Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-455-2011.pdf
PDF · 69.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/455/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci navrhovateľky E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXXX, Q. proti odporcom v 1. rade P. A. a v 2. rade U. A., obaja bytom V. Č.. XXXX, Q., o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e odporcov v 1. a v 2. rade, každého z nich prispievať na výživu navrhovateľky po 26,-- eur mesačne s účinnosťou od 22.11.2011 tak, že výživné sú povinní zasielať vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 22.11.2011 na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal každého z odporcov prispievať na jej výživu po 26,- eur mesačne.
V návrhu uviedla, že je študentkou vysokej školy a chce sa finančne osamostatniť, nakoľko financie, ktoré jej poskytujú rodičia nepostačujú na krytie jej nákladov a kôli tomu dochádza medzi ňou a rodičmi k nezhodám.
Odporcovia doručili súdu dňa 12.12.2011 písomné vyjadrenie, v ktorom súhlasili s podaným návrhom v celom rozsahu, zároveň ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V danej veci má súd listinným dôkazom za preukázané, že navrhovateľka je v akademickom roku 2011/2012 študentkou druhého ročníka denného štúdia na Fakulte sociálno - ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že odporcovia sú jej rodičia. Keďže navrhovateľka sa štúdiom sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k nej stále trvá aj po dosiahnutí plnoletosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia súhlasili s podaným návrhom a aj s navrhnutou výškou výživného, súd na pojednávaní dňa 20.12.2011 návrhu vyhovel a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na výživu navrhovateľky a to každého z nich po 26,- eur mesačne s účinnosťou od 22.11.2011.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, ale vzhľadom k tomu, že si náhradu trov konania neuplatnila a odporcovia na náhradu trov konania nemajú nárok, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom
tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods.2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa navrhovateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.