Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-104-2011.pdf
PDF · 77.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/104/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo D. Y., č. XX, o vymoženie 663,21 € s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. júna 2011, č.k. 2Er/862/2008-18, v pomere hlasov 3:0 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 3, § 58 ods. 1 Ex. por., príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej v odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 10.10.2006 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie 19.980,-Sk, čo po prepočítaní predstavuje 663,21 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35922761 sp. zn. SR 2492/06 zo dňa 13.07.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2006 a vykonateľnosť dňa 24.08.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom prvého stupňa udelené súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej dňa 06.11.2006. Dňa 27.04.2011 doručila Asociácia užívateľov služieb, so sídlom v Banskej Bystrici, súdu prvého stupňa podanie, ktorým navrhla povoliť odklad exekúcií a zastaviť prebiehajúce exekúcie, keďže má vedomosť, že na súdoch je vedené množstvo exekúcii, v ktorých sa od spotrebiteľov vymáha plnenie v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Ide o exekúcie v ktorých vystupujú najmä nebankové subjekty, ktoré poskytujú nebankové pôžičky alebo spoločnosti vymáhajúce postúpené pohľadávky, v ktorých je povinný spotrebiteľ, exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok alebo notárska zápisnica. Keďže Asociácia užívateľov služieb, so sídlom v Banskej Bystrici nie je účastníkom konania, súd prvého stupňa sa jej podnetom nezaoberal ako návrhom na zastavenie exekúcie. Výzvou zo dňa 23.05.2011 vyzval súd prvého stupňa oprávneného na predloženie zmluvy o úvere č. 3600117 zo dňa 10.10.2005. Oprávnený predložil súdu prvého stupňa požadovanú zmluvu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade Zmluvy úvere č. 3600117 zo dňa 10.10.2005 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej peňažné prostriedky vo výške 10.000,-Sk, ktoré mala vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 1.640,-Sk počnúc dňom 14.11.2005. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami (§ 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra SR. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení
Zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Spotrebiteľské zmluvy nesmú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa po doručení zmluvy o úvere preskúmal opäť návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere a zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere č.3600117 zo dňa 10.10.2005, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, obsahuje dojednania, ktoré neboli individuálne dohodnuté a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/ EHS. Teda na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore v rozpore s dobrými mravmi, s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, a preto je potrebné exekúciu zastaviť.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy mal v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere, avšak nie v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8 časti tohto zákona. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený dôvodil, že úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepovažoval ani dohodnutú výšku úrokov 0,25% denne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, a keď ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo 34/2004, 2Obdo 26/2004, 2Obdo 28/2004 a judikát Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005. Opätovne zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Z vyššie uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 221 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení zrušil.
Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, a na túto právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a aj náležite odôvodnené.
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .