Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoCsp-42-2022.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoCsp/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, adresa na doručovanie: A. XX, XXX XX B. proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.12.2019, č.k. 56Csp/61/2019-58, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 128,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 18.06.2016 do zaplatenia a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a. s. so sídlom Politických vězňu 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, SE, (nástupnická spoločnosť) a zmenila sídlo na náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211 a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a. s. (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 35 852 453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.05.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená prostredníctvom webovej stránky žalobcu Zmluva o pôžičke č. XXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bola pôžička vo výške 100 eur, s celkovými nákladmi vo výške 28 eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť poskytnutý úver do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia spolu vo výške 128 eur. Žalovaný poskytnutý úver žalobcovi neuhradil ani čiastočne, z uvedeného dôvodu sa dlh stal splatný dňa 10.06.2016. Výzvami prostredníctvom SMS vyzýval žalobca žalovaného na úhradu dlhu, na ktoré žalovaný nereagoval.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke v zmysle ustanovení § 177 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 290 C.s.p., § 297 C.s.p., § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z.z.“), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z., § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. a) až y) zákona č. 129/2010 Z.z.
5. V súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p. súd prvej inštancie vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol na základe oboznámenia sa s obsahom listín v konaní predložených žalobcom, a to žaloby, zmluvy o poskytnutí pôžičky, výpisom z obchodného registra žalobcu, všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, výzvami žalovanému na úhradu pôžičky, pričom zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe čoho mal byť žalovanému poskytnutý krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 100,- eur. Úver bol splatný do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil. Konštatoval, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca predložil listinu - Zmluva o pôžičke č. 487962, ktorá preukazuje výsledok žalobcom tvrdenej elektronickej komunikácie po predchádzajúcej registrácii žalovaného na webovej stránke žalobcu. Mal za to, že žalobca teda v konaní preukázal, že takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla a táto umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o pôžičke a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Na základe uvedenej komunikácie žalobca tvrdil, že bol poskytnutý krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 100,- eur. Úver bol splatný do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie však konštatoval, že žalobca nepreukázal poukázanie finančných prostriedkov vo výške 100 eur titulom zmluvy o úvere žalovanému, nebolo možné mu preto priznať jeho nárok, ktorým si uplatňoval - zaplatenie tejto sumy voči žalovanému. Dodal, že pokiaľ išlo o tento nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100,- eur žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100 eur, aby súd mohol verifikovať okolnosť, že vôbec ide o nejaký doklad o poukázaní tejto sumy nejakej osobe. Z uvedeného dôvodu mu nepriznal ani príslušenstvo tejto pohľadávky v súvislosti s úrokom z omeškania. Zároveň mal za potrebné uviesť, že žalobca v konaní ani nepreukázal skutočnosti z ktorých je zrejmé, že je oprávnený ako právny nástupca poskytovateľa predmetnej pôžičky uplatniť svoj nárok voči žalovanému v tomto konaní.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ako úspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy ani nevznikli.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). V odvolaní namietal, že žalobca na základe Zmluvy o úvere č. 487962 poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,- eur, a to na číslo bankového účtu žalovaného. Podľa žalobcu uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu prvej inštancie predložil vo forme príloh k návrhu na začatie konania. Žalobca v odvolaní nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. Žalobca má za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. V odvolaní sa zároveň vyjadril k tvrdeniam týkajúcim sa povolenia na poskytovanie úverov keď uviedol, že spoločnosť MINIHOTOVOST, SE je zapísaná v zozname subjektov finančného trhu vedeného Českou národnou bankou, a tiež aj v českom obchodnom registri, preto je spoločnosť MINIHOTOVOST, SE v zmysle uvedeného oprávnená poskytovať úvery na základe licencie Českej národnej banky podľa zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Odvolací súd viazaný ust. § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
11. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacím návrhom, ktorý v sebe zahrňuje kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a z akých dôvodov.
12. Žalobca podaným odvolaním namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a odvolanie zároveň dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
13. Z odvolacej argumentácie žalobcu je zrejmé, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie ( § 365 ods.1 písm. h CSP). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.
14. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f CSP ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku , alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
15. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný nakoľko mal za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovanému poukázal finančné prostriedky vo výške 100,- eur titulom
zmluvy o pôžičke. V odvolaní však žalobca namietal, že žalovanému poskytol úver vo výške 100,- eur, a to na číslo jeho bankového účtu, pričom len vo všeobecnosti dodal, že uvedená skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov pripojených k žalobe. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď rovnako ako súd prvej inštancie nemal z obsahu žaloby a pripojených príloh preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 100,- titulom zmluvy o úvere, žalobca konkrétnu listinu, ktorá by preukazovala túto skutočnosť netvrdil, ani ju k žalobe nepripojil. Žalobca tvrdil, že bol úver poskytnutý žalovanému na číslo jeho bankového účtu, avšak ani žiadny výpis o poukázaní úveru žalovanému vo výške 100,- eur súdu nepreukázal. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď z uvedeného dôvodu nepriznal žalobcovi nárok, ktorý si uplatnil v tomto konaní vrátane príslušenstva k tejto pohľadávke.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žalovaný trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).