Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-64-2011.pdf
PDF · 85.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/64/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o maloletého F. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťaťa matky U. V. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 26X/XX, W. T., zastúpenej R.. R. R., advokátom, so sídlom Q. X, T. a otca Y. J. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, W. T., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. augusta 2011, č. k. 11P/21/2011-51, v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. augusta 2011, č. k. 11P/21/2011-51,bolo rozhodnuté tak, že rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P 416/2008 zo dňa 26. augusta 2008, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému F. vo výške 1.700 Sk mesačne sa mení tak, že toto výživné sa zvyšuje na sumu 130 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred, k rukám matky s účinnosťou od 1.6.2011. Nedoplatok na výživnom za dobu od 1.6.2011 do 31.8.2011 vo výške 220,71 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po čiastkach 30 eur, vždy spolu s bežným výživným k rukám matky, pod stratou výhody splátok od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2008, sp. zn. 13P 416/2008, bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca k maloletému F. J. na sumu 1.700 Sk mesačne s účinnosťou od 1.9.2008, ktoré výživné bol otec povinný platiť k rukám matky, vždy vopred, najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci. Z obsahu spisu vyplýva, že otec v tom čase podnikal a k 31.8.2008 mal skončiť pracovný pomer podľa § 60 Zákonníka práce v spoločnosti V. s.r.o. T.. Popri zamestnaní pracoval aj v strážnej službe Q.. Návrhom, podaným dňa 2.6.2011, matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 180 eur, ktoré bude otec povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená v roku 2008. Matka býva spolu s rodičmi v rodinnom dome a prispieva im na náklady domácnosti mesačne 70 eur a jej mesačný príjem je okolo 413,22 eur. Maloletý trpí viacerými ochoreniami, má astmu a lekár mu odporúča pobyt na horách alebo pri mori. Takýto pobyt v M. absolvoval v júni 2010, kde matka doplácala sumu 105,82 eur. Za lieky dopláca 10 eur až 15 eur. Maloletý navštevuje materskú škôlku v W. T., kde sa aj stravuje a výška nákladov predstavuje 20 eur mesačne.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej poukázal na obsah vykonaných dôkazov a na znenie ustanovení § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy, t. j. od augusta 2008, došlo k výraznej zmene pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, tak na strane jeho otca. Na strane maloletého to boli zvýšené náklady na jeho zdravotný stav, ide o zakúpenie liekov, ktoré maloletý potrebuje pre diagnostikovanú astmu a paléziu. O jeho zdravotnom stave svedčí i potvrdenie alergológa aj imunológa a ošetrujúcej lekárky. Zvýšené náklady od poslednej úpravy sú
preukázané i potvrdeniami z jednotlivých lekárni, ktoré matka musí kupovať. Zvýšené náklady sú aj s poplatkom za škôlku, kde matka pravidelne platí poplatok za stravu vo výške 22,60 eur a poplatok za ZRPŠ vo výške 14,80 eur. Nepravidelné náklady sú spojené aj s ošetrením chrupu, o čom svedčia tiež ďalšie potvrdenia od zubára. Preukázateľne od poslednej úpravy sa zvýšili náklady na maloletého, jednak spojené s nákupom oblečenia, stravou, poplatkom spojeným s návštevou lekára a nákupom liekov. Nie sú to len pravidelné mesačné náklady, ktoré hradí matka, ale aj nepravidelné, ako príklad súd uvádza návšteva u lekára a tiež pobyt vo U. M., kde maloletý absolvoval liečbu spolu s matkou.
Podľa záverov okresného súdu na strane otca došlo k zmene pomerov, nakoľko otec maloletého má za posledných 7 mesiacov odmenu z jeho práce vo výške 930 eur. Podľa jeho vyjadrenia, iný príjem nemá, nakoľko pracovný pomer v strážnej službe Q. skončil k 31.8.2009. Je pravdou, že v čase poslednej úpravy bol jeho príjem vyšší, nakoľko mal dva príjmy, jednak zo strážnej služby a tiež príjem v spoločnosti V. s.r.o., kde tak ako predtým, aj teraz zabezpečuje rozvoz tovaru. Hoci má otec príjem nižší oproti predchádzajúcej úprave, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na výživu maloletého sumu 130 eur mesačne. Okresný súd pri zvýšení výživného prihliadol na okolnosť, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, kde mesačne prispieva sumou 90 eur a tiež si platí z jeho odmeny aj odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 150 eur mesačne. Okresný súd tiež prihliadol na to, že maloletý má zdravotné problémy, s čím sú zvýšené náklady, na ktorých sa otec maloletého nepodieľa. Otec, ako živnostník, si musí byť vedomý, že svoje príjmy a výdavky musí korigovať tak, aby zabezpečil dostatočnú a primeranú výživu svojmu dieťaťu. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, aj pred záujmami, ktoré sú spojené so zvýšenými nákladmi, ako napr. chov psa. Súd zdôrazňuje, že vychádzal zo zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch svojich rodičov. V priebehu konania matka maloletého upresnila počiatok zvýšenia výživného od 1.6.2011, preto okresný súd akceptoval tento návrh a zvýšil výživné od 1.6.2011. Nedoplatok na výživnom za dobu od 1.6.2011 do 31.8.2011 vo výške 220,71 eur súd povolil otcovi splácať mesačne v splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Je v schopnostiach a možnostiach vzhľadom na príjem otca, aby takéto splátky na zameškanom výživnom uhradil. Za každý mesiac zameškané výživné predstavuje 73,57 eur /130 eur - 56,43 eur = 73,57 eur x 3 = 220,71 eur).
Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že namieta správnosť zvýšenia výživného voči maloletému. Poukázal na to, že v čase, keď pracoval ako živnostník a zároveň ako zamestnanec, mal podľa daňového priznania príjem vo výške cca 18.000 Sk, t. j. 600 eur. Podľa posledného daňového priznania má však príjem len vo výške 400 eur, keďže už od októbra 2008 nepracuje aj ako zamestnanec. Poprel tvrdenia matky, podľa ktorých si zakúpil počítač, dom rekonštruuje jeho priateľka. Jeho fakturácia predstavuje približne 1.000 eur, v ktorej sume sú aj náklady na naftu do auta, s ktorým vykonáva prácu, poplatky za servis vozidla, odvody na povinné poistenie, cestná daň, zákonné poistenie za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a daň z príjmov. Podľa daňového priznania za rok 2010 je jeho čistý príjem cca 400 eur, z ktorého hradí výživné na dvoch synov spolu vo výške 147 eur, hypotéku 270 eur, inkaso 100 eur, stravu 150 eur, náklady na vykurovanie domu 100 eur a na réžiu domu 40 eur. Má o 33% menší príjem, ako v dobe predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloletého a pripadá mu zvláštne, ak mu bolo výživné zvýšené o 130%. Matka má približne rovnaký príjem, poberá na maloletého daňový bonus. Otec poukázal na to, že jeho odmena nie je jeho čistý príjem a má vyživovaciu povinnosť voči svojmu ďalšiemu synovi. Podľa jeho názoru je výživné vo výške 130 eur pre dieťa, navštevujúce materskú školu, dosť vysoké, keďže na finančných potrebách maloletého sa majú podieľať obaja rodičia. Jeho životná úroveň je pri rovnakých príjmoch matky nižšia. Preto rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného na maloletého sa mu zdá neobjektívne. Vzhľadom na uvedené žiada krajský súd, aby bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý.
Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca osobitne písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Ako vyplýva z obsahu odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého zvýšil výživné v rozsahu, ktorý sa mu javí ako neobjektívny.
V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, ktorého vyživovacia povinnosť bola naposledy právoplatne upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 13P/416/2008-27, zo dňa 26.8.2008. Na základe návrhu matky bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k takej výraznej zmene pomerov účastníkov trvalejšieho charakteru, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že oproti predchádzajúcej úprave výživného na maloletého zo strany otca zistil okresný súd zmenu v jeho príjmoch, bez vyjadrenia nominálnej hodnoty tejto zmeny a zistil aj zmenu na strane maloletého z dôvodu jeho zdravotných ťažkostí a nárastu nákladov v dôsledku vyššieho veku. Príjmy otca okresný súd zisťoval z obdobia od decembra 2010 do júna 2011, teda za 7 mesiacov, ktoré mu boli vyplácané výlučne ako živnostníkovi. Na základe týchto príjmov otca okresný súd dospel k záveru, že jeho priemerná mesačná výška príjmu predstavuje sumu 930 eur, z ktorej je schopný prispievať na výživu maloletého 130 eur mesačne s prihliadnutím na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 90 eur mesačne a že platí odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 150 eur mesačne.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Zo záverov preskúmavaného rozsudku nevyplýva pochybnosť okresného súdu o tom, že príjmy otca pochádzajú výlučne z inej, než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu (zo živnosti), pričom sa javí, že okresný súd vo vzťahu k výdavkom otca zrejme aplikoval ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine, keďže v otázke príjmov otca vychádzal z tzv. hrubého príjmu bez odpočítania nákladov, súvisiacich so živnostenským podnikaním. Vychádzajúc z charakteru podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej platný právny poriadok akceptuje existenciu nákladov, nevyhnutných na dosiahnutie zisku (rozdielu medzi príjmami a výdavkami), v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentujú úvahy okresného súdu o tom, aké náklady, okrem platenia odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, otec vynakladá v súvislosti s jeho živnostenským podnikaním, ktoré z týchto nákladov je nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s touto činnosťou a ktoré presahujú rámec nevyhnutnosti. Z uvedených dôvodov je nepreskúmateľné, akým spôsobom okresný súd v danom prípade aplikoval ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine, v dôsledku čoho je nepreskúmateľná aj správnosť jeho záveru o splnení zákonných podmienok pre zvýšenie výživného zo strany otca v rozsahu, uvedenom vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je tiež zrejmé, prečo okresný súd vychádzal z príjmu otca len za obdobie sedem mesiacov, keď zo spisového materiálu nevyplýva, že by u otca od decembra 2010 nastala podstatná zmena v jeho príjmových pomeroch a nie je zrejmé ani to, aké skutočnosti viedli okresný súd k záveru, že na strane matky nedošlo k žiadnym zmenám jej pomerov..
S poukazom na uvedené odvolací sú dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., ktorá vada má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje
na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie za účelom úplného objasnenia majetkových pomerov otca, vrátane posúdenia účelnosti výdavkov v súvislosti s jeho podnikaním, ako aj za účelom posúdenia, či na strane matky nedošlo k zmenám jej pomerov. Až na základe dôsledného objasnenia pomerov účastníkov, vrátane aj ich nominálneho vyjadrenia, bude možné zistené zmeny vyhodnotiť z aj hľadiska ich úmery v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a rozhodnúť o návrhu matky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .