Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoEk-18-2023.pdf
PDF · 89.47 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoEk/18/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky v sume 877,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/736/2009-72 zo dňa 03.08.2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (ďalej ako „súd prvej inštancie“) uznesením výrokom I. vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú, výrokom II. exekúciu zastavil a výrokom III. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 do 3 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) a § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) v znení účinnom do 31.03.2017, § 53 a§ 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2008, § 45 ods. 1, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že udelil dňa 25.9.2009 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*037838 na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, zo dňa 9.6.2009 vedeného pod sp. zn. SR 05529/09 ktorý tvorí exekučný titul.
2. Súd prvej inštancie za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie opätovne preskúmal oprávneným predloženú “Zmluvu o úvere” č. 4670191 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 29.5.2008, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú i všeobecné obchodné podmienky, pričom s prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
3. Z uvedenej listiny vyplynulo, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000 Sk (663,88 eur), ktorý sa povinný zaviazal splácať mesačnou splátkou vo výške 3260 Sk ( 108,21 eur). Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19120 Sk (634,67 eur). Súčasťou všeobecných obchodných podmienok bola i rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.
4. Predmetná doložka, ktorá nebola povinným individuálne dojednaná, spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožnila spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočívala v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná a neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.
5. Súd prvej inštancie poukazujúc na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného neplatná dospel k záveru, že exekučný titul vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie, preto vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zároveň túto zastavil.
6. Súd zároveň priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 39,83 eur, ktorá suma pozostávala z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2017 a z náhrady 20% DPH vo výške 6,64 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. (EP). K náhrade trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 10.8.2009 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu, preto na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať iný zákon. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou a považoval by uzatvorenú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú, namietal, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Dlžník podpisom zmluvy o úvere prejavil vôľu byť viazaný aj nimi. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12Cmo 13/2010 zo dňa 02.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co/481/2010 zo dňa 01.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo 4865/2010 a sp. zn. 32Cdo 1590/2008 zo dňa 30.03.2009 zo dňa 28.04.2010. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
8. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 10.08.2009 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6Er/736/2009-72 zo dňa 03.08.2023 a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
13. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
16. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere č. 4670191 uzatvorenej dňa 29.05.2008 v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru (č. l. 35-37). Svoju právomoc si rozhodcovský súd odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy. V tomto prípade povinná dlh riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.
17. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere v ustanovení § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o úvere zo dňa 25.02.2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne na danú vec aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
19. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17 VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka však nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti počas prebiehajúceho konania ani netvrdil. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer nečitateľných VPPÚ bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
20. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom následne rozhodne o jej zastavení a o trovách exekúcie. S ohľadom na to odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).