplatok alebo poplatky v lehote ustanovenej v čl. II. Ods. 1, 2 alebo ods. 3, 4 tejto Dohody v inej lehote ustanovenej ERS, je povinný zaplatiť na základe výzvy ERS v lehote stanovenej sankciu v podobe zmluvnej pokuty vo výške 35 % sumy počítaný zo súčtu súm súdnych poplatkov a správnych nákladov zo všetkých podaných žalôb, k úhrade ktorých vznikla OutClaim, s.r.o. povinnosť pre potrebu naplnenia práv a povinností mandátu, týkajúceho sa úhrady trov konania pred ERS v mene mandanta v sporoch, v rámci ktorých mandant má procesné postavenie navrhovateľa. Aby nedošlo k pochybnostiam, nárok ERS na náhradu škody tým nie je dotknutý. OutClaim, s.r.o. berie ne vedomie, že zaplatenie zmluvnej pokuty, povinnosť zaplatiť poplatky a správne náklady na strane OutClaim, s.r.o. nezaniká. Povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty a súčasne poplatkových správnych nákladov zaniká výlučne zrušením zmluvy, zaplatením odstupného podľa čl. IV. predmetnej Dohody.

K trvaniu Dohody žalobca uviedol, že strany vyhlásili, že sú si vedomé skutočnosti, že zánikom mandátu OutClaim, s.r.o. alebo jeho ohrozením dochádza k podstatnej zmene okolností, za ktorých bola táto dohoda uzavretá. OutClaim, s.r.o. je oprávnený túto Dohodu zrušiť písomným oznámením o tom, že využíva právo zrušiť Dohodu zaplatením odstupného. Predmetné právo má OutClaim, s.r.o. aj vtedy, ak prijal plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti alebo ak splnil svoj záväzok alebo jeho časť, teda najmä nie však výlučne, ak ERS prijal plnenie alebo časť plnenia spočívajúceho v úhrade alebo čiastočnej úhrade poplatkov správnych nákladov za Rozhodcovské konanie, t. j. ak OutClaim, s.r.o. plnil svoj záväzok na úhradu trov Rozhodcovského konania čo i len sčasti. Uvedené právo OutClaim, s.r.o. bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúcej vety zaniká úhradou všetkých súdnych poplatkov a správnych nákladov, k úhrade ktorých vznikla OutClaim, s.r.o. povinnosť pre potrebu naplnenia práv a povinností mandátu, týkajúceho sa úhrady trov konania pred ERS v mene mandanta v sporoch, v rámci ktorých mandant má procesné postavenie navrhovateľa, vzhľadom ku účinkom zrušenia Dohody zaplatením odstupného uvedeného v čl. III. ods. 3 Dohody. Výška odstupného sa stanovuje na 50% sumy počítanej zo súčtu súm súdnych poplatkov a správnych nákladov zo všetkých podaných žalôb, k úhrade ktorých vznikla OutClaim, s.r.o. povinnosť pre potrebu naplnenia práv a povinností mandátu, týkajúceho sa úhrady trov konania pred ERS v mene mandanta, v sporoch v rámci ktorých mandant má procesné postavenie navrhovateľa. Obe zmluvné strany uviedli, že ak OutClaim, s.r.o. využije svoje právo zrušiť zmluvu zaplatením odstupného v súlade s podmienkami tejto Dohody, zmluvné strany vysporiadajú bez zbytočného omeškania svoje vzájomné záväzky a pohľadávky vzniknuté v príčinnej súvislosti s takto zaniknutou zmluvou. Doručením oznámenia a zaplatením sa Dohoda zrušuje od počiatku.

K Záverečným ustanoveniam žalobca uviedol, že na základe Dohody žalovaný dobrovoľne a zámerne uhradil ERS na účet zriaďovateľa ERS odstupné vo výške 27.175.500.-Sk namiesto doplatku poslednej tranže poplatkov v sume 3.316.500.-Sk, v dôsledku čoho boli konania v 12078 prípadoch voči čiernym pasažierom zastavené. V 12078 prípadoch za úkony právnej pomoci podľa Zmluvy o poskytovaní právnych služieb uhradil právnemu zástupcovi - advokátke 16.158.418.-Sk, spolu uhradil 42.626.468.- Sk. Výrazný podiel zodpovednosti na vzniku nákladu vo vyššie uvedenej výške majú ERS a Zriaďovateľ ERS, ktorí v rozpore s § 2 ods. 2 Prílohy č. 1 Rokovacieho poriadku ERS, Pravidlá tvorby a používania nákladov za Rozhodcovské konanie povolili odklad platenia poplatkovej povinnosti o 12 mesiacov bez zabezpečenia riadneho procesného konania vo vyššie uvedených prípadoch, čím došlo nielen k

poškodeniu žalobcu ale aj spoločnou nečinnosťou so žalovaným dosiahli zastavenie týchto konaní v uvedenom počte prípadov. ERS ako účastník osobitnej Dohody zo dňa 1.5.2008 na vzniku nákladov minimálne vo výške 27.175.500.-Sk mal svojou nečinnosťou aktívny podiel o tomto nároku s ďalším nárokom škody 16.158.915.-Sk a zmluvnej pokuty 707.950.-Sk rozhodoval v záujme žalovaného neobjektívne a zaujato a v zjavný neprospech žalobcu.

Žalobca konanie ERS, ktorý bol zmluvnou stranou nároku o ktorom rozhodoval v predmetnom Rozhodcovskom rozsudku považuje ako porušenie zásady rovnosti, ktorý porušenie namietal žalobca od začiatku konania vo veci samej a následne v ďalších podaniach, najmä v podaní zo dňa 13.3.2008 po nahliadnutí do spisu ERS dňa 7.3.2008, z ktorého zistil obsah konkrétnych relevantných dôkazov o porušení zásady rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania. ERS porušil zásadu rovnosti zvýhodňovania žalovaného tým, že na dôkazy žalobcu, ktoré slúžili na preukázanie neopodstatnenosti žalovaného nároku odvodeného od Dohody nebral v úvahu, náležite sa s nimi nevysporiadal a návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie pre preverenie pravdivosti uplatneného nároku dokazovanie zamietol.

Porušenie zásady rovnosti účastníkov konania vyplýva aj zo správania ERS vo vzťahu k žalovanému, v súvislosti s plnením jeho povinností pri uhrádzaní poplatkovej povinnosti prezentované listom predsedu ERS zo dňa 21.6.2008, ktorý v predmetnej veci bol ustanovený ako Rozhodca. Listom zo dňa 30.8.2007 ERS ukladá žalovanému, aby rokoval so žalobcom, aby dohodol podmienky pokonávky medzi žalobcom a žalovaným s cieľom odstrániť stav právnej neistoty, ktorý mal nastať podľa skutočnej predstavy ERS a žalovaného opätovným udelením plnomocenstiev na pokračovanie vo vymáhaní ďalších pohľadávok žalobcu voči čiernym pasažierom pred ERS, čo možno kvalifikovať ako postup, ktorým ERS schválil protiprávne konanie žalovaného namierené voči záujmom žalobcu, ináč by ERS súčasne o tejto požiadavke informoval žalobcu. Porušenie zásady rovnosti na základe vyššie uvedených listov žalobca vidí v tom, že ERS zámerne zvýhodnil žalovaného z nárokov podľa Dohody, ktorej bol ERS zmluvnou stranou a zároveň ako Rozhodca o týchto nárokoch rozhodoval voči žalobcovi.

Žalobca najväčší zásah do porušovania zásady rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania vidí v prijatí nového Rokovacieho poriadku ERS účinného od 30.11.2007, podľa ktorého došlo k zmenám oproti Rokovacím poriadkom ERS zo dňa 1.10.2002 a 10.6.2006 v otázke obligátornosti náležitosti žaloby vynechaním dokladu o zaplatení poplatku tak, že už nebol pri podaní žaloby jej súčasťou. Výrazná zmena nastala v ustanovení Rozhodcu podľa pôvodného rokovacieho poriadku ERS zo dňa 10.6.2006. V prípade, že strany nesúhlasili s ustanoveným Rozhodcom ERS, môžu si za Rozhodcu zvoliť aj osobu, ktorá nie je zapísaná do zoznamu Rozhodcov. Podľa nového Rokovacieho poriadku účinného od 30.11.2007 takáto možnosť vzhľadom na personálne prepojenie osôb žalovaného ERS a zriaďovateľa ERS je vylúčená zmenou celého znenia. To znamená, že ak by žalobca namietal predpojatosť všetkých Rozhodcov vzhľadom na personálne prepojenie osôb žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS, prakticky bez súhlasu žalovaného a predsedu ERS nie je možné za Rozhodcu ustanoviť inú osobu než takú, ktorá je zapísaná v zozname Rozhodcov. Z ekonomického hľadiska nový Rokovací poriadok znamená, že každá námietka žalobcu proti ustanoveniu Rozhodcu bude neúčinná a žalobcu zaťaží poplatkom vyšším, ako je 600.000.-Sk.

Žalobca ďalej cituje § 18 Rokovacieho poriadku o postupe pri nahliadnutí do spisu. S prihliadnutím na účel Rozhodcovského konania a prejednávanú konkrétnu vec je zrejmé, že postup pri nahliadnutí do spisu znemožňuje žalobcovi uplatňovať riadne svoje procesné práva zvýhodňuje žalovaného, ktorý sídli na tej istej adrese ako ERS a využíva pre účely rokovaní a vykonávania právnych úkonov spojených vo veci tie isté priestory ako ERS. Vzhľadom na personálne prepojenie osôb žalovaného s ERS a zriaďovateľom ERS nie je dôvodom pochybovať o zvýhodňovaní žalovaného pri príprave a spracovaní návrhov a podaní vo veci.

V Rozhodcovskom konaní neplatí vyhľadávacia zásada a ERS vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a posudzuje listiny a iné dôkazy nimi predložené. Neuplatnenie vyhľadávacej zásady danej veci spôsobilo, že žalobca nemal k dispozícií právnu agendu 12078 prípadov káuz, má

ich žalovaný a ERS neumožnil žalobcovi predložiť kompletné dôkazy, ktoré preukazujú, že nároky žalovaného sú nárokmi z druhotných zmlúv, čím ERS porušil zásadu rovnosti účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd podľa d) g) zrušil predmetný Rozhodcovský rozsudok a zároveň navrhol, aby súd povolil odklad vykonateľnosti predmetného Rozhodcovského rozsudku zo dňa 2.10.2008 podľa cit. Zákona.

Súd vzhľadom na právoplatnosť uznesenia o odklade vykonateľnosti predmetného Rozhodcovského rozsudku neuvádza odôvodnenie žalobcu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.1.2009 k návrhu na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku podľa okrem iného skutočnosti s tým, že podľa názoru žalovaného žalobca neuviedol žiadny relevantný argument, pre ktorý by bola Dohoda a Rozhodcovská zmluva neplatná. Podstata argumentácie žalobcu spočíva v tom, že dohodnutím Rozhodcovskej doložky bolo vylúčené uplatnenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. SR s poukazom na personálne prepojenie medzi žalovaným a ERS resp. jeho zriaďovateľom a v takomto správaní vidí neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi.

Zákon dovoľuje, aby sa strany dohodli, že spor medzi nimi bude prejednávať a rozhodovať Rozhodca, Rozhodcovia alebo Rozhodcovský súd. Účelom Rozhodcovskej doložky, ktorý aprobuje sám zákonodarca je to, aby bola vylúčená právomoc súdu. Nemožno preto tvrdiť, že konanie, ktoré zákonodarca výslovne dovoľuje je súčasne protiprávne a nemožno tvrdiť, že takéto konanie svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, ak zákonodarca obsah a účel Rozhodcovskej zmluvy považuje za dovolený.

Údajné personálne prepojenia na ktoré žalobca poukazuje, je argument irelevantný s tým, že účastník konania má aj v Rozhodcovskom konaní možnosť namietať rozhodcu, resp. jeho nestrannosť a nezaujatosť. Žalobca námietku voči Rozhodcovi nevzniesol. Nevyčerpal prostriedky, ktoré mu zákon priznáva. Žalobca nemôže dodatočne namietať zaujatosť rozhodcu, ak to počas Rozhodcovského konania neurobil. Argumentácia, že akékoľvek ním využitie práva v tomto zmysle by ho finančne neprimerane zaťažilo, je bez právneho významu a takéto jeho správanie nemôže ísť na ťarchu žalovaného.

Žalobca s Rozhodcovskou zmluvou súhlasil, čoho dôkazom je to, že ju uzavrel. Všetky skutočnosti namieta teraz, tieto mu boli známe už v čase jej uzavretia. Žalobca mal zvážiť v čase, keď Rozhodcovskú zmluvu slobodne uzavrel za daných okolností, ak ich dnes namieta, či s Rozhodcovskou zmluvou bude alebo nebude súhlasiť. Žalobca tak tvrdí, že v čase uzavretia Rozhodcovskej zmluvy sa rozhodol zle a nesprávne, teda že Rozhodcovskú doložku nemal uzavrieť. To však nie je dôvod pre neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy. Na základe takéhoto argumentu by bolo možné spochybniť akýkoľvek právny úkon, čo je v rozpore so zásadou pacta sunt servanda a s princípom právnej istoty.

Námietky žalobcu voči procesnému postupu ERS dôvodmi neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy nie sú a nemôžu byť.

Žalobca poukázal na konania vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. o určenie neplatnosti Procesnej smernice zo dňa 27.6.2006 a Rozhodcovskej doložky a konaním o určenie neplatnosti Rozhodcovskej doložky uzavretej dňa 27.6.2006 v spojení s konaniami vedenými na Krajskom súde v Košiciach, ktoré sú právoplatne skončené, z ktorých možno dôvodiť, že Rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dohodnutá platne. Ak všeobecné súdy posudzovali otázku platnosti Rozhodcovskej zmluvy v inom konaní bez ohľadu na právne zdôvodnenie žalobcu v tomto konaní, pretože súdy nie sú viazané právnym zdôvodnením uplatneného nároku žalobcom, bráni skúmaniu tejto otázky rez iudicata.

Žalobca ďalej uvádza, že nie je pravdou, že žalobca dohodol so žalovaným Rozhodcovskú doložku na základe simulovanej požiadavky žalovaného. Ide o dubiózny predpoklad žalobcu, pričom je nesporné, a obsah Rozhodcovskej doložky o tom vypovedá, že túto uzavreli účastníci zmluvného vzťahu slobodne, vážne a dobrovoľne, skúmanie požiadavky je bez právneho významu, nič žalobcovi nebránilo neuzavrieť Rozhodcovskú doložku, niet jediného dôkazu a žalobca ho ani neuvádza, že by prijatím Rozhodcovskej doložky došlo k získaniu neprimeraných, neoprávnených ekonomických výhod v prospech žalovaného na ťarchu žalobcu. Takáto právna konštrukcia je vágna a právne nemôže obstáť. Úpravou Rozhodcovskej doložky došlo iba k tomu, že prípadné spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bude právomocný vyriešiť v nej vzájomne dohodnutý Rozhodcovský súd, čím bola vylúčená pôsobnosť všeobecného súdu a to bez toho, aby v čase dojednania Rozhodcovskej doložky existoval nárok účastníka zmluvného vzťahu, či u žalobcu alebo žalovaného bez ohľadu na to, či žalovaný alebo žalobca vedeli alebo mohli vedieť a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti vo veci samej, alebo aby títo vedeli predvídať vznik akéhokoľvek nároku, ako aj následne eventuálny výsledok Rozhodcovského konania.

Poukaz žalobcu na rozhodnutie R 56/91 je nesprávny, žalovaný nikdy nemal úmysel vyhnúť sa splneniu záväzku, naopak tento riadne a včas plnil. Jeho plnenie žalobca nikdy nenamietal, čo bolo v Rozhodcovskom konaní preukázané, naopak bol to sám žalobca, ktorý svoj záväzok zo zmluvy riadne neplnil a správal sa tak, že ho ani nehodlá splniť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný vedel, že vymáhanie pohľadávok má prebiehať pred všeobecným súdom nie je takým správaním žalovaného, ktoré odporuje základným princípom morálky a to už aj preto, že táto skutočnosť aj keby bola pravdivá, nič neznamená a podávanie žalôb na vymáhanie pohľadávok voči tzv. čiernym pasažierom, žalovaný realizoval na základe vlastného pokynu žalobcu. K tvrdeniam žalobcu ohľadom absencie mandátu - poverenie na uzavretie žalovaným Osobitnej dohody s ERS a zriaďovateľom ERS sú absolútne bez právneho významu. Žalovaný taký pokyn nepotreboval. Osobitnú dohodu uzavrel vo vlastnom mene a na vlastný účet a to v záujme žalovaného a nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v tom, že podmienkou na začatie konania pred ERS je potrebné prijatie Rozhodcovskej doložky účastníkmi sporu, pretože príslušnosť Rozhodcovského súdu - Rozhodcovská doložka môže byť účastníkmi konania založená aj ústne do zápisnice pred Rozhodcom, najneskôr do začatia konania vo veci samej (§4 ods. 3 zákona o Rozhodcovskom konaní).

Tvrdenia žalobcu, že žaloba žalovaného na náhradu škody podaná na Rozhodcovský súd dňa 18.1.2008 je relevantným dôkazom toho, že sa osoby žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS správali spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom je zjavne nesprávna. Žalobca svojim konaním porušil zmluvné dojednania zakotvené v mandátnej zmluve a v procesnej smernici so žalovaným a iba v dôsledku takého protizmluvného konania žalobcu si žalovaný uplatnil svoj nárok v Rozhodcovskom konaní. Ak by žalobca neporušil ustanovenia zmluvy a nesprával by sa spôsobom odporujúcim zákonu a zmluve, žalobca by nemal dôvod na uplatnenie akýchkoľvek svojich nárokov voči žalobcovi v Rozhodcovskom konaní. Žalobca sa snaží vysvetliť svoje porušenie zmluvných dojednaní správaním sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Opomenul však, že sám začal porušovať a porušil zmluvu, čoho jediným dôsledkom bolo uplatnenie práva žalovaným na náhradu škody v Rozhodcovskom konaní.

Tvrdenia žalobcu, že žalovaný nemal záujem na riadnom plnení si svojich povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy a procesnej smernice je nesprávne. Žalovaný riadne a včas plnil svoje povinností vyplývajúce z dojednaných zmlúv. Naopak bol to žalobca, ktorý jednostranne prestal odovzdávať pohľadávkovú dokumentáciu žalovaného a bol to žalobca, ktorý si riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedených zmlúv. Žalovaný odovzdával štatistické mesačné prehľady v zmluvne dohodnutej forme so zmluvne dohodnutým obsahom a pokiaľ žalobca tvrdí, že mu takáto forma a obsah nepostačovala, žalobca sa nebránil takúto požiadavku žalobcu na úpravu zmluvných dojednaní dojednať dodatkom. Žalobca však nevzniesol takúto požiadavku na úpravu alebo zmenu dojednaní zmluvy voči žalovanému. Žalovaný nemohol a nemôže objektívne niesť zodpovednosť za rozhodovaciu činnosť ERS, ani prípadný čas rozhodovacej činnosti Rozhodcovského súdu. Žalobcom tvrdené skutočnosti v tomto smere sú bez právneho významu a jednostrannou právnou argumentáciou.

K dôvodom na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku uvedeného v § 40 ods. 1písm. d) žalovaný okrem iného uviedol, že žalobca tvrdí, že spor o nároky žalovaného, ktoré uplatnil žalobca v Rozhodcovskom konaní nie je sporom o nároky z Mandátnej zmluvy, resp. Procesnej smernice, ale spormi o nároky zo zmluvy uzavretej medzi odporcom a ERS, resp. jeho zriaďovateľom a medzi žalovaným a advokátkou X.. G. I.. Takáto argumentácia je zjavne nesprávna. Žalovaný v Rozhodcovskom konaní neuplatňoval voči žalobcovi nároky z uvedených zmluvných vzťahov. To ani nemohol, pretože žalobca účastníkom týchto zmluvných vzťahov nebol. Žalovaný sa voči žalobcovi domáhal nároku na náhradu škody z dôvodu, že žalobca svojvoľne a jednostranne prestal plniť Mandátnu zmluvu, resp. Procesnú smernicu, v dôsledku čoho mu spôsobil škodu. Procesná smernica (zmluva) vyslovene upravovala právo žalovaného na náhradu škody z dôvodu, že žalobca nebude plniť svoje zmluvné záväzky. Nemožno preto legitímne tvrdiť, že uvedený spor o náhradu škody nebol sporom z procesnej smernice, resp. Mandátnej zmluvy. Znenie „všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy" v čl. XI. ods. 14 Procesnej smernice vyjadruje inými slovami to, že Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje na všetky spory, ktoré majú svoj základ v zmluve (Procesnej smernici), t. j. na spory, ktoré v nej majú pôvod. Je jednoznačné, že spor, predmetom ktorého je nárok na náhradu majetkovej ujmy, ktorá bola žalovanému spôsobená tým, že žalobca svojvoľne a jednostranne prestal plniť Mandátnu zmluvu, resp. Procesnú smernicu je sporom, ktorý má základ v Procesnej smernici. Z dôvodu, že základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť v Rozhodcovskom konaní bolo to, či žalobca porušil Mandátnu zmluvu, resp. Procesnú smernicu. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca dezinterpretuje dikciu čl. XI. ods. 14 Procesnej smernice, pretože pojem „všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy" zužuje len na „nároky, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy" , je minimálne nekorektne a tendenčné. Žalobca opiera svoj žalobný dôvod o polemiku s rozhodnutím ERS o merite veci, ako je to uvedené na str. 19-27 žaloby, z ktorých dôvodov však žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku podať nemožno podľa § 40 ods.1 zákona o Rozhodcovskom konaní.

Inštitút zrušenie Rozhodcovského rozsudku nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom proti Rozhodcovskému rozsudku. Opravným prostriedkom tak z procesného, ako aj z vecného hľadiska a z hľadiska právnej správnosti rozhodnutia Rozhodcovského súdu v Rozhodcovskom konaní je výlučne a jedine preskúmanie Rozhodcovského rozsudku iným Rozhodcom, resp. Rozhodcami podľa § 37 predmetného zákona za predpokladu, že táto eventualita bola v Rozhodcovskej zmluve - doložke účastníkmi zmluvne dohodnutá, čo sa v predmetnom prípade nestalo. Aplikáciou postupu podľa § 40 a násl. predmetného zákona nie je možné nahradzovať nedôslednosť, či nepozornosť žalobcu, ktorý si možnosť preskúmania Rozhodcovského rozsudku iným Rozhodcom zmluvne nedojednal, čím sa tak dobrovoľne vzdal tejto možnosti, ktorá v Rozhodcovskom konaní plní rovnakú funkciu ako riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v konaní pred všeobecným súdom. Účelom inštitútu zrušenia Rozhodcovského rozsudku súdom je umožniť ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia, súdne preskúmanie toho, či boli splnené zákonné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v konaní pred rozhodcom a teda základné podmienky pre to, aby bolo suspendované ústavné právo domáhať sa svojich práv pred nestranným a nezávislým súdom. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecný súd je oprávnený skúmať skutočnosť, či na samotné Rozhodcovské konanie a rozhodnutie boli splnené zákonné dôvody bez toho, aby všeobecný súd mohol skúmať hmotnoprávne dôvody uplatneného nároku i obrany účastníkov Rozhodcovského konania bez toho, aby bol oprávnený skúmať meritum veci. To znamená, že skutočnosti, ak by aj boli pravdivé, čo žalovaný popiera uvádzané žalobcom v žalobe na str. 19-27, ak sa týkajú merita veci, súd nemôže prihliadať a ani sa nimi zaoberať.

K zrušeniu predmetného rozsudku v § 40. ods. 1 písm. g) cit. zákona, žalovaný okrem iného uvádza, že žalobný dôvod porušenia zásady rovnosti podľa § 17 predmetného zákona je rovnako mimo meritum veci. Podstata zásady rovnosti spočíva v tom, že každý z účastníkov Rozhodcovského konania má rovnaké postavenie a má sa mu poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie ich práv a na ich ochranu. Žalobca však z tohto pohľadu nič relevantné netvrdí ani nenamieta.

Povolenie odkladu poplatkovej povinnosti zo strany ERS, resp. jeho zriaďovateľom sa uskutočnilo ešte pred začatím Rozhodcovského konania, a preto nemá so zásadou rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania (§17 cit. zákona) nič spoločné. K porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania tak ani objektívne nemohlo dôjsť. Účastník Rozhodcovského konania nemá subjektívny nárok na to, aby boli vykonané ním navrhované dôkazy, a preto nevykonaním všetkých ním navrhnutých dôkazov, ktoré boli

podľa názoru žalovaného irelevantné, nemohlo dôjsť k odňatiu jeho práv na úkor iného účastníka. Účastník má len právo navrhovať dôkazy, ktorého realizáciu mu ERS umožnil, dokonca ho na to niekoľkokrát vyzval, avšak o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, rozhoduje iba Rozhodcovský súd (§ 27 ods. 1 posledná veta cit. zákona). Obom účastníkom konania pred ERS bolo umožnené, aby na podporu svojich tvrdení označili a predložili dôkazy, pričom obaja účastníci toto právo realizovali, nemožno preto v tomto smere hovoriť o porušení zásady rovnosti účastníkov konania.

Pokiaľ žalobca za najväčšie porušenie rovnosti účastníkov konania považuje zmeny Rokovacieho poriadku, ide o zjavný nezmysel. Pravidlá určené v Rokovacom poriadku sa totiž vzťahujú na každého účastníka konania a vzťahovali sa tak na žalobcu ako i žalovaného. Žalobca netvrdí, že by v dôsledku zmien Rokovacieho poriadku mal iné postavenie ako žalovaný, že by mal menej práv ako žalovaný, alebo že by mu nebolo umožnené uplatňovať jeho práva a ochranu. Spis bol žalobcovi na jeho žiadosť vždy sprístupnený a námietku zaujatosti proti Rozhodcovi, eventuálne všetkým Rozhodcom neuplatnil. Neuplatnením práva namietať Rozhodcu v Rozhodcovskom konaní žalobca dopustil stav, že nemal námietky proti ustanovenému rozhodcovi, v dôsledku čoho bolo konanie Rozhodcu i jeho rozhodnutie v merite veci absolútne legitímne. Argumentácia žalobcu o zvýhodnení postavenia žalovaného pre existenciu totožnosti adresy jeho sídla so sídlom ERS a zriaďovateľom ERS je právne nezmyslená z dôvodu, že posudzovanie adresy pre uplatnenie zásady rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania je irelevantné a žalobca taktiež opomenul, že žalobca bol zastúpený advokátom, ktorý má sídlo na inej adrese a pri realizácii práv žalovaného, napr. nahliadnutie do spisu bolo jeho postavenie absolútne identické s postavením žalobcu. Žalovaný realizoval všetky svoje procesné úkony v Rozhodcovskom konaní iba prostredníctvom splnomocne- ného advokáta a posudzovanie zhodnosti adresy sídla účastníkov konania so sídlom ERS v nijakom prípade nemôže znamenať porušenie zásady rovnosti a sídlo neznamená identický priestor, ako je známe aj žalobcovi na rovnakej adrese sídlia aj iné inštitúcie a spoločnosti bez toho, aby sa vo svojej činnosti obmedzovali, resp. zvýhodňovali. Voľba sídla je otázkou rýdzo vnútorného rozhodnutia subjektov bez toho, aby ktokoľvek bol oprávnený tieto skutočnosti napádať alebo spochybňovať. So zásadou rovnosti účastníkov to nemá a nemôže mať nič spoločné. Uzatvorenie Osobitnej dohody medzi ERS a žalovaným o odklade platenia poplatkov nemá žiadny vzťah k tvrdeniu o porušení rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania. Rovnosť strán znamená, že každá strana má rovnaké procesné práva a povinnosti a musí jej byť poskytnutá rovnaká príležitosť obhajovať svoje práva podľa § 17 cit. zákona. Žalobca netvrdí nič, čo by uvedené porušovalo. Procesné pravidlá ERS a uzatvorenie takejto dohody umožňovali a využitie procesného práva žalovaným nemožno považovať za porušenie rovnosti strán budúceho, resp. potenciálneho konania, o ktorom v čase uzavretia dohody ťažko bolo predpokladať, alebo či k nemu v budúcnosti dôjde.

V písomnom podaní žalobcu doručenom súdu dňa 20.1.2009 žalobca k vyjadreniu žalovaného okrem iného uviedol, že žalovaný nesprávne použil výklad a 48 ods. 2 SR a argumentáciu tvrdenú žalovaným nevyslovil, týkajúca sa personálneho prepojenia medzi žalovaným a ERS, resp. jeho zriaďovateľom a takéto spojenie nepovažuje za podstatu tvrdenia neplatnosti Rozhodcovskej doložky. Poukázal na a zároveň poukázal na to, že žalobca tvrdil, že účelom zákona o Rozhodcovskom konaní bolo, aby v dohodnutých sporoch medzi účastníkmi konania pred Rozhodcami sa konal objektívne rýchlo a hospodárne bez zbytočných prieťahov. Uzatvorenie Osobitnej dohody zo dňa 1.5.2006 a preukázaná nečinnosť žalovaného a ERS v konaniach 12078 prípadov žalôb viac ako 1 rok sú relevantnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú úmysel žalovaného a ERS obchádzať účel predmetného zákona. Žalovaným interpretovaný zúžený výklad posúdenia neplatnosti Rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi je obmedzený iba na posúdenie správania sa osôb žalovaného k osobám ERS a zriaďovateľa ERS podľa vnútorných predpisov je nesprávny. Žalobca dôkazmi preukázal, že správanie sa osôb žalovaného, zriaďovateľa ERS a ERS je neobvyklé, nepoctivé a nespravodlivé, ktoré odporuje základným morálnym zásadám prevládajúcich v spoločnosti a takéto konanie odporuje dobrým mravom. Žalobca taktiež netvrdil, že nesúhlasil s uzavretím Rozhodcovskej doložky a že v čase uzavretia Rozhodcovskej doložky sa rozhodol zle a nesprávne, že nemal uzavrieť Rozhodcovskú doložku. Žalovaný skreslene interpretuje vyjadrenia a tvrdenia žalobcu. Žalobca uzatvoril so žalovaným Rozhodcovskú doložku čl. XI. bod. 14 Procesnej smernice na základe návrhu žalovaného, ktorým sa dovolával doplnenia a precizovania vzájomných práv a povinnosti v tom čase už uzatvorenej Mandátnej zmluvy a až následne po uzavretí Procesnej smernice zo dňa 27.6.2006, keď žalovaný začal porušovať podmienky zmluvy a závadný stav neodstránil, písomne výzvy žalobcu ignoroval, vyústilo to do ukončenia zmluvného vzťahu z Mandátnej zmluvy , bol skutočný dôvod uzatvorenia

Procesnej smernice, ktorým bolo využitie a zneužitie Rozhodcovskej doložky na presadenie záujmov žalovaného ERS a zriaďovateľa ERS. V konaniach vedených na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. a sp. zn. nebolo rozhodnuté o merite veci, konania boli zastavené, a preto neprichádza v úvahu prekážka res judicata. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z kontextu ucelených viet vytrhol viaceré slová. Žalovaný zámerne zatajil pred žalobcom uzatvorenie Osobitnej dohody na základe ktorej oddialil konania, aby dosiahol uzatvorenie Procesnej smernice dňa 27.6.2006 s Rozhodcovskou doložkou. Žalobca bona fide nemal v čase uzatvorenia Procesnej smernice dôvod odmietnuť návrh žalovaného na uzavretie Procesnej smernice, ktorej potrebu žalovaný odôvodnil podľa vyjadrenia v jeho žalobe zo dňa 18.1.2008. Žalovaný so žalobcom v Procesnej smernici dohodol právo žalovaného na refakturáciu nákladov nebonitných pohľadávok, pričom o nebonite pohľadávky rozhodoval výlučne žalovaný. Podľa zmluvného dojednania sa pohľadávka stala nebonitnou po uplynutí testovacieho obdobia, ktoré bolo stanovené na obdobie 3 mesiacov. Odkladom platenia poplatkovej povinnosti o 1 rok podľa Osobitnej dohody konaním žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS došlo k tomu, že všetky pohľadávky, ktoré boli postúpené žalovanému k vymáhaniu sa jeho správaním a správaním sa osôb ERS stali všetky pohľadávky po 1 roku a 3 mesiacoch nebonitnými, čím vzniklo právo žalovanému na refundáciu nákladov konania z nebonitných pohľadávok a súčasne mu vzniklo aj právo na odkúpenie takýchto nebonitných pohľadávok za symbolickú cenu. Pri uzatvorení Osobitnej dohody žalovaný s ERS a zriaďovateľom ERS nedohodol žiadnu primeranú výšku poplatkovej povinnosti adekvátnu k poplatkovej povinnosti v konaní pred všeobecným súdom, hoci išlo o jednoduché drobné prípady pohľadávok v sume po 1.200.-Sk a vnútorné predpisy ERS možnosť zľavy poplatkovej povinnosti v takýchto prípadoch pripúšťali. Dôvodom, prečo žalovaný nedohodol s ERS a zriaďovateľom ERS primeranú výšku poplatkovej povinnosti bol zámer týchto subjektov prostredníctvom osôb vzájomne personálne prepojených oslabiť bonitu pohľadávok žalobcu hrubým nepomerom istiny k príslušenstvu, aby žalovaný získal výhodu refakturácie nákladov trov konania z nebonitných pohľadávok uplatnených v zmysle zmluvných podmienok voči žalobcovi. ERS a zriaďovateľ ERS prostredníctvom osoby žalovaného získal výhody stálych príjmov z poplatkovej povinnosti, ktoré mal v konečnom dôsledku znášať žalobca.

Žalovaný ani po uplynutí 1 roku odkladu platenia poplatkovej povinnosti podľa Osobitnej dohody si riadne nesplnil svoje záväzky z Mandátnej zmluvy tým, že neuhradil celú poplatkovú povinnosť počas platnosti zmluvy, poplatkovú povinnosť svojvoľne stornoval dobrovoľným zaplatením odstupného, čo je dôkazom úmyslu žalovaného vyhnúť sa plateniu poplatkovej povinnosti.

Žalobca netvrdil, že porušenie základných princípov morálky spočíva v tom, že žalovaný mal uplatňovať nároky na všeobecnom súde tak, ako to skreslene interpretuje žalovaný. Podstata porušenia povinnosti žalovaného spočíva v správaní sa osôb žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS, ktorí nekonali v súlade so základnými atribútmi a zmluvne prijatými podmienkami zabezpečiť, aby pohľadávky žalobcu, ktoré boli podľa Mandátnej zmluvy zverené žalobcovi sa prejednali riadne, včas a hospodárne. Podľa názoru žalobcu predložené dôkazy usvedčujú žalovaného ERS, že prostredníctvom osôb personálne prepojených vo veciach 12078 prípadov pohľadávok žalobcu sa meritórne nerozhodlo vôbec a od podania žalôb do zastavenia konania uplynulo viac ako 1 a pol roka, čo je neobvyklé, aj všeobecné súdy v jednoduchých veciach v skrátenom konaní prostredníctvom Rozhodcov konajú rýchlejšie a nehospodárne, náklady konania pred ERS sú 9 násobne vyššie než by boli pred Všeobecným súdom. Žalovaný v obchodnej verejnej súťaži predložil návrh Mandátnej zmluvy s referenciami, že je spoločnosťou s odbornou spôsobilosťou na vymáhanie pohľadávok žalobcu. Odbornú spôsobilosť

žalovaný aj potvrdil v čl. IX. bod. 9.1, 9.2 a žalobca jeho právnej zástupkyni X.. I. udelil plnomocenstvo. Žalovaný sa rozhodol vymáhať pohľadávky žalobcu voči čiernym pasažierom prostredníctvom ERS a bolo to jeho rozhodnutie, ktoré žalobca prijatím návrhu Procesnej smernice bol povinný akceptovať. Právny zástupca žalovaného, ktorému žalobca udelil plnomocenstvo, nie je viazaný právnym názorom žalobcu, preto tvrdenie žalovaného o podávaní žalôb na ERS na pokyn žalobcu je neakceptovateľné a irelevantné.

Žalobca v konaní pred ERS predložil viac ako 12000 dôkazov o porušení povinnosti žalovaného pri plnení Mandátnej zmluvy, ktoré ERS neuznal v dôsledku personálneho prepojenia so žalovaným a zriaďovateľom ERS.

Žalovaný napriek písomným výzvam nesprehľadnil reálny stav vo vymáhaní pohľadávok a predkladal napriek zmenám údaje s nulovými hodnotami a teraz bez dôkazov nepravdivo tvrdí, že si riadne plnil povinnosti. Alibistický vyznieva tvrdenie žalovaného, že nemohol niesť zodpovednosť za rozhodovaciu činnosť ERS, ak na základe jeho návrhu došlo k uzatvoreniu Osobitnej dohody, v ktorej sa ERS a zriaďovateľom ERS dohodol, že sa v 12078 prípadov žalôb voči čiernym pasažierom nebude konať najmenej rok a v skutočnosti sa nekonalo vôbec z dôvodu, že neboli zaplatené viac ako 1 rok poplatky za konanie a bez zaplatenia poplatku nebol povinný ERS vo veci konať.

Porušenie zásady rovnosti v konaní spočíva v tom, že prijatím Rozhodcovskej doložky podľa čl. XI. bod 14 Procesnej smernice v predmetnej právnej veci rozhodovali osoby ERS, ktoré sú vzájomne personálne prepojené so žalovaným a zriaďovateľom ERS. Ide o nároky, o ktorých vzhľadom na pomer k veci a a osobe žalovaného je už vopred zrejmé, že takéto rozhodnutie bude neobjektívne a túto prekážku nie je možné bez súhlasu žalovaného odstrániť. Je nesprávne tvrdenie žalovaného, že nič žalobcovi nebránilo, aby namietal predpojatosť Rozhodcov. Namietanie predpojatosti Rozhodcu na stave porušenia zásady rovnosti nič nemení, lebo všetci rozhodcovia sú podľa vnútorných predpisov ERS hmotne zainteresovaní na odmenách, ktoré im určuje zriaďovateľ. Prijatie Rozhodcovskej doložky znamená, že vec nie je možné bez súhlasu žalovaného prejednať pred iným ERS, lebo neexistuje a prejednanie veci pred všeobecným súdom žalovaný namietal pri prvom úkone vo veci samej v konaniach sp. zn. . Neochotu vec riešiť pred iným rozhodcom si za účinnej pomoci osôb ERS žalovaný zabezpečil zmenou svojich vnútorných predpisov účinných od 30.11.2007 (štatút, rokovací poriadok a tvorba pravidiel nákladov za Rozhodcovské konanie pred ERS), čím sa rozhodovanie pred nezávislým Rozhodcom stalo nezákonným. Žalobca považuje za absolútne neprijateľné, aby o nároku 43.334.418.-Sk rozhodoval ERS, ktorý mal z tohto nároku výhody príjmu poplatkovej povinnosti 27.175.500.-Sk a svojim rozhodnutím preniesol tieto výhody na žalovaného, ktorý tento stav spôsobil a žalobca, ktorý vzniklý stav nespôsobil mal znášať dôsledky konania žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS, čo je neobvyklé, nespravodlivé, nepoctivé a je zjavné, že týmto konaním došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní s poukazom už na cit. nález Ústavného súdu ČR č. 202/2003. Tvrdenie žalovaného, že jeho právny zástupca má sídlo mimo sídla žalovaného a ERS je irelevantné, pretože žalovaný je v dennom styku s osobami s ERS a už len táto skutočnosť je dôvodom na vznesenie námietky, že konanie Rozhodcu ERS nie je objektívne podľa zásad rovnosti a spravodlivosti procesu.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.9.2010 podľa uviedol, že žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v konaní vo veci je daná prekážka rezjudikáta. Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne a predmetom konania vo veciach Okresného súdu Košice II sp. zn. a sp. zn. bolo určenie neplatnosti Rozhodcovskej doložky podľa čl. X. bod. 3 Procesnej smernice, určenie neplatnosti Procesnej smernice zo dňa 27.6.2006 a s tým spojená neplatnosť Rozhodcovskej doložky podľa čl. XI. bod. 14 Procesnej smernice v znení Dodatku č. 2. Stály Rozhodcovský súd v Košiciach v konaní sp. zn. nejde o záväznú vec s vecami v konaní sp. zn. a sp. zn. . Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa prejavuje v záväznosti jeho výroku pre účastníkov konania. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde pri konkrétnych prípadoch, ak súd určitú otázku posúdil prejudiciálne. Súd je viazaný iba výrokom a nie odôvodnením. Hodnotenie predbežných otázok v občianskom súdnom konaní nie je záväzné pre iné konanie než pre to, v ktorom bolo vykonané. Rozhodujúce skutočnosti o neplnení povinností úhrad za splátkovú povinnosť podľa Mandátnej zmluvy, dôkazy o úhrade odstupného pre Európsky rozhodcovský súd a odmene právnej zástupkyni žalovaného vyhotovené spôsobom, ktorý spochybňuje dôveryhodnosť týchto dôkazov, vyšli najavo až po skončení konania pred všeobecným súdom. Žalovaným uvádzané príklady sú bez právneho významu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca k správaniu sa osôb, ktoré opísal na pojednávaní dňa 30.3.2010 nepredložil žiaden dôkaz, aby tieto osoby svojou účasťou mali mať záujem na výsledku Rozhodcovského rozsudku je nepravdivé. Žalobca v konaní netvrdil, že iba pre správanie osôb Mgr. U. S., tajomníčky ERS, členky predstavenstva zriaďovateľa ERS, konateľky žalovaného do 16.8.2005 a projektovej manažérky žalovaného a Mgr. G. S., predsedníčky predstavenstva zriaďovateľa ERS a rozhodkyne vo všetkých

veciach pohľadávok žalobcu činným pasažierom nie je obvyklé, poctivé a spravodlivé, ktoré vymedzuje konanie zodpovedajúce dobrým mravom a že toto správanie je obmedzené iba na tieto dve osoby v rámci Rozhodcovského konania. Dôvod na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku pre správanie osôb žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS, ktoré sa prieči dobrým mravom je nevyhnutné právne posúdiť konajúcim súdom v širších súvislostiach v rámci konkrétneho správania sa všetkých zodpovedných osôb v obchodných vzťahoch v čase uzatvorenia a plnenia, resp. porušovania povinností z obchodných zmlúv, ako aj pri aplikácii Rozhodcovských doložiek vo veci. Z predložených dôkazov v konaní vyplýva, že nie je medzi účastníkmi rozpor v tvrdení, že žalovaný v čase prípravy návrhu na uzavretie Mandátnej zmluvy dňa 20.2.2006 požiadal ERS o uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve o odklade platnosti poplatkovej povinnosti pre prípad, aby žalovaný uspel v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej žalobcom na uzavretie Mandátnej zmluvy na správu a vymáhanie pohľadávok voči tzv. čiernym pasažierom, k čomu došlo dňa 6.3.2006. Tiež nie je sporné, že žalovaný ERS a Zriaďovateľ ERS uzatvorili Osobitnú dohodu dňa 1.5.2006 o odklade platenia trov o jeden rok na každú uplatnenú vec na ERS, ktorú podpísali štatutárne orgány účastníkov Osobitnej dohody bez súhlasu žalobcu. Z Osobitnej dohody vyplýva, že k uzavretiu tejto dohody došlo na základe predchádzajúceho uznesenia tajomníčky ERS Mgr. U. S. zo dňa 23.2.2006, ktorá súčasne ako projektová manažérka žalovaného poverená realizovaním projektu na vymáhanie pohľadávok žalobcu, musela mať záujem na odklade platenia trov konania v prospech žalovaného, aby žalovaný nemusel platiť súdne poplatky na všeobecnom súde, ktoré sú splatné už s podaním žalôb. Žalovaný ERS a zriaďovateľ ERS vedeli a museli vedieť, že právomoc ERS na prejednanie sporu medzi žalobcom a žalovaným môže byť daná iba na základe uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy, resp. Rozhodcovskej doložky, preto žalovaný navrhol žalobcovi pod zámienkou bližšieho precizovania práv a povinností z mandátnej zmluvy, aby s ním uzatvorili inominantnú zmluvu - Procesnú smernicu zo dňa 27.6.2006, v ktorej zmluvné strany dohodli aj neplatnú Rozhodcovskú doložku voči čiernym pasažierom, ktorá mala iba formálne navonok odôvodňovať neopodstatnené platenie neefektívnych poplatkov pre ERS namiesto platenia poplatkov na všeobecnom súde. V skutočnosti však žalovaný uzatvoril so žalobcom Procesnú smernicu zo dňa 27.6.2006 vrátane Dodatku č. 1 a č. 2 s Rozhodcovskou doložkou v čl. X. bod. 3 a čl. XI. bod. 14 Procesnej smernice nie preto, aby odôvodnil neopodstatnenú argumentáciu o odklade platenia poplatkovej povinnosti pre ERS o 1 rok tak, ako sa vyjadril v konaní žalovaný ale preto, aby týmto odkladom platenia poplatkovej povinnosti prostredníctvom osôb Mgr. S. a Mgr. S., rozhodcu ERS vo veciach pohľadávok žalobcu sa nekonal viac, ako 1 rok za účelom dosiahnutia stavu nie bonity všetkých pohľadávok žalobcu voči čiernym pasažierom v rámci rozhodcovského konania pred ERS, čo je neobvyklé a nepoctivé správanie sa žalovaného ERS a zriaďovateľa ERS, ktorí takto navonok konali prostredníctvom štatutárnych a iných orgánov týchto spoločností proti oprávneným záujmom žalobcu. Nie je obvyklé a poctivé správanie sa žalovaného v obchodných vzťahoch, ak jeho zavinenou nečinnosťou spolu s vyššie uvedenými osobami, ktoré sú so žalovaným vzájomne personálne prepojené si zabezpečil právo na stály príjem z tejto nečinnosti v zjavnom rozpore s podmienkami Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice vo forme práva na refundáciu trov konania a nebonitných pohľadávok, preto je nepochybné, že takéto správanie sa prieči dobrým mravom. To isté platí aj o nároku žalovaného na odkúpenie nebonitných pohľadávok, ktorých nebonitu spôsobil nepoctivým správaním sa žalovaný spolu s vyššie uvedenými osobami. Podľa názoru žalobcu Rozhodcovská doložka je Procesnou zmluvou, ktorou zmluvné strany vylučujú právomoc všeobecného súdu v rozhodovaniach o veciach, ktoré si dohodli podľa Rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je procesný prostriedok, aby účastníci dohodnuté spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo môžu vzniknúť z uzatvorených zmlúv rozhodol dohodnutý rozhodca. Podstata a účel Rozhodcovskej zmluvy spočíva predovšetkým v rýchlom a hospodárnom prejednaní a rozhodnutí sporu. Poukazuje na predložené dôkazy v konaní, z ktorých je zrejmé, že ani jeden z 12 078 vecí pohľadávok žalobcu voči čiernym pasažierom odovzdaných žalovaným nebol rozhodnutý ERS v merite podľa zásady včasnosti a hospodárnosti Rozhodcovského konania, čo je zjavný rozpor s účelom vyššie citovaného zákona a dohodnutými zmluvnými podmienkami. Správanie sa vyššie uvedených osôb sa prieči dobrým mravom predovšetkým v tom, že žalovaný Rozhodcovskú doložku podľa čl. XI. bod. 14 Procesnej smernice uzatvoril len preto, aby ju bez rizika kedykoľvek použil a zneužil ako procesný nástroj na presadzovanie svojich neoprávnených záujmov a to konkrétne vo veci ide o nároky vzniknutej škody z druhotných zmlúv, ktorých vznik spôsobil žalovaný neobvyklým, nepoctivým a nespravodlivým správaním sa spolu s vyššie uvedenými osobami. Podstata neobvyklého, nepoctivého a nespravodlivého správania sa osôb žalovaného vo veci spočíva v tom, že škodu, ktorú spôsobili - vznik nebonitných pohľadávok porušovaním zmluvných povinností podľa predmetných článkov Mandátnej zmluvy a a škody, ktoré spôsobili spolu vyššie uvedenými osobami podľa Osobitnej dohody a zo Zmluvy o poskytnutí právnych služieb žalovaný bezdôvodne uplatnil

voči žalobcovi, aby si zabezpečil neoprávnené výhody podľa čl. IV. bod. 1 Procesnej smernice, ako aj si zabezpečil návratnosť všetkých škôd, ktoré spôsobil z neplnenia ním uzatvorených druhotných zmlúv - Osobitnej dohody a Zmluvy o právnej pomoci prostredníctvom Rozhodcovskej doložky vo svoj prospech, ako aj v prospech vyššie uvedených osôb. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola procesným nástrojom na prejednanie sporu z Procesnej smernice medzi žalobcom a žalovaným, ale účelovým a účinným nástrojom na presadzovanie záujmov vyššie uvedených osôb vtiahnuť žalobcu do Rozhodcovského konania za účelom zaviazať ho k znášaniu všetkých trov konania namiesto žalovaného bez ohľadu na zásadu hospodárnosti, ktorú žalovaný nevyužil, nepreukázal zodpovednosť žalobcu za refundované škody a to len preto, aby sebe a vyššie uvedeným osobám zabezpečil stály neoprávnený príjem z poplatkovej povinnosti za konanie pred ERS a návratom z neoprávneného nároku za odstupné pre ERS a poskytnuté právne služby advokátke.

Žalovaný v konaní a na pojednávaní dňa 30.3.2010 nepodal presvedčivo výklad čl. XI. bod. 14, 15 procesnej smernice totožný v znení Dodatku č. 2. s čl. XI. bod. 12, 13 v Procesnej smernici. Žalobca v konaní pred ERS namietal platnosť Procesnej smernice pre rozpory, ktoré sú v čl. XI. bod. 14, 15, čo nepochybne má vplyv na posúdenie otázky platnosti Rozhodcovskej doložky podľa čl. XI. bod. 16, totožný s čl. XI. bod 14. Dodatku č. 2 v Procesnej smernici tým, že prijatie tejto Rozhodcovskej doložky je podmienené platnosťou a účinnosťou Procesnej smernice. Vo vyššie uvedenom článku a bode Procesnej smernice nie je daná samostatná platnosť a účinnosť Rozhodcovskej doložky, ktorá sa vzťahuje výlučne na spory z Procesnej smernice, preto v prípade neplatnosti alebo neúčinnosti v Procesnej smernici je potrebné aplikovať

V konaní na otázku súdu, či po podpísaní Procesnej smernice zostala v platnosti aj Mandátna zmluva zo dňa 13.3.2006 s poukazom na čl. XI. bod 15 (bod 13 Dodatku č. 2) Procesnej smernice, žalovaný potvrdil existenciu platnosti mandátnej zmluvy do doby odstúpenia od nej spolu s odstúpením od Procesnej smernice dňa 22.10.2007. Žalovaný potvrdením platnosti Mandátnej zmluvy v čase podpísania Procesnej smernice súčasne potvrdil, že Procesná smernica nenadobudla účinnosť z dôvodu platnosti a účinnosti Mandátnej zmluvy do 22.10.2007. Procesná smernica podľa čl. XI. bod 15 (bod 13 Dodatku č. 2) ak sa preukáže jej platnosť nenadobudla účinnosť, preto nedošlo ani k účinnosti kumulatívnej novácie Mandátnej zmluvy podľa čl. XI. bod 14 (bod 12 Dodatku č. 2) Procesnej smernice, ktorá podľa obsahu nie je kumulatívnou nováciou ale nečinnou privatívnou nováciou a z toho dôvodu nedošlo k nadobudnutiu účinnosti rozhodcovskej doložky aj pre prípad určenia platnosti tejto Rozhodcovskej doložky podľa čl. XI. bod. 16 (bod 14 Dodatku č. 2). K dôvodom podľa žalobca uviedol, že k tvrdeniu žalovaného v právnych veciach sp. zn. a sp. zn. sa ustáli v odôvodnení rozsudku na prekročenie právomoci ERS a žalobca tvrdí, že všeobecné súdy sa touto otázkou nemohli zaoberať iba prejudiciálne, ktorá nie je záväzná pre toto konanie.

Žalobca navrhuje na preukázanie, že konanie žalovaného sa prieči dobrým mravom a preukázaní o tvrdení dôvodu vo vyššie uvedenom vyžiadať si celý spis ERS vrátane sporov 12 078 prípadov vo veci žalobcu voči čiernym pasažierom, ako aj vyžiadanie správy od Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície o preverení účtovných a finančných operácii vyššie uvedených osôb. Žalobca ďalej poukázal, na výpisy z účtu v Tatra banke, a.s. v peňažnom ústave žalovaného, výška úhrad podľa tranží s dátumami a počtom prípadov podaných na ERS sa v skutočnosti nezhoduje s dátumom konkrétnych podaní na ERS a počtom prípadov podaných na ERS podľa menovitého zoznamu zaslaného žalovanému výzvou ERS zo dňa 17.12.2007. Poukázal na mesiac február 2007, v ktorom je uvedených 776 prípadov, v skutočnosti bolo podaných o 30 prípadov menej, v októbri 2007 je uvedený počet 1 403, v skutočnosti je počet 1 373. Nezrovnalosti sú aj v iných mesiacoch. Úhrady nie sú vykonané k určitému dátumu, nie je vyznačený variabilný symbol, čísla konania, a preto nie je zrejmé o aké úhrady sa jedná. Zároveň žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom a zároveň uviedol otázky pre súdneho znalca. Žalobca navrhol súdu, aby opätovne vyzval žalovaného na predloženie listinných dôkazov týkajúcich sa čiernych pasažierov a taktiež vykonať dokazovanie o vierohodnosti platieb realizovaných žalobcom s tým, aby požiadal o zistenie rozhodujúcich skutočností I. O., U..W.. a vyžiadal rovnopisy výpisov z účtov žalovaného, zriaďovateľa ERS, uskutočnených platbách v dňoch, ktoré predložil žalovaný v konaní pred ERS vrátane identifikácie položiek, ktoré žalovaný v predložených výpisoch pre ERS úplne začiernil. V doplňujúcom vyjadrení žalobcu, doručeným súdu

dňa 7.4.2001 žalobca uviedol, že v správe Krajského riaditeľstva PZ Košice, oddelenia komunikácie a prevencie č. KRPZ-SI-8-006/2011 zo dňa 4.2.2011, ktorú obdržal žalobca od konajúceho súdu sa uvádza, že pod sp. zn. KR PZ-KE-JKP32-138/2010 v súvislosti so žalovaným sú vykonávané operatívne preverovania, kde predmetom konania je podozrenie z ekonomickej trestnej činnosti v daňovej oblasti. Táto informácia, kde podľa názoru KR PZ v Košiciach nie je možné definovať právne postavenie subjektov ani účastníkov konania, nepreukazuje relevantné skutočnosti trestnoprávneho charakteru, avšak vzhľadom k povahe preverovaného skutku pre účely tohto konania je daná informácia potvrdzuje dôvodnosť návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov vierohodnosti platieb realizovaných žalovaným tak, ako navrhol žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 30.9.2010. Žalobca navrhol vykonať na preverenie skutočnosti, či aj skutočne došlo k úhrade škody žalovaným a v akom rozsahu. Dokazovaním, ktorého návrh ERS zamietol, sa majú preukázať rozhodujúce skutočnosti, že správanie sa osôb žalovaného ERS a zriaďovateľa ERS, ktoré sú vzájomne personálne prepojené, sa prieči dobrým mravom. Žalobca návrh na posúdenie relevantnosti uvedených dôkazov považuje za legitímny a dôvodný a nevykonanie dôkazov na preukázanie rozhodných skutočností podľa súdnej praxe sa považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa názoru žalobcu v konaní pred ERS nepochybne došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces už z vyššie uvedených dôvodov.

Žalobca a žalovaný uzatvorili Mandátnu zmluvu a Procesnú smernicu ako podnikateľské subjekty, preto sa na právne vzťahy medzi nimi vzťahujú príslušné ustanovenia zmluvného typu Mandátnej zmluvy podľa a nas. ako lex specialis k . Podľa názoru žalobcu je potrebné návrh žalobcu na zrušenie rozsudku Rozhodcovského súdu, ktorý je podaný z uvedených zákonných dôvodov posúdiť vo vzájomných a širších súvislostiach s právnymi úkonmi, z ktorých sú odôvodnené ich práva a povinnosti a spôsob správania sa v týchto záväzkových vzťahoch. Poukázal na výklad prejavu vôle podľa , . Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu v ďalších písomných vyjadreniach poukazovali v podstate na tie isté dôvody výkladu zákona a stanoviská Najvyššieho súdu SR, na právnu prax, na výsledky súdnej praxe, rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu a podobne.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu uviedol, že vyžiadanie výpisov z účtu žalobcu z banky žalobcu a informácie, ktoré sú uvedené nemajú žiaden vzťah, dokonca ani právny vzťah k rozhodovaciemu predmetu, t. j. predmetného konania a taktiež informácie podliehajú bankovému tajomstvu, právomoc skúmať otázky smerujúce k meritu veci predmetného konania, pretože mu v tom bráni existencia Rozhodcovskej doložky. Vykonanie súdom vyžiadaných dôkazov tak smeruje jednak k meritu veci pôvodného konania, jednak takto ako dôkaz nepredpokladá výnimočnosť situácie predpokladanej zákonom a jednak nesúvisí s premetom tohto konania. Z povahy prejednávanej veci je zrejmé, že súd v danej veci je oprávnený skúmať a rozhodovať, či napadnutý Rozhodcovský rozsudok je zákonný v nadväznosti na dôvody o ktoré svoju žalobu o zrušenie Rozhodcovského súdu oprel žalobca. Konajúci súd však nemá právomoc skúmať otázky smerujúce k meritu veci pôvodného konania, pretože mu v tom bráni existencia Rozhodcovskej doložky. Vykonanie súdom vyžiadaných dôkazov, ako uviedol žalovaný v predchádzajúcom písomnom podaní jednak smeruje k meritu vecí pôvodného konania, jednak takto vyžiadaný dôkaz nepredpokladá výnimočnosť situácie predpokladanej zákonom a jednak nesúvisí s predmetom tohto konania. Bez ohľadu na nedôvodnosť výzvy súdu postup súdu je nehospodárny, pretože dôkazy na predloženie ktorých vyzval žalovaného už tvoria obsah spisu predmetného konania a v časti je aj vykonateľný, pretože vyzýva žalovaného na predloženie dôkazov, ktorými žalovaný nedisponuje a ktoré v konaní predkladal iný účastník konania - žalobca.

V „Odbornom stanovisku" doručenom súdu dňa 11.4.2011 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu všeobecne k rovností strán a Rozhodcovského konania uviedol, že účastníci majú v Rozhodcovskom konaní rovnako ako v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie podľa . Všetci účastníci majú v konaní rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Žiaden z účastníkov nie je v konaní zvýhodnený. Všetci účastníci majú rovnaké právo predkladať rozhodcovi potrebné návrhy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam. Zároveň však majú všetci rovnakú povinnosť vyplývajúcu z prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania, predovšetkým tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky. Procesná zásada rovnosti účastníkov konania je zároveň premietnutím všeobecnej zásady rovnosti subjektov v súkromno- právnych vzťahoch, pretože, ak subjekty napr. občiansko-právnych alebo obchodno-právnych vzťahov

sú si rovné pokiaľ ide o subjektívne práva a povinností, musia si byť rovné i v konaní pred rozhodcom. Na rozdiel od hmotného práva tu však nejde o rovnosť všetkých subjektov občiansko-právnych procesných vzťahov, pretože medzi tieto subjekty je potrebné zaradiť aj rozhodcu či Rozhodcovský súd, ktorý má k účastníkom nadriadené postavenie. V súvislosti s uplatňovaním zásady rovnosti účastníkov sa okrem iného poukazuje, že zásada rovnosti je dnes prijímaná so samozrejmosťou. Obsah a rozsah určitých procesných oprávnení nemôže záležať na tom, ktorá konkrétna osoba je žalobcom alebo ktorá osoba je žalovaným. Situácia je však zložitejšia vzhľadom na otázku rovnosti procesných oprávnení žalobcu a žalovaného z hľadiska ich vzájomného pomeru v danom konaní. Rovnosť strán tu vystupuje ako „rovnosť zbraní", ktoré im zákon poskytuje ako prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany. Táto rovnosť je príslušnými procesnými predpismi upravená v podstate všeobecne a bez ohľadu na to, či procesná strana má postavenie žalobcu alebo žalovaného. Úloha procesnej strany v konaní často závisí len na tom, ktorá zo sporových strán sa ako prvá obráti na rozhodcu a stane sa tak žalobcom. Ak napr. zmluvné strany nemajú rovnaký názor v otázke platnosti zmluvy, môže jedna strana žalovať o určenie platnosti zmluvy alebo druhá strana o určenie neplatnosti zmluvy. Procesným oprávneniam a možnostiam zodpovedajú procesné povinnosti a riziká. Rovnosť procesných rizík vyplýva z účinkov rozsudkov, ktoré sa vždy vzťahujú k obom procesným stranám.

K rovnosti strán v predmetnej právnej veci žalovaný uviedol, že žalobca vo svojej žalobe zo dňa 18.1.2008 uvádza jeden z dôvodov vedúci k zrušeniu Rozhodcovského rozsudku a to porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Taktiež podrobne rozoberá argumenty, ktorými sa snaží svoje tvrdenia podložiť. Treba však povedať, že niektoré uvedené argumenty so zásadou rovnosti vôbec nesúvisia, iné sú zasa relevantné.

Podľa žalobcu je absolútne neprípustné, aby ERS rozhodoval o predmete sporu na náhradu škody a zmluvnej pokute, ktorá je nárokom z druhotných zmlúv, predovšetkým z Osobitnej zmluvy zo dňa 1.5.2006, ktorými zmluvnými stranami boli ERS, zriaďovateľ ERS a žalovaný, ktorý v predmetnom konaní pred Rozhodcovským súdom vystupoval ako žalobca. Pri tomto probléme žalobca poukázal na rozsiahlu citáciu s tým, že Osobitná dohoda zo dňa 1.5.2006, ktorá je celá súčasťou súdneho spisu poukazuje, že žalobca a konanie ERS, ktorý bol zmluvnou stranou nároku o ktorom rozhodoval Rozhodcovský súd predmetným rozsudkom, považuje ako porušenie zásady rovnosti, ktoré porušenie namietal žalobca od začiatku konania vo veci samej a následne v ďalších podaniach zo dňa 13.3.2008 po nahliadnutí do spisu ERS dňa 7.3.2008, z ktorého zistil obsah konkrétnych relevantných dôkazov o porušení zásady rovnosti účastníkov Rozhodcovského konania. Táto veta z hľadiska logiky nemá zmysel, pretože konštatovanie vykonštruovaného problému a obsiahlym odcitovaním dokumentov, ktoré sú dostupné a pravdepodobne i súčasťou súdneho spisu a nakoniec nedokončené konštatovanie rozhodne nie je argumentom, ktorým by bolo možné sa zaoberať. Z pohľadu žalovaného tento dôkaz nemá žiadnu dôkaznú hodnotu na to, aby preukázal porušenie zásady rovnosti strán v Rozhodcovskom konaní.

„ERS porušil zásadu rovnosti zvýhodňovaním žalovaného tým, že na dôkazy žalobcu, ktoré slúžili k preukázaniu neopodstatnenosti žalovaného nároku, odvodeného od Osobitnej zmluvy zo dňa 1.5.2006 nebral do úvahy, náležite sa s nimi nevysporiadal a návrh žalobcu na vykonanie dokazovania pre preukázanie pravdivosti uplatneného nároku 42.626.468.- Sk dokazovanie zamietol". To súvisí s primeranosťou používania a s použitím zásady voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodcovský súd nemusí rovnako ako všeobecné súdy vyhovieť všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Musí to však riadne zdôvodniť, čo sa v danom prípade stalo. Preto ani toto nie je argument pre porušenie zásady rovnosti účastníkov.

Porušenie zásady rovnosti účastníkov konania nepochybne vyplýva ...". zjednodušene povedané, zvýhodňovanie pri plnení povinností platenia rozhodcov- ských poplatkov. Tento argument je tiež zavádzajúci. Pri použití analógie so súdnym konaním potom by napr. oslobodenie od súdnych poplatkov, alebo odloženie splatnosti súdnych poplatkov bolo tiež porušenie zásady rovnosti účastníkov v súdnom konaní. Ani tento argument nie je relevantným argumentom vzťahujúcim sa k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

„Žalobca najväčší zásah do porušenia zásady rovnosti účastníkov..." žalobca používa argumentáciu rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok bol zmenený ešte pred podaním rozhodcovskej žaloby. Rozhodcovský súd postupoval logicky a správne podľa nového rokovacieho poriadku. Pri použití analógie so súdnym konaním, akákoľvek zmena zákona, občianskeho súdneho konania a rokovacieho poriadku, ktorá nie je prospešná žalobcovi, nemôže byť použitá ako argument pri porušení zásady rovnosti strán v akomkoľvek súdnom konaní. Ako argument pre porušenie zásady rovnosti účastníkov je to absurdné. Žalovaný vyslovil stanovisko len k hlavným argumentom, ktoré napriek svojej nesprávnosti majú predsa určitú logiku.

Žalobca predovšetkým vychádza z nálezu Ústavného súdu ČR III. - ÚS - 202/03 čo je zásadná chyba. Tento nález sa netýka rozhodcovského konania, ale len súdneho konania. Naopak, treba vychádzať z iného stanoviska ÚS ČR vyjadreného v uznesení zo dňa 15.7.2002, sp. zn. publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení ÚS, v ktorom bol formulovaný záver, že „Rozhodca nehľadá právo, ale tvorí záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od súkromnej vlastnej moci strán určovať si svoj osud". Toto je jedna zo zásadných rozdielov medzi súdnym konaním a rozhodcovským konaním a práve z tohto pohľadu je potrebné posudzovať aplikácie jednotlivých procesných zásad. Pri posudzovaní skúmaného sporu treba v prvom rade vychádzať z povahy rozhodcovského konania. Jeho zmyslom je prenesenie pojednávania a rozhodovania určitých sporov zo všeobecných súdov, do ich právomoci. Tieto veci patria na rozhodcu alebo na Rozhodcovský súd ako sú súkromné, fyzické alebo právnické osoby. Pri hodnotení uplatnenej zásady rovnosti účastníkov je potrebné skúmať, či v danom prípade bola účastníkom rozhodcovského konania poskytnutá možnosť vec pred rozhodcom prejednať, a to predovšetkým z pohľadu, či bola účastníkom poskytnutá rovnaká možnosť k uplatneniu ich procesných práv podľa „Rozhodcovského zákona" pri primeranom použití . V tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok zo dňa 25.4.2007, sp. zn. , kde Najvyšší súd ČR sa zaoberal vzťahom zákona o rozhodcovskom konaní a občianskym súdnym konaním. Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že vzťah oboch právnych noriem je upravený v českého zákona v Rozhodcovskom konaní, slovenská úprava obdobná v „Rozhodcovského zákona" podľa ktorého, ak neustanovuje zákon inak používajú sa na konania pred rozhodcom primerané ustanovenia . Pri použití termínu „primerané" vyplýva, že rozhodcovské konanie nepodlieha občianskemu súdnemu konaniu priamo a jeho jednotlivé ustanovenia nemožno použiť v rozhodcovskom konaní automaticky. Výraz „primerane" vyžaduje predovšetkým zohľadňovanie všeobecných zásad, na ktorých stojí české rozhodcovské konanie, to znamená použitie noriem občianskeho súdneho konania pod všeobecným rámcom zásad českého rozhodcovského konania. Zásadu rovnosti strán zákon o rozhodcovskom konaní nerozvádza stanovením konkrétnych práv a povinností účastníkov rozhodcovského konania a k jeho naplneniu je nutné podľa českého zákona o „Rozhodcovskom konaní" použiť primerane príslušné ustanovenie . Slovenská úprava je v tomto smere obdobná v „Rozhodcovského zákona", a preto je možné závery NS ČR aplikovať i na slovenskú úpravu. V prejednávanej veci sa treba zamerať predovšetkým na otázku, či bola s ohľadom na rovnaké postavenie strán rozhodcovského konania poskytnutá stranám možnosť vec pred rozhodcom prejednať, resp. či bola poskytnutá riadna dostatočná možnosť k uplatneniu procesných práv účastníkov rozhodcovského konania. Tieto požiadavky, či zásady je treba skúmať jednak z hľadiska formálnej stránky, či boli procesné postupy dodržané a tiež z hľadiska, či mali obidve strany rovnakú a dostatočnú možnosť uplatniť tvrdenia, námietky, navrhovanie dôkazov a pod. V tomto smere pri preštudovaní všetkých dostupných materiálov treba konštatovať, že zo strany ERS nedošlo k žiadnemu pochybeniu. K nerelevantnosti týchto argumentov už bolo poukázané.

Obdobný záver, aký prezentoval český Najvyšší súd je totožný i v právnej teórií, kde je za najtypickejší príklad odopretia možnosti vec pred rozhodcom prejednať, považovaná nemožnosť dostatočného uplatnenia argumentácie strán a nemožnosť ich vyjadrenia sa ku všetkým relevantným skutočnostiam. Je teda nevyhnutné, aby stranám bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam druhej strany a to i písomne, teda v prípade žalovaného právo podať žalobnú odpoveď, v prípade žalobcu vyjadriť sa k protižalobe, prípadne proti argumentom uplatneným v žalobnej odpovedi. V rámci jednotlivých uvedených úkonov možno považovať za dôvodné, aby stranám bola poskytovaná nielen možnosť tieto úkony vykonať, ale i to, aby bola poskytnutá možnosť s ohľadom na všetky relevantné súvislosti dostatočná. Ďalšou požiadavkou je, aby stranám bola poskytnutá nielen možnosť navrhnúť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení, ale tieto dôkazy i vykonať aj za predpokladu, že nie sú pre dané konanie celkom

zjavne nepodstatné. Pokiaľ dôkazný návrh niektorej zo strán nebol prijatý je potrebné, aby rozhodca dôkazný návrh uvážil a dostatočne zdôvodnil, prečo navrhnutý dôkaz nebol vykonaný.

Je potrebné taktiež rešpektovať ďalšiu procesnú zásadu a to zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada spočíva v tom, že súd a v tomto prípade rozhodca, lebo Rozhodcovský súd hodnotí dôkazy, ktoré vykonal voľne podľa svojho vnútorného presvedčenia, použije pritom pravidlá logického myslenia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z , podľa ktorého môžu za dôkaz slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci. Z vyplýva, že rozhodca hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím ku všetkému čo vyšlo v konaní najavo, vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom aj na uvedený nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13.11.2003 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. k. 134/2003 USn. Nie je tu žiadny rozpor v konaní ERS s týmto stanoviskom. Ústavný súd tu formuloval a odôvodnil záver, že jedným zo základných princípov, ktorým je súdne konanie riadené, je princíp rovnosti účastníkov, ktorý vyjadruje skutočnosť, že účastníci konania - strany musia byť pred súdom v rovnakom postavení, aby žiadna z procesných strán nebola zvýhodnená, resp. znevýhodnená. K zaisteniu tohto princípu súd ukladá povinnosť, aby obom stranám sporu zaistil rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv. Princíp rovnosti účastníkov konania s poukazom na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý používa pojem „rovnosť zbraní" princíp rovnosť zbraní je ako jeden z prvkov širšieho pochopenia spravodlivého procesu. Vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoje návrhy za podmienky, že nie je v nevýhodnejšej situácii ako protistrana.

K argumentácii žalobcu o personálnom prepojení, ktorým žalobca chce jednak zdôvodniť tvrdenú predpojatosť Rozhodcovského súdu a nepriamo tvrdenú nerovnosť subjektov v tomto konaní, treba vychádzať z toho, že byť rozhodcom je dobrovoľné. Nikto nie je povinný prijímať funkciu rozhodcu. Pokiaľ túto funkciu príjme je povinný vykonávať ju v súlade s príslušnými právnymi predpismi a teda rozhodca resp. Rozhodcovský súd ak prijal svoju funkciu v predmetnom spore je zrejmé, že zvážil otázku svojej právomoci rozhodovať spor a tým, že funkciu rozhodca prijal rozhodol o tom, že je tento spor oprávnený rozhodovať. Ustanovenie resp. vymenovanie rozhodcov je výhradne postavené na zmluvnom princípe a teda nie je možné porovnávať ho s postavením sudcu. Postavenie sudcu je založené na ústavnej zásade, že žiadna vec nesmie byť odňatá zákonnému sudcovi a príslušnosť súdu i sudcov ustanovuje zákon. Z tohto vyplýva, že vzťah sudcu a strán je postavený na úplne iných princípoch a zásadách ako postavenie rozhodcu a vzťah rozhodcu a strán. Ustanovovanie Rozhodcov je postavené na zásade zmluvnej voľnosti. Z toho vyplýva, že rozhodcom je osoba, ktorá u oboch strán má maximálnu dôveru a to bez ohľadu na kritéria určujúce predpojatosť sudcu. K otázke ustanovovania rozhodcu a jeho vzťah ku stranám nie je možné uplatňovať ani primerané príslušné ustanovenia . Uplatňovanie v otázke ustanovovania Rozhodcov a jeho vzťahu ku stranám by bolo v rozpore s účelom Rozhodcovského konania, kde voľba rozhodcu musí byť výsledkom súhlasného slobodného voľného prejavu strán. Z toho teda vyplýva, že problém predpojatosti Rozhodcu je mimo rámca Rozhodcovského konania.

Z podstaty Rozhodcovského konania vyplýva, že jediným dôvodom pre námietku predpojatosti by bola skutočnosť, že rozhodca by bol priamo a preukázateľným spôsobom zainteresovaný na výsledku Rozhodcovského konania. To v predmetnom Rozhodcovskom konaní nebolo žalobcom preukázané, teda ani konštatovania personálnej prepojenosti nezakladajú možnosť uplatňovať argumen- táciu, ani predpojatosti Rozhodcu, ani nerovnosti strán v Rozhodcovskom konaní. V tejto veci je podstatné uviesť, že žalovaný nepodal námietku zaujatosti voči rozhodcovi, čo mohol vykonať ale nevykonal. Toto svoje správanie zdôvodnil odkazom na zásadu hospodárnosti, pretože podanie námietky je spoplatnené.

Na záver žalovaný uvádza, že podľa dostupných spisových materiálov v predmetnom Rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti strán, resp. účastníkov konania. Argumenty uplatnené žalobcom na strane 28 a nasl. súdneho spisu rozhodne nezakladajú dôvod, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok. Jedná sa o subjektívny názor žalobcu, ktorý bol v spore neúspešný a snaží sa týmto spôsobom zmeniť výsledok. Uvedené argumenty boli uplatnené v samotnom Rozhodcovskom konaní a teda Rozhodcovský súd sa s nimi vysporiadal. Podľa názoru žalovaného nie je vecou súdu zaoberať sa hodnotením konkrétnych dôkazov uplatnených v Rozhodcovskom konaní argumentáciou procesných

strán. Bol by to zásah do právomoci Rozhodcovského súdu a konanie súdu by bolo v rozpore s podstatou samotného rozhodcovského konania.

K pochybnostiam právneho zástupcu žalobcu, či platby boli realizované, či nedošlo k mylným platbám, že vo výpisoch sú vyškrtané položky a pravidelne sa opakujú, čo nevzbudzuje dôveryhodnosť, že pokiaľ bude správnosť alebo nesprávnosť týchto operácií vyšetrená orgánmi činnými v trestnom konaní, tak nebude potrebné riešiť iným dokazovaním, či došlo k úhradám o ktorých základe a výške má žalobca pochybnosti. Žalovaný uviedol, že v čase podania vyššie uvedeného písomného vyjadrenia z 25.5.2011 v spoločnosti OutClaim, s.r.o. prebieha daňová kontrola, týkajúca sa vyšetrovania podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti v daňovej oblasti, kde žalovaný pre úplnosť dodáva, že X.. G. I. sprístupnila Protokol o výsledku zistenia z vykonanej daňovej kontroly s tým, že úhrady za právne služby na ťarchu spoločnosti OutClaim, s.r.o. v prospech X.. G. I., ktorých refundáciu zo strany žalobcu priznal ERS svojim Rozsudkom, ktorý žiada žalobca zrušiť v predmetnom konaní, sú súčasťou či zložkou priznaného nároku žalobcu. X.. G. I. na základe žiadosti OutClaim, s.r.o. súhlasila so sprístupnením niektorých ustanovení „Protokolu", ktoré sa týkajú vzťahu medzi advokátom a spoločnosťou OutClaim, s.r.o., ako aj s predložením predmetného „Protokolu" Okresnému súdu Košice II v predmetnej právnej veci s tým, že z uvedeného „Protokolu" nepochybne vyplýva, že X.. G. I. úhradu za právne služby riadne prijala od OutClaim, s.r.o. na svoj bankový účet v piatich tranžiach a ku dňu výkonu daňovej kontroly 21.3.2011 predmetnú odplatu v plnej výške má na svojom bankovom účte, čo správcovi dane preukázala svojim výpisom z účtu. Je preto bez ďalších pochybností a tvrdenia právneho zástupcu žalobcu o fiktívnosti úhrad, či omylnosti platieb sú bez akejkoľvek právnej či skutkovej relevancie.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 30.3.2010 a pojednávaní dňa 21.9.2010 k dôvodom zrušenia predmetného Rozhodcovského rozsudku podľa v znení neskorších zmien a doplnkov uviedol, že neplatnosť rozhodcovskej doložky vidí v tom, že personálnym prepojením žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS došlo správaním sa týchto účastníkov ku konaniu, ktoré spochybňuje platnosť Rozhodcovskej doložky a to v tom, že k tomu aby účastníci konania mohli uplatňovať svoje práva a povinnosti pred ERS, museli mať uzatvorenú Rozhodcovskú doložku. Žalobca sa nebránil uzatvoreniu Rozhodcovskej doložky a táto bola pojatá do Procesnej smernice, avšak dodatočne zistil, že účelom uzatvorenia Procesnej smernice, ktorá mala podľa vyjadrenia žalovaného podrobnejšie precizovať práva a povinnosti z Mandátnej zmluvy, tomu tak nebolo. Účelom a vôľou žalovaného bolo, aby prostredníctvom Rozhodcovskej doložky a OC o ktorej sa žalobca dozvedel až dodatočne, keď bol prípad 1.438.439.- € na ERS z titulu náhrady škody. Z OC zistil, že zmluvné strany, ERS - zriaďovateľ ERS a žalovaný sa dohodli, že v prípadoch, ktoré postúpil žalobca k vymáhaniu, jednalo sa o 12 078 prípadov pohľadávok voči dlžníkom, čiernym pasažierom za uložené pokuty pri prepravnej kontrole, kde sa podľa Mandátnej zmluvy čl. IV. bod. 4. 5 zaviazal znášať tieto poplatky žalovaný dohodol o odklade platenia poplatkovej povinnosti o 1 rok. Keďže podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského poriadku nie je možné vo veci začať konanie pokiaľ nebol zaplatený súdny poplatok, muselo byť zrejmé žalovanému, že súd vo veci nezačne konať pokiaľ nebude zaplatený tento poplatok. Práve v tomto konaní vzhľadom na vzájomné prepojenie týchto osôb žalobca vidí rozpor s dobrými mravmi, kde okrem iného poukazuje, že Rozhodcovský poriadok neumožňoval uzatvorenie „OC", ktorá by umožňovala odklad platenia poplatkov a taktiež ERS nemohol podľa svojich vnútorných pravidiel osobami, ktoré neboli účastníkmi konania, uzatvárať dohody a zmluvy, ktoré nesúvisia s konaniami. Stalo sa, že Mandátna zmluva neobsahovala Rozhodcovskú doložku a bez mandátu od žalobcu žalovaný uzatvoril „OC" v rozpore s vnútornými predpismi ERS a konanie týchto osôb je v rozpore s dobrými mravmi. O personálnom prepojení osôb sa žalobca dozvedel dňa 7.3.2008 po nahliadnutí do spisu ERS. V notifikácii z 5.10.2007 žalovaný naznačil, že existujú určité dohody, ale nič konkrétne neuviedol, čo by relevantným spôsobom vzbudzovalo obavu, že by mandát, ktorý dostal žalovaný bol z jeho strany ohrozený. Žalovaný nevykonal žiadne prevenčné opatrenia, aby upozornil žalobcu, že existuje tu hrozba zastavenia v konaní a vznik škôd. Ani ERS nepovažoval za potrebné oznámiť, že žalovaný požiadal o odklad platenia súdnych poplatkov, obdobne, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti a z toho dôvodu hrozí zaplatenie pokuty. Konal výlučne iba s ERS s tým, že 4.7.2008 bola odvolaná plná moc žalovanému a právnej zástupkyni žalovaného. ERS mal vyzvať žalobcu, aby pokračoval v konaní a plnil si svoje povinnosti, čo vykonal až po odstúpení žalovaného od zmluvy a po zaplatení odstupného ERS. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn. žalobca poukazoval na to, že v čase keď začal súdny spor o neplatnosti Rozhodcovskej doložky, žalobca nenamietal neplatnosť tejto Rozhodcovskej doložky, lebo žalobcovi neboli známe tie skutočnosti o

ktorých sa dozvedel až dodatočne. Nebola mu známa skutočnosť o OC a všetky relevantné dôkazy, ktoré mohol uplatniť v konaní o Rozhodcovskej doložke, ktorá bola posudzovaná na základe iných právnych skutočnosti. Žalobca už nemohol ovplyvniť názor, alebo vysloviť svoj názor na základe týchto nových skutočností a Krajský súd v Košiciach rozhodoval na základe dôkazov, ktoré boli predložené v predmetnom konaní. Žalobca poukázal na , ak namietne pri prvom úkone účastníkovi, všeobecný súd konanie zastaví a postúpi na prejednanie Rozhodcovskému súdu. Námietka žalobcu smeroval k tomu, že podľa ods. 2 mal sa súd zaoberať skutočnosťami, ktoré boli namietané žalobcom, že Rozhodcovská doložka je neplatná a presahuje rámec. Všeobecný súd sa týmto nezaoberal. Na základe týchto skutočností bol ukončený spor a tento názor Krajského súdu o platnosti Rozhodcovskej doložky nemožno akceptovať, pretože žalobca namieta, že na základe nových skutočností, ktoré vyšli najavo dodatočne a to aj napriek tomu, že spory sa prejednávajú medzi tými istými stranami. Podstatnými nie sú dôvody, ktoré boli uplatnené v tomto konaní, teda v predchádzajúcom konaní, a preto sa nestotožňuje s rozhodnutím, pretože ide o neporovnateľné úkony. Žalobca písomne urgoval žalovaného s tým, že v prvej fáze využil možnosť podľa , predkladal pohľadávky, t. j. dokumentáciu z dôvodu, že nemal prehľad o reálnom stave doteraz ním predložených 12078 prípadov a potreboval k tomu, aby žalovaný ho oboznámil s reálnym stavom. Tento reálny stav vyhodnotil a až následne mohol riešiť otázku zotrvania v zmluvnom vzťahu. Predmetom Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice nebola výučne iba povinnosť vymáhať pohľadávky, ale súvisela s tým aj správa pohľadávok. Správa pohľadávok mala širší záber než samotné vymáhanie pohľadávok, pretože podľa predmetu Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice dlžníci mohli uhrádzať pohľadávky aj mimo súdneho konania a úlohou žalobcu bolo tieto pohľadávky jednak identifikovať, správne ich zatrieďovať, uzatvárať zmluvy, zmiery a v konečnom dôsledku ich vysporiadať, ako aj riešiť nebonitné pohľadávky, ktoré sa ukážu v priebehu tohto konania ako nevhodné k vymáhaniu. Žalobca preto neodstúpil od Mandátnej zmluvy a zahájil rokovanie so žalovaným, avšak doposiaľ z nezistených dôvodov žalovaný odmietol pokračovať v konaní s tým, že kládol si jednostranné podmienky pri navrátení mandátu, odovzdanie ďalšej pohľadávkovej dokumentácie bez adekvátneho protiplnenia, resp. prijatia záruky, že bude plniť riadne povinností ku ktorým sa zaviazal, čo sa tak nestalo a nakoniec nie žalobca ale žalovaný odstúpil od zmluvy. Neuviedol dôkazy, na základe ktorých by mal právo na odstúpenie. Žalobca neplatnosť odstúpenia žalovaného od Mandátnej zmluvy nenapadol s tým, že s odstúpením vzniká právo žalobcovi, aby sa mu spätne dostala celá dokumentácia, ktorú by vyhodnotil a následne by posúdil, či bol daný dôvod na odstúpenie. Keďže dokumentáciu k dispozícií nemal a taktiež nemal ani samotnú právnu dokumentáciu, pretože žalovaný ju odmietol vydať a bol ochotný vrátiť iba pohľadávkovú dokumentáciu v elektronickej podobe CD nosičov, ktorá neobsahovala relevantné skutočnosti, na základe ktorých by mohlo byť vyhodnotené, či odstúpenie od zmluvy bolo v súlade s právom alebo nie.

Právny zástupca žalovaného k tvrdeniam žalobcu uviedol, že účelom tohto konania nie je súdny prieskum Rozhodcovského rozhodnutia, to znamená, že súd pri posudzovaní žalobných dôvodov musí skúmať a ustáliť či Rozhodcovský rozsudok je zákonný v súlade so zákonom, alebo či ho vydal právomocný orgán. Podľa jeho názoru prednes právneho zástupcu žalobcu sa netýka meritu veci a tieto dôvody sú pre predmetné konanie bez právneho významu. Nie je to odvolacie konanie, to je konanie, ktorým sa preskúmava rozhodnutie a zrušuje Rozhodcovský rozsudok. Žalobca napadol ako jeden zo žalobných dôvodov neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy. V tejto veci žalovaný poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 7.1.2009 s tým, že sa pridržiava obsahu tohto písomného vyjadrenia a zároveň uviedol, že žalobca inicioval konanie na všeobecnom súde o určenie neplatnosti Rozhodcovskej doložky. Konanie napadlo 28.12.2007, teda v čase pred začatím konania na Rozhodcovskom súde. Konanie bolo právoplatne skončené tak, že súd konanie zastavil vo výrokovej časti a v odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia boli uvedené dôvody, že má za to, že Rozhodcovská doložka je platná a súčasne že nedošlo k prekročeniu právomoci Rozhodcu konať v danom konaní. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v predmetnej právnej veci bolo vyhlásené 28.9.2008 s tým, že skutočnosti tvrdené právnym zástupcom žalobcu, že obsahom tohto podania boli iba právne argumenty a iné skutočnosti ako tie, ktoré uviedol právny zástupca žalobcu na pojednávaní. Žalovaný poukázal, že o všetkých skutočnostiach, ktoré žalobca uviedol v tomto konaní bez svojej viny mohol použiť kedykoľvek aj v konaní na všeobecnom súde. V žalobnej odpovedi zo dňa 28.2.2008 uvádza skutočnosti, ktoré sú uvádzané v predmetnom návrhu. Týka sa to aj otázky personálneho prepojenia, takže informácia, že sa to stalo 7.3.2008 nie je správna a okrem toho žalobca túto argumentáciu používal aj v priebehu rozhodcovského konania. Použil to aj v konaní o rozhodnutí o námietke právomoci Rozhodcovského súdu, ktorú uplatnil 15.4.2008. Zákon výslovne dovoľuje, aby si účastníci vo svojom zmluvnom vzťahu upravili Rozhodcovskú doložku,

to znamená, že účelom tejto Rozhodcovskej doložky je vylúčenie práv všeobecného súdu. Bolo to vykonané v súlade so zákonom o Rozhodcovskom konaní, písomná forma bola dodržaná, prejavy zmluvných strán boli slobodné, vážne a určite zrozumiteľné a teda Rozhodcovská doložka je platná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na dôvod zrušenia Rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zákona bráni rozhodnutiu tohto všeobecného súdu prekážka res iudicatae v nadväznosti na § 159 ods. 1, 2, 3

a . Išlo o uznesenie podľa kde platia primerané ustanovenia o rozsudku a podľa , podľa ktorého je záväzné pre účastníkov a pre všetkých. Personálne prepojenie nie je rozhodne argument, ktorý by platil pre citovaného zákona, pretože pokiaľ by sa tento argument použil, tak skôr vo vzťahu k predpojatosti sudcu t.j. písm. f) predmetného zákonného ustanovenia. Otázka predpojatosti v rozhodcovskom konaní sa posudzuje ináč ako v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovské konanie, resp. Rozhodcovská zmluva alebo Rozhodcovská doložka je výsledkom dohody strán, ktorá je postavená na otázke dôvery, to znamená, že obe strany majú dôveru voči Rozhodcovskému orgánu. Je to možné posudzovať iba vtedy, ak by sa dokázalo, že rozhodca bol priamo zainteresovaný na výsledku rozhodnutia, čo v tomto prípade nebolo. Tvrdenia žalobcu, že Q.. S. rozdeľovala odmeny a pod. s tým nemá nič spoločné. Otázka odmien a otázka nárokov nemá žiadny význam na zainteresovanosť na rozhodnutí príslušného Rozhodcovského súdu, preto tento argument je úplne irelevantný. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že personálne prepojenie alebo správanie sa osôb v tomto personálnom prepojení, kde podľa dokumentov a dôkazov, ktoré predložil preukazuje, že v dôsledku týchto právnych dokumentov došlo k tomu, že žalovanému vznikol nárok na odkúpenie nebonitných pohľadávok a ERS a zriaďovateľovi vznikol stály príjem z poplatkovej činnosti, takže dôsledok tohto správania týchto osôb je rozpor s dobrými mravmi, pretože takýto nárok je deväť krát násobne spoplatnený oproti súdnemu poplatku na všeobecnom súde, čo považuje vo všeobecnosti za rozpor s dobrými mravmi a to je väčší rozpor, ak k vznášaniu týchto poplatkov sa zaviazal žalovaný, no v konečnom dôsledku v rámci právnych obštrukcií správania sa týchto osôb prenáša zodpovednosť na žalobcu. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že toto správanie je determinované ich účasťou alebo zosobnené v orgánoch štatutárneho zástupcu zriaďovateľa, prípadne bývalej účasti štatutárnych orgánov spoločnosti nie je správne. Podstata veci musí byť, lebo žiadne ich správanie žalobca nepopísal lebo ďalšie skutočnosti sú jeho právnou konštrukciou alebo hypotézou, pričom nepredložil ani nepreukázal žiaden dôkaz, aby tieto osoby svojou účasťou či už v minulosti alebo v súčasnosti mali záujem na Rozhodcovskom rozsudku. Právny zástupca žalobcu poukázal, že dôkazy, ktoré predložil preukazujú, že došlo k rozporu s dobrými mravmi a určitými konaniami na strane žalovaného s poukazom na a v danom prípade žalobca porušil ods. 3 zákonného ustanovenia, že bez súhlasu v tak závažnej veci ako je odklad platenia poplatku o 1 rok, ktoré spôsobili nebonitu, si nevyžiadali súhlas žalobcu s odôvodnením, že to malo byť v záujme žalobcu, pretože je evidentné, že je to výlučne proti záujmom žalobcu, pretože ak sa zaviazal, že bude znášať všetky poplatky, nebol najmenší dôvod, aby všetky náklady preniesol na žalobcu. Žalovaný odstúpil od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice, ako od jedného dokumentu, ktorý bol vyšpecifikovaný, vyprecizovaný a v dôsledku čoho došlo k ich súčasnému zániku s poukazom na . K zániku Procesnej smernice súčasne so zánikom Mandátnej zmluvy. To vyvoláva ďalšie právne účinky odvodzované od zániku, resp. platnosti, to znamená, že ak účinnosť ustanovenia čl. XI. bod 14. Zmluvnej smernice zaniká zánikom platnosti alebo účinnosti Mandátnej zmluvy, pričom Mandátna zmluva zaniká spolu so Zmluvnou smernicou, potom nemôže byť zánik Mandátnej zmluvy právnym dôsledkom zániku účinnosti tohto článku, pretože v okamihu kedy by mali byť vyvolané účinky, pretože to neexistuje, to znamená, že aplikácia čl. XI. bod. 12., 13., 14., 15. sa v dôsledku odstúpenia neaplikuje. Takáto argumentácia pokiaľ by bola žalobcom použitá v Rozhodcovskom konaní nebola žiadnym dôvodom v tomto konaní. Právny zástupca žalobcu poukázal, že kumulatívna novácia a privatívna novácia sú články, ktoré ako právne konštrukcie sú diametrálne odlišné, vzájomne si odporuje. Z „Rozsudku" jednoznačne vyplýva, že ani jeden dôkaz, ktorý predložil žalobca nebol riadne odôvodnený, resp. bol odôvodnený jednou vetou, že sa považuje za irelevantný a zamieta sa.

Právny zástupca žalobcu ďalej doplnil dôvody § 40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona na pojednávaní dňa 21.9.2010, že žalovaný tvrdil, že žalobca mal možnosť nahliadnuť kedykoľvek do databázy. Databáza žalobcu bola spôsobilá na to, aby mohla byť prepojená a po roku ako on tvrdil, že to nebolo možné, že sa na tom pracuje, aby sa prepojila databáza. Svedčí to len o tom, že nebol záujem na tom, aby sa žalobca dozvedel o reálnom stave aj v rámci tohto informačného systému a čo sa tiež

považuje za rozpor s dobrými mravmi. Aj keď sa rozhodca snažil konsolidovať stav, ktorý nastal, ktorý označil ako právny chaos nepodarilo sa to rozhodcovi. Uviedol výklad kumulatívnej novácie kde je uvedené, že je to dohoda a dohoda je užší pojem ako zmluva a keďže je to užší pojem ako zmluva, tak nemôže napĺňať atribúty zmluvy. V konaní aj z predložených dôkazov je evidentne preukázané, že sa nejedná o predloženie zmluvy, resp. dohody tak, ako je tvrdené, ale len o predloženie zmluvy. Poukazuje ďalej na výklady, resp. komentáre teoretikov v rámci občianskeho práva, kde ku kumulatívnej novácii je správne uvedené, že kumulatívna novácia je utvrdiť doterajšiu obligáciu tým, že zriadi sa akcesorický záväzok typu zmluvná pokuta a pod. Je evidentné, že je to neúčinná privátna novácia podľa svojho obsahu a toto je dané tým, že pokiaľ by bol vedľajší akcesorický záväzok a bolo by z neho zrejmé a určité čo tým chcel žalobca povedať, pretože ak na jednej strane sa tvrdí, že má existovať Mandátna zmluva aj Procesná smernica, tak vlastne Procesná smernica skonzumovala celým svojim obsahom Mandátnu zmluvu a to že ju skonzumovala nemôže existovať jedna ani druhá, ale v nadväznosti na čl. XI. bod 14 je povedané, že ku tejto konzumácii dôjde až vtedy, ak zanikne Mandátna zmluva, čiže za daného stavu sa evidentne nejedná o kumulatívnu nováciu ale že sa jedná o privátnu nováciu a táto nevstúpila do platnosti. Právny zástupca žalobcu sa stotožňuje so žalovaným s tým, že kde je tvrdené, že Mandátna zmluva platila, žalobca nikdy nepoprel, že Mandátna zmluva nie je platná, ale stále namietal, že ten právny chaos, ktorý nastal kvôli Procesnej smernici spôsobil to, že tu nemohli dokumenty obstáť vedľa seba. Dva rovnocenné záväzky vedľa seba nemôžu obstáť a tvrdiť, že je tu precizovanie práva a povinnosti i keď podmienkam, ktoré boli suspenzívne a rezolutívne a vlastne lepšie povedané sa tak domotalo, tak to nie je vinou žalobcu, pretože z dôkazov, ktoré sú predložené žalobca mal eminentný záujem na tom, aby sa pokračovalo v spolupráci, pretože zmluva bola jednoznačne za správu a vymáhanie pohľadávok. Ak nebol poriadok vo vymáhaní a nebol prehľad o správe, tak bolo potrebné najprv si usporiadať vzťahy, ktoré prípady boli doposiaľ odovzdané, mal byť prehľad o tom, čo vlastne sa vymohlo, čo nie je a vzhľadom na to, že nebolo možné cez prepojenú a následne sa mohlo pokračovať v spolupráci. Zo strany žalobcu tu nebol žiaden iný záujem a jediný záujem, ktorý bol deklarovaný úplne na začiatku, aby sa odovzdali prípady na rýchle konanie. Žalobca poukázal, a ako dôkaz predložil súdu, že ďalší rozhodcovský súd v Košiciach mal poplatok 1000.- Sk za 1 prípad. Zmluvné strany sa mohli dohodnúť aj na tom, aby sa veci vymáhali pred Európskym súdom pri arbitrážnom centre. Zrejme všetko nasvedčuje tomu, že to bolo dané cez Rozhodcovskú doložku, ktorá ak nie je neplatná je neúčinná lebo má väzbu, nebola samostatne dohodnutá a jej účinnosť tým pádom nevstúpila ani v platnosť a na základe toho, aby sa mohol žalobca oboznámiť s prípadmi a s ich stavom a taktiež, žiada aby sa s týmto stavom mohol oboznámiť v predmetnom konaní a tiež navrhuje vyžiadať od Úradu pre justičnú a kriminálnu políciu, či je tam nejaká správa. Navrhuje vypočuť svedkyňu Z., ktorá mala na starosti celú agendu a komunikovala so všetkými zamestnancami OutClaimu, s.r.o., teda žalovaného z hľadiska jednak informácie o úhradách atď. Zástupca žalobcu k označeným dôkazom v konaní uviedol, že rozhodca údajne bezdôvodne nevykonal ani nevykonanie náležite neodôvodnil v Rozhodcovského rozsudku. Poukázal na vyššie cit. zákona s tým, že Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania, pričom samotný ERS uváži výber a spôsoby konania dôkazov podľa ich možného prínosu v objasnení sporu. Všetky navrhnuté dôkazy absolútne nesúviseli a nemohli prispieť k objasneniu vyššie uvedeného sporu a nevykonanie navrhnutých dôkazov bolo odôvodnené a vykonanie dôkazov výsluchom nejakých projektových alebo iných zamestnancov žalobcu v predmetnom konaní nemá žiaden prínos. Jedná sa o označenie dôkazu, ktorý bol predložený podaniami právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.9. a 7.9. zmätočným označovaním účastníkov konania s absolútne nejasným obsahom, ak bude považovaná správa z orgánov činných v trestnom konaní, ale čo má byť obsahom, aký prínos má mať akákoľvek takáto správa. Nie je zrejmé, aké je číslo konania, o čom je predmetné konanie. Pokiaľ sa jedná o nevykonanie dôkazov bez ohľadu na to dovolacie rozhodnutie, ktoré bolo citované, že účastník konania nemá subjektívny nárok na to, aby ním navrhnuté dôkazy boli aj vykonané, a preto nevykonaním ním označených dôkazov z pohľadu právneho zástupcu žalovaného, ktorý bol napokon irelevantný pre predmet sporu pred ERS, nemohlo dôjsť k odňatiu jeho práv na úkor iného účastníka. Ak právny zástupca žalobcu poukazuje na nejaké pochybenia ku ktorým malo dôjsť v nejakých iných konaniach, to nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu. Žalovaný neskúma a ani nemôže skúmať konania, ktoré sa vzťahovali na 12078 prípadov. Tieto argumenty bolo možné použiť v konaní pred rozhodcom. Na otázku, prečo žalovaný požiadal ERS o odklad splatnosti poslednej tranže súdnych poplatkov dňa 30.8.2007 o 1 rok a čo bolo dôvodom, právny zástupca žalovaného uviedol, že v okamihu, kedy takýto úkon bol urobený, z obsahu uzavretých dokumentov vyplývalo pre súčasného žalovaného, že vzhľadom k počtu prípadov si bol schopný uspôsobiť tak, aby mal dôvod tieto poplatky zaplatiť. Pokiaľ sa týka vzťahov, žalovaný k 30.8.2007 mal takúto poplatkovú povinnosť vo vzťahu k ERS. Dôvodom odstúpenia od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice boli dôvody, že žalobca si

nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z prijatých alebo podpísaných zmlúv a odklad splatnosti s tým nemá nič spoločné. Žalobca od 20.4.2007 prestal plniť svoje zmluvné povinnosti, čím zo zmluvného vzťahu až do okamihu o odstúpení od mandátnej zmluvy a Procesnej smernice, o eminentnom záujme nemôže byť ani reč zo strany žalobcu a čo sa týka skutkových povinností súd si môže pripojiť aj jednotlivé dôkazy ERS. Právny zástupca žalobcu opätovne poukázal na nutnosť vykonať dokazovanie, pokiaľ to nevykonajú orgány činné v trestnom konaní ustanovením znalca, pretože podľa výpisov z účtu žalobcu sú tam vyškrtané položky a pravidelne sa opakujú, čo nevzbudzuje dôveryhodnosť vzhľadom na personálne prepojenie. Vzhľadom na personálne prepojenie žalobcovi nestačí vyjadrenie ERS, že je to známe z jeho činnosti, keď minimálne žalobcovi to nebolo známe, pretože inú možnosť nemal ako si preveriť a tieto dôkazy sú priamo na ERS. Neplatí vyhľadávacia zásada a len to, čo účastníci navrhnú môže byť predmetom dokazovania a ak je to vec, ktorá je objektívne nemožná a je tu navrhnutý dôkaz, ktorý zjavne nie je opodstatnený, tento dôkaz je v intenciách súdnej praxe, poukazuje, že ak ide o vec zásadného významu a preto tento prípad sa riešil. Návrh na vykonanie dokazovania mal vplyv na všetky tri dôvody na podanie žaloby o zrušení rozsudku ERS, teda konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom, absencia kauzálnej príčinnej súvislosti, ktorý nie je predmetom tohto konania ale môže mať vplyv, žalobca potrebuje preukázať týmito dôkazmi, je tu absencia kauzálnej príčinnej súvislosti a v konečnom dôsledku keďže je tu odvodený nárok od toho, že bolo zaplatené odstupné podľa „OC", že bola zaplatená odmena za právne služby, má to väzbu na posúdenie nároku, že či ide o nároky, ktoré presahujú rámec právomoci alebo je to v rámci právomoci prejednania veci z Procesnej smernice. Tretí dôvod je evidentný, je to celý postup, ktorým nebolo umožnené žalovanému rovnaké postavenie ako druhá strana a z toho dôvodu je rozhodnuté tak, ako je rozhodnuté, čo nepochybne o tom svedčí rozsudok, že ani jeden dôkaz nebol vyhodnotený ako dôkaz, ktorý by mal objasniť rozhodujúce skutočnosti a v konečnom dôsledku všetky námietky, ktoré tam boli zo strany žalobcu uplatnené neboli vôbec odôvodnené. Už aj samotný rozsudok, kde je rozobratá celá Mandátna zmluva, celá Procesná smernica, nie je tu ani jedna zmienka o povinnostiach, ktoré mal plniť žalovaný. Možno to nie je rozhodujúce, ale týmito vecami sa mal ERS vysporiadať, resp. zaoberať pri zdôvodnení prečo neuvádzal tieto dôvody a prečo to považuje za irelevantné. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že vzhľadom sa na správanie osôb v personálnom prepojení je potrebné preveriť toky finančných transakcií, to je možné iba oboznámiť sa s prípadmi a s platbami, ktoré prebiehali medzi žalovaným a zriaďovateľom ERS. Právnické osoby konajú prostredníctvom štatutárnych zástupcov a práve prostredníctvom týchto štatutárnych zástupcov žalobca poukázal na správanie jednak konateľa, ktorý podpisoval s ďalšími štatutárnymi zástupcami „OC" na konanie rozhodcov, ktorý rozhodoval vo veci 12078 prípadov, obdobne na konanie tajomníčky ERS a v konečnom dôsledku poukázal aj na konanie samostatného rozhodcu, ktorý konal vo veci samej. Ďalšie osoby, ktoré majú k tomuto vzťah je možné zistiť až keď žalobca bude mať k dispozícií relevantné dôkazy. Právny zástupca žalobcu opäť poukázal už na skôr tvrdené skutočnosti o nahliadnutí do spisu ERS o jeho oboznámení sa o tom, že existuje „OC" atď. Podľa jeho názoru Rozhodcovský súd je povinný zverejňovať svoje vnútorné predpisy a podľa názoru právneho zástupcu žalobcu ERS nebola daná možnosť, aby akékoľvek zmluvy uzatváral. Aby mohol odložiť poplatkovú povinnosť mohol maximálne riešiť, aby bola znížená poplatková povinnosť. Právny zástupca žalobcu poukázal, že má k dispozícií Rokovací poriadok z 10.6.2006, ktorý to umožňoval, čo nevyužil. Až v závere Rozhodcovského konania sa žalobca dozvedel, že prebiehali tieto platby, ktoré predložil a nedalo sa z dôkazov, ktoré boli predložené zistiť, že skutočne aj tieto platby boli zrealizované. Vo vzťahu k právnej zástupkyni žalovaného v čas v čase podania žaloby ani tieto platby neboli zrealizované, bol predložený doklad iba o tom, že 13.6.2008 malo dôjsť k realizácii týchto platieb, čo samo o sebe neznamená, že to bolo uhradené. Zároveň navrhuje vykonať dôkazy ako v predchádzajúcich písomných podaniach, resp. vo výpovediach na pojednávaní.

K dôvodom zrušenia predmetného Rozhodcovského rozsudku podľa 40 ods.1 písm. d) v znení neskorších zmien a doplnkov, právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 30.3.2010 uviedol, že s poukazom na čl. XI. bod 14. Rozhodcovskej doložky nie je daná právomoc na riešenie súvisiacich sporov, to znamená sporov z druhotných zmlúv. Žalobca a žalovaný uzatvorili Rozhodcovskú doložku na riešenie sporov z Procesnej smernice. „OC", ktorú uzatvoril žalovaný so zriaďovateľom ERS a ERS nie je dohodou, ktorá spadá pod režim riešenia podľa Rozhodcovskej doložky. Obdobne nie je súvisiacim sporom, resp. sporom, ktorý spadá pod režim Rozhodcovskej doložky Zmluva o poskytnutí právnej pomoci, ktorú uzatvoril žalovaný so svojim právnym zástupcom - advokátkou. Neexistuje nárok, ktorý odvodzuje v tomto konaní, nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s týmto predmetom sporu. V danej veci právny zástupca žalobcu poukazuje na právnu súdnu prax a prax Európskych

rozhodcovských konaní. V jednotlivých rozhodcovských doložkách je zrozumiteľne a jasne vymedzený predmet a obdobne aj táto Rozhodcovská doložka má mať náležitosti, určitosti a pokiaľ za daných okolností je tu spor o tom, či nárok z druhotných zmlúv je alebo nie je, hovorí sa o nároku neurčitom. Pokiaľ by takýto nárok mal spadať, poukázal, že takto prenesený nárok na žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. O obsahu „OC" žalobca vôbec nebol informovaný a dozvedel sa až po nahliadnutí do spisu 7.3.2008. Informácia o existencií „OC", ktorú uviedol žalovaný v Notifikácii z 5.10.2007 je tak neurčitá, nie je zrejmé s kým a za akých okolností a s akým obsahom uzatvoril dohodu. Žalobca o tejto skutočnosti nebol informovaný.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že tento dôvod na zrušenie rozsudku nie je daný z dôvodu, že spor, ktorý bol predmetom alebo nároky žalovaného, ktoré boli predmetom Rozhodcovských konaní pod predmetnú Rozhodcovskú doložku spadali a v žiadnom prípade nepresahovali jej rámec. Žalovaný uplatnil svoje nároky v Rozhodcovskom konaní na základe porušenia Mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice, ako základného vzťahu a základného rámca upraveného medzi súčasným žalobcom a žalovaným. To znamená, že neodvodzoval svoje nároky z nejakých ďalších zmluvných vzťahov a vo vzťahu k ich účastníkom, ale svoje nároky na náhradu škody uplatňoval v tomto konaní jedine voči žalobcovi. Nemožno legitímne tvrdiť tak, ako sa snaží presvedčiť žalobca, že uvedený spor o náhradu škody nebol sporom z Procesnej smernice, resp. z Mandátnej zmluvy. Dikcia tohto ustanovenia rozhodcovskej doložky o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, ako je uvedené v čl. XI. ods. 14. vyjadruje to, že Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje na všetky spory, ktoré majú svoj základ v zmluve, teda na spory, ktoré z nej vyvierajú. Majú v nej nejaký pôvod, právny základ. Konštrukcia, ktorú zvolil žalobca, podľa názoru žalovaného právne neobstojí a pokiaľ ide o poukazy na citáciu z iných úprav Rozhodcovských doložiek v zásade pre toto konanie je táto téma bez právneho významu a samozrejme úprava rozhodcovských doložiek môže mať rozličnú formu, ale keďže je prezentovaná zásada zmluvnej voľnosti, úprava, ktorá bola medzi zmluvnými stranami v Mandátnej zmluve a v Procesnej smernici je daná.

K otázke, že k prekročeniu rozsahu právomoci Rozhodcovského súdu nedošlo, vyslovil aj všeobecný súd v prvostupňovom rozhodnutí a v odvolacom konaní. Čo sa týka nedostatku právomoci, táto argumentácia odznela a súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal v súlade s , kedy pri prvej námietke žalovaného mohol konať v konaní pred všeobecným súdom, ak by mal za to, že Rozhodcovská doložka je neplatná, resp. že došlo k prekročeniu právomoci Rozhodcovského súdu, čo sa nestalo, pretože v danej veci vydal rozhodnutie. S poukazom na túto argumentáciu žalovaný má za to, že aj pre tento žalobný dôvod je táto skutočnosť aplikovateľná.

Právny zástupca žalobcu poukázal, že žalobca sa nezaviazal, že bude znášať poplatky, ku ktorým sa zaviazal žalovaný z druhotných zmlúv a nebolo preukázané porušenie povinností v súvislosti z prvotných zmlúv, Procesnej smernice alebo preukázané porušenie povinností z druhotných zmlúv. Pokiaľ sa žalovaný zaviazal k prijatiu vysokých zmluvných pokút a vysokého odstupného, žalobca to považuje minimálne za rozpor s dobrými mravmi a tieto dôsledky by mal znášať žalovaný, pretože nesplnil ani jednu prevenčnú povinnosť na predchádzaní škôd. Pokiaľ ide o samotný nárok, ktorý odvodzuje za zaplatenie trov konania, žalobca uviedol, že právne nároky, ktoré boli uplatnené v rozhodcovskom konaní voči čiernym pasažierom by boli v plnom rozsahu zachované a nedotknuté, na ktoré by mala plný nárok právna zástupkyňa aj za predpokladu, že by pokračoval v konaní žalobca, čo je bežná prax v rámci rozhodcovských konaní aj v rámci všeobecných súdov a tým, že ERS zastavil konania a odstúpil od zmluvy, nesplnil svoje povinností ku ktorým bol zaviazaný, nemôže byť tento nárok z druhotných zmlúv v príčinných súvislostí s nárokmi z Procesnej smernice a preto nie je možné takýto nárok uznať. Právny zástupca žalovaného na skutočnosť, že z akého dôvodu žalovaný uzatvoril „OC" so zriaďovateľom ERS dňa 1.5.2006 a z akého dôvodu o tom neinformoval žalobcu, právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný uzavrel „OC" so zriaďovateľom ERS s tým, že v zmysle Mandátnej zmluvy sa zaviazal, že všetky nároky, keďže hodnota nákladov, ktoré znamenali splnenie jeho povinností, predstavovala pomerne vysokú čiastku vzhľadom k počtu prevzatých prípadov, z toho dôvodu sa rozhodol vzhľadom na svoje ekonomické postavenie túto skutočnosť upraviť „OC" a v tomto čase bola „OC" uzatváraná na prospech žalobcu v tomto konaní. Malo ísť o finančný prospech, resp. odťaženie súčasného žalobcu pre neplatenie súdnych poplatkov, resp. eventuálnych trov konaní, keďže bolo prenesené na žalovaného a bolo to v súlade s Mandátnou zmluvou a Procesnou smernicou. Právny zástupca žalobcu zároveň poukázal, že v čase keď žalovaný predkladal prihlášku na verejnú súťaž vyhlásenú dňa 17.2.2006,

bol si vedomý skutočnosti, že pre prípad, že bude vo verejnej súťaži úspešný, vzniknú mu povinností, ktoré bude musieť splniť. Preto v čase podania žaloby na ERS, aby túto otázku spoľahlivo vyriešil a pre ten prípad, že bude v návrhu úspešný, aby sa nedostal do pozície, že nebude schopný okamžite plniť svoje záväzky k veľkému rozsahu prípadov, teda aj výšky súdnych poplatkov, resp. trov konania, preto „OC" predchádzala Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ten istý deň, ako bola daná akceptácia žalobcom. Táto skutočnosť bola poukázaná aj v žalobe pred ERS a „OC" bola uzavretá na účet žalovaného, že bude povinný znášať súdne poplatky zo svojho majetku. Z tejto zmluvy nevyplývali žiadne povinnosti pre súčasného žalobcu, preto nebolo dôvodné si vyžadovať jeho súhlas. Podmienkou vyhlásenej verejnej súťaže bolo odťažiť súčasného žalobcu od platenia týchto poplatkov a pokiaľ ide o splnenie informačnej povinnosti žalovaného, táto skutočnosť bola predmetom samotného rozhodcov- ského konania a bol vykonaný aj výsluch svedka, ktorý bol členom predstavenstva žalobcu a ktorý vypovedal, že mal vedomosť o tom, že táto „OC" sa uzatvára. V predmetnej svedeckej výpovedi odznelo, že „OC" z 1.5.2006, že tento text listiny je mu známy aj keď mal za to, že išlo o nejakú budúcu dohodu, čo korešponduje s tým, že v čase predloženia oferty existovala Zmluva o budúcej zmluve medzi tými istými účastníkmi ako samotná „OC" zo dňa 1.5.2006. Skutočnosť, že by žalobca nemal vedomosť o existencii „OC" bola v tomto konaní vyvrátená.

Právny zástupca žalobcu poukázal, že sa nestotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v otázke vedomosti žalobcu o existencii „OC" z dôvodu, že z dôkazov, ktoré boli predložené pred ERS vyplýva, že bývalý člen predstavenstva H.. B. mal iba čiastočne vedomosť o existencii Zmluvy o budúcej zmluve. Nepoznal jej obsah a nepovažoval ani za potrebné túto skutočnosť oznamovať predstavenstvu, pretože si myslel, že ide o bežnú prax v súvislosti s uhrádzaním poplatkov. Nevedel o tom, že predmetom „OC" bolo predovšetkým oddialenie platenia poplatkov a s tým súvisiacich úkonov, že ERS nebude vo veci konať. Konanie žalovaného bolo jednoznačne namierené proti záujmom žalobcu s tým, že pokiaľ sa nejedná o viac ako 1 rok a neboli zaplatené súdne poplatky, oslabovala sa bonita pohľadávok a nič nebránilo žalovanému ak argumentuje výškou poplatkov, aby uplatnil tieto nároky na všeobecnom súde, kde pri odovzdaní 12 078 prípadov po 500.-Sk, v tom čase súdny poplatok za podanie návrhu činil necelých 6 mil. Sk a nie 54 mil. Sk pred ERS. K zaplateniu poplatkov sa žalovaný zaviazal jednak v Mandátnej zmluve a v Procesnej smernici. Prípady žalovanému neboli odovzdávané naraz ale postupne a ako dôkaz žalobca predložil prehľad o stave vymáhaných pohľadávok, kde rádové v priebehu 1 mesiaca sa pohybovali v počte 400 - 450 čiernych pasažierov. Za daných okolností spoločnosť, ktorá sa prihlásila do verejnej súťaže by mala zvážiť, či je schopná plniť si záväzky v súvislosti s uhrádzaním týchto poplatkov a pokiaľ sa rozhodla prijať tieto podmienky zmluvy a zaviazala sa k nim, bolo potrebné jednak ich plniť a pokiaľ nebolo v jeho možnosti mal o tejto skutočnosti informovať žalobcu, čo nevykonal a je to porušením jednak čl. IX. bod 9. 2., čl. IX. bod 9.1. a . V tejto súvislosti ERS poukázal na Rokovací poriadok z 2.10.2002, ktorý platil v čase uzatvorenia „OC", kde je doslovne v upravené, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa je možné výšku poplatku stanoviť na základe dohody s ERS. Žalovaný teda mal dohodnúť minimálne primeranú zľavu a nie v plnej výške tento poplatok dohodnúť s tým, že Rozhodcovská doložka, resp. Rokovací poriadok neumožňovali dohodnúť odklad. V tom čase bolo možné dohodnúť iba výšku poplatku. Znamená to, že malo ísť o zľavu dohody s ERS. Táto skutočnosť jednoznačne preukazuje, že v predmetných prípadoch kde sa ročne očakávalo okolo 22 000 prípadov jedného žalobcu voči viacerým účastníkom konania mal dohodnúť minimálne primeranú zľavu a nie v plnej výške tento poplatok dohodnúť s tým, že Rozhodcovská doložka, resp. Rokovací poriadok neumožňoval dohodnúť odklad. V tom čase bolo možné dohodnúť iba výšku poplatku, to znamená logicky, že malo ísť o zľavu.

K dôvodom zrušenia predmetného Rozhodcovského rozsudku podľa v znení neskorších zmien a doplnkov, právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.9.2010 uviedol, že procesným postupom ERS v predmetnej veci došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa cit. zákona predovšetkým tým, že ERS neumožnil žalobcovi, aby mal rovnaké možnosti na uplatnenie procesných práv účastníka Rozhodcovského konania aké mal žalovaný s poukazom na dôkaz č. 1 v odôvodnení rozhodcovského rozsudku kde je zrejmé, že ERS svojim procesným postupom v rámci dokazovania v rozhodcovskom konaní neopodstatnene zamietol návrh žalobcu na vykonanie relevantného dôkazu, oboznámenia účastníkov rozhodcovského konania s obsahom 12 078 prípadov čiernych pasažierov a týmto postupom neumožnil žalobcovi uplatniť svoje práva účastníka konania, vyjadriť sa k tvrdeniam a dôkazom žalovaného, ktorých posúdenie pre rozhodnutie vo veci bolo závislé od rozhodujúcich skutočností nachádzajúcich sa v

navrhnutom dôkaze, ktorého obsah poznal iba žalovaný a ERS. Žalobca navrhol vykonanie dôkazov na preukázanie, že ERS po vykonaní prvotných úkonov v 12 078 veciach voči čiernym pasažierom zaslanie výzvy ERS na vyjadrenie zaslané čiernym pasažierom s poukazom na dôkaz č. 25 A. P., ktorá namietala právomoc, bol povinný včas a bez zbytočných prieťahov konať vo veci a nedošlo by k žiadnym škodám, ktoré žalovaný neopodstatnene požaduje od žalobcu. Ak ERS v odôvodnení rozsudku tvrdí, že si žalovaný riadne plnil povinnosti uhrádzať súdne poplatky, právny zástupca žalobcu poukázal na úhradu zaplatených 51.034.500.- Sk k 31.8.2007. Potom sú rozhodnutia ERS o zastavení všetkých konaní voči čiernym pasažierom iba pre nezaplatenie poplatkov za konanie postupom ERS vecne nesprávne. Žalobca dôvodne žiadal ERS o vykonanie dôkazov spisu ERS vo veciach 12 078 čiernych pasažierov na zistenie rozhodujúcich skutočností vo veci samej aj z dôvodu neplatnosti Rozhodcovskej doložky pre správanie sa osôb žalovaného, ERS a zriaďovateľa ERS, ktoré sa prieči dobrým mravom podľa a poukázal na dôkaz č. 18 - výzvu ERS zo 17.12.2007, z ktorej zjavne vyplýva, že ERS v rozpore s ustanovením stanovilo žalobcovi touto výzvou neprimeranú lehotu troch dní na zaplatenie poplatkov za konanie pred ERS vo výške 54.299.250.- Sk bez identifikácie mien čiernych pasažierov tak, aby procesným postupom neumožnil žalobcovi uhradiť poplatky za účelom prenesenia zodpovednosti na žalobcu za spôsobené škody v dôsledku zastavenia všetkých 12 078 konaní vo veciach čiernych pasažierov, ako vyplýva z dôkazu č. 19. Na preukázanie tvrdenia žalobcu o neobvyklom, nepoctivom a nespravodlivom správaní sa osôb, ktoré sú vzájomne personálne prepojené s osobami žalovaného a ERS, poukázal na dôkaz č. 37, kde žiadal v rámci výzvy zo dňa 17.12.2007, aby boli zaplatené poplatky v celkovej výške viac ako 54 mil. Sk. Žalobca do troch dní zaujal stanovisko, že nie je možné splniť túto výzvu z dôvodu, že je všeobecná bez udania mien a adresy účastníkov rozhodcovského konania a vzhľadom k skutočnosti, že nie je možné identifikovať platby a vyradiť, ktoré neboli uhradené. Žalobca žiadal, aby mu bolo umožnené identifikovať tieto prípady, na čo mu bolo oznámené, že nemá možnosť nahliadnuť do spisu kde 21.12.2007 podľa interných a vnútorných predpisov, to znamená, že podať žiadosť a súčasne v tento deň bolo vydané Rozhodnutie o zastavení konaní. Aj keď žalobca chcel zaplatiť a plniť poplatkovú povinnosť v primeranej lehote, ERS mu to neumožnil vzhľadom na neidentifikáciu týchto osôb a poukázal na dôkaz č. 38 z ktorého vyplýva, že niektoré platby boli uhradené ale nedali sa identifikovať bez súčinnosti žalovaného, a preto bola daná opodstatnená požiadavka na ich identifikáciu. Poukázal na porušenie procesných postupov podľa zákona o rozhodcovskom konaní, kde sa primerane aplikujú ustanovenia , kde uznesenie o výzve na zaplatenie poplatku nespĺňalo jednak procesné požiadavky a lehota bola neprimeraná s tým, že v danej veci bolo možné podať aj odvolanie, čo z poučenia vyplýva, že možnosť podania odvolania nebola daná a bolo konanie zastavené, čo považuje žalobca za neobvyklé, nepoctivé, nespravodlivé, že nebolo mu umožnené , aby riadne vstúpil do konania zaplatením poplatkov, ale účelom bolo plniť zodpovednosť za zmarené konania žalobcu. ERS zamietnutím vykonania tohto dôkazu v rozsudku riadne a dostatočne neodôvodnil a zároveň má aj iné vady. Odkaz ERS na poznatky z rozhodovacích činností, ktoré boli známe iba ERS a žalovanému je zjavným zvýhodnením žalobcu v konaní, čo žalobca považuje za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a taktiež žalovaný nemal záujem, aby žalobca poznal všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové a právne posúdenie nárokov žalovaného, preto odmietol poskytnúť informácie o obsahu žalobcovi. Poukázal na dôkaz č. 29 - list právneho zástupcu žalovaného zo dňa 7.12.2007 a dôkaz č. 40 - list žalobcu zo dňa 8.11.2007. V týchto prípadoch požaduje, aby žalobcovi bola odovzdaná nielen technická dokumentácia, ale aj právna dokumentácia, aby sa žalobca vedel zorientovať v prípadoch a mohol riadne pokračovať v týchto konaniach. ERS znevýhodňoval žalobcu v konaní pre uplatnenie jeho procesných práv tým, že zamietol aj ďalší návrh na vykonanie znaleckého, prípadne iného nestranného dokazovania na preukázanie vierohodnosti rozsahu plnenia poplatkovej povinnosti a preukázanie úhrady a výšky odstúpeného žalovaným pre ERS na účet zriaďovateľa, ako aj na preukázanie vierohodnosti vykonaných platieb za právne služby. Poukázal na ďalšie dôkazy, kde žiada vykonanie znaleckého, prípadne iného dokazovania na preverenie týchto platieb, či skutočne tieto platby boli zrealizované, či nedošlo k mylným platbám, prípadne, že účastník - žalovaný spolu so zriaďovateľom sídli v tej istej budove a používajú služby rovnakej banky I., U..W.. a majú vzájomné určité povinnosti z hľadiska užívania týchto priestorov, či nedošlo aj k iným platbám a taktiež na to, že list, ktorý bol podaný zo strany I., U..W.. a podpísaný, ktorým sa potvrdzuje, že platba bola uhradená, jednotlivá marža ešte neznamená, že v ten deň nemohla byť spätné vrátená. Žalobcovi procesným postupom konajúceho rozhodcu nebolo umožnené riadne a kvalifikovaným spôsobom sa vyjadriť k dôkazom predloženým v konaní žalovaným o platbách a aj právnej zástupkyne a tým ERS porušil zásadu rovnosti. Rozhodcovský rozsudok nebol dostatočne a riadne odôvodnený, z akých dôvodov nevyhovel návrhu žalobcu, na nevykonanie dôkazu, preukázanie rozsahu vierohodnosti realizácie platieb žalovaným a

preto rozhodnutie ERS trpí aj inou vadou. Taktiež ERS mal posúdiť aj skutkovú a právnu podstatu nároku žalobcu v predmetnom rozhodcovskom konaní, t. j. základ a výšku škody. V deň poslednej úhrady splátky odstupného, t. j. 30.11.2007 - dôkaz č. 26 a 43 bolo oznámené ERS zo strany žalovaného, že uhradí odstupné. O tejto skutočnosti a ďalších skutočnostiach nepovažoval za potrebné, že bude informovať žalobcu. V ten deň boli zmenené aj vnútorné predpisy, rokovací poriadok a pravidlá ERS, aby žalobca v čase, keď bude uplatnený nárok mál zvýhodnené postavenie na uplatnenie svojich

práv. Podľa dôkazu č. 35 súčasný žalobca mohol nahliadnuť do spisu až po písomnom doručení súhlasu o kladnom vybavení jeho žiadosti, zatiaľ čo žalovaný fakticky túto povinnosť nemal. Ďalším dôvodom je zablokovanie výberu rozhodcu, na ktorý žalobca poukázal na tvrdenia uvedené v písomných vyjadreniach. Právny zástupca poukázal v tejto súvislosti na stanovisko Najvyššieho súdu SR v konaní kde sa uvádza, že jednak z hľadiska primeranosti je potrebné riešiť danie väčších možností a vyčerpania všetkých prostriedkov. Iba vtedy je možné zamietnuť nevykonanie dôkazu, ak by bolo úplne zjavné, že tento dôkaz je neopodstatnený. V opačnom prípade ide o porušenie práva na spravodlivý proces, kde súd uviedol, že predmetom konania, ktorým sa má preskúmať rozhodcovské konanie, ktoré je jednoinštančné sa tu nerozhoduje o tom, či toto rozhodnutie pre vykonanie dôkazov bude mať vplyv na konečný výsledok v spore, ale je dané preto, že sa jedná o jednoinštančné konanie aby bolo zaručené právo na spravodlivý proces. Z toho dôvodu je potrebné vyčerpať všetky možnosti, to znamená iba ak dôkaz nie je zjavný a pokiaľ sa dôkaz nevykoná je povinný v zmysle , ktorý sa primerane vzťahuje na rozhodcovské konanie je povinný to riadne odôvodniť. Ani jeden dôkaz, ktorý predložil žalobca nebol riadne odôvodnený, resp. bol odôvodnený jednou vetou a že sa považuje za irelevantný a zamieta sa. Záujem žalobcu v konaní pred ERS bol jediný a bol deklarovaný na začiatku, aby odovzdal prípady na rýchle konanie. Všetko nasvedčuje tomu, že bolo to dané cez Rozhodcovskú doložku, ktorá ak nie je neplatná tak je neúčinná, lebo má väzbu. Nebola samostatne dohodnutá jej účinnosť a tým pádom nevstúpila ani v platnosť a na základe toho žiada žalobca vyžiadať od Úradu pre justičnú a kriminálnu políciu, či je tam nejaká správa o oboznámení sa s predloženými prípadmi. Vzhľadom na správanie sa osôb v personálnom prepojení, je potrebné preveriť toky finančných transankcií a to je možné iba oboznámiť sa s prípadmi a s platbami, aké prebiehali medzi žalovaným a zriaďovateľom ERS. Právnické osoby konajú prostredníctvom štatutárnych zástupcov a práve prostredníctvom týchto štatutárnych zástupcov žalobca po ukázal na správanie jednak konateľa, ktorý podpisoval s ďalšími štatutárnymi zástupcami „OC" na konanie rozhodcu, ktorý rozhodoval vo veciach 12 078 prípadov, obdobne na konanie tajomníčky ERS. Za celú dobu žalobca nedostal k dispozícií žiaden spis okrem dokladov, ktoré získal zo spisu ERS. Bez dokladov týkajúcich sa 12 078 prípadov iné dôkazy nemohol získať, pretože mu nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tým skutočnostiam, ktoré boli predmetom konania aj v nadväznosti na preverenie týchto platieb sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Po nahliadnutí do spisu ERS dňa 7.3.2008 sa žalobca oboznámil, že existuje „OC" kde bol povolený odklad poplatkovej povinnosti, že boli dojednané zmluvné vzťahy pre prípad neplnenia poplatkovej povinnosti a možné sankcie, čo je neobvyklé, aby stály rozhodcovský súd, ktorý je povinný zverejňovať svoje vnútorné predpisy uzatváral takéto dohody, na ktoré už žalobca poukázal. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať okrem znaleckého dokazovania aj výsluch H.. U. Z., ktorá bola vypočutá pred ERS.

Právny zástupca žalovaného k tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu poukázal na § 27 zákona o rozhodcovskom konaní, konkrétne, že rozhodcovský súd vykoná len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania, pričom samotný ERS uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Všetky navrhnuté dôkazy uplatnené v rozhodcovskom konaní absolútne nesúviseli. Odôvodnenie rozsudku ERS je absolútne náležité a úplne postačujúce. Vykonávanie dôkazov výsluchom nejakých projektových alebo iných zamestnancov žalobcu v predmetnom konaní nemá prínos. Účastník konania nemá subjektívny nárok na to, aby tieto dôkazy boli aj vykonané, a preto nevykonaním ním označených dôkazov, ktoré boli napokon irelevantné pre predmet sporu pred ERS, nemohlo dôjsť k odňatiu práv na úkor iného účastníka. Predmetom tohto konania nie je skúmanie konaní, ktoré sa vzťahovali k 12 078 prípadom. Tieto argumenty bolo možné použiť iba pred rozhodcom. Žalobca dňa 20.4.2007 prestal plniť svoje zmluvné povinnosti zo zmluvného vzťahu až do okamihu odstúpenia od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice. O eminentnom záujme zo strany žalobcu čo sa týka skutkových povinností nemôže byť reč. Právny zástupca žalovaného samotné personálne prepojenie nepovažuje za dôkaz predpojatosti súdu. Personálne prepojenie môže byť a samotné preukázanie neznamená, že pred ERS pri rozhodovaní o konkrétnej kauze bola predpojatosť.

Právny zástupca žalobcu na vyššie uvedenom pojednávaní opätovne poukázal na zaplatenie súdnych poplatkov na nevyhnutnosť preverenia jednotlivých transakcií na účte žalovaného, na personálne prepojenie osôb ERS a zakladateľa ERS s tým, že návrh na vykonanie dokazovania by mal mať vplyv na všetky tri dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozsudku ERS, teda na konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom, absenciu kauzálnej príčinnej súvislosti, ktorý nie predmetom tohto konania, ale môže mať vplyv. Týmito dôkazmi chce preukázať absenciu kauzálnej príčinnej súvislosti v konečnom dôsledku, keďže je tu odvodený nárok od toho, že bolo zaplatené odstupné podľa „OC", že bola zaplatená odmena za právne služby má to väzbu na posúdenie nároku, že či ide o nároky, ktoré presahujú rámec právomoci alebo je to v rámci právomoci prejednania veci z Procesnej smernice. Tretí dôvod na zrušenie rozsudku Rozhodcovského súdu je evidentný, je to celý postup, ktorým nebolo umožnené žalobcovi rovnaké postavenie, ako druhej strane a z toho dôvodu je rozhodnuté, o čom svedčí aj rozsudok, že ani jeden dôkaz nebol vyhodnotený ako dôkaz, ktorý by mal objasniť rozhodujúce skutočnosti a v konečnom dôsledku všetky námietky, ktoré boli zo strany žalobcu uplatnené. Taktiež poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v rozhodcovskom konaní a otázku vykonania, resp. nevykonania znaleckého dokazovania o preukázanie skutočností pohybov na účtoch je potrebné zvážiť, či je tu potrebné odborné posúdenie alebo nie. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného na to, či bol zaplatený poplatok alebo nie, nie sú potrebné odborná znalosti.

Na pojednávaní dňa 31.5.2011 právni zástupcovia účastníkov konania opätovne poukázali na vyjadrenia, resp. na dôkazy, ktoré predložili súdu v písomných vyjadreniach alebo vo výpovediach na pojednávaniach.

Žalobca spolu s návrhom na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku, ktorý bol podaný dňa 19.11.2008 navrhol, aby súd podľa o rozhodcovskom konaní odložil vykonateľnosť právoplatného Rozhodcovského rozsudku Európskeho Rozhodcovského Súdu, Stály rozhodcovský súd zriadený pri Obchodnej spoločnosti ARBITRÁŽNE a MEDIAČNÉ CENTRUM / CENTRE DE MEDIATION ET D´ ARBITRAGE a.s. sp. zn. zo dňa 2.10.2008 do doby právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Košice II vo veci žaloby žalobcu Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť proti žalovanému OutClaim, s.r.o. Košice o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 2.10.2008 Európskeho Rozhodcovského Súdu v Košiciach vrátane rozhodnutia vo veci žalobcu OutClaim s.r.o. proti žalovanému Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť Košice o zaplatenie 43.334.418.- Sk s prísl. uplatneného na Európskom rozhodcov-skom súde v Košiciach č. k. žalobcu zo dňa 18.1.2008.

Okresný súd Košice II uznesením 2.12.2008 č. k. -272 odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku Európskeho rozhodcovského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 2.10.2008 do nadobudnutia právoplat- nosti rozhodnutia Okresného súdu Košice II vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. .

Vyššie uvedené uznesenie odôvodnil o rozhodcovskom konaní a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal žalovaný dňa 22.12.2008 odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.3.2009 pod č. k. -297 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Uznesenie Okresného súdu Košice II o odklade vykonateľnosti predmetného Rozhodcovského rozsudku nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2009.

V predmetnej právnej veci vykonal dokazovanie obsahom výpisu účastníkov konania z obchodného registra, výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, obsahom originálov listinných dôkazov, obsahom fotokópií listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci.

Žalobca je podnikateľom podľa , zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel Sa, Vložka č. 559/V, obchodné meno: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, sídlo: Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, deň zápisu 11.1.1995.

Žalovaný je podnikateľom podľa , zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, Vložka č,. 16584/V, obchodné meno OutClaim, s.r.o., sídlo Štúrova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 593 338, deň zápisu 6.5.2005.

Žalobca dňa 17.2.2006 v regionálnom denníku Korzár vyhlásil obchodnú verejnú súťaž podľa a nasl. o najvhodnejší návrh na uzavretie Mandátnej zmluvy podľa a nasl. na vymáhanie pohľadávok z pokút, uložených pri prepravnej kontrole. Vo vyššie uvedenom vyhlásení je uvedený predmet požadovaného záväzku, zásady obsahu navrhovanej zmluvy s tým, že návrhy sa podávajú písomne na adresu vyhlasovateľa na základe vyššie uvedených podmienok a návrhy možno podávať do 6.3.2006 do 14,00 hod., lehota na oznámenie vybraného návrhu je 13.3.2006. Obchodná verejná súťaž na vymáhanie pohľadávok z pokút uložených pri prepravnej zmluve obsahovala súťažné podmienky, ktoré boli podmienkou predloženia návrhu okrem obsahových náležitostí, vyhlásenia súťaže uvedených vo vyššie uvedenom regionálnom denníku. Súťažné podmienky okrem iného obsahovali podmienku predloženia výpisu z obchodného registra alebo iné evidencie podnikateľov s označením registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslom zápisu, referenciou subjektov pre ktorých vykonával alebo vykonáva správu o vymáhanie pohľadávok, návrh Mandátnej zmluvy predložený v troch exemplároch účastníkom zmluvy podpísaný a pravosť podpisu úradne overený. Dokladovo predložené pohľadávky na vymáhanie navrhovateľ prevezme po 30. dňoch od vzniku pohľadávky na oddelení prepravnej kontroly vyhlasovateľa. Písomný mesačný prehľad o stave vymáhania pohľadávok je potrebné vyhlásiť vyhlasovateľovi, predkladať do 5. pracovného dňa v mesiaci s obsahom: počet podaných prípadov na súde, počet dohôd o splátkach, počet prípadov na exekúciu, počet nevymožiteľných prípadov. Vyriešené prípady je potrebné jednoznačne určiť. Navrhovatelia nemajú nárok na náhradu nákladov spojených s účasťou vo verejnej obchodnej súťaži a vyhlasovateľ bude všetkých účastníkov súťaže písomne informovať o výsledku súťaže.

V predmetnej obchodnej súťaži ako vyplýva z vyššie uvedeného je zrejmé, že bol úspešný žalovaný.

Dňa 13.3.2006 s účinnosťou od 1.5.2006 bola medzi žalovaným, ako mandatárom - mandatár a žalobcom - mandant uzatvorená podľa a nasl. a a nasl. Mandátna zmluva.

V čl. II. predmetnej zmluvy bol dohodnutý predmet plnenia, v ktorom sa mandatár zaviazal, že za podmienok dohodnutých v tejto zmluve bude uskutočňovaním prepravných úkonov a úkonov právnej povahy obstarávať obchodnú záležitosť spočívajúcu v správe a vymáhaní pohľadávok mandanta vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti.

V čl. II. 2. 2. obsah obstarávacej obchodnej záležitosti môže najmä nie však výhradne spočívať v nasledovných úkonoch tak ako je uvedené vo vyššie uvedenom článku a okrem agendy spojenej s vymáhaním a správou pohľadávok uvedených vo vyššie uvedenom bode sa mandatár zaväzuje poskytovať aj doplnkové služby a to predovšetkým zabezpečenie sieťového prepojenia tej časti počítačovej databázy mandanta, ktorá eviduje pohľadávky mandanta z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti.

V čl. III. bol dohodnutý čas plnenia, v ktorom sa mandatár zaväzuje vykonávať činnosti uvedené touto zmluvou počas jej platnosti. Mandant sa zaviazal poskytovať mandatárovi potrebnú súčinnosť na dosiahnutie čo najefektívnejšieho plnenia zmluvy. Po dobu omeškania mandanta s poskytnutím

súčinnosti na dosiahnutie čo najefektívnejšieho plnenia zmluvy nie je mandatár v omeškaní so splnením predmetu plnenia.

V čl. IV. bola dohodnutá odplata a spôsob jej platenia. Okrem dohodnutého spôsobu odplaty a spôsobu jej platenia v čl. IV. bod. 4. 5. bolo dohodnuté, že trovy konania výkonu rozhodnutia, ako i všetky ostatné nutne a účelne vynaložené výdavky súvisiace so správou a vymáhaním predmetných pohľadávok, ktoré vznikajú mandatárovi pri plnení povinností podľa tejto zmluvy, znáša v celom rozsahu mandatár bez povinností ich úhrad zo strany mandanta. Úhradu výdavkov si bude mandatár uplatňovať priamo u dlžníka mandanta.

V čl. V. bolo dohodnuté vzájomné vysporiadanie s tým, že úhrady pohľadávok s príslušenstvom sa poukazujú na účet mandanta, ktorý po odpočítaní svojej pohľadávky poukáže zvyšok úhrady mandatárovi.

Mandant je povinný ku dňu účinnosti zmluvy zriadiť samostatný účet, na ktorý bude prijímať iba platby z vymožených pohľadávok týkajúcich sa predmetu plnenia. Mandant bude pre potrebu kontroly plnenia povinností mandatára s dennou periodicitou poskytovať obraty na predmetnom účte.

V čl. VI. boli dohodnuté práva a povinností zmluvných strán, v ktorých sa mandatár zaviazal, že týždenne bude preberať od mandanta dokladovo podložené pohľadávky na vymáhanie a v súlade so o účtovníctve v znení neskorších predpisov viesť prehľadnú a preukázateľnú evidenciu pohľadávok a zabezpečiť návratnosť vymáhanej pohľadávky v čo najkratšom čase.

V čl. VI. 6.4. dojednáva sa zmluvná pokuta vo výške 20% z hodnoty pohľadávok, ktorých vymoženie zmaril svojim postupom mandatár.

Písomný mesačný prehľad o stave vymáhania pohľadávok je mandatár povinný mandantovi predkladať do 5. pracovného dňa v mesiaci s obsahom: počet podaných prípadov na súde, počet dohôd o splátkach, počet prípadov na exekúciu, počet nevymožiteľných prípadov, vyriešené prípady je potrebné vždy jednoznačne určiť.

Mandatár je povinný upozorniť mandanta na neefektívnosť vymáhania, resp. nevymožiteľnosť konkrétnej pohľadávky.

O zastavení konania vo vymáhaní jednotlivých pohľadávok rozhoduje výlučne mandant.

Mandatár sa zaväzuje odplatne nadobudnúť od mandanta tie pohľadávky, ktoré budú klasifikované ako nevymožiteľné v zmysle Procesnej smernice a to za podmienok špecifikovaných zmluvou o postúpení pohľadávky.

V čl. VII. plnomocenstvom bolo dohodnuté, že mandatár, alebo tretia osoba mandatárom určená bude voči tretím osobám vystupovať ako splnomocnený zástupca mandanta na základe písomného splnomocnenia bude konať v mene mandanta tie úkony, ktoré súvisia s plnením povinností mandatára podľa tejto zmluvy. Úkony takto uskutočnené zaväzujú mandanta v plnom rozsahu. Toto splnomocnenie bude mandatárovi odovzdané ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy.

V čl. VIII. bola dohodnutá ochrana dôverných informácií a osobných údajov.

V čl. IX. - v ostatných ustanoveniach sa mandatár zaviazal, že bude postupovať s odbornou starostlivosťou a svoju činnosť bude mandatár alebo osoba mandatárom poverená uskutočňovať v

súlade so záujmami mandanta a podľa jeho pokynov. Mandatár je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy mandanta, konať pri tom svedomito, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať to, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné. Mandatár je povinný v prípade odstúpenia od tejto zmluvy mandantom odovzdať mandantovi veci, ktoré od neho prevzal k vybavovaniu záležitostí podľa tejto zmluvy bez zbytočného odkladu najneskôr do 14 dní.

Mandatár zodpovedá mandantovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s plnením mandátnej zmluvy. Zodpovednosť mandatára sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú zamestnancom alebo treťou osobou. Mandatár sa zbaví zodpovednosti len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

V čl. X. - Zvláštne ujednania sa mandatár zaviazal ku dňu účinnosti zmluvy mať k dispozícií technologické a softwarové vybavenie, potrebné na plnenie zmluvy, ktoré umožní všetky podmienky, ktoré boli dohodnuté vo vyššie uvedenom článku.

V čl. XI. - Záverečné ustanovenia sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že mandatár, resp. mandant môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi, nedokončením činnosti súvisiacej so zriaďovaním obchodnej záležitosti.

Meniť a dopĺňať zmluvu je možné len formou písomných dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami.

Práva a povinnosti neupravené touto zmluvou sa riadia ustanoveniami a nasl. v znení neskorších zmien a predpisov a ostatných súvisiacich právnych predpisov Slovenského právneho poriadku.

Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami a účinnosť od 1.5.2006 s dobou platnosti na dobu neurčitú.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je Procesná smernica, ktorá upravuje detailný rozsah, formu, obsah a termíny spolupráce pri plnení zmluvy a ktorou sa zmluvné strany zaväzujú uzavrieť do 1.5.2006.

Zmluvné strany zhodne prehlasujú, že túto zmluvu pred jej podpisom prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Zmluva bola uzavretá po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Na vyššie uvedenej zmluve sa nachádzajú nečitateľné podpisy účastníkov zmluvného vzťahu a osvedčenie o pravosti podpisu overené uvedenou notárkou.

Dňa 1.5.2006 bola uzatvorená medzi Európskym rozhodcovským súdom (ďalej ERS), Arbitrážnym a mediačným centrom a. s. a žalovaným OutClaim, s.r.o. uzatvorená Dohoda - Osobitná dohoda - „OC" podľa pravidiel tvorby a používania nákladov rozhodcovského konania a v zmysle .

V čl. I. „OC" bolo dohodnuté, že ERS uznesením Predsedníctva zo dňa 23.2.2006 a uznesením Tajomníka ERS zo dňa 23.2.2006 akceptoval s výhradou Žiadosť o odklad splatnosti poplatkov a správnych nákladov a zároveň Žiadosť o uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy - Dohody o odklade splatnosti trov konania pre ERS a teda tie skutočnosti, že žalovaný ako subjekt „mandatár" na

základe Mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006 je zaviazaný k znášaniu a úhrade trov konania, trov výkonu rozhodnutia, ako i všetkých ostatných nutne a účelne vynaložených výdavkov súvisiacich s vymáhaním pohľadávok spoločnosti DPMK, akciová spoločnosť (mandant) vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti a OutClaim, s.r.o. ma mandát (poverenie) k úhrade trov konania pred ERS v mene mandanta - Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť v sporoch, v rámci ktorých mandant má procesné postavenie navrhovateľa, ako aj mandát k prípadnej náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia uplatnenej u dlžníka - mandanta, na základe rozhodnutia ERS.

Dňa 20.2.2006 požiadal žalovaný ERS o uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve o odklade splatnosti poplatkov a správnych nákladov rozhodcovského konania.

Dňa 6.3.2006 uzavrel ERS s OutClaim, s.r.o. Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy - Dohodu o odklade splatnosti poplatkov a správnych nákladov Rozhodcovského konania. ERS podmieňuje odklad splatnosti poplatkov a správnych poplatkov za konanie pred ERS prijatím záväzkov podľa čl. III. a IV. tejto Dohody.

V čl. II. bol obsah Dohody, na základe ktorej ERS povoľuje odklad splatnosti poplatkov a správnych nákladov týkajúcich sa žalôb, v rámci ktorých ma mandant procesné postavenie navrhovateľa a to vo veci vymáhania pohľadávok mandanta vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti voči tzv. čiernym pasažierom.

Odklad splatnosti poplatkov a správnych nákladov sa ustanovuje na 12 mesiacov od vzniku povinnosti na úhradu súdneho poplatku a správneho nákladu podľa Rokovacieho poriadku v spojení s Pravidlami tvorby a použitia nákladov rozhodcovského konania, Sadzobníka poplatkov ERS a Štatútu ERS a to pre každú žalobu vo veci uvedenej v predchádzajúcej vete tohto odseku l. osobitne.

