Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9Co-41-2011.pdf
PDF · 94.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrei Moravčíkovej, PhD, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej v 1. rade: nesvojprávna S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, T., zastúpená opatrovníčkou S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, T., v 2. rade: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, T., zastúpená advokátom: JUDr. Miloslavom Kukučkom, Františkánska 22, Trnava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/27/2008 - 169 zo dňa 16. decembra 2009 a na odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/27/2008-197 zo dňa 16. decembra 2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanej v 1. a 2. rade sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva.
Odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, kde bol žalobca zaviazaný k náhrade trov štátu, p o t v r d z u j e .
Odvolací súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú v 2. rade na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 183,23 eura vo výške 9,5 % ročne od 20.02.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol. Žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 38 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 422 ods. 1, 2, § 442 ods. 1 OZ a § 4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z. Po vecnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu je dôvodný iba čiastočne a to do výšky poskytnutého úveru, o výške ktorého bolo už právoplatne rozhodnuté, keď časť úveru bola uhradená a k zaplateniu zvyšku úveru bola právoplatne zaviazaná žalovaná v 1. rade rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2008, č.k. 9Co/202/2008-98 z titulu bezdôvodného obohatenia. Skonštatoval, že úverová zmluva, ktorú žalobca uzatvoril dňa 28.04.2006 s odporkyňou v 1. rade je absolútne neplatná v zmysle § 38 ods. 1 OZ, nakoľko predmetný právny úkon urobila žalovaná v 1. rade, ktorá v tom čase už bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, z ktorého dôvodu návrh voči žalovanej v 1. rade zamietol. V tomto prípade zodpovedá žalovaná v 2. rade v zmysle § 422 ods. 1, 2 OZ, ktorá zanedbala svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 1 z.č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, keď neodkladne nezabezpečila vyznačenie do občianskeho preukazu žalovanej v 1. rade o tom, že táto bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, z ktorého titulu teda zodpovedá za vzniknutú škodu. Vychádzajúc zo špecifikácie uplatňovanej pohľadávky, návrh žalobcu ohľadne sumy 318,66 eura zamietol, keď dospel k záveru, že časť uvedeného poplatku predstavujúca náhradu nákladov nie je ziskom poskytovateľa úveru, nahrádza mu vynaložené náklady, nie je preto možné považovať ju za ušlý zisk a navyše výšku týchto nákladov žalobca voči žalovanej v 2. rade nepreukázal. Pokiaľ ide o časť úroku z uvedenej sumy, tu vychádzal z ust. § 4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 28.04.2006, nakoľko zmluva uzavretá medzi žalobcom a odporkyňou neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá skutočnosť má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako zamietol žalobu v sume 212,41 eura, ktorá predstavuje trovy rozhodcovského konania a právneho zastúpenia, nakoľko žalobca mal možnosť sa svojho nároku ohľadne sumy 7,97 eura za zasielanie upomienok domáhať podaním žaloby na súde, a existenciu škody nepreukázal. V zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ priznal súd žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 183,23 eura od 21.02.2007 do zaplatenia vo výške 9,5 % ročne, keď vychádzal z toho, že výzvu na zaplatenie žalovaná v 2. rade prevzala dňa 09.02.2007, pričom žalobca jej poskytol ešte 10 dňovú lehotu na plnenie, teda do omeškania sa dostala dňom 20.02.2007. O náhrade trov konania rozhodla podľa ust. § 142 ods. 2 OSP.
Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa priznal advokátovi JUDr. Miroslavovi Kukučkovi odmenu za zastupovanie vo výške 302,38 eura a upravil učtáreň Okresného súdu Trnava, aby priznanú odmenu v sume 302,38 eura vyplatila advokátovi JUDr. Miroslavovi Kukučkovi zo štátnych prostriedkov. Zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania štátu vo výške 302,38 eura v zmysle ust. § 140 ods. 2, § 148 ods. 1 a 143 OSP.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že by zaviazal žalovanú v 2. rade na zaplatenie sumy 212,41 eura spôsobenej škody v súvislosti s podaním na rozhodcovský súd, 318,66 eura príslušný poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 716,99 eura od 09.02.2007 do 01.03.2007 a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 501,89 eura od 02.03.2007 do zaplatenia. Uviedol, že má nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že žalovaná v 2. rade nezabezpečila vyznačenie údaju o pozbavení spôsobilosti na právne úkony žalovanej v 1. rade. Ak by žalovaná v 2. rade nezanedbala svoju povinnosť, nedošlo by k uzatvoreniu zmluvy o úvere a nevznikla by mu škoda na nákladoch spojených s podaním žaloby na začatie rozhodcovského konania vo výške 212,41 eura. Podľa jeho názoru nie je možné predmetnú zmluvu o úvere považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ak by žalobca mal postupovať podľa z.č. 258/2001 Z.z., musel by určiť rôzne podmienky pre klientov, v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Klienti však uhrádzajú iba časť nákladov a podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä položky vymenované pod písm. a) až i), a keďže predmetom úverov poskytovaných zo strany žalobcu klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany žalobcu nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Preto zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nemusela obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a žalobca má nárok aj na sumu 318,66 eura (9.600,- Sk). Ak by žalobca uzatvoril zmluvu o úvere s osobou spôsobilou na právne úkony, mal by zo zmluvy nárok na zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Dohodnutá výška 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ani zo zákona ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR č.k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004.
V zákonnej lehote proti doplňujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa v časti zaviazania žalobcu na náhradu trov štátu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. d) OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku zo dňa 16.12.2009 rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP a preto sa nestotožňuje s názorom žalovaných, že v predmetnom rozsudku súd opomenul rozhodnúť o náhrade trov konania. Ak už raz rozhodol o náhrade trov konania
v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP, nemôže súd doplňujúcim rozsudkom zaviazať účastníka na náhradu trov v zmysle ust. § 142 ods. 3 OSP. Okrem toho sa odvolal voči rozsudku zo dňa 16.12.2009, ale iba v časti škody pozostávajúcej z nepriznaného poplatku, v časti škody na trovách rozhodcovského konania a v časti úroku z omeškania, preto rozhodnutie o trovách konania by malo byť už právoplatné.
Právny zástupca žalovanej v 2. rade sa vyjadril k odvolaniu žalobcu voči rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 16.12.2010 a uviedol, že žalobca sa odvolal iba voči časti výroku, kde bol zaviazaný na náhradu trov štátu a preto vo zvyšnej časti je doplňujúci rozsudok právoplatný.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustan. § 212 ods. 2 písm. a) OSP, vec posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej vecne správny a je potrebné ho potvrdiť aj v časti náhrady trov konania, a doplňujúci rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( § 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odvolania žalobcu len dodáva:
Ustanovenie § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, vymedzuje základné pojmy spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa s tvrdením žalobcu o tom, že predmetný úver uzatvorený medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade v prípade, ak by táto nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, nemožno považovať za spotrebiteľský úver, nestotožňuje.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.
Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy, ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy, ako sú definované v cit. ust. § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.
Keďže žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom k tomu, že predmetnou zmluvou o úvere sa žalobca ako dodávateľ zaviazal poskytnúť žalovanej v 1. rade ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. Keďže zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.
Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere, ak by nebola uzavretá nesvojprávnou - žalovanou v 1. rade, by bolo nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Predmetný úver v prípade, ak by žalovaná v prvom rade bola v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spôsobilou na právne úkony v plnom rozsahu, by sa posudzoval ako spotrebiteľský a preto v prípade, ak zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, súd by ho posudzoval ako bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ žalobcovi priznal iba úroky z omeškania zo sumy 183,23 eura, nakoľko žalovaná v 2. rade výzvu prevzala 09.02.2007 a mala 10 dní na plnenie, preto sa do omeškania s plnením dlžnej sumy dostala dňa 20.02.2007. Vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ, aj úroky z omeškania je potrebné priznávať podľa Občianskeho zákonníka.
Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
S poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
V časti náhrady trov konania však bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť z dôvodu, že pomerom úspechu a neúspechu mala žalovaná v 1. rade úspech vo výške 68,26 % (žalobca v prípade priznania sumy 183,23 eura mal úspech vo výške 15,87% a žalovaná v 1. rade úspech vo výške 84,13%, to je 84,13% - 15,87% = 68,26 %) a žalovaná v 2. rade, ktorá bola zastúpená právnym zástupcom JUDr. Miloslavom Kukučkom mala taktiež úspech v prevažnej miere (bola zaviazaná iba na úroky z omeškania zo sumy 183,23 eura vo výške 9 % ročne od 20. 02. 2007 do zaplatenia). Nakoľko žalované v 1. a 2. rade si trovy konania neuplatnili a ani zo spisového materiálu im žiadne nevyplynuli, správne malo byť
o trovách konania rozhodnuté tak, že žalovanej v 1. a 2. rade sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva.
Čo sa týka dopĺňacieho rozsudku, odvolací súd ho ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa ním zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu vo výške 302,38 eura a to v zmysle ust. § 142 ods. 3 OSP. Bolo potrebné vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, v súlade s ktorým žalovaná v 2. rade, ktorá mala v prevažnej miere v konaní úspech a ktorej bol ustanovený obhajca ex offo, má voči žalobcovi právo na ich náhradu. Preto trovy, ktoré v súvislosti s jej právnym zastúpením štátu vznikli, nebudú uhradené jej, ale štátu, ktorý ich za ňu vynaložil. Tu sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu o tom, že keďže voči trovám konania nepodal odvolanie, tento výrok sa stal už v rozsudku zo dňa 16.12.2009 právoplatný. Pokiaľ účastník podá odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, výrok o trovách konania je výrokom závislým, preto odhliadnuc od toho, že voči výroku o trovách konania sa žalobca neodvolal, odvolací súd posudzoval aj tento výrok (§ 212 ods. 2 písm. b) OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešným účastníkom a to žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade ich nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnili.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.