Aby nedošlo k pochybnostiam uplynutím lehoty odkladu, sa poplatky a správne náklady stavajú splatnými a ERS je oprávnený kedykoľvek po uplynutí lehoty odkladu vyzvať OutClaim, s.r.o. na zaplatenie poplatkov a správnych nákladov. Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje právo ERS uvedené v ods. 3. tohto článku Osobitnej dohody.

Podľa čl. II. bod 3. ERS je oprávnené ustanoviť predčasnú mimoriadnu splatnosť súdneho poplatku a správneho nákladu alebo súdnych poplatkov a správnych nákladov aj pred uplynutím lehoty odkladu a to za predpokladu vzniku okolností, ktoré môžu vplývať najmä nie však výhradne na existenciu alebo zánik alebo ohrozenie mandátu OutClaim, s.r.o. uvedeného v čl. I. OutClaim, s.r.o. je povinný zaplatiť poplatky a správne náklady pre prípad vzniku skutočností uvedených v ods. 3. v lehote uvedenej v písomnej výzve ERS podľa čl. II. ods. 3. Osobitnej dohody, najneskôr však do 60. dní odo dňa jej doručenia OutClaim, s.r.o.

OutClaim, s.r.o. je povinný bez zbytočného odkladu informovať ERS o všetkých skutočnostiach majúcich čo i len potenciálnu ingerenciu na nerušený výkon mandátu OutClaim, s.r.o. uvedeného v čl. I.

V čl. III. bola dohodnutá zmluvná pokuta.

Podľa čl. III. 1. ak OutClaim, s.r.o. nezaplatí poplatok alebo poplatky uvedené v čl. II. ods. 1. 2. alebo čl. II. ods. 3. 4. Osobitnej dohody alebo po inej lehote ustanovenej ERS je povinný zaplatiť na základe výzvy ERS v lehote ustanovenej sankciu v podobe zmluvnej pokuty vo výške 35% sumy vypočítaných zo súčtu súm, súdnych poplatkov a správnych nákladov zo všetkých podaných žalôb v úhrade ktorých vznikla OutClaim, s.r.o. povinnosť pre potrebu naplnenia práv a povinností mandátu (poverenie), týkajúceho sa úhrady trov konania pred ERS v mene mandanta - Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť v sporoch v rámci ktorých mandant má procesné postavenie navrhovateľa.

Aby nedošlo k pochybnostiam, nárok ERS, Arbitrážneho a mediačneho centra, a.s. na náhradu škody tým nie je dotknutý.

OutClaim, s.r.o. berie na vedomie, že zaplatením zmluvnej pokuty povinnosť zaplatiť poplatky a správne náklady na jeho strane nezaniká. Povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty a súčasne poplatkových správnych nákladov, zaniká výlučne zrušením zmluvy zaplatením odstupného podľa čl. IV. in fine.

V čl. IV. bolo dohodnuté trvanie „OC". Vo vyššie uvedenom článku boli dohodnuté podmienky trvania dohody, podmienky zrušenia tejto „OC" s tým, že vzhľadom ku účinkom zrušenia Osobitnej dohody zaplatením odstupného uvedeným v čl. III. ods. 3 tejto dohody, výška odstupného sa stanovuje na 50% sumy počítanej zo súčtu súm súdnych poplatkov a správnych nákladov zo všetkých podaných žalôb k úhrade ktorých vznikla OutClaim, s.r.o. povinnosť pre potrebu naplnenia práv a povinností mandátu (poverenie), týkajúceho sa úhrady trov pred ERS v mene mandanta Dopravný podnik mesta Košice, a.s. v sporoch v rámci ktorých mandant má procesné postavenie navrhovateľa.

Obe zmluvné strany súhlasne uvádzajú, že ak OutClaim, s.r.o. využije svoje právo zrušiť zmluvu zaplatením odstupného v súlade s podmienkami tejto „OC", zmluvné strany vysporiadajú bez zbytočného omeškania svoje vzájomné záväzky a pohľadávky vzniknuté v príčinnej súvislosti s takto vzniknutou škodou.

Doručením oznámenia a zaplatením odstupného sa dohoda zrušuje od začiatku.

V čl. V. boli dohodnuté záverečné ustanovenia v ktorých sa uvádza, že táto dohoda nadobúda platnosť dňom jej uzavretia, t. j. dňom 1.5.2006. Na vyššie uvedenej fotokópií listinného dôkazu sa nachádza pečiatka obchodnej spoločnosti OutClaim, s.r.o., podpis Q.. B. O., konateľ OutClaim, s.r.o. pečiatka ERS, podpis X.. X. Z., podpredseda predsedníctva ERS, pečiatka Arbitrážne a mediačné centrum, a.s., podpis Q.. G. S., predseda predstavenstva.

Dňa 1.5.2006 uzatvorila obchodná spoločnosť OutClaim, s.r.o. (ďalej žalovaný) s Q.. G. I., advokátkou Zmluvu o poskytovaní právnych služieb.

V čl. I. bol dohodnutý predmet zmluvy, v ktorej sa advokátka zaviazala poskytovať právne služby v prospech klienta a k zastupovaniu klienta, vrátane poskytovania právnych rád v prospech klienta spracovaním právnych rozborov, vypracovanie zmlúv, podanie návrhov a iných listín o právnych úkonoch, zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi a poskytovaní ďalších foriem právneho poradenstva.

V čl. II. boli dohodnuté práva a povinnosti advokáta.

V čl. III. boli dohodnuté práva a povinnosti klienta - žalovaného.

V čl. IV. bola dohodnutá odmena advokáta, v ktorej sa klient - žalovaný zaviazal zaplatiť advokátovi odmenu za poskytovanie právnych služieb v prospech klienta alebo tretej osoby v zmysle tejto zmluvy podľa tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky č. Advokát sa zaviazal vystaviť daňový doklad - faktúru buď vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca za právne služby poskytované počas príslušného kalendárneho mesiaca alebo po ukončení platnosti tejto zmluvy za všetky predchádzajúce mesiace sumárne.

V čl. VII. bolo dohodnuté trvanie zmluvy. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a každá zo zmluvných strán je oprávnená zmluvu písomne vypovedať s tým, že výpovedná lehota je trojmesačná. Predmetnú zmluvu je možné ukončiť dohodou bez uvedenia dôvodu.

V čl. VIII. v záverečných ustanoveniach bolo dohodnuté, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu jej oboma zmluvnými stranami.

Dňa 27.6.2006 uzatvoril správca OutClaim, s.r.o. - žalovaný a klient Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť - žalobca Procesnú smernicu - Zmluvná smernica, ktorá obsahovala Rozhodcovskú doložku, resp. ako účastníci konania nazývajú predmetnú Procesnú smernicu - Rozhodcovská doložka pre správu a vymáhanie pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole podľa nasl. .

V čl. II. sa správca zaviazal, že za podmienok dohodnutých v tejto Zmluvnej smernici bude uskutočňovaním právnych úkonov a úkonov právnej povahy poskytovať klientovi služby spočívajúce v správe a vymáhaní pohľadávok klienta, vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti, ďalej aj ako deblokačný prípad. Obsah správcu služieb bude spočívať najmä v prevzatím analýzy deblokačného príkazu, vypracovanie a podanie žaloby, zabezpečenie právneho zastúpenia klienta na súde až do právoplatného ukončenia veci, zabezpečenie deblokácie pohľadávky výkonom rozhodnutia formou exekúcie, vykonanie úkonov smerujúcich k zisteniu skutočností potrebných pre riadne deblokovanie pohľadávky.

V čl. III. sa účastníci Zmluvnej smernice dohodli, že správca sa zaväzuje vykonáva činnosti uvedené touto zmluvou nepretržite počas jej platnosti. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Každá zo zmluvných strán môže zmluvu vypovedať vo výpovednom termíne, pričom výpovedná lehota sa stanovuje na 1 mesiac. Právo vypovedať túto zmluvu obom stranám k výpovednému termínu nevznikne, ak správca svojou činnosťou podľa tejto zmluvy deblokoval z celkového počtu pohľadávok zvereným klientom do správy a deblokácie sumu rovnajúcu sa minimálne 20% menovitej hodnoty pohľadávok klienta voči neoprávneným subjektom bez príslušenstva a to za obdobie plynúce medzi výpovednými termínmi.

V čl. IV. bola dohodnutá odplata a spôsoby jej platenia s tým, že klient zaplatí správcovi odplatu za poskytované služby v rozsahu tejto zmluvy, ktorej výška sa vypočítava ako percento zo sumy vymožených pohľadávok. Ak aj napriek skutočnosti, že správca riadne vykonal činnosť, na ktorú bol povinný, avšak z dôvodu nebonitnosti dlžníka - klienta nedošlo k úhrade jeho záväzku, ktorého správou a vymáhaním je povinný správca. Tomuto nevznikne nárok na odplatu, ako i na úhradu výdavkov súvisiacich so správou a vymáhaním predmetných pohľadávok, ktoré vznikajú správcovi pri plnení povinnosti podľa tejto zmluvy.

Trovy konania, výkonu rozhodnutia ako aj všetky ostatné nutné a účelne vynaložené náklady súvisiace so správou a vymáhaním predmetných pohľadávok, ktoré vznikajú správcovi pri plnení povinnosti podľa tejto zmluvy, znáša v celom rozsahu správca bez povinnosti ich úhrady zo strany klienta. Úhradu uvedených výdavkov si bude správca uplatňovať priamo u dlžníka - klienta.

V čl. V. boli dohodnuté vzájomné očakávania a vysporiadania s tým, že za pohľadávky klienta sa rozumie výlučne suma započítajúca sa na úhradu cestovného, sankcie a prirážky k úhrade, ktorých je povinný neoprávnený subjekt a úrok z omeškania z úhrady cestovného, sankcií a prirážok.

Za predpokladu, že po prevzatí pohľadávky na deblokáciu klient požiada správcu o zastavenie deblokačného procesu alebo ho dodatočne informuje o takej právne významnej skutočnosti, ktorá oslabuje nárok klienta v súdnom spore vedenom voči neoprávnenému subjektu, klient uhradí správcovi všetky náklady a výdavky, ktoré správcovi do tej doby nutne či účelne vznikli v súvislosti s prevzatou pohľadávkou deblokácie.

Za predpokladu, že správca svojou činnosťou nesplní ekonomické očakávania klienta uvedené v čl. V. bod. 6. je povinný k úhrade zmluvnej pokuty, ktorej výška sa stanoví ako rozdiel sumy 4.mil. Sk a skutočne prijatého plnenia na strane klienta, započítavajúceho sa na úhradu pohľadávky klienta a to pri

počte pohľadávok uvedených v čl. V. 6. Vo vyššie uvedenom článku boli dohodnuté ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu.

V čl. VI. boli dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán.

V čl. VII. bolo dohodnuté plnomocenstvo s tým, že správca alebo tretia osoba správcom určená bude voči tretím osobám vystupovať ako splnomocnený zástupca klienta. Na základe písomného splnomocnenia bude konať v mene klienta tie úkony, ktoré súvisia s plnením povinností správcu podľa tejto zmluvy. Úkony takto uskutočnené zaväzujú klienta v plnom rozsahu.

Klient udeľuje na základe požiadavky správcu plnú moc Q.. G. I., advokátke na zastupovanie Dopravného podniku mesta Košice, akciová spoločnosť v právnom postavení mandanta v právnych veciach, týkajúcich sa správe a vymáhania pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti. Plná moc tvorí prílohu č. 4 tejto Zmluvnej smernice.

V čl. IX. Ostatných ustanoveniach účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že správca je povinný v prípade vypovedania tejto zmluvy klientom, odovzdať klientovi veci, ktoré od neho prevzal k vybavovaniu záležitostí podľa tejto zmluvy.

V čl. X. boli dohodnuté zvláštne ujednania.

Podľa čl. X. bod 3. Klient a Správca s porozumením konštatujú vhodnosť úpravy mestského prepravného poriadku DPMK, a.s. v záujme zvýšenia právnej istoty a efektívnosti vo vymožiteľnosti práva účastníkov zmluvy o preprave osôb a to v podobe inkorporovania Rozhodcovskej doložky ERS zriadeného pri obchodnej spoločnosti Arbitrážne a mediačné centrum v následnom znení: "Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o preprave osôb , v súvislosti s ňou, vrátane sporov o jej platnosti, výklad alebo zrušenie, ofertu ktorej obsahuje tento poriadok, budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom ERS zriadeným pri obchodnej spoločnosti Arbitrážne a mediačné centrum, a.s. podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné a bude vydané v jazyku slovenskom. Spor je oprávnený prejednať a rozhodnúť rozhodca, ktorého je oprávnené menovať prostredníctvom ERS zo zoznamu rozhodcov vedenom pri ERS. Strany súhlasia aby ERS rozhodol spor na základe písomností, bez ústneho pojednávania. Ústne pojednávanie, ak bude rozhodcom nariadené, sa bude konať v sídle ERS, v jazyku slovenskom.

V čl. XI. boli dohodnuté záverečné ustanovenia, kde okrem iného bolo dohodnuté, že klient zriaďuje osobitný účet, na ktorý bude prijímať výlučné inkaso pohľadávok od neoprávnených subjektov, ktorí plnia klientovi po termíne prevzatia pohľadávkovej dokumentácie správcom: 2623065723/1100 a klient sa zaväzuje, že sprístupní správcovi denné obraty na uvedenom osobitnom účte bez možnosti disponovania s prostriedkami vedenými na predmetnom bankovom účte a taktiež sa klient zaväzuje informovať správcu s dennou periodicitou o prijatých plnenia započítavajúcich sa na úhradu pohľadávky prevzatej správcom v deblokácii, ktoré klient inkasuje v hotovosti, alebo na iný bankový účet ako uvedený v tomto odseku.

Informácie podľa ods. 7. sa správcovi poskytujú denne, vždy za predchádzajúci deň, ak takýto deň pripadá na obchodný deň banky.

Podľa čl. XI. bod 15. táto Smernica je privátnou nováciou Mandátnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi tejto zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť akceptáciou oferty oferenta obratom dňa 1.5.2006, ako i ďalších dvojstranných právnych aktov, upravujúcich vzťah medzi účastníkmi tejto Zmluvnej smernice a vzniknuvších v príčinnej súvislosti s Mandátnou zmluvou a v jej intenciách. Práva a povinnosti, ktoré

vznikli na základe tejto Zmluvnej smernice nahrádzajú práva a povinnosti, ktoré vznikli na základe predmetnej Mandátnej zmluvy ako i ďalších dvojstranných právnych aktov, upravujúcich vzťah medzi účastníkmi tejto Zmluvnej smernice. Nadobudnutím platnosti a účinnosti tento tejto Zmluvnej smernice, Mandátna zmluva ako i ďalšie dvojstranné právne akty, upravujúce vzťah medzi účastníkmi tejto Zmluvnej smernice zanikajú v celom rozsahu a na ich miesto vstupujú vzájomné práva a povinnosti zjednané na základe novej právnej skutočnosti, ktorou je táto Zmluvná smernica. Účinnosť ustanovenia tohto ods. 15 je viazané na splnenie suspenzívnej podmienky, ktorou je zánik platnosti alebo účinnosti Mandátnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi tejto zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť akceptáciou oferty oferenta obratom dňa 1.5.2006, ako i ďalších dvojstranných právnych aktov, upravujúcich vzťah medzi účastníkmi tejto Zmluvnej smernice a vzniknuvších v príčinnej súvislosti s Mandátnou zmluvou a v jej intenciách.

Podľa čl. XI. bod 16. všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov a jej platnosť, výklad alebo zrušenie, sa budú riešiť pred stálym rozhodcovským súdom ERS, zriadeným pri obchodnej spoločnosti Arbitrážne a mediačné centrum, a.s. podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov.

Čl. XI. bod 16. je nazývaný, resp. je Rozhodcovskou doložkou.

Dňa 21.7.2006 bol uzatvorený Dodatok č. 1. k Procesnej smernici pre správu a vymáhanie pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole zo dňa 27.6.2006, ktoré zmluvné strany správca

- žalovaný a klient - žalobca doplnili čl. VI. Zmluvnej smernice zo dňa 27.6.2006 a Prílohu č. 1 a Prílohu č. 2 Zmluvnej smernice zo dňa 27.6.2006, ktoré sa menia v zmysle Prílohy č. 1 a Prílohy č. 2 Zmluvnej smernice, ktorá je súčasťou tohto Dodatku.

Dňa 11.4.2007 bol uzatvorený Dodatok č. 2. k Procesnej smernici pre správu a vymáhanie pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole zo dňa 27.6.2006, kde zmluvné strany správca - žalovaný a klient - žalobca sa dohodli na zmene čl. II. ods. 1 Zmluvnej smernice, ktorý sa týmto zrušil v celom rozsahu a nahradil sa novým odsekom, kde sa okrem iného zmluvné strany dohodli, že v záujme vyváženosti zmluvných práv a povinností zhodne a s porozumením konštatujú, že budú plniť povinnosti z tejto zmluvy s odbornou starostlivosťou berúc do úvahy objektívne okolnosti, ktoré vplývajú na úspešnosť deblokačného procesu, zlepšenie parametrov, ktorých zmluvné strany nie sú spôsobilé ovplyvniť. Pre potrebu tejto zmluvy za takúto objektívnu okolnosť sa považuje najmä bonita neoprávnených osôb.

Vo vyššie uvedenom Dodatku bol zrušený čl. III. Zmluvnej smernice, ktorý sa nahradil novým odsekom, predovšetkým v tom, že správca sa zaväzuje vykonávať činnosti uvedené touto zmluvou nepretržite počas jej platnosti. Za predpokladu ukončenia jej platnosti je správca povinný spravovať a vymáhať tie pohľadávky klienta, ktoré prevzal k deblokácii počas jej platnosti a to až do doby ukončenia takto prevzatých deblokačných prípadov primerane podľa podmienok tejto zmluvy. Účastníci zmluvného vzťahu znenie čl. III. Zmluvnej smernice doplnili o ods. V. s tým, že v prípade odstúpenia zmluvných strán od tejto zmluvy podľa ods. 3 a 4 tohto článku III. je správca povinný odovzdať klientovi tú všetku dokumentáciu, ktorú prevzal od klienta, vzťahujúcu sa k jednotlivým neukončeným deblokačným prípadom, najneskôr do 15 dní od odstúpenia od zmluvy.

Vo vyššie uvedenom Dodatku boli zmenené aj ďalšie články Zmluvnej smernice, ktoré sa týkali vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného.

Dňa 21.6.2007 bolo ERS zaslané žalovanému Vyhlásenie - ustanovenie predčasnej mimoriadnej splatnosti súdnych poplatkov a správnych poplatkov v zmysle čl. II. ods. 3 Dohody o odklade splatnosti poplatkov a správnych nákladov Rozhodcovského konania pred ERS, uzavretej v zmysle § 2 ods. 2 Pravidiel tvorby a použitia nákladov Rozhodcovského konania. Z vyššie uvedeného textu vyplýva, že predsednícvu ERS bolo doručené oznámenie alebo notifikácia o podaní plnomocenstiev a porušovaní Zmluvnej smernice zo strany DPMK, a.s. zo dňa 12.6.2007, pričom obchodná spoločnosť OutClaim, s.r.o. postupovala v súlade s čl. II. ods. 5, 6 Dohody o odklade splatnosti poplatkov a správnych nákladov Rozhodcovského konania pred ERS, uzavretej podľa § 2 ods. 2 Pravidiel tvorby a používania nákladov

Rozhodcovského konania. Predsedníctvo ERS zohľadňuje všetky okolnosti deklarované obchodnou spoločnosťou OutClaim, s.r.o. o oznámení notifikácie a vypovedaní plnomocenstiev a porušovaní Zmluvnej smernice zo strany DPMK, a.s. zo dňa 12.6.2007 odvolávajúc sa na zmluvné dojednania medzi ERS a OutClaim, s.r.o. uvedené v Dohode, rozhodlo o ustanovení predčasnej mimoriadnej splatnosti súdneho poplatku a správneho nákladu alebo súdnych poplatkov a správnych nákladov, k úhrade ktorých je v zmysle ustanoví čl. I. Dohody povinný OutClaim, s.r.o.

ERS uvádza, že z dôvodu vzniku právnej neistoty o platnosti a účinnosti mandátu OutClaim, s.r.o. uhrádzať súdne poplatky a správne náklady v rozhodcovskom konaní pred ERS, ustanovujú splatnosť poplatkov a správnych nákladov všetkých žalôb v rámci ktorých má DPMK, a.s. - mandant procesné postavenie navrhovateľa a to vo veci vymáhania pohľadávok mandanta vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti, podaných ku dňu prijatia a rozhodnutia Predsedníctva ERS o predčasnej mimoriadnej splatnosti súdnych poplatkov a správnych nákladov, t. j. ku dňu 19.6.2007, najneskôr v lehote do 31.8.2007.

ERS deklaruje svoj záujem o to, aby OutClaim, s.r.o. naďalej disponoval mandátom v mene DPMK, a.s.

- navrhovateľ a uhrádzať súdne poplatky a správne náklady v rozhodcovskom konaní pred ERS. ERS ustanovuje predčasnú mimoriadnu splatnosť v zmysle vyššie uvedeného v záujme zachovania stability existujúceho právneho stavu - zachovanie platnosti a účinnosti už existujúcich zmluvných vzťahov medzi OutClaim, s.r.o., DPMK, a.s. a ERS.

Listom zo dňa 30.8.2007 ERS oznámil žalovanému súhlas s odkladom splatnosti poslednej tranže splátky súdnych poplatkov a správnych nákladov Rozhodcovského konania pred ERS s tým, že Predsedníctvo ERS zohľadňujúc všetky okolnosti deklarované obchodnou spoločnosťou OutClaim, s.r.o. v žiadosti o odklad splatnosti poslednej tranže, výška je určená sumou 3.316.500.-Sk, splatnosť stanovenou lehotou 31.8.2007 v zmysle Prílohy č. 1 k Vyhláseniu ERS zo dňa 21.6.2007, zo dňa 28.8.2008 odvolávajúc sa na zmluvné dojednania medzi ERS a OutClaim, s.r.o., uvedené v Dohode rozhodlo o udelení súhlasu s odkladom splatnosti poslednej tranže - splátky súdnych poplatkov a správnych nákladov vo výške 3.316.500.-Sk, a to na deň 31.10.2007.

Predsedníctvo ERS vo svojom rozhodnutí, ktorým udeľuje súhlas s odkladom splatnosti poslednej splátky súdnych poplatkov a správnych nákladov, zároveň udeľuje obchodnej spoločnosti OutClaim, s.r.o. povinnosť vyzvať DPMK, a.s. na rokovanie s cieľom dohodnúť podmienky pokonávky medzi OutClaim, s.r.o. a DPMK, a.s. s cieľom odstrániť stav právnej neistoty vo vzťahu medzi uvedenými subjektmi. Predsedníctvo ERS zaviazalo obchodnú spoločnosť OutClaim, s.r.o., aby k rukám predsedu predsedníctva ERS v termíne do 15.10.2007 predložilo písomnú pokonávku uzavretú medzi OutClaim, s.r.o. a DPMK, a.s.

Dňa 5.10.2007 zaslal OutClaim, s.r.o. - žalovaný Dopravnému podniku mesta Košice, akciová spoločnosť - žalobcovi notifikáciu o porušovaní zmluvy - výzva na odstránenie vadného stavu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 8.10.2007. V texte sa uvádza, že žalovaný oznamuje, že vníma konanie žalobcu v nadväznosti na existujúci obchodno-záväzkový vzťah týkajúci sa správy vymáhania pohľadávok z pokút uložených pri prepravnej kontrole, ako podstatné porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, ktoré na seba prevzal uzavretím Mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006 v znení jej príloh, ako priameho výsledku verejnej obchodnej súťaže na vymáhanie pohľadávok z pokút uložených pri prepravnej kontrole v zmysle súťažných podmienok vyhlasovateľa súťaže žalobcu a súčasne Procesnej smernice pre správu a vymáhanie pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole zmluvného Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom dňa 27.6.2006 - Zmluvná smernica.

Podstatné porušenie zmluvných povinností spočíva predovšetkým v porušovaní poskytovania potrebnej súčinnosti na dosiahnutie čo najefektívnejšieho plnenia zmluvy zo strany žalobcu tak, ako vyplýva z č.l. 3.2. Mandátnej zmluvy, porušenie povinností žalobcu na riadne a včasné odovzdávanie dátových nosičov obsahujúcich databázu subjektov porušujúcich tarifno - prepravné podmienky a scany

dokumentov, viažucich sa k jednotlivým prípadom porušenia tarifno- prepravných podmienok a to za obdobie od 20.4.2007 k dnešnému dňu vyplývajúcim z č.l. III. bod 1 Procesnej smernice 01.2006 zo dňa 27.4.2006 a čl. III. bod. 1. procesnej smernice 02.2006 zo dňa 25.5.2006 tvoriaci neoddeliteľnú súčasť Mandátnej zmluvy, porušenie povinností žalobcu na riadne a včasné odovzdávanie dátových nosičov obsahujúcich databázu subjektov porušujúcich tarifno - prepravné podmienky a scany dokumentov, viažucich sa k jednotlivým prípadom porušenia tarifno - prepravných podmienok vo formáte a obsahu definovanej Zmluvnou smernicou v zmysle čl. VI. Ods. 1, 3, 9 Zmluvnej smernice, nedodanie dát uvedených v čl. VI. Zmluvnej smernice zo strany žalobcu za sporné obdobie považuje žalovaný za nedostatok pohľadávkovej dokumentácie a nesplnenie povinností poskytnutia súčinnosti zo strany žalobcu v zmysle ust. čl. IX. Ods. 7 Zmluvnej smernice, ako aj v zmysle čl. III. ods. 20 Procesnej smernice 02.2006 tvoriacej súčasť Mandátnej zmluvy, odvolanie plnej moci spoločnosťou DPMK, a.s. zo dňa 4.6.2007 udelenej žalovanému dňa 27.6.2006 na jej zastupovanie vo veciach týkajúcej sa správy a vymáhania pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti, čo je podstatné porušenie povinností žalobcu poskytovať súčinnosť v zmysle čl. 3.2. Mandátnej zmluvy a porušenie zákonného ustanovenia vyjadreného v , odvolanie plnej moci žalobcom zo dňa 4.6.2007 udelenej advokátke Q.. G. I. na jej zastupovanie žalobcu vo veciach týkajúcich sa správy a vymáhania pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti, čo je podstatné porušenie zmluvných dojednaní poskytovať súčinnosť v zmysle čl. 3.2. Mandátnej zmluvy, porušenie čl. III. ods. 15 procesnej smernice 02.2006 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť Mandátnej zmluvy a porušenie zákonného ustanovenia vyjadreného v , udelenie plnej moci na zastupovanie žalobcu advokátovi X.. V. E. bez toho, aby na takýto úkon existovala požiadavka žalovaného, čo je podstatným porušením záväzku exkluzivity v zmysle čl. VI. ods. 19 Zmluvnej smernice a sprístupnenie informácií vyplývajúcich z Mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice komerčnému tlačovému médiu - denníku Korzár, ktorý informácie sprístupnil verejnosti v č. 125 dňa 1.6.2007 a č. 193 dňa 21.8.2007 a to bez toho, aby bol žalobcovi zo strany žalovaného udelený predchádzajúci písomný súhlas, čo je v rozpore s čl. VIII. ods. 8.1. Mandátnej zmluvy a čl. VIII. ods. 1. Zmluvnej smernice.

Uvedené správanie spočívajúce v neodovzdaní pohľadávkovej dokumentácie riadne a včas, odvolanie udelených plnomocenstiev, udelení plnomocenstva bez požiadavky žalovaného, v porušení záväzku exkluzivity, v sprístupnení informácií z uzatvorených zmluvných dokumentov tretím osobám bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného a spočívajúceho v nerešpektovaní existujúceho, pretrvávajúceho a platného právneho vzťahu založeného uzavretím Mandátnej zmluvy, ako aj Zmluvnej smernice ak tieto považuje žalobca za neplatné, žalovaný neakceptuje a nesúhlasí s nimi. Rovnako žalovaný zastáva názor, že niet objektívnej prekážky pre to, aby nedochádzalo k riadnemu a včasnému plneniu povinností na odovzdanie pohľadávkovej dokumentácie v súlade so zmluvou. Žalovaný uzavrel Osobitnú dohodu s ERS ako stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej spoločnosti Arbitrážne a mediačné centrum, a.s. týkajúcej sa okrem iného času a výšky plnenia si poplatkovej povinnosti za rozhodcovské konanie, ktoré sa týkajú konaní, ktoré žalovaný zaviedol na ERS voči osobám, na ktoré sa vzťahuje prevzatá pohľadávkova dokumentácia. V nadväznosti na uvedené žalovaný oznamuje, že je si povinný plniť svoju poplatkovú povinnosť voči ERS v zmysle Osobitnej dohody s ERS. Takýto záväzok prevzal na seba žalovaný aj v zmysle uzavretých zmlúv - Mandátnou zmluvou a Zmluvnou smernicou. V prípade nesplnenia tejto povinnosti žalovaného voči ERS sa vystavuje riziku omeškania, ktoré môže mať za následok úhradu zmluvnej pokuty. V ďalšom hrozí, že ERS tieto konania pred Rozhodcovským súdom zastaví. Porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, ktoré bolo vyššie uvedené, môže rovnako vyvolať zrušenie Osobitnej dohody zaplatením odstupného. Samozrejme neriešením tejto situácie sa ďalej eventuálne žalovaný vystavuje riziku zodpovednosti za škodu.

Žalovaný vyzýva žalobcu, aby v súlade s v spojení s na splnenie svojich zmluvných povinností vyplývajúcich mu z Mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice, spočívajúcich: v odovzdaní odovzdaní pohľadávkovej dokumentácie, udelení plnomocenstva žalovanému, udelení plnomocenstva advokátke Q.. G. I. v odvolaní plnomocenstva X.. V. E. v nesprístupňovaní informácií z uzavretých zmluvných dokumentov tretím osobám bez redchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného, udelením plnomocenstva iba tým advokátom, o ktorých udelenie požiada žalovaný. Plnenie ostatných povinností, ktoré žalobcovi vyplývajú z Mandátnej

zmluvy a Zmluvnej smernice, týkajúcich sa procesu správy a vymáhania pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole.

Pri splnení zmluvných povinností žalovaný poskytuje žalobcovi dodatočnú lehotu v trvaní 7 dní odo dňa doručenia tohto listu. Verí, že v tejto lehote dôjde k splneniu si všetkých zmluvných povinností a súčasne verí, že uvedenej lehote dôjde k náprave vadného stavu, ktoré bolo založené konaním žalobcu v rozpore so zmluvou. Zároveň žalovaný upozorňuje, že v prípade ak nedôjde k splneniu si zmluvných povinností zo strany žalobcu a nedôjde v určenej lehote k náprave vadného stavu, zakladá to právo žalovanému na odstúpenie od Mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice.

Listom zo dňa 19.10.2007, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 22.10.2007 žalovaný odstúpil od Mandátnej zmluvy a od Zmluvnej smernice. Vo vyššie uvedenom odstúpení sa uvádza, že konanie žalobcu v nadväznosti na existujúci obchodno-záväzkový vzťah týkajúci sa správy a vymáhania pohľadávok pokút uložených pri prepravnej kontrole, pokladá ako za podstatné porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, ktoré na seba prevzal uzavretím Mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006 v znení jej príloh, ako priameho výsledku verejnej obchodnej súťaže na vymáhanie pohľadávok a pokút uložených pri prepravnej kontrole v zmysle súťažných podmienok vyhlasovateľa súťaže - žalobcu a súčasne Procesnej smernice pre správu a vymáhanie pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, uzavretej medzi žalovaným a žalobcom dňa 27.6.2006.

Podstatné porušenie zmluvných povinností spočíva ako bolo uvedené vo vyššie uvedenej notifikácii zo dňa 5.10.2007, spočíva v porušovaní povinnosti žalobcu poskytnúť potrebnú súčinnosť k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho plnenia Mandátnej zmluvy, porušovanie povinností žalobcu na riadne a včasné odovzdávanie dátových nosičov obsahujúcich databázu subjektov porušujúcich tarifno-prepravné podmienky atď., porušovanie povinnosti žalobcom na riadne a včasné odovzdávanie dátových nosičov obsahujúcich databázu subjektov porušujúcich tarifno-prepravné podmienky atď., nedodaní dát uvedených v čl. VI. Zmluvnej smernice za sporné obdobie, odvolanie plnej moci žalobcom zo dňa 4.6.2007 udelenej žalovanému dňa 27.6.2006 na jej zastupovanie žalobcu, odvolanie plnej moci žalobcom zo dňa 4.6.2007 udelenej advokátke Q.. G. I., udelenie plnej moci na zastupovanie žalobcu advokátovi X.. V. E. a sprístupnenie informácií vyplývajúcich z Mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice komerčnému tlačovému médiu - denníku Korzár. Na základe vyššie uvedeného a s tým, že žalobca v lehote 7 dní odo dňa doručenia „Notifikácia o porušovaní zmluvy - výzva na odstránenie vadného stavu" nesplnil uvedené povinnosti žalovaný v súlade s , , v spojení s odstupuje od Mandátnej zmluvy vrátane jej príloh a Zmluvnej smernice vrátane Dodatku č. 1 a č. 2. V zmysle odstúpením od zmluvy zanikajú Mandátna zmluva a Zmluvná smernica okamihom doručenia tohto odstúpenia žalobcovi. Podľa odstúpením od Mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice zanikajú všetky práva a povinností strán zo zmluvy.

Podľa , , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.

(2) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

(3) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku 8) zverejniť a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, b) zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, c) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, d) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny, e) zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny.

Zriaďovateľ ERS Arbitrážne a mediačné centrum, a.s. ako vyplýva z predložených listinných dôkazov splnil zákonom uvedené povinností s tým, že v Obchodnom vestníku zverejnil zákonom požadované

náležitosti. Súdu bol predložený Štatút ERS, Rokovací poriadok s dňom účinnosti 1.10.2002, Príloha č. 1 Rokovacieho poriadku ERS, Sadzobník nákladov Rozhodcovského konania, Zoznam rozhodcov ERS.

Dňa 10.6.2006 došlo k zmene Štatútu ERS a Rokovacieho poriadku ERS a taktiež k zmenám v pravidlách tvorby a používania nákladov Rozhodcovského konania a Sadzobníka nákladov konania. Vyššie uvedené údaje zriaďovateľ zverejnil v obchodnom Vestníku, ako vyžaduje zákon.

Dňom 30.11.2007 došlo k zmene Rokovacieho poriadku ERS a k zmene pravidiel tvorby a použitia trov ERS, na základe ktorých sa zrušil Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu zo dňa 10.6.2006 s tým, že rozhodcovské konania začaté pred dňom účinnosti tohto Rokovacieho poriadku sa riadi doterajším Rokovacím poriadkom. Predmetný Rokovací poriadok nadobudol platnosť a účinnosť dňom prijatia zriaďovateľom, .t. j. Arbitrážnym a mediačným centrom, a.s. dňa 30.11.2007.

Výzvou zo dňa 17.12.2007, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 17.12.2007, ERS vyzval žalobcu na splnenie si poplatkovej povinnosti v ktorej uviedol, že do okamihu zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom s obchodnou spoločnosťou OutClaim, s.r.o. uvedený subjekt uvádzal v mene žalobcu všetky poplatky za rozhodcovské konania pred ERS a správne náklady ERS v zmysle uvedeného zmluvného vzťahu. Na základe uvedeného, vyzval ERS žalobcu na úhradu poplatku za rozhodcovské konanie pred ERS vo výške 3.000.-Sk a správou nákladov ERS vo výške 1.500.-Sk za každú jednotlivo určenú žalobu uvedenú v prílohe „Zoznam" k tejto výzve s výnimkou žalôb uvedených v Prílohe „Zoznam" pod poradovými číslami, ktoré sa uvádzajú. V týchto vybraných prípadoch, kde podľa § 2a) ods. 1 a § 3 ods. Prílohy č. 1 Rokovacieho poriadku ERS - pravidlá tvorby a použitia nákladov rozhodcovského konania ERS žiada o úhradu poplatku za rozhodcovské konanie pred ERS vo výške 1.500.-Sk a správnych nákladov ERS vo výške 750.-Sk za každú vyššie uvedenú jednotlivo určenú žalobcu špecifikovanú v Prílohe „Zoznam" v tejto výzve. O úhradu vyššie uvedených poplatkov a správnych nákladov za rozhodcovské konanie pred ERS v celkovej výške 54.299.250.- Sk žiada ERS uhradiť v lehote 3 dní od doručenia výzvy na uvedené číslo účtu.

Výška poplatku za rozhodcovské konanie pred ERS a výška správnych nákladov ERS bola stanovená podľa Sadzobníka konania ERS v zmysle Prílohy č. 1 Rokovacieho poriadku ERS - Pravidlá tvorby a použitia nákladov Rozhodcovského konania ERS. Podľa § 2a) ods. 3 Prílohy č. 1 Rokovacieho poriadku ERS - Pravidlá tvorby a použitia nákladov rozhodcovského konania ERS. Podľa § 2a) ods. 3 Prílohy č. 1 Rokovacieho poriadku ERS - Pravidlá tvorby a použitia nákladov rozhodcovského konania ERS sa v prípadoch zjednodušeného konania len na základe predložených písomností bez ústneho pojednávania vo veci samej znižuje poplatok za rozhodcovské konanie o 25% Poplatok za konanie pred ERS ako i paušál na správne náklady ERS je stanovený sumou vrátane DPH. Žalobca bol upozornený, že v prípade nesplnenia si tejto povinnosti na zaplatenie poplatkov za rozhodcovské konanie pred ERS a správnych nákladov ERS v sporoch jednotlivo určených v prílohe „Zoznam" v tejto výzve ERS predmetné konanie zastaví.

Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej výzvy bol uvedený „Zoznam".

Dňa 21.12.2007 ERS vydal Rozhodcovské uznesenia, v ktorých zastavil konania z dôvodu nezaplatenia súdnych a správnych poplatkov pred ERS. Rozhodcovské uznesenie o zastavení konaní sa týkalo 12078 prípadov.

Dňa 18.1.2008 podal žalovaný na ERS proti žalobcovi žalobcu o zaplatenie 43.334.418.-Sk s prísl. a návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Právny zástupca OutClaim, s.r.o. v predmetnej žalobe opísal skutkový stav s poukazom na chronologický prehľad zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom, žalovaným, zriaďovateľom ERS a ERS a ďalšími vyššie uvedenými listinnými dôkazmi a nárok odôvodnil s poukazom na odstúpenie od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice s uvedením dôvodov na odstúpenie a špecifikáciou škody, ktorá vznikla OutClaim,

s.r.o. Škodu vyčíslil v sume 16.158.918.- Sk, ako náklady za právne služby pre Q.. G. I. a sumou 27.175.500.-Sk - výška zaplateného odstupného rovnajúca sa 50% celkových trov konania. V opísaní skutkového stavu poukázal na vznik škody, príčinnú súvislosť a ďalšie skutkové a právne dôvody a argumenty, ktoré majú vplyv na uplatnenú peňažnú pohľadávku.

Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť prostredníctvom právneho zástupcu v žalobnej odpovedi doručenej ERS dňa 29.2.2008 poukázal na dôkazy a na argumenty právneho zástupcu obchodnej spoločnosti OutClaim, s.r.o. a zároveň na dôkazy, ktoré poukázal aj na pojednávaní pred všeobecným súdom s tým, že okrem iného navrhol, aby súd pre nedostatok práv ERS pre nedostatok právomoci konanie zastavil, poukázal na § 12 ods. 2 Rokovacieho poriadku pre neplatnosť rozhodcovskej doložky a Procesnej smernice a § 16 ods. 1, 2 v spojení s § 17 ods. 1 posledná veta Rokovacieho poriadku ERS a v ďalšom navrhol v prípade, že nedôjde k zastaveniu konania na základe uvedených dôkazov, navrhol žalobu zamietnuť a v tejto právnej veci žalovanému priznať náhradu trov konania, ktoré vyčíslil.

Dňa 13.3.2008 právny zástupca Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť doplnil žalobnú odpoveď.

Právny zástupca žalobcu dňa 13.6.2008 a 23.6.2008 predložil ERS ďalšie dôkazy a vyjadrenie k predmetu konania.

ERS predmetnú právnu vec prejednával dňa 16.6.2008, dňa 30.6.2008, dňa 3.9.2008 a dňa 2.10.2008 vydal „Rozhodcovský rozsudok.

Dňa 2.10.2008 bol vydaný Rozhodcovský rozsudok Európskeho rozhodcovského súdu sp. značky 1 RS 1801081/08 v zastúpení rozhodcom Európskeho rozhodcovského súdu - JUDr. Jozef Brázil v právnej veci žalobcu Out Claim, s.r.o. proti žalovanému Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť o zaplatenie 43.334.418,- Sk s príslušenstvom tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú sumu s úrokmi z omeškania zo súm a za obdobie tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

V odôvodnení v článku I. obsah žaloby bol opísaný skutkový stav a právna argumentácia tvrdená právnym zástupcom Out Claim, s.r.o..

V článku II. bol uvedený obsah žalobnej odpovede právneho zástupcu Dopravného podniku mesta Košice, akciová spoločnosť.

V článku III. k niektorým procesným aspektom konania (ERS) uviedol, že žalovaný namietal právomoc Európskeho rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodovanie v danej veci. O tejto námietke žalovaného Európsky rozhodcovský súd rozhodol samostatným uznesením zo dňa 23.6.2008 v súlade s § 21 ods. 1, 4 Zák. o rozhodcovskom konaní a dospel k právnemu názoru, že jeho právomoc je daná. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný sa domáhal určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde. V čase vyhlásenia tohto rozhodcovského rozsudku nebolo o návrhu žalovaného právoplatne rozhodnuté a podanie návrhu žalovaným, začatie konania a jeho existencia neboli prekážkou prejednávania a rozhodovania v danej veci. Žalobca sa domáhal, aby Európsky rozhodcovský súd vydal predbežné opatrenie ktorým by uložil žalovanému zákaz nakladať s finančnými prostriedkami na jeho účte až do výšky žalovanej sumy. Európsky rozhodcovský súd o tomto návrhu rozhodol tak, že ho uznesením zo dňa 26.3.2008 zamietol.

Po otvorení pojednávania dňa 30.4.2008 sa Európsky rozhodcovský súd pokúsil zmieriť účastníkov, ktorí zhodne prejavili vôľu o zmiery rokovať a z tohto dôvodu im bola poskytnutá lehota 20 dní, aby súdu oznámili možnosť uzavretia zmieru. Účastníci po tejto lehote zhodne oznámili, že k uzavretiu zmieru nedošlo pre ich rozdielne postoje k výške uplatnenej náhrady škody. Žalobca podaním zo dňa 15.8.2008 vzal späť návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,25% z peňažnej sumy 16.158.918,- Sk od 27.12.2008 do 13.6.2008 a žiadal, aby Európsky rozhodcovský súd

v tejto časti konanie zastavil. Európsky rozhodcovský súd tomuto návrhu uznesením zo dňa 20.8.2008 vyhovel.

V článku IV. dokazovanie, skutkové zistenia súdu a hodnotenie dôkazov Európsky rozhodcovský súd uviedol aké dôkazy vykonal vrátane oboznámenia s obsahom písomných dôkazov výsluchom navrhnutých svedkov H.. J. B., H.. X. O., H.. U. Z., Y.. H.. Q. I. a okrem iného uviedol skutočnosti týkajúce sa mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006, poukázal na Zmluvu o právnej pomoci uzavretú dňa 1.5.2006 medzi Out Claim, s.r.o. a Q.. G. I., ďalej na uzavretie procesnej smernice ktorú uzavrel žalobca so žalovaným dňa 27.6.2006 a Dodatok č.1 zo dňa 21.7.2006 a Dodatok č. 2 zo dňa 11.4.2007. Ďalej Európsky rozhodcovský súd poukázal na známu skutočnosť, že medzi žalobcom a zriaďovateľom Európskeho rozhodcovského súdu bola dňa 6.3.2006 uzavretá zmluva o budúcej zmluve a dňa 1.5.2006 dohoda podľa § 2 ods. 2 Pravidiel tvorby a použitia nákladov rozhodcovského konania „Osobitná dohoda". Z ďalšieho dokazovania poukázal na listinu žalovaného zo dňa 27.6.2006 označenú ako Plnomocenstvo, kde zistil, že žalovaný žalobcovi udelil plnomocenstvo, ktoré umožňovalo žalobcovi plniť si zmluvné povinnosti na ktoré sa uzavretím mandátnej zmluvy zaviazal. Z listinných dôkazov predložených žalobcom - e-mailom H.. U. Z. zo dňa 20.4.2007 a listu žalovaného zo dňa 23.4.2007, ktoré žalovaný nespochybnil, zistil, že žalobcovi bola doručená emailová správa prostredníctvom H.. U. Z., ktorá bola následne potvrdená listom žalovaného zo dňa 23.4.2007, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že dočasne pozastavuje odovzdávanie pohľadávkovej dokumentácie z dôvodu pokynu člena predstavenstva žalobcu RNDr. Ing. Michala Tkáča.

Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Dagmar Lukačiovou zo dňa 18.6.2007 Európsky rozhodcovský súd zistil, že táto v nej osvedčila na základe B. Q. S. skutočnosť, že žalovaný odmietol tejto osobe poverenej žalobcom dňa 18.4.2007 odovzdať pohľadávkovú dokumentáciu.

Európsky rozhodcovský súd z e-mailovej správy zo dňa 30.4.2007 zistil, že žalovaný žalobcovi prostredníctvom H.. U. Z. oznámil, že s najväčšou pravdepodobnosťou odovzdávanie pohľadávkovej dokumentácie bude pokračovať od 3.5.2007 s tým, že žalovaný bude v ranných hodinách dňa 3.5.2007 telefonicky kontaktovať žalobcu v ďalšom jeho konaní. Z listu žalovaného zo dňa 3.5.2007, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 7.5.2007 Európsky rozhodcovský súd zistil, že žalovaný mu oznámil, že naďalej trvá pozastavenie a odovzdávanie pohľadávkovej dokumentácie a súčasne mu oznámil, že žalobcu bude v predmetnej veci kontaktovať právny zástupca žalovaného. Z listu žalovaného zo dňa 29.5.2007 podpísaným Y.. H.. Q. I. ako členom predstavenstva a generálnym riaditeľom žalovaného Európsky rozhodcovský súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe prehodnotenia právnej analýzy mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006, procesnej smernice zo dňa 27.6.2006 a jej dodatkov konštatuje, že citovaná zmluva aj s jej následnými úpravami je neplatná a z uvedených dôvodov požiadal žalobcu o urovnanie vzťahov vo veci prevzatých prípadov vymáhania pohľadávok z prepravnej kontroly dohodou v čo najkratšom termíne tak, aby sa znížilo riziko vzniku škôd z možného premlčania pohľadávok.

Európsky rozhodcovský súd výsluchom svedkov Y.. H.. Q. I., H.. U. Z., ktorí zhodne uviedli, že pozastavenie odovzdávania pohľadávkovej dokumentácie sa vykonalo na základe rozhodnutia predstavenstva žalovaného, prečo by sa týkalo aj ďalších krokov v tejto súvislosti vykonaných, teda aj listov žalovaného zo dňa 30.4.2007, 3.5.2007 a 29.5.2007. Y.. H.. Q. I. vo svojom výsluchu nespochybnil skutočnosť, že neodovzdávanie pohľadávkovej dokumentácie trvalo zo strany žalovaného až do skončenia zmluvného vzťahu a zároveň uviedol, že dôvodom pozastavenia odovzdávania pohľadávkovej dokumentácie bola snaha „docieliť, aby bola spokojnosť s plnením predmetu zmluvy". Z listinného dôkazu, fotokópia článku uvedeného v denníku Korzár dňa 1.6.2007 č. 125 z roku 2007 je zrejmé, že generálny riaditeľ žalovaného Y.. H.. Q. I. informoval verejnosť o obsahu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kde okrem iného uviedol, že spolupráca s firmou Out Claim, s.r.o. nenaplnila ich očakávania, že mandátne zmluva na základe ktorej Out Claim, s.r.o. vyhral verejnú obchodnú súťaž bola výhodná, následne však bola prepracovaná procesnou smernicou ktorá celý proces vymáhania znepriehľadnila, pričom presné číslo uviesť nevie aj vzhľadom na nedostatočné informácie o stave vymáhania spoločnosťou Out Claim, s.r.o.. V tomto článku už aj naznačil, že žalovaný zveril vymáhanie inej osobe ako žalobcovi a zároveň, že efekt vymáhania pohľadávok žalobcom je nulový a výhodnosť spolupráce pre Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť spochybňuje dodatok, ktorý staré predstavenstvo podpísalo deň pred svojím odvolaním.

Z listov žalovaného zo dňa 7.6.2007 adresovaných Q.. G. I. a žalobcovi zistil, že žalovaný nimi odvolal plnomocenstvo Q.. G. I. a aj žalobcovi. Z listinného dôkazu, fotokópia článku uverejneného v denníku Korzár dňa 21.8.2007 č. 193 z roku 2007 je zrejmé, že generálny riaditeľ žalovaného Y.. H.. Q. I. informoval verejnosť o tom, že žalovaný vypovedal zmluvu so žalobcom z dôvodu, že žalovaný nemal dostatočný prehľad o stave vymáhania pohľadávok, ani adekvátny príjem a vymáhaním pohľadávok poveril advokáta X.. V. E.. Podľa žalovaného výsledkom ročného pôsobenia žalobcu bude možno niekoľkomiliónový sklz v príjmoch žalovaného a súčasne bolo zverejnené, že žalobca vymohol pre žalovaného neznámym spôsobom 700.000,- Sk. Z listu žalobcu zo dňa 5.10.2007 Notifikácia o porušovaní zmluvy - výzva na odstránenie vadného stavu Európsky rozhodcovský súd zistil, že žalobca oboznámil žalovaného s porušovaním mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice v súlade s jeho tvrdením v žalobe.

Z Notárskej zápisnice zo dňa 8.1.2008 spísanej notárkou JUDr. Dagmar Lukáčiovou a z výpovede svedka H.. J. B., ktorý v relevantnom čase vykonával funkciu člena predstavenstva, Európsky rozhodcovský súd zistil, že žalovaný mal vedomosť o obsahu Osobitnej dohody, ktorej obsah bol upravený v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 6.3.2007, ktorú uzavrel žalobca s Európskym rozhodcovským súdom a jeho zriaďovateľom ohľadne času a výšky plnenia poplatkovej povinnosti za rozhodcovské konanie vrátane zmluvnej pokuty za jej oneskorené splnenie vrátane jej výšky. Svedok potvrdil, že o tejto Osobitnej dohode vo forme pactum de contrahendo ako člen predstavenstva žalobcu vedel a vedel o následkoch spojených s porušením tejto dohody, a to už v čase trvania mandátnej zmluvy. Európsky rozhodcovský súd nemal dôvod výpovedi svedka neuveriť a žalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá vyvrátiť vierohodnosť jeho výpovede. Tvrdenie svedkov I. U. O. o tom, že o osobitnej dohode nemali vedomosť totiž nevyvracia, že o nej nemal vedomosť svedok B.. Európsky rozhodcovský súd mal ďalej dokazovaním preukázané, že žalovaný skutočne na základe výzvy žalobcu dňa 5.11.2007 prevzal aj pohľadávkovú dokumentáciu, a to nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalobca listom zo dňa 18.12.2007 vyzval žalovaného na zaplatenie nárokov ktorých sa domáhal podanou žalobou. Zo svojej vlastnej činnosti sú Európskemu rozhodcovskému súdu známe skutočnosti, že žalobca si plnil svoje povinnosti na úhradu trov v súlade s osobitnou dohodou uzavretou s Európskym rozhodcovským súdom a jeho zriaďovateľom a ku dňu 31.8.2007 uhradil za 39 tranží žalôb v celkovom počte 11.341 prípadov spolu peňažnú sumu vo výške 51.034.500,- Sk. Žalobca informoval dňa 5.6.2007 Európsky rozhodcovský súd o celkovom stave obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a o tom, že žalovaný porušuje svoje zmluvné povinnosti a oznámil súdu, že žalovaný odvolal plnomocenstvo jednak advokátke X.. G. I., ako aj samotnému žalobcovi a informoval aj o ostatných ním tvrdených porušeniach zmluvných povinností žalovaným, a to listom zo dňa 12.6.2007.

Európsky rozhodcovský súd vyhlásil dňa 21.6.2007 v súlade s Osobitnou dohodou so žalobcom default s tým, že za všetky podané žaloby je žalobca povinný zaplatiť trovy konania v lehote do 31.8.2007. Keďže porušenie zmluvy so strany žalovaného stále trvalo, žalobca požiadal o odklad zaplatenia poslednej tranže trov vo výške 3.316.500,- Sk, aby tak odstránil, alebo aspoň zmenšil riziko zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 35% z celkovej sumy trov konania na zaplatenie ktorej bol žalobca povinný, pričom nárok na náhradu škody by týmto nebol dotknutý. Dôvodom tejto žiadosti o odklad splatnosti poslednej tranže trov konania bola podľa tvrdenia žalobcu skutočnosť, že žalobca nemohol dopustiť zánik svojho zmluvného práva na jednostranné zrušenie zmluvy zaplatením odstupného a pre prípad jeho využitia dosiahnuť zníženie prípadnej možnej ujmy na strane žalovaného. Európsky rozhodcovský súd tejto žiadosti vyhovel a povolil odklad splatnosti tejto nezaplatenej časti trov konania do 31.10.2007 s tou podmienkou, že žalobca usporiada dohodou o urovnaní alebo iným zmierčim spôsobom svoj záväzkový vzťah so žalovaným do 15.10.2007. Žalobca preukázal, že informoval v tomto smere Európsky rozhodcovský súd o povahe prekážky ktorá mu bráni v plnení povinností na zaplatenie poslednej tranže trov konania, a túto skutočnosť oznámil žalobca dňa 19.10.2007 aj advokátovi a to, že v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným odstúpil od mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice. Žalobca dňa 31.10.2007 oznámil písomne Európskemu rozhodcovskému súdu, že využíva svoje právo na zrušenie zmluvy o odklade splatnosti trov konania zaplatením odstupného s tým, že odstupné zaplatí v lehote do 31.11.2007. Z potvrdenia zo dňa 10.1.2008 ako aj z výpisu bankového účtu žalobcu predložených žalobcom, Európsky rozhodcovský súd zistil, že žalobca toto odstupné zaplatil. Európsky rozhodcovský súd zistil, že žalobca dohodou o ukončení právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 1.5.2006 ukončil dňa 31.10.2007 zmluvu o právnej

pomoci s Q.. G. I. a oznámil listom zo dňa 13.12.2007, označeným ako notifikácia žalovanému, že ukončil aj svoj zmluvný vzťah s Európskym rozhodcovským súdom. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 16.6.2008 preukázal výpisom zo svojho účtu, že uplatnenú odmenu Q.. G. I. za právnu pomoc zaplatil dňa 13.6.2008 v celkovej neuplatnenej sume 16.158.918,- Sk. Spochybňovanie skutočnosti, že žalobca zaplatil odstupné Európskemu rozhodcovskému súdu posúdil Európsky rozhodcovský súd ako neopodstatnenú a zo svojej vlastnej činnosti Európsky rozhodcovský súd zistil, že odstupné bolo zaplatené. Rovnako ako neopodstatnenú posúdil Európsky rozhodcovský súd aj námietku žalovaného spochybňujúcu zaplatenie odmeny za právnu pomoc Q.. G. I.. Žalovaný neuviedol relevantné skutočnosti ktoré by boli spôsobilé spochybňovať relevanciu výpisov z účtu predložených žalobcom.

Čo sa týka návrhu žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania, Európsky rozhodcovský súd zdôvodnil aj túto skutočnosť, že nie je na to potrebná odborná znalosť a toto posúdenie zamietol z dôvodu, že tieto námietky považoval za irelevantné. Prijatie platieb potvrdil Európsky rozhodcovský súd a je z hľadiska ich vierohodnosti úplné. Okrem toho je zrejmé, že návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania je neopodstatnené aj z dôvodu, že nejde o otázky, ktoré vyžadujú odborné posúdenie, ale ide o skutočnosti známe z činnosti súdu o ktorých sa dokazovanie nevykonáva - v spojení s Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaný taktiež navrhol vykonať dokazovanie na 12.078 prípadov čiernych pasažierov v ktorých konaniach Európsky rozhodcovský súd vydal uznesenie o zastavení konania z dôvodov neuhradenia poplatku. Žalovaný tvrdil, že v týchto sporoch bolo začaté konanie a keďže bolo začaté konanie, tak súd už podľa analógie o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov nemohol konanie zastaviť, keď už začal vo veci konať. Podľa neho žalovaný nemal povinnosť hradiť poplatky a súčasne pripojil do spisu ako dôkaz 12.078 uznesení o zastavení konania. Tento dôkaz, ktorý žalovaný predložil považoval súd za irelevantný, pretože nesmeroval k preukázaniu žiadnych relevantných skutočností sporu, navyše podanie žalôb je skutočnosť zrejmá Európskemu rozhodcovskému súdu z jeho činnosti. V rozhodovacom konaní sa primerane aplikuje , Zákona o rozhodcovskom konaní a nie . Čo sa týka dôkazov predkladaných alebo označených žalovaným za účelom preukázania jeho tvrdenia o tom, že to bol žalobca kto porušoval zmluvné povinnosti podľa mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice tieto neboli vo vzťahu k predmetu konania relevantné, nebolo to pre rozhodnutie vo veci významné.

V článku V. právne posúdenie veci, Európsky rozhodcovský súd sa vysporiadal s otázkou platnosti mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice, s otázkou či žalobca platne odstúpil od mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice a pristúpil k hodnoteniu nárokov uplatnených žalobcom v zmysle podanej žaloby.

K otázke platnosti mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice Európsky rozhodcovský súd okrem iného uviedol, že čo sa týka namietanej neplatnosti zmluvnej smernice a spochybňovanie mandátnej zmluvy, žalovaný nikdy nespochybnil platnosť mandátnej zmluvy, hoci jeho tvrdenia a aj vyjadrenia ohľadom platnosti mandátnej zmluvy boli rozporné. Bolo uvedené, že s poukazom na list zo dňa 29.5.2007, kde žalovaný oznámil žalobcovi, že považuje mandátnu zmluvu zo dňa 13.3.2006 a Procesnú smernicu zo dňa 27.6.2006 vrátane jej dodatkov za platné, žalovaný dokonca pre denník Korzár uviedol, že zmluvy uzavreté so žalobcom vypovedal, čo však nebolo v konaní preukázané. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.6.2008 prehlásil mandátnu zmluvu za platnú a za neplatnú len Procesnú smernicu, ktorá je jej súčasťou. Namietal platnosť len časti mandátnej zmluvy, a to článku XI. bod 11.5 ktorá podľa jeho názoru nespĺňa podmienky určitosti právneho úkonu. Podľa článku XI. bod 11.5 mandátnej zmluvy „neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je Procesná smernica, ktorá upravuje detailne rozsah, formu, obsah a termíny spolupráce pri plnení zmluvy a ktorú sa zmluvné strany zaväzujú uzavrieť do 1.5.2006". Z gramatického hľadiska bol v ustanovení použitý nesprávny čas prítomný namiesto budúceho, ktorý však nevyvoláva pochybnosti o skutočnom význame a zmysle ustanovenia podľa zmluvných strán, ktoré z hľadiska , relevantná je však nepochybná. Zmluvné strany do 1.5.2006 príjmu dokument zmluvnej povahy a ten sa potom stane neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Právny úkon nie je určitý ak možno použitím výkladových pravidiel podľa stanoviť jeho obsah. Námietka žalovaného je neopodstatnená aj preto, pretože zmluvná smernica bola prijatá konsenzom zmluvných strán, ide o dobrovoľne prijaté záväzky. Okrem toho žalovaný spochybňuje vlastný dokument, t.j. text ktorého obsah sám sformuloval, a preto by aj tak prípadné nejasnosti museli ísť na jeho ťarchu. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť platnosť mandátnej zmluvy alebo zmluvnej smernice.

Procesná smernica, je z právneho hľadiska irelevantné, či je vyhlásená za neoddeliteľnú súčasť mandátnej zmluvy alebo nie, je to len otázka formálna a nemá žiaden právny význam. Z uvedených dôvodov preto námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť platnosť a účinnosť mandátnej zmluvy, ani zmluvnej smernice. Čo sa týka namietanej neplatnosti Zmluvnej smernice, resp. námietky, že zmluvná smernica zo dňa 27.6.2006 nikdy nenadobudla účinnosť je potrebné uviesť, že podľa článku XI. ods. 12 Zmluvnej smernice, podľa ktorej práva a povinnosti ktoré vznikli na základe procesnej smernice modifikujú práva a povinnosti, ktoré vznikli na základe mandátnej zmluvy, pričom právne úkony nezanikajú, menia sa iba vzájomné práva a povinnosti. Citované ustanovenie v podstate len vyjadruje skutočnosť, že z materiálneho hľadiska došlo k tomu, že uzavretím Procesnej smernice boli potvrdené prevzaté podstatné náležitosti mandátnej zmluvy, zmenené vzájomné práva a záväzky a doplnené nové práva a záväzky. V podstate došlo k prijatiu dodatku k mandátnej zmluve. Procesná smernica len čiastočne modifikovala a doplnila mandátnu zmluvu a súd nevidí dôvod kvalifikovať právne úkony ako neurčité, ak sú tie práva a povinnosti paralelne, prípadne aj duplicitne upravené v dvoch dokumentoch, ohľadne zmluvných povinností ktorých plnenie resp. neplnenie súd posudzoval, nemal súd žiadne pochybnosti o ich obsahu napriek tomu, že boli upravené v mandátnej zmluve a aj v zmluvnej smernici. Zo správania zmluvných strán je nakoniec zrejmé, že takáto úprava nebola po určitý čas prekážkou plnenia zmluvných povinností, a v každom prípade to žalovaný nikdy nenamietal až v konaní pred Európskym rozhodcovským súdom. Žalobca odstúpil od mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice súčasne v dôsledku čoho došlo k ich súčasnému zániku podľa . Zánik zmluvnej smernice súčasne so zánikom mandátnej zmluvy bráni tomu, aby článku XI. bod 12 - posledná veta a článku XI. bod 13 Zmluvnej smernice vyvolávali nejaké ďalšie právne účinky odvodzované od zániku platnosti alebo účinnosti mandátnej zmluvy. Zmluva ktorá zanikla už jednoducho nemôže vyvolávať ďalšie právne účinky. Ak účinnosť ustanovenia čl. XI. bod 12 Zmluvnej smernice zaniká zánikom platnosti alebo účinnosti mandátnej zmluvy, pričom mandátna zmluva zaniká spolu so Zmluvnou smernicou v jeden okamih, tak nemôže byť zánik mandátnej zmluvy právnym dôsledkom zániku článku XI. bod 12 zmluvnej smernice, pretože v okamihu kedy by mali byť vyvolané právne účinky, ustanovenie upravujúce tento dôsledok už neexistuje. Námietka neurčitosti zmluvnej smernice je z uvedených dôvodov neopodstatnená. Ak žalovaný tvrdí, že mandátna zmluva bola výsledkom verejnej obchodnej súťaže a rovnako mali byť prijaté aj procesné smernice, resp. zmluvná smernice, tak táto námietka je rovnako neopodstatnená. Platí zásada zmluvnej voľnosti ako základná zásada , pričom žiadne ustanovenie nezakazuje meniť alebo dopĺňať zmluvu uzavretú v rámci verejnej obchodnej súťaže. Uskutočňovať verejnú súťaž na uzatvorenie dodatku k už raz uzatvorenej zmluve je celkom zjavne absurdné. Forma právneho úkonu nemá nič spoločné akým postupom došlo k jej uzatvoreniu. Procesná smernica, resp. Zmluvná smernica boli uzatvorené v písomnej forme, a preto bola písomná forma dodržaná - článok XI. odsek 11.2 mandátnej zmluvy. Z uvedených dôvodov Európsky rozhodcovský súd posúdil mandátnu zmluvu a zmluvnú smernicu ako platne uzavreté.

K otázke, či žalovaný porušil žalobcom vytýkané zmluvné povinnosti a následne, či žalobca platne odstúpil od mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice je dôležité uviesť, že žalovaný vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 28.2.2008 v článku I. výslovne z obecného hľadiska potvrdil skutky, ktoré žalobca uvádzal ako porušenie zmluvy. Žalovaný v podstate nepoprel skutočnosti uvádzané v odstúpení žalobcu od mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice, spochybnil iba ich právnu kvalifikáciu. Z vecného hľadiska žalovaný nespochybnil ani jeden zo skutkov, ktoré žalobca uvádzal ako porušenie zmluvy a žalovaný nikdy nepoprel skutočnosti uvádzané v odstúpení žalobcu od mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice. Európsky rozhodcovský súd uviedol, že ako vyplýva z článku IV. rozsudku, žalobca v konaní skutočne preukázal, že minimálne od 20.4.2007 mu žalovaným nebola dodávaná pohľadávková dokumentácia, až trvalo až do okamihu jeho odstúpenia od mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice. Mandátna zmluva a Zmluvná smernica boli v tom čase platné a účinné a preto takýto postup žalovaného nemožno hodnotiť inak ako porušenie článku III. odsek 2 mandátnej zmluvy, článku VI. a článku IX. odsek 6 Zmluvnej smernice v zmysle článku IX. odsek 7 zmluvnej smernice. Európsky rozhodcovský súd má za to, že tu došlo k prvému porušeniu mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice. Európsky rozhodcovský súd v odôvodnení vyššie uvedeného článku poukázal na jednotlivé dôvody odstúpenia od mandátnej zmluvy a zmluvnej smernice s tým, že v závere uviedol, že mandátne zmluva vrátane zmluvnej smernice boli uzavreté platne a boli platné a účinné až do účinnosti odstúpenia zo strany žalobcu. Žalobca dôvodne odstúpil od mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice listom zo dňa 19.10.2007, ktorý bol doručený žalovanému dňa 22.10.2007 a týmto dňom nastali účinky odstúpenia a k zániku mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice.

V článku V. bod 3 Európsky rozhodcovský súd posúdil uplatnené nároky žalobcu a to, zmluvnú pokutu podľa článku V. odsek 8 Zmluvnej smernice, uplatnenie nároku na zaplatenie 27.175.500,- Sk s príslušenstvom, odôvodnenie uplatneného nároku na zaplatenie 16.158.918,- Sk a úrok z omeškania.

Žalovaný žiadnymi relevantnými dôkazmi a argumentmi nevyvrátil skutočnosť, že porušil Mandátnu zmluvu a Procesnú smernicu a ak sa žalovaný domnieval, že žalobca porušuje Mandátnu zmluvu alebo Zmluvnú smernicu, tak mal spôsobom predpokladaným zákonom a zmluvou zmluvný vzťah ukončiť. Žalovaný nemôže ospravedlňovať porušovanie svojich zmluvných povinností svojim tvrdením, že žalobca porušoval Mandátnu zmluvu alebo Zmluvnú smernicu. Európsky rozhodcovský súd zdôvodnil porušovanie povinností žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušovaním zmluvných povinností žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Taktiež čo sa týka námietok zákonnosti postupu Európskeho rozhodcovského súdu v prípadoch kedy zastavil konanie pri nezaplatení poplatku za konanie, tak táto námietka je pre konanie bez právneho významu. Ak mal žalovaný pochybnosti o správnosti postupu Európskeho rozhodcovského súdu, mal možnosť využiť svoje zákonné právo, čo nevykonal.

Čo sa týka namietania skutočnosti, že prijatím rozhodcovskej doložky do zmluvy bola vopred porušená zásada rovnosti sporových strán vzhľadom na pomer žalobcu k Q.. U. S., ktorá vykonávala aj funkciu konateľa spoločnosti a ktorá je v predstavenstve zriaďovateľa Európskeho rozhodcovského súdu a zároveň projektovou manažérkou žalobcu, a k osobe Q.. G. S., ktorá je v predstavenstve zriaďovateľa a vo funkcii predsedu predstavenstva vykonáva funkciu rozhodkyne, ktorá rozhodovala vo veciach 12.078 prípadov v prospech žalobcu. Táto námietka porušenia rovnosti procesných strán je neopodstatnená. Rovnosť strán znemená, že každá strana má rovnaké procesné práva a povinnosti a musí jej byť poskytnutá rovnaká príležitosť obhajovať svoje práva - § 17 Zák. o rozhodcovskom konaní. Žalovaný netvrdí, že by Európsky rozhodcovský súd priznal žalobcovi viac práv ako žalovanému alebo, že by žalobcu nejakým spôsobom v konaní zvýhodnil. Navyše Q.. U. S. sa na rozhodovaní tejto veci a ani vo veci 12.078 prípadov takzvaných čiernych pasažierov nepodieľala, rozhodcom bola Q.. G. S.. Skutočnosť, či Q.. G. S. je alebo nie je členkou predstavenstva zriaďovateľa Rozhodcovského súdu, je bez právneho významu. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že Q.. G. S. v iných prípadoch údajne postupovala v rozpore s rokovacím poriadkom Európskeho rozhodcovského súdu alebo zákonom, je vo vzťahu k rovnosti procesných strán rovnako úplne irelevantné. Zastavenie konania pre nezaplatenie poplatkov nie je nesprávny procesný postup, nezaplatenie poplatkov totiž bráni tomu, aby rozhodcovský súd - rozhodca skúmal právomoc rozhodcovského súdu a ďalšie právne otázky. Námietka zaujatosti Q.. G. S. je neopodstatnená, pretože jednak v tejto veci činná nie je a jednak z obsahového hľadiska nič nenasvedčuje, že by Q.. G. S. bola predpojatá so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi a podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, pričom ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe v konaní o prejednávanej veci, súd na námietku zaujatosti neprihliada - . K otázke na ktorú poukázal žalovaný, na porušenie rovnosti účastníkov v súvislosti s uzavretím Osobitnej dohody s Európskym rozhodcovským súdom a jeho zriaďovateľom, resp. že táto dohoda bola v rozpore s pravidlami tvorby a použitia nákladov rozhodcovského konania, podľa žalovaného išlo o hrubé porušenie rokovacieho poriadku. T. Osobitnej dohody medzi Európskym rozhodcovským súdom a žalobcom o odklade platenia poplatkov nemá žiadny vzťah k tvrdeniu o porušení rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rovnosť strán znamená, že každá strana má rovnaké procesné práva a povinnosti a musí jej byť poskytnutá rovnaká príležitosť obhajovať svoje práva - Zák. o rozhodcovskom konaní. Žalovaný netvrdí nič, čo by uvedené porušovalo ako bolo vyššie uvedené pravidlá tvorby a použitia nákladov rozhodcovského konania, uzavretie takejto dohody umožňoval a využitie procesného práva žalobcom, predsa nemožno považovať za porušenie rovnosti strán budúceho resp. potenciálneho konania o ktorom v čase uzavretia dohody ťažko možno vôbec predpokladať, či k nemu vôbec dôjde. Európsky rozhodcovský súd poukázal, že podľa veta druhá pravidiel Európskeho rozhodcovského súdu, v prípade podania viacerých žalôb jedným žalobcom je možné dohodnúť poplatok rozhodcovského konania na základe osobitnej dohody žalobcu s predsedníctvom Európskeho rozhodcovského súdu.

Citované ustanovenia nestanovuje obsah Osobitnej dohody, ani neukladá ktorých konkrétnych otázok týkajúcich sa poplatku sa osobitná dohoda má, resp. môže týkať.

Žalovanému nebránilo nič, aby bola osobitná dohoda so žalobcom uzavretá. Výklad interných pravidiel je vo výlučnej pôsobnosti Európskeho rozhodcovského súdu a ak dospel k takémuto výkladu, konal tak v medziach svojej pôsobnosti. Taktiež žalovaný nikdy neuplatnil námietku podľa § 9 Zák. o rozhodcovskom konaní proti ustanovenému rozhodcovi. Taktiež neobstojí námietka žalovaného v ktorej namietal neplatnosť ustanovenia článku X. bod 3 procesnej smernice a tvrdil, že žalobca bol povinný dávať žaloby na všeobecnom súde, pretože podľa činnosť na ktorú sa mandatár zaviazal je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta. Žalovaný vždy spolu s odovzdávaním pohľadávkovej dokumentácie udelil žalobcovi pokyn na podanie žaloby na Európsky rozhodcovský súd, čo vyplýva aj z formulára Vyhlásenie o existencii nároku na peňažné plnenie, ktoré je prílohou č. 2 Zmluvnej smernice a prostredníctvom ktorého žalovaný odovzdával žalobcovi pohľadávkovú dokumentáciu, čo medzi stranami nebolo sporné. Mandatár teda konal v súlade s pokynom žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že žalobca neplnil Mandátnu zmluvu a Zmluvnú smernicu potom ako vypovedal plnomocenstvo advokátky neobstojí, pretože žalovaný svojvoľne prestal odovzdávať pohľadávkovú dokumentáciu oveľa skôr, a to už 20.4.2007.

V ďalšom súd rozhodol o trovách konania podľa a a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Predmetný rozhodcovský rozsudok obsahuje zákonné poučenie.

V a v o rozhodcovskom konaní je upravený predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a účel zákona. Účelom súdneho konania o zrušenie Rozhodcovského rozsudku je obmedziť sa len na prevenciu zásahov do práva na spravodlivý proces, avšak bez toho, aby neprimerane zasahovali do autonómie strán alebo rozhodcovského procesu rozhodcovského súdu. V cit. Zákona sú taxatívne vymedzené dôvody na preskúmanie Rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom. Riešenie sporov formou rozhodcovského konania je alternatívou možnosti k súdnemu konaniu, resp. riešeniu sporov pred všeobecným súdom.

Žalobca podal návrh, resp. žalobu na zrušenie Rozhodcovského rozsudku v lehote podľa § 41 ods. 1 cit. Zákona, podľa ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca odôvodnil zrušenie Rozhodcovského rozsudku dôvodmi podľa § 40 ods. 1 písm. c) d) g) cit. zákona, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského Rozhodcovského rozsudku, len ak: jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť Rozhodcovskej zmluvy; sa rozhodlo o veci, na ktorú sa Rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal; bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

K dôvodom na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zákona súd zistil, že žalovaný bol úspešný vo verejnej obchodnej súťaži, ktorá bola žalobcom vyhlásená dňa 17.2.2006 v regionálnom denníku Korzár.

Dňa 13.3.2006 s účinnosťou od 1.5.2006 žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár uzatvorili Mandátnu zmluvu podľa ust. a nasl. a a nasl. , predmetom ktorej bolo vymáhanie pohľadávok z pokút uložených pri prepravnej kontrole po lehote splatnosti.

V čl. XI. bod. 11.5. neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je Procesná smernica, ktorá upravuje detailne rozsah, formu, obsah a termíny spolupráce pri plnení zmluvy a ktorú sa zmluvné strany zaväzujú uzavrieť do 1.5.2006. Procesná smernica, ktorá bola súčasťou Mandátnej zmluvy mala detailne upraviť rozsah, formu a obsah spolupráce vrátane termínov pri plnení zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou bol Dodatok č. 1 k Procesnej smernici pre správu a vymáhanie pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole zo dňa 27.6.2006, ktorý bol uzatvorený dňa 21.7.2006 a Dodatok č. 2 k Procesnej smernici pre správu a vymáhanie pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole zo dňa 27.6.2006, ktorá bola uzatvorená dňa 11.4.2007.

S poukazom na čl. VII. Mandátnej zmluvy uzatvoril žalovaný s Q.. G. I., U. dňa 1.5.2006 Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci.

Dňa 27.6.2006 udelil žalobca žalovanému plnomocenstvo podľa s poukazom na čl. VII. Bod 7. 3. Mandátnej zmluvy.

Dňa 27.6.2006 uzatvorili žalobca - klient a žalovaný - správca Procesnú smernicu pre správu a vymáhanie pohľadávok vzniknutých z pokút uložených pri prepravnej kontrole podľa a nasl. .

Ako bolo vyššie uvedené, vyššie uvedená Procesná smernica, resp. Zmluvná smernica podrobne upravovala vzájomné práva a povinnosti účastníkov Mandátnej zmluvy. Dňa 21.7.2006 uzatvorili účastníci zmluvného vzťahu Dodatok č. 1 k Procesnej smernici a dňa 11.4.2007 Dodatok č. 2 k Procesnej smernici.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Žalobca počas platnosti a účinnosti Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice nenamietal a nespochybňoval platnosť Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice. Akceptoval odstúpenie od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice, ktoré vykonal žalovaný listom zo dňa 19.10.2007 podľa , , a a ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2007. Procesná smernica podľa názoru súdu bola neoddeliteľnou súčasťou Mandátnej zmluvy, ako vyplýva z č.l. XI. bod. 11. 5. Mandátnej zmluvy, a preto nie je dôvod pochybovať o tom, že Mandátna zmluva bola platná spolu so Zmluvnou resp. Procesnou smernicou. Žalobca akceptoval Mandátnu zmluvu od jej účinnosti a taktiež Procesnú smernicu, čoho dôkazom je konanie žalobcu, t. j. predkladanie obchodných prípadov a akceptácia odstúpenia žalovaného od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice. Procesná smernica nezakladala nové práva a povinnosti zmluvných strán, ale rozpracovávala Mandátnu zmluvu a bližšie špecifikovala práva a povinnosti zmluvných strán.

Podľa , Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

(2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

V konkrétnom prípade nie je dôležité ako bola Procesná smernica uzavretá. Spĺňala náležitosti právneho úkonu. Vyplýva to aj z príslušných citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. pri posudzovaní platnosti právnych úkonov obsahuje iba ustanovenia o právnych úkonoch podľa a nasl. . Na platnosť právnych úkonov v obchodno-právnych vzťahoch sa primerane vzťahujú ust. a nasl. .

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa názoru súdu žalobca mal možnosť v priebehu trvania zmluvného vzťahu, t. j. Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice namietať ich neplatnosť, alebo využiť ďalšie zmluvné a zákonné možnosti. Neučinil tak a túto argumentáciu použil až pri konaní pred Rozhodcovským súdom. Mandátna zmluva a Procesná smernica sú platné právne úkony a s poukazom na vyššie uvedené neobstojí námietka a argumentácia žalobcu o neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru súdu akákoľvek citácia, resp. akékoľvek výkladové pravidlá na popieranie platnosti Rozhodcovskej zmluvy sú bezpredmetné a žalobca odstúpenie od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice zo dňa 19.10.2007, ktoré mu bolo doručené dňa 22.10.2007 akceptoval a nenamietal ani neplatnosť odstúpenia žalovaného od vyššie uvedených zmlúv. Akákoľvek argumentácia súdu, resp. použitie výkladových pravidiel je podľa názoru súdu bezpredmetné a návrh na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu je neúspešný.

K dôvodu zrušenia predmetného Rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d) cit. Zákona súd uvádza, že dňa 6.3.2006 uzatvoril žalovaný so zriaďovateľom ERS a ERS Zmluvu o budúcej zmluve a dňa 1.5.2006 bola uzatvorená Dohoda podľa § 2 ods. 2 Pravidiel tvorby a použitia nákladov rozhodcovského konania nazývaná ako Osobitná dohoda - „OC". Obsah „OC" bol uvedený v predmetnom rozsudku. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 20.4.2007 žalobca prestal plniť povinnosti vyplývajúce z Mandátnej zmluvy a pozastavil odovzdávanie pohľadávkovej dokumentácie žalovanému. Dňa 29.5.2007 žalobca zaslal list žalovanému, že na základe prehodnotenia a právnej analýzy Mandátnej zmluvy zo dňa 13.3.2006 a Procesnej smernice zo dňa 27.6.2006 a jej Dodatkov konštatuje, že citovaná zmluva s jej následnými právnymi úpravami je neplatná a navrhol žalovanému urovnanie vzťahov vo veci prevzatých prípadov vymáhania pohľadávok z prepravnej kontroly dohodou v čo najkratšom termíne, aby s tak znížilo riziko vzniku škôd z možného premlčania pohľadávok. Dňa 7.6.2007 žalobca odvolal plnomocenstvo Q.. G. I. a v ten istý deň odvolal plnomocenstvo žalovanému. Ako bolo vyššie uvedené, dňa 19.10.2007 žalobca odstúpil od Mandátnej zmluvy a Zmluvnej smernice. Vyššie uvedené odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 22.10.2007. Dňa 5.11.2007 žalobca na základe výzvy žalovaného prevzal pohľadávkovú dokumentáciu. Výzvou zo dňa 18.12.2007 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 43.334.418.-Sk s jej špecifikáciou.

Dňa 18.1.2008 podal žalovaný proti žalobcovi na ERS žalobu vo výške 43.334.418.-Sk, ktorú tvorí zmluvná pokuta, odstupné, ktoré žalovaný zaplatil ERS a odmena za právne služby Q.. G. I.. Nárok

žalovaný pred ERS zdôvodnil s tým, že poukázal na porušovanie Mandátnej zmluvy, Zmluvnej smernice a „OC" žalobcom.

Je zrejmé, že pri rozhodovaní o zrušení Rozhodcovského rozsudku nie je súd oprávnený preskúmavať napadnuté rozhodnutie po vecnej stránke, teda z hľadiska správnosti hodnotenia prevedených dôkazov, správnosti skutkových zistení a následného právneho posúdenia veci. V predmetnej právnej veci sa súd zaoberal obsahom predmetného Rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že žalobcom sú namietané skutočnosti, ktoré je možné zistiť iba z predmetného Rozhodcovského rozsudku a predmetného spisu, ako uviedol žalobca aj pri vyššie uvedenom dôvode na zrušenie Rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé, že Rozhodcovský súd predmetný Rozhodcovský rozsudok zdôvodnil. Dôkazy, ktoré nevykonal, ich nevykonanie je riadne zdôvodnené a taktiež aj nárok žalobcu na náhradu škody a na plnenie uplatnenej peňažnej pohľadávky je zdôvodnený. Iným spôsobom preukázanie vyššie uvedených skutočností nie je možné a rozhodca v predmetnom Rozhodcovskom rozsudku vychádzal aj zo skutočností známych pri svojej činnosti. Nárok žalovaného na peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom rozhodcovského konania, podľa názoru súdu na tento nárok sa vzťahovala Rozhodcovská zmluva a žalobca nepreukázal žiadnymi tvrdeniami, resp. dôkazmi, aby preukázal opak. Pri poukazovaní dôvodov na zrušenie Rozhodcovského rozsudku boli žalobcom uvedené dôvody, ktoré predstavujú kumuláciu dôvodov na zrušenie Rozhodcovského rozsudku takmer vo všetkých dôvodoch taxatívne vymenovaných v predmetnom ustanovení zákonov a taktiež ďalšie skutočnosti, na ktoré nie je daná právomoc súdu ich skúmať, dokazovať. Žalobca aj v rozhodcovskom konaní a počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným mal práva, ktoré nevyužil a následne až po odstúpení od Mandátnej zmluvy a Procesnej smernice po podaní návrhu na začatie konania na ERS začal navrhovať, predkladať dôkazy, ktoré podľa názoru súdu nie sú dôvodom na skúmanie dôvodnosti podanej žaloby. Podľa názoru súdu predmetom konania, ktorý podal žalovaný proti žalobcovi o zaplatenie vyššie uvedenej sumy, sa vzťahujú citované zmluvy a názor žalobcu na delenie právnych úkonov medzi účastníkmi tohto konania na prvotné zmluvy a druhotné zmluvy je nesprávny. Všetky zmluvy boli uzatvorené v súlade so zákonom a dohodou účastníkov konania. Ich záväznosť pre zmluvné strany vyplýva tak, ako boli dohodnuté.

Dôvodom na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) cit. zákona o rozhodcovskom konaní súd uvádza, že rovnosť účastníkov konania v rozhodcovskom konaní upravuje § 17 zákona o rozhodcov- skom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Z vykonaného dokazovania a v nadväznosti aj na príslušné ustanovenia , podľa názoru súdu žalobcovi a žalovanému v rozhodcovskom konaní bola poskytnutá dostatočná možnosť k uplatneniu ich procesných práv a tiež postupom Rozhodcovského súdu sa ani jedna z procesných strán nedostala do nerovnocenného postavenia voči druhej strane. Ani jeden z účastníkov konania pred Rozhodcovským súdom nebol procesne zvýhodnený. Podľa názoru súdu obom stranám sporu boli zaistené rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv, tvrdení, námietok a návrhov na dokazovanie. Rovnosť účastníkov konania pred všeobecným súdom a pred Rozhodcovským súdom zabezpečuje aj SR. Dôkazy, ktoré neboli vykonané, nevykonanie týchto dôkazov bolo rozhodcom zdôvodnené. Rozhodca alebo sudca všeobecného súdu vykonáva iba tie dôkazy, ktoré majú vplyv na zistenie skutkového stavu a rozhodné skutočnosti pre právne a skutkové posúdenie predmetnej právnej veci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na personálne prepojenie zriaďovateľa ERS, ERS a žalovaného. Neuviedol konkrétne dôkazy, ktorými by tieto osoby porušili svoje práva a povinnosti a spôsobili žalobcovi, resp. niektorému z účastníkov konania alebo zmluvného vzťahu škodu, resp. prospech alebo neprospech. Všeobecné tvrdenia žalobcu o personálnom prepojení a s poukazom na dobré mravy je ďalšia skutočnosť a iba samotné konštatovanie a nepreukázanie žiadnych relevantných dôkazov nemá na daný dôvod vplyv. Poukázanie na skutočnosť, že žalovaný ERS a peňažný ústav žalovaného majú rovnaké sídlo, je opäť tvrdenie, ktoré nemá význam a pre súd nevzbudzuje žiadne podozrenie o zásahu, resp. predpojatosti ERS. O tom, že žalobca má sídlo na tej istej adrese ako jeho peňažný ústav, mal žalobca možnosť vedieť už pri uzatváraní Mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Ďalšia skutočnosť namietaná žalobcom ustanovenie znalca na preukázanie peňažných transakcií, či boli súdne poplatky zasielané žalovaným ERS, či bola zaplatená odmena X.. G. I. za právnu pomoc, súd považoval za neprimerané, nadbytočné a nepodstatné z dôvodu, že ERS pri svojej činnosti zistil a taktiež aj v predmetnom rozsudku uviedol, aká suma súdnych poplatkov bola ERS zaplatená. Z vyššie uvedeného a dôkazu v súdnom spise

vyplýva, že odmena za poskytovanie právnych služieb bola žalovaným zaplatená X.. G. I.. Pri skúmaní podmienok, resp. dôvodov na zrušenie Rozhodcovského rozsudku uvedených žalobcom súd nezistil, aby zo strany žalovaného ERS, resp. zriaďovateľa ERS došlo k porušovaniu dohodnutých zmluvných záväzkov a porušeniu zákona. Ďalšie zdôvodňovanie, resp. opisovanie dôvodov, ktoré uviedli účastníci predmetného konania, podľa názoru súdu je nadbytočné a súd v tomto konaní sa zaoberal iba zákonnými dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v návrhu na zrušenie predmetného Rozhodcovského rozsudku. Žalobca mal oprávnenia zasiahnuť aj do výberu rozhodcu, resp. vzniesť námietku zaujatosti, využiť iné zákonné možnosti uvedené v Rozhodcovskom zákone, tie však nevyužil.

Súd necitoval, resp. neanalyzoval účastníkmi konania uvedené rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu ČR a ďalšie z dôvodu, že poukázal na zákonné ustanovenia.

Zaoberať sa obsahom právoplatných uznesení Okresného súdu Košice II súd považoval za bezpredmetné.

S poukazom na vyššie uvedené, súd nezistil žiadne porušenie dôvodov uvedených v návrhu na zrušenie Rozhodcovského rozsudku uvedených v d) g) o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

S poukazom na o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch

písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha ( .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne roz-

hodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevy -

konal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

žalobca môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného práv-

neho predpisu